7. Príprava a vzdelávanie pri riadení bezpečnostných systémov

1. 7. Príprava a vzdelávanie pri riadení bezpečnostných systémov

2. Riadenie firemnej kultúry v bezpečnostnom systéme. Firemná kultúra vzniká a rozvíja sa spolu so vznikom firmy. Aj bezpečnostné firmy majú svoju firemnú kultúru, ktorá sa formovala tak, ako sa formovala podstata ich podnikateľskej činnosti v súčasných neustále dynamicky meniacich sa podmienkach trhového hospodárstva a prudkého nárastu najmä majetkovej a násilnej kriminality.

3. Pitrov model siedmych vnútorných činiteľov firemnej kultúry: 1. schopnosti zamestnancov 2. štýl vedenia zamestnancov 3. úroveň spolupráce medzi jednotlivými zložkami 4. štruktúra organizačných väzieb 5. systémy 6. stratégia 7. vzdelávanie

4. Je zrejmé, že všetky vnútorné determinanty, ktoré tvoria model siedmych vnútorných činiteľov firemnej kultúry je možné prostredníctvom vzdelávania zámerne ovplyvňovať. Na úrovni a kvalite väčšiny z nich sa podpisuje manažment. Je možné tvrdiť, že každé vzdelávanie zamestnancov, ale najmämanažérov, významne vplýva na rozvoj silnej firemnej kultúry. Ďalšie vzdelávanie zamestnancov je integrálnou súčasťou systému personálnej práce v organizácii. Vzdelávanie v podniku musímechápať ako dlhodobú investíciu.

5. Coaching – koučing – je to dlhodobá inštruktáž pod vedením skúseného zamestnanca rešpektujúceho osobitosti školenia. Mentoring – je pôsob koučingu, v ktorom si účastník sám vyberá svojho poradcu. Counseling – ďalšia forma koučingu, ide o rovnoprávne konzultovanie a vzájomné ovplyvňovanie medzi poradcom a účastníkom školenia. Lietajúci tím – je pracovná skupina ktorá pozná komplexné problémy podniku,

6. ako celok sa premiestňuje, na mieste rieši problémy vyskytujúce sa v rôznych častiach firmy. V záujme kvalitného poskytovania bezpečnostných služieb je nutné, aby prevádzkovateľ zabezpečoval zdokonaľovanie alebo ďalšiu odbornú prípravu pracovníkov svojej bezpečnostnej služby. V zákone o súkromnej bezpečnosti je však táto povinnosť stanovená len v prípade ochrany objektov osobitnej dôležitosti,

7. kde patria strategické objekty obrannej infraštruktúry, ktorých poškodenie alebo zničenie by obmedzilo zabezpečenie obrany štátu. Podrobnejšiu kategorizáciu týchto objektov ustanovuje Vyhláška MO SR č. 353 Z. z. Pri príprave osôb, určených na ochranu týchto objektov, musí prevádzkovateľ zabezpečiť odbornú prípravu v rozsahu najmenej 4. hodín za mesiac. Obsahom prípravy musí byť : 1. praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov,

8. 2. teória taktiky a techniky vykonávania zásahov. Systém ďalšieho vzdelávania vo firme, poskytujúcej bezpečnostné služby, môžeme definovať ako cyklický – kontinuálny proces pozostávajúci zo štyroch nasledujúcich fáz : 1. analýza a identifikácia vzdelávacích potrieb 2. definovanie cieľov, plánovanie a projektovanie vzdelávania

9. 3. realizácia 4. hodnotenie Ak by sme definovali vzdelávacie potreby, ďalším krokom bude vypracovanie stratégie –koncepcie vzdelávanie. Ide vlastne o určenie vzdelávacích priorít. Vzdelávanie na pracovnom mieste je tou formou vzdelávanie, prostredníctvom ktorej sa trénujú praktické zručnosti, aplikujú sa teoretické vedomosti a upevňujú sa pracovné návyky. V súvislosti s formovaním predstáv

10. a prístupov zamestnancov sa môže uplatniť najmä : 1. učenie napodobňovaním prostredníctvom vzorov 2. koučing 3. riadené vzdelávanie Externé podnikové vzdelávanie prebieha vo vzdelávacích inštitúciách, alebo iných podnikoch. Jeho výhodou je prehľad externých lektorov o situácii v iných firmách. Výber foriem vzdelávacích aktivít závisí odcieľa, ktorý má byť dosiahnutý, od počtu

11. zamestnancov, ktorých sa to týka a od možnosti firmy, poskytujúcej služby v oblasti súkromnej bezpečnosti. Pre sféru súkromných bezpečnostných služieb odporúčame využívať bohatú škálu vzdelávacích aktivít, diferencovaných podľa subjektu vzdelávania na : 1. vzdelávanie aktivity pre manažérov 2. vzdelávanie aktivity pre výkonný personál Pritom by mali byť dodržané najmä tieto zásady:

12. a / rozmanitosť zdokonaľovacej prípravy b / získanie zručnosti na zvládanie konfliktov c / zvládnutie techniky d / opakovaná príprava. Každý rozvoj ľudského potenciálu, ktorý smeruje ku kvalite a je v súlade s podnikovými i osobnými cieľmi zamestnancov, je aj prostriedkom k zlepšovaniu kultúry firmy, k zvýšeniu jej konkurencieschopnosti a prosperity.

13. Bezpečnostné vzdelávanie, jeho história a súčasnosť. Samotný pojem bezpečnosť bol v predchádzajúcom spoločenskom systéme chápaný ako medzinárodná bezpečnosť, bezpečnosť štátnych hraníc, bezpečnosť práce a pod. Z toho pochádzalo aj pomenovanie polície s názvom „ Verejná bezpečnosť – VB“. Bezpečnosť riešil úzky okruh vybraných osôb a úlohy vychádzali z politického smerovania štátu. Zákon č. 379/1997 Z. z. o SBS navodil

14. presné pravidlá, ktoré zvýraznili význam súkromnej bezpečnosti, pričom na druhej strane dostali presné pravidlá a spojitosť s policajným zborom. Dôležitú úlohu zohráva aj skutočnosť možnosti držania služobných zbraní, informačných a komunikačných technológií a legalizovaných prístupov do niektorých systémov Policajného zboru. Bezpečnostné vedy so svojím vedeckým skúmaním dôsledne formujú potrebu vytvárať podmienky pre vedecké zdôvodnenie javov

15. a súvislosti v týchto oblastiach : a / ekonomika a jej bezpečnosť b / bezpečnosť informačných a komunikačných technológií c / bezpečnosť v doprave a dopravnej štruktúre d / bezpečnosť v kontexte environmentálne chápaného sveta e / bezpečnosť v riadení procesov vo vzájomných bezpečnostných súvislostiach