1 / 41

Kurz Fyziky pre SjF

Kurz Fyziky pre SjF. Fyzika ( φύσις ) je veda o pr í rode , sa zaobera najzakladnejsimi prírodnymi javmi a zakonitostami

erich-woodard
Télécharger la présentation

Kurz Fyziky pre SjF

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Kurz Fyziky pre SjF • Fyzika (φύσις) je veda o prírode, sa zaobera najzakladnejsimi prírodnymi javmi a zakonitostami • Fyzika vysvetľue zákonitosti iných prírodných vied (chemická fyzika, biofyzika, geofyzika a t.ď.) a čiastočne aj problematiku spoločenských vied (štatistický a termodynamický popis zložitých sústav)

  2. Klimat na zemi

  3. Vesmír

  4. Prírodné katastrofy

  5. Prírodné katastrofy

  6. Bežné javy

  7. Mechanika a Termodynamika • Kinematika Vedenie tepla Statika • Dynamika • HB, SHB, TT Tepelné a hydraulické stroje Dynamika Teória pružnosti • Vlastnosti látok a kmitavý pohyb Fyzikálne princípy čidiel Náuka o materiáloch

  8. POKYNY PRE HODNOTENIE ŠTUDENTOV - FYZIKA I (SJF) NA ROK 2010/2011 Pokyny vychádzajú z jednotného systému, ktoré prijala Katedra fyziky v súlade s kritériami univerzity a vysokoškolským zákonom. Všeobecné pravidlá • Pre absolvovanie cvičení je potrebné mať úplnú dochádzku. • Testy budú organizované súčasne pre všetky krúžky v dohodnutý termín. Dĺžka testu bude 50 min. • Prvý test sa uskutoční v dohodnutý termín koncom prvej polovice semestra a druhý v predposlednom týždni semestra. V prípade neúčasti bude jeden spoločný náhradný termín v poslednom týždni semestra. Ako náhradu za nadčas pre testy cvičiaci môžu po dohode so študentmi vypustiť jedno celé cvičenie.

  9. Bodové hodnotenie cvičení Bodové hodnotenie cvičení musí byť uzavreté v poslednom dni semestra. Repetenti sa zucastnia semestralnych testov, v opacnom pripade maju nulovyprispevok ku skuske.Prenos bodov z minuleho roka sa nepripusta.

  10. ECTS stupeň Slovná klasif. Bod. hodnotenie Num. hodnota A Výborne 91-100 1 B veľmi dobre 81-90 1,5 C Dobre 71-80 2 D uspokojivo 61-70 2.5 E dostatočne 50-60 3 F nedostatočne <50 4 Hodnotenie na skúške Pre úspešné absolvovanie skúšky je potrebné splniť aspoň minimálne bodové hranice podľa uvedených tabuliek

  11. Aktuálne pravidlá • Súčasne kvôli jednotnosti výpočtových cvičení sa doporučuje počítať príklady vypracované doc. Slabeyciusovou. • Príklady sú zverejnené na stránke: • http://fyzika.uniza.sk/~berezi, resp. http://fyzika.uniza.sk/~pudis S ohľadom na vytváranie spoločného testu pre všetkých študentov je potrebné sa zamerať na nasledujúce príklady z daného zoznamu:

  12. Podľa metód fyzika sa delí na experimentálnu a teoretickú. Experimentálnafyzikapoužíva pri skúmaní fyzikálnych javov pozorovanie a experiment  Pozorovanieje taká poznávacia metóda pri ktorej necháme skúmaný jav voľne prebehať. Experimentzasahuje do skúmaného javu a môže jeho aj ovplyvniť. Keď sa objaví podstatná a nevyhnutná súvislosť medzi skúmanými javmi, hovoríme že sa objavil fyzikálny zákon. Teóretickáfyzika – systém zovšeobecneného poznania formuluje všeobecné zákony a z nich sa logickými úvahami odvodzujú nové zákony (deduktívna metóda) Overenie teórie - prax (experiment, pozorovanie)

  13. Pojmy, fyzikálne veličiny a jednotky • Pri skúmaní javov a objektov sa na základe skúseností ľudí vytvárajú pojmy, ktorými možno tieto javy popísať : dĺžka, rýchlosť a t ď. • Niektoré z týchto pojmov má zmysel porovnávať– to sú pojmy toho istého druhu. • Postup porovnávania pojmov, vyjadrený číselne, nazývame meraním. • Pojmy, ktorým možno meraním priradiť číslo, sa nazývajú veličiny. • Fyzikálne veličiny – popisujú kvalitatívne aj kvantitatívne vlastnosti, stavy a zmeny hmotných objektov. F.v. sú tvorené súčinom číselnej hodnoty (kvantita) a príslušnej jednotky (kvalita). Jednotka je dohodnutá miera, ktorej priradíme hodnotu 1.

  14. Fyzikálne jednotky: v minulosti sa jednotky fyz. veličín volili nezávisle, čo bolo veľmi nepraktické. Od začiatku 19 stor. sa začali vytvárať sústavy veličín a jednotiek. Sústava SI. • Zvolil sa istý súbor veličín, ktoré sa nazývajú základné. Určili sa ich základné jednotky (základné (SI)) • Ostatné V. a J. sa definujú pomocou definičných veličinových rovníc zo základných veličín a z veličín už definovaných. To sú odvodené veličiny • Podobne sa definuju jednotky odvodených veličín (napr. na základe jednotiek SI) • Doplnkové jednotky (rad), vedľajšie jednotky (nie SI)

  15. Jednotky SI • Dĺžka {l} • Hmotnosť {m} • Čas {t} • Termodynamická teplota {T} • Elektrický prúd {I} • Svietivosť {I} • Látkové množstvo {n} • Meter [m] • Kilogram [kg] • Sekunda [s] • Kelvin [K] • Ampér [A] • Kandela [cd] • Mol [mol]

  16. Kilo k 103 Mega M 106 Giga G 109 Tera T 1012 Peta P 1015 Exa E 1018 mili m 10-3 mikro  10-6 nano n 10-9 piko p 10-12 femto f 10-15 atto a 10-18 Násobky a diely jednotiek

  17. Fyzikálne veličiny • Skalárne(skaláry, z lat. scalae - schody, stupnice) • jednoznačne určené číselnou hodnotou a jednotkou • čas, teplota, elektrický náboj, výkon, hmotnosť • Vektorové (vektory, z lat. vektor - nosič, jezdec) • sú určené číselnou hodnotou, jednotkou, smerom a polohou vektorovej priamky, • rýchlosť, zrýchlenie, sila • Označenie vektorov:- • tučné písmeno, napr. F, v, ... • šípkou nad značkou veličiny, napr.:

  18. Grafické znázornenie vektoru - graficky vektor znázorňujeme orientovanou úsečkou - priamka preložená koncovými bodmi orientovanéj úsečky je vektorová priamka. Merítko: 1 cm ≈ 1 N. Velikost vektoru síly je F = 6 N, |F| = 6 N. Vektorová priamka a orientácia určujú smer vektoru. Veľkosť úsečky určuje veľkosť vektoru (v zvolenom merítku).

  19. Operácie s vektormi: 1. Súčet (skladanie) vektorov. 2. Odčítanie vektorov 3. Rozklad vektora do daných smerov 4. Násobenie vektora skalárom (reálnym číslom). 5. Skalárny súčin vektorov. 6. Vektorový súčin vektorov.

  20. Sčítanie vektorov: vektory pôsobiav jednom bode a majúrovnakýsmer. Riešeniegraficky: Riešenie výpočtom: • Veľkosť výslednice je rovná súčtu veľkostí skladaných vektorov • Smer výslednice je rovnaký ako smery skladaných vektorov.

  21. Sčítanie vektorov: vektory pôsobiav jednom bode a majúopačnýsmer. Riešenie výpočtom: Riešeniegraficky: • Veľkosť výslednice je rovná absolútnej hodnote rozdielu • veľkostí skladaných vektorov. • Smer výslednice je rovnaký ako smer väčšieho zo skladaných vektorov.

  22. Sčítanie vektorov: vektory pôsobia v jednom bode a sú navzájomkolmé. Riešenie výpočtom: Riešeniegraficky: • Veľkosť výslednice vektorov sa určíPytagorovou vetou

  23. 1.Sčítanie vektorov Výsledkom sčítania vektorov je vektor(výslednica vektorov). do koncovéhobodu prvého vektora umiestnime počiatočný bod druhéhovektora. • Výslednica je určena počiatočným bodom prvého • vektora a koncovým bodom druhého vektora.

  24. Sčítanie vektorov: vektory pôsobia v jednom bode rôznymi smermi Riešenie graficky: Z grafického riešenia pomocou merítka určíme veľkosť výslednice vektorov.

  25. Sčítanie n vektorov: vektory pôsobia v jednom bode rôznymi smermi Riešenie graficky: Výslednice vektorov graficky určíme doplnením na vektorový mnohouholník.

  26. 4. Násobenie vektora skalárom (reálným číslom) a skalára n je vektor Súčinom vektora Veľkosť výsledného vektora je : Smer výsledného vektora pro n>0. - je totožný so smerom vektora pro n<0. - je opačný k smeru vektora Výsledok násobenia vektora číslom sa dá odvodiť pomocou sčítania vektorov

  27. 2. Odčítanie vektorov Riešenie graficky: Pri odčítaní vektor F1 složíme s vektorom -F2 opačného smeru k vektoru F2 ...

  28. 3. Rozklad vektora na zložky daných smerov Rozložte vektor F na zložky F1 a F2v smeroch polopriamok p a q. • Hľadáme vektory F1 a F2, ich zložením vznikne vektor F. • Využívame tzv.vektorový rovnobežník. Vektory F1 a F2 nazývame zložkami vektora F.

  29. 3. Rozklad vektora na zložky daných smerov Rozložte vektor F na zložky v smeroch os x a y Hľadáme vektory Fx a Fy, ich zložením vznikne vektor F. Vektory Fx a Fy nazývame zložky vektora F.

  30. Zložky vektora

  31. Kartézská súradná sústava použitie – vyjadrenie vektorov i = j = k = 1 Jednotkový vektor ≡ bezrozmerný vektor, jeho veľkosť je 1. Význam: určuje smer.

  32. Vyjadrenie vektora v súradnej sústave = (ax, ay, az) usporiadaná trojica (súradnice vektora) 

  33. Sčítanie vektorov Ich vektorový súčet: znamená alebo Príklad:

  34. Súčin skalára a vektora je vektor c -0,5c Dôležitá úloha: ako vytvoriť jednotkový vektor príslušný danému vektoru? r0

  35. 4. Skalárny súčin dvoch vektorov jeskalár (číslo) Skalárnym súčinom vektorov Vlastnosti: kde α je uhol, ktorý zvierajú oba vektory.

  36. 5. Vektorový súčin dvoch vektorov jevektor veľkosť vektora: kde α je uhol, ktorý zvierajú oba vektory. Geometrický význam: Veľkosť vektorového súčinu je číselne rovná obsahu vektorového rovnobežníka, určeného vektormi smer vektorového súčinu: Vektorovým súčinom vektorov

  37. Vektorový súčin vektorov (je vektor) menší z oboch uhlov

  38. Kinematika hmotného bodu • Hmotný bod • Model telesa, uvažujeme len hmotnosť, zanedbáme rozmery • Poloha je určená súradnicami (pravouhlá sústava súradníc, polohový vektor r) • Vzťažná sústava • Vzhľadom k nej sa HB pohybuje alebo je v kľude

  39. Prírodné katastrofy Tornáda a hurikány

  40. Prírodné katastrofy Výbuchy sopiek

More Related