ZAČIATKY KRESŤANSKÉHO ŠKOLSTVA A VÝCHOVY a STREDOVEKÉ UNIVERZITY

1. ZAČIATKY KRESŤANSKÉHO ŠKOLSTVA A VÝCHOVY a STREDOVEKÉ UNIVERZITY Zuzana Peternai

2. Kresťanstvo vzniklo v Palestíne začiatkom 1. storočia n. l, • V 2. storočí n. l. si nová viera získavala stúpencov vo všetkých častiach Rímskej ríše, • V ranom štádiu sa väčšina obyvateľov impéria stavala ku kresťanstvu nepriateľsky, • V nepokojnom 3. storočí počet prívržencov Cirkvi vzrástol.

3. Pre kresťanstvo je jediným pravým posmrtný život - pohŕda telom, zdravím, krásou a pozemskými statkami a slasťami, • hlavnými kresťanskými cnosťami sa stávajú chudoba, pokora a trpezlivosť, • pohanské umenie je zavrhované ako zdroj zmyselnosti a spolu s ním sú odmietané i estetické aspekty vzdelania, • nepripúšťa sa telesná výchova, lebo antický ideál zdravého, krásneho, silného tela (kalokagatia) odporuje kresťanskej myšlienke o „smrteľnosti hriešneho tela a nesmrteľnosti duše“.

4. Od polovice 2. storočia sa začala organizovať aj kresťanská cirkev na čele s biskupmi, • vznikajú prvé kresťanské školy, vytvorené výlučne pre potreby cirkevné a náboženské, • prvé školy boli KATECHUMENICKÉ (slúžili len na prípravu dospelých a mládeže na prijatie krstu) a KATECHETICKÉ(poskytovali vyššie vzdelanie tým, ktorí sa mali stať učiteľmi na školách katechumenických alebo sa chceli stať kňazmi).

5. ŠKOLSTVO VO FEUDÁLNEJ SPOLOČNOSTI • prvé stredoveké školy boli cirkevné, • po uznaní kresťanstva (313) nastala potreba vychovať dostatočný počet vzdelaných duchovných, • túto úlohu mali plniť dve kategórie škôl zakladaných pri kláštoroch a kostoloch – ŠKOLY KLÁŠTORNÉ a ŠKOLY KATEDRÁLNE.

6. Kláštorné školy • spočiatku určené na prípravu rádových mníchov (chlapci od 9. roku), • zakladateľom bol BENEDIKT Z NURSIE , • neskôr sa rozdelila na školu vnútornú – SCHOLA INTERNA a na školu vonkajšiu – SCHOLA EXTERNA, • latinská gramatika - jedinou metódou bolo mechanické memorovanie latinských modlitieb a ich odriekavanie bez porozumenia, • aritmetické úlohy sa učili na mystickom vysvetľovaní čísiel.

7. Katedrálne školy • zakladali biskupi, • slúžili na výchovu svetských kňazov, • ťažiskom vzdelávania bolo septem artes liberales.

8. Farské školy • spočiatku sa zriaďovali z dôvodov čisto náboženských – zvýšiť účasť detí na bohoslužbách, • ich hlavnou úlohou bolo vyučovať náboženstvo – neskôr sa ukázala potreba gramotnosti ľudu • boli zakladané pri väčších farách v mestách, • vyučovať sa malo aj v národnom jazyku, no málokde sa toto realizovalo.

9. Školy kláštorné, katedrálne a farské predstavovali v ranom stredoveku jediný zdroj vzdelanosti, • žiaci sa museli slepo podriaďovať autorite, nebolo žiaduce, aby premýšľali a tvorili, • celá výchova mala pomáhať zabezpečovať prísnu disciplínu – aj pomocou tvrdých telesných trestov a zaistiť tak prípravu absolútne poslušných a pokorných poddaných.

10. Stredoveké univerzity • Prvú univerzitu na európskej pôde založil v Carihrade roku 862 BARDAS – pod názvom AKADÉMIA, • až v 12. - 14. storočí nastáva vhodná doba na vznik a rozvoj európskych univerzít, • vznikali splynutím cirkevných škôl kláštorných a katedrálnych so svetskými školami odbornými, • prvé univerzity boli zakladané so súhlasom cirkvi,

11. nazývali sa studium generale, • združovali učiteľov i žiakov do jedného zboru (schola universalis), • žiaci boli najrôznejšieho veku a často so svojimi učiteľmi voľne putovali z miesta na miesto, • táto medzinárodná, latinským jazykom spojená akademická obec sa riadila svojimi vlastnými zákonmi a predpismi, • pretože na univerzitách sa prednášali rôzne odbory, nazývali sa tieto školy niekedy iba UNIVERSITAS = spojenie (vied),

12. Známe univerzitné mestá – Bologna, Salerno, Oxford, Cambridge, Paríž, • podľa vzoru parížskej Sorbony bola v roku 1348 zriadená ako 32. v Európe, ale ako prvá na sever od ÁLP univerzita pražská, • na žiadosť KAROLA IV. dal pápež KLIMENT VI. svojou bulou súhlas, aby bolo zriadené STUDIUM GENERALE – so štyrmi, vtedy obvyklými fakultami: artistickou, lekárskou, právnickou a teologickou = KARLOVA UNIVERZITA.

13. Organizácia štúdia • Štúdium na artistickej fakulte trvalo spravidla tri až štyri roky, na lekárskej fakulteštyri roky, na právnickej – sedem rokov a na teologickej – deväť až jedenásť rokov, • na čele fakulty stál dekan, • artistická fakulta mala prípravný charakter – učilo sa na nej sedem slobodných umení, • absolvent trívia dosiahol hodnosť bakalára, potom mohol ísť študovať na odborné fakulty, alebo do praxe kde mohol pôsobiť ako učiteľ alebo úradník, • po absolvovaní kvadrívia mu bol priznaný titul magister atrium – majster umenia • absolventi ostatných fakúlt – na ktoré mohli postúpiť až po absolvovaní artistickej – získavali titul doctor.

14. na čele univerzity stál rektor a mohol ním byť aj študent, • univerzitné štúdium sa delilo na semestre, • profesori si rozložili čítanie svojej látky ľubovoľne, • Vyučovanie sa uskutočňovalo najskôr v kostoloch, v kláštoroch a v súkromných bytoch magistrov – učiteľov, • keď počet študentov narastal – bol podľa vzoru SORBONY prijatý systém tzv. zboru učiteľov – COLLEGIA.

15. Doberiete si! • Kresťanské školy na Slovensku • Výchova vo feudalizme (rytierska výchova a výchova ľudových más) • Mestské školy – cechové, kupecké, partikulárne, pokútne, • Scholastika - opierala sa o autoritu Písma, o učenie cirkevných otcov a o Aristotelovu filozofiu, • Vysoké školy na Slovensku.

16. Ďakujem.