2. OBSAH Poloha a�rozloha Povrch Podnebie Vodstvo Rastlinstvo �ivoc�stvo Typy pr�rodn�ch kraj�n N�rodn� park Objavovanie a os�dlovanie Austr�lie Obyvatelstvo Austr�lsky zv�z Vlajka S�dla Hospod�rstvo

3. POLOHA A ROZLOHA Austr�lia je najmen�� svetadiel na Zemi. Spolu s�ostrovom Tasm�nia m� rozlohu 7,7 mil. km2. Z�hladiska zemepisnej ��rky le�� na ju�nej pologuli a�z�hladiska zemepisnej dl�ky le�� na v�chodnej pologuli. Austr�liou prech�dza Obratn�k Kozoro�ca.�N�zov Austr�lia poch�dza z�latinsk�ho slova australis � ju�n�. Ludia v�staroveku predpokladali, �e na ju�nej pologuli existuje velk� Ju�n� zem ( Terra australis ). Jej pomenovanie sa v�18. storoc� zacalo pou��vat pre novoobjaven� svetadiel � Austr�liu.

4. POVRCH POHORIA: Velk� predelov� vrchy MacDonnellove vrchy Musgravove vrchy AUSTR�LSKE ALPY � Kosciuszkov vrch ( 2228 m ) N͎INY: Nullarborsk� n�ina PڊTE: Velk� piesocn� p��t Gibsonova p��t Simpsonova p��t Velk� Viktoriina p��t �

5. PODNEBIE tropick� vlhk� podnebie ( severn� a v�chodn� cast ) tropick� such� podnebie ( vn�trozemie a�z�padn� cast ) subtropick� podnebie ( ju�n� pobre�ie ) �

6. VODSTVO rieky: Murray s�pr�tokom Darling najv�c�ie jazero: Eyrovo jazero �obcasn� rieky: creek art�zske panvy �

7. RASTLINSTVO tropick� da�dov� lesy such� tropick� lesy savany a�riedke subtropick� lesy s�eukalyptami a�ak�ciami p��te, polop��te, na ktor�ch rastie scrub � hust� porasty suchomiln�ch kr�kov� listnat� lesy (na ostrove Tasm�nia ) najroz��renej�� strom: eukalyptus

8. �IVOC͊STVO typick� �ivoc�chy: koaly a vackovce ( napr. zn�me kengury ), �vajcorod� cicavce, vt�kopysk a�je�ura div� pes dingo - jedin� drav� zviera �

9. TYPY PR�RODN�CH KRAJ�N

10. N�RODN� PARK Ayersova skala ( domorod� n�zov: Uluru ) � ostrovn� vrch z cerven�ho pieskovca, poch�dzaj�ceho z najstar��ch prvoh�r ( star�� ako 500 mil. rokov ), bohat� na �ivec, ktor� m� cervenkast� odtien

11. OBJAVOVANIE A OS�DLOVANIE AUSTR�LIE Eur�pania zacali podrobnej�ie spozn�vat Austr�liu a� v�17. storoc�. D�le�it� boli objavy anglick�ch moreplavcov Abela Tasmana a�Jamesa Cooka, ktor� v�roku 1770 d�kladne presk�mal v�chodn� pobre�ie. Na nom zalo�ili Briti trestaneck� kol�niu Nov� Ju�n� Wales. Roku 1793 tam pri�li aj prv� slobodn� osadn�ci. Austr�lia sa stala britskou kol�niou. Roku 1901 z�skala nez�vislost a�vznikol Austr�lsky zv�z. �

12. OBYVATELSTVO p�vodn� obyvatelia svetadiela - Aborigini ( cerno�sk� Austr�lcania ) pocet obyvatelov - 18 mili�nov �radn� jazyk - anglictina priemern� hustota zaludnenia - 2 obyv. / km2 najvy��ia hustota zaludnenia - juhov�chodn� pobre�ie urbaniz�cia ? 85 %

13. AUSTR�LSKY ZV�Z � Austr�lsky zv�z je federat�vny �t�t v�r�mci britsk�ho Spolocenstva � je to dom�nium: nez�visl� �t�t, b�val� britsk� kol�nia, �niou spojen� s�Velkou Brit�niou. Ofici�lne na cele Austr�lie stoj� britsk� kr�lovn� Al�beta II., ktor� tu zastupuje gener�lny guvern�r. Austr�lsky zv�z sa sklad� zo 6 spolkov�ch �t�tov a�2 terit�ri� ( Severn� terit�rium a�terit�rium hlavn�ho mesta Canberra ). �

14. Austr�lsky zv�z

15. VLAJKA Na vlajke Austr�lskeho zv�zu s� biele hviezdy usporiadan� do tvaru kr�a. Predstavuj� Ju�n� kr�, najzn�mej�ie s�hvezdie na ju�nej oblohe Na vlajke je aj zmen�en� britsk� vlajka ako symbol pr�slu�nosti Austr�lie k�britsk�mu Spolocenstvu.

23. HOSPOD�RSTVO ��POLNOHOSPOD�RSTVO �ivoc�na v�roba - chov hov�dzieho dobytka a�oviec najm� na vlnu (�v Austr�lii sa produkuje a�vyv�a najviac vlny na svete) rastlinn� v�roba - cukrov� trstina, ry�a, tropick� ovocie, bavlna, citrusy, vinic orn� p�da - 6 % rozlohy hlavn� plodina - obilie ( najm� p�enica )

25. Hospod�rske zameranie oblast� Austr�lie