1 / 32

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Janko Kráľ. Apríl 2012. Janko Kráľ. * 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce. básnik slovenského romantizmu slovenský národný buditeľ aktívny účastník revolúcie 1848-49.

favian
Télécharger la présentation

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Janko Kráľ Apríl 2012

  2. Janko Kráľ * 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce • básnik slovenského romantizmu • slovenský národný buditeľ • aktívny účastník revolúcie 1848-49

  3. Zo života Janka Kráľa • narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom Mikuláši • otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár • matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice • mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu, Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru Máriu, ktorá bola najstaršia z nich • sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef zomrel už v prvom roku svojho života • otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna sa utopila vo Váhu

  4. Liptovský Svätý Mikuláš rodisko Janka Kráľa

  5. Liptovský Mikuláš Rodný dom básnika Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. Pamätná tabuľa s reliéfom Janka Kráľa od Alfonza Gromu na básnikovom rodnom dome.

  6. Štúdium • 1828-1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom Mikuláši • 1834-1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri • 1837-1841 lýceum v Levoči • 1841-1842 štúdium v lýceu v Kežmarku • 1842-1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu

  7. Ukážky z rukopisov Janka Kráľa • rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne zasväcuje do techniky básnikovej tvorby

  8. Evanjelické lýceum v Bratislave v septembri 1842 sa Janko Kráľ zapísal do 4. ročníka stretáva sa s Ľudovítom Štúrom, ktorý je jeho profesorom češtiny vznikajú jeho prvé básne písané v českom jazyku v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ. Štúra slovenčina spisovným jazykom 31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z lýcea odstránený začiatkom roku 1844 odchádza na protest J. Kráľ a ďalší dvanásti študenti z lýcea

  9. Bratislava Evanjelické lýceum – pamätník s menami študentov Socha Janka Kráľa v petržalskom parku (dielo od F. Cibalu)

  10. Po stopách JánošíkaPo odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po stopách Juraja Jánošíka. • k Výlomkom z Jánošíka načrtol hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne

  11. Začiatky tvorby Janka Kráľa • svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre • už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie balady: Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko Zverbovaný

  12. Divný Janko Hrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi mal vlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril. „Nikoho si neváži, nikomu nedvojí, V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia...“

  13. V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol: • Orol, Moja pieseň, Potecha, Kvet, Návrat, Duma bratislavská a ďalšie • Jarná pieseň – pochádza z trpkých zážitkov revolučného obdobia • Šahy – báseň pochádza z obdobia, keď bol Janko Kráľ väznený • Duma slovenská - ohlas básnika k Martinskému memorandu

  14. Ukážky básnickej tvorby • báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol

  15. Rušné dni dospelosti • po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách Juraja Jánošíka) • v rokoch 1845-1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku, spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne • revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až januári 1849) • po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty, Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté Moravce)

  16. Podoby Janka Kráľa Portrét od Janka Alexyho Kresba Ľudovíta Ilečku Janko Kráľ v kresbe E. Makovického Štefan Bednár: imaginárny portrét Janka Kráľa

  17. RODINA • 7. apríla 1851 - sobáš s Máriou Polexínou, rodenou Modrányiovou, dcérou hospodárskeho správcu v Uhrovci, s ktorou sa zoznámil v Balažských Ďarmotách • mali spolu štyri deti ( troch synov a jednu dcéru Anastáziu, ktorá sa narodila v Čadci)

  18. Deti Vladimír Všeslav Ján Ivan Anastázia Mladen Radivoj Basilius

  19. Tak ako rieka s riekoustretnutie s Boženou Němcovou • v Balážských Ďarmotách sa básnik Janko Kráľ zoznamuje s českou spisovateľkou Boženou Němcovou, ktorej manžel tu pôsobí ako úradník • Janko Kráľ bol pre Boženu Němcovú rovnocenným partnerom, blízky názormi, túžbami, no rozdielny v chápaní činu

  20. Básnik Janko Kráľ v Čadci(1854-1858) • do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci roku 1854, keď bol vymenovaný za okresného adjunkta pri slúžnovskom úrade a súde v Čadci • počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ literárne činný, v tom čase nepublikoval a nezachovali sa ani žiadne rukopisy z tohto obdobia • v Čadci sa dňa 26.10.1857 narodila Kráľovcom dcéra Anastázia • v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s rodinou z Čadce do Martina

  21. Čadca koncom 19. storočia

  22. Čadca • pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch

  23. Pamätná tabuľa, ktorá nám pripomína pobyt Janka Kráľa v Čadci je umiestnená na budove Mestského úradu v Čadci.

  24. do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v roku 1862 ako okresný úradník a sudca po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku 1867 bol prepustený zo štátnych služieb v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal pracovať ako advokát Zlaté Moravceposledné pôsobisko básnika

  25. Dom v Zlatých Moravciach, kde žil a zomrel Janko Kráľ

  26. Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach • oznámenie o smrti a pohrebe básnika Janka Kráľa v novinách

  27. Žiaciz Čadce sa starajú o hrob Janka Kráľa • štúrovský básnik J. Kráľ našiel svoje trvalé miesto v Základnej škole J. A. Komenského v Čadci • škola získala patronát nad hrobovým miestom J. Kráľa na Národnom cintoríne v Martine • pravidelne navštevujú miesto posledného odpočinku slávneho básnika a pripomínajú si jeho život a tvorbu

  28. Život a dielo Janka Kráľa v dokumentoch

  29. Jarná pieseň – partitúra básne Janka Kráľa od D. Valanského

  30. Použité pramene a literatúra: • výstrižky z periodík, knižné publikácie - knižničný fond KK • fotografie – archív KK

  31. Ďakujeme za pozornosť

More Related