Zem - poznáme jej problémy?

1. Zem - poznáme jej problémy?

2. Z čoho vznikla Zem- názory filozofov - Táles z Milétu(asi 624 - 548 p. n. l.) • Považoval vodu za jedinú pralátku. • Učil, že všetko vzniklo z vody. K takémuto názoru ho mohli viesť: → pozorovania, napr. existencia vody v kvapalnom, tuhom a plynnom stave → vznik nových území z naplavenín v deltách riek, pramene vody zo zeme a pod.

3. Z čoho vznikla Zem- názory filozofov - Empedokles (asi 483 - 423 p. n. l.) • Podľa neho vznikajú všetky veci, látky a pod. zmiešaním štyroch pralátok, „koreňov všetkých vecí“: ohňa, vody, vzduchu, zeme. • Zanikajú rozložením ich zmesi.

4. Z čoho vznikla Zem- názory filozofov - Aristoteles(384 - 322 p. n. l.) • Vytvoril filozofiu viacej zameranú na prírodu a preto jeho názory mali veľký vplyv na vedecké myslenie. • Na prvkoch ho zaujímali predovšetkým vlastnosti, ktoré môžeme zistiť zmyslami.

5. Veda kontra Táles z Milétu Anglický chemik H. Cavendisch(1731-1810) v roku 1784 ako prvý pripravil vodu z vodíka a kyslíka (spaľovaním vodíka) a tým dokázal, že voda nie je prvok. Zároveň aj určil objemový pomer vodíka a kyslíka vo vode.

6. Niektoré globálne problémy Zeme Globálne otepľovanie Skleníkový efekt Ozónová diera Kyslé dažde Odpady

7. Čo spôsobuje: klimatické zmeny, ktoré spôsobil človek vytvorením tzv. skleníkového efektu. Ako vzniká: spotreba obrovského množstva energie, odlesňovanie, vysušovanie povrchu Zeme, intenzívna poľnohospodárska produkcia ... Čo sa môže stať: počas nasledujúcich sto rokov sa zvýši teplota vzduchu na Zemi o 1,5 až 6 st. Celzia, hladina morí vzrastie až o jeden meter.

8. Južná Ázia:Oteplenie behom roku kolíše od 1 do 2 stupňov Celzia. V zime sa zrážky menia málo, ale v lete sa zvyšuje činnosť monzúnu o 5 % až 15 %. Vlhkosť pôdy v lete sa zvyšuje o 5 % až 10 %. Oblasť Sahelu v Afrike:Oteplenie siaha od 1 do 3 stupňov Celzia. Oblastný priemer dažďových zrážok sa zvyšuje a oblastný priemer pôdy vlhkosti v lete klesá iba minimálne.

9. Stredná Severná Amerika:Oteplenie kolíše medzi 2 až 4 stupňami Celzia v zime o 2 až 3 stupňa Celzia v lete. Zrážky sa zvyšujú v zime až o 15 %, kde v lete dochádza k zníženiu o 5 % až 10 %. Vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 % až 20 %. Južná Európa:Oteplenie v zime je 2 stupne Celzia a v lete kolísa medzi 2 až 3 stupňami Celzia. Existujú iné náznaky, že v zime dochádza k zvýšeným zrážkam, ale letné zrážky klesajú o 5 % až 15% a vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 % až 25%.

10. Austrália: Oteplenie sa v lete pohybuje medzi 1 až 2 stupňami Celzia a v zime okolo 2 stupňov Celzia. Letné zrážky sa zvyšujú asi o 10 %, ale o zmenách v pôdnej vlhkosti modely nedávajú súhlasné odhady. Oblastné priemery skrývajú veľké rozdiely v rôznych častiach kontinentu.

11.  Vedci zistili, že globálne otepľovanie má čoraz väčší dopad na vodné toky. Najviac ohrozené sú husto obývané oblasti veľkých riek v subtrópoch, kde hrozí smäd a hladomor. Skúmaním dostupných dát z tokov 925 riek od roku 1948 až po rok 2004 priniesli šokujúce výsledky. Až tretina veľkých riek je priamo ohrozená globálnym otepľovaním a približne 500 riek má dnes oveľa slabší vodný tok ako v minulosti.

12. Skleníkové plyny sú: • Vodná para • Oxid uhličitý • Metán • Freóny • Troposferický ozón • Oxid dusný Skleníkové plyny vznikajú prirodzene a sú súčasťou kolobehu v prírode alebo činnosťou človeka. Skleníkový efekt je dôsledkom vypúšťania skleníkových plynov človekom.

13. Ako prvý na svete začal monitorovať hladinu skleníkového plynu – oxidu uhličitého CO2 v atmosfére profesor Roger Revelle. Len vďaka jeho tvrdohlavosti sa podarilo presvedčiť svetovú vedeckú obec, aby sa súčasťou medzinárodného geofyzikálneho roku (1957-1958) stal i jeho plán na pravidelné zisťovanie koncentrácie CO2 v ovzduší. V polovici 60. rokov predviedol Revelle svojim študentom dramatické meranie prvých osem rokov zisťovania úrovne CO2. Koncentrácie CO2 ročne stúpali. Zároveň študentom vysvetlil, že vzrastajúca koncentrácia CO2spôsobí niečo, čo nazýva skleníkovým efektom a čo povedie k otepleniu Zeme.

14. Z hľadiska zmeny teploty s výškou v danej časti atmosféry sa zemská atmosféra delí na: • troposféru (s biosférou), • stratosféru (s ozónosférou), • mezosféru (so spodnou ionosférou), • termosféru (s hornou ionosférou a polárnou žiarou), • exosféru (s magnetosférou), prechod v medziplanetárny priestor (často považovaná za časť termosféry)

15. Ozónová vrstva je často používané označenie pre ozón v stratosfére (obal Zeme), kde sa nachádza 85 % až 95 % celkového množstva atmosférického ozónu. Stratosférický ozón je dôležitý prvok v ochrane života na Zemi preto, že absorbuje značnú časť škodlivého ultrafialového slnečného žiarenia, známeho aj ako UV-B žiarenie. V stratosfére (vo výške 10 až 50 km) sa nachádza hlavný podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Ak by sme ozón v nej maximálne skoncentrovali, vytvoril by asi trojmilimetrovú vrstvičku. A od tých troch milimetrov závisí náš život na Zemi.

16. je pokles celkového množstva ozónu pod 220 D.U. (Dobsonových jednotiek) nad oblasťou Antarktídy. Počas zimy a jari 1998 (prvé merania) na južnej pologuli rozsah ozónovej diery prekročil 25 miliónov km2 . V roku 2010 konštatovali, že veľká diera ozónovej vrstvy nad Antarktídou sa zdá byť menšia o približne 20 percent v porovnaní s rokom 2009. Uviedol to novozélandský Národný inštitút pre výskum vody a atmosféry (NIWA) s tým, že jeho merania sa zhodujú s nedávnymi údajmi satelitov NASA. Podľa nich má ozónová diera rozsah približne 24 miliónov km2, na porovnanie v roku 2003 to bolo 29 miliónov km2. Montrealský protokol o látkach ničiacich ozón z roku 1987 nariadil ich postupnú likvidáciu.

17. Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu siričitého a oxidov dusíka (súčasť kyslých plynov) do atmosféry. Kyslé plyny a tým aj kyslé dažde vznikajú ako dôsledok: • intenzívneho spaľovania fosílnych palív (hnedé uhlie) s obsahom síry a dusíka • pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC – vzniká kyselina chlorovodíková Kyslé dažde prirodzene vznikali činnosťou sopiek, pôsobením močiarov a planktónom v oceánoch.

18. Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Michael Smith (* 26. apríl 1932, Blackpool (Anglicko) – † 4. október 2000) bol kanadský chemik. V roku 1993 získal Nobelovu cenu za chémiu.

19. Pôda Vyplavujú z pôdy mnohé potrebné prvky (vápnik, sodík, draslík) a zhoršuje sa jej kvalita. Z pôdy môžu extrahovať do rodného prostredia rôzne toxické prvky (hliník, meď, olovo, ortuť), ktoré otrávia vodu a ohrozujú organizmy. Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy.

20. Ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Zakyslená voda má nielen zhubný vplyv na vodné živočíchy, ale aj na vodné rastliny. V týchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón. • Dnes napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000 mŕtvych - bez života. • V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy. • V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých. • Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH l,5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA.

21. Rastlinám poškodzujú korene aj listy. Stromy začínajú hynúť od nedostatku vody od koruny nadol. Citlivé sú najmä ihličnaté lesy. Zdravé ihličnaté stromy strácajú svoje ihličie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie. Citlivé stromy: borovica, breza, jabloň. Citlivá zelenina: fazuľa, reďkovka, maliny.

22. Kyslé dažde rozožierajú fasády domov, poškodzujú ich a následne zničia (katedrála sv. Petra v Londýne, Michelangelova socha Marka Aurélia v Ríme), taktiež poškodzujú pôdu, zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov. • Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Znečistenie kyslým dažďom spôsobuje dýchacie problémy. V USA spôsobujú 50 000 úmrtí ročne.Smog, pôvodca kyslých dažďov, ženie vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. • Kyslé dažde prenášajú kontamináciu ľahko a rýchlo zo zdroja znečistenia do oblastí, kde emisie nie sú.

23. Znečistené vody môžu obsahovať nasledovné chemické prvky, ktoré na ľudský organizmus pôsobia škodlivo.Olovo má toxické účinky na ľudský nervový systém. Chronická otrava olovom môže spôsobiť bolesti hlavy, nepokojnosť, dlhotrvajúcu únavu, problémy s pamäťou, črevné kŕče, depresiu, impotenciu a poškodenie obličiek. Olovo je mimoriadne nebezpečné pre bábätká a malé deti, pretože ich nervový systém nie je ešte úplne vyvinutý. Chronická otrava okrem symptómov ako u dospelých môže znížiť inteligenciu detí, spôsobiť hyperaktivitu a znižovať ich schopnosť koncentrácie.

24. Je zrejmé, že najväčším problémom pre moria a oceány je: • odpad z pobrežných štátov • ropa, ktorá je vypustená do mora väčšinou pri haváriách tankerov, alebo dokonca úmyselne - ako v roku 1991, keď Irak zámerne vypustil do mora obrovské množstvo ropy. Výsledky sú známe - znečistené more, úhyn rýb a vodných rastlín. A dokonca aj smrť ľudí.

25. Preprava obrovskými tankermi spôsobila viacero ekologických katastrof. Len v období rokov 1970 až 1985 došlo ku 186 veľkým nehodám, ktoré sprevádzal únik minimálne 1 300 ton ropy. Pri nehode tankera Exxon Valdez v roku 1989 vytieklo na pobreží Aljašky 39 tisíc ton ropy, ktorá pokryla plochu 4 200 štvorcových kilometrov (desatina rozlohy Slovenska).

26. Odpad existuje odkedy existuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo rastlín základom pre vznik nového života. • Rýchle zväčšenie množstva odpadov je ovplyvnené tromi faktormi: • zväčšením populácie • zväčšovaním osobnej spotreby • úrovňou technológie spoločenskej výroby

27. Recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov, (napr. recyklácia papiera, farebných a ostatných kovov, skla, plastov a pneumatík,...). Recyklácia – Zhodnocovanie odpadu Zhodnotenie odpadov je energetické alebo materiálové. Materiálové zhodnotenie odpadov má prednosť pred zhodnocovaním energetickým. Prečo?

28. V súčasnosti sa na Slovensku recykluje len asi 1,2 % komunálneho odpadu. Papier tvorí asi 20 % vyhadzovaného odpadu. Sklo tvorí asi 6 % vyhadzovaného odpadu. Plasty tvoria hmotnosťou menej než 8 % odpadu. Kovy tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu. Textil tvorí 4 % odpadu. Nebezpečné odpady tvoria približne 1 % odpadu (akumulátory, žiarivky, výbojky, ...)

29. Roku 1992 sa uskutočnil v brazílskom Riu de Janeiru prvý svetový sumit Organizácie spojených národov. Predstavitelia 150 vlád podpísali dva závažné dokumenty. • 1. Zákon na ochranu pred globálnym otepľovaním. • 2. Konvenciu o rozmanitosti druhov na celom svete. Predstavitelia sa tiež dohodil na vytvorení orgánu OSN, ktorý by mal zabezpečiť aplikáciu týchto opatrení.