Táto prezentácia bola použitá v rámci projektu

Táto prezentácia bola použitá v rámci projektu http://provek.fns.uniba.sk Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. Portál Európske únie http://www.europa.eu.int/ European Social Fund http://europa.eu.int/comm/employment_social/esf2000 ESF na Slovensku http://www.esf.gov.sk/ ITMS 11230310158

Výskum života pod vodnou hladinou Miroslava Farkašová Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Pŕhlivé bunky – knidoblasty Polypové a medúzové štádium Rozmnožovanie: nepohlavne – pučaním, oddeľovaním medúz; pohlavne – medúzové štádia – gonády Hydrozoa (Polypovce) Hydra vulgaris (Nezmar hnedý), Hydra viridissima (Nezmar zelený) Sladkovodné polypy nemajú medúzové štádium Aj na Zlatých pieskoch! Polycytozoa (Mnohobunkovce)Cnidaria (Pŕhlivce)

Naše nezmary

Craspedacusta sowerbyi (Medúzka sladkovodná) • Frustula • neobrvená planulovitá larva • vzniká frustuláciou z polypov • slúži na transport • pri pohybe - sliz • Medúzové štádium • chápadlá (200 - 400) • pŕhlivé bunky • manubrium • velum (plachtička) • 4 gonády • Polypové štádium • veľké 0,3 - 2 mm • žije prisadnuto a skryto • hlávka bez chápadiel • pŕhlivé bunky • typ Calposoma

10.6.1880, pán Sowerby, Londýn (Regent's Park) • Chaos pri opise druhu, meno podľa Lankestra • Pôvod zrejme z Číny (Yang-c-tiang), pozorovaná už v roku 1250 – opisovaná ako „Tao-Hwa-Yu“ (broskyňa-kvet-ryba) či „Tao-Hwa-Shan“ (broskyňa-kvet-vejár) • Z Číny do Ameriky, potom do Európy? • Česká republika, Brno, 1931 • Slovensko, Dunaj, 1961

Ciele môjho výskumu • Zistiť aktuálne rozšírenie medúzky sladkovodnej na Podunajskej nížine • Zaznamenať vývinový cyklus (s cieľom nájsť polypové štádium druhu na vybraných lokalitách • Zistiť faktory podmieňujúce výskyt medúzových štádií na vodných plochách • Zmerať odchytené jedince ako aj určiť ich pohlavie (máme na Podunajskej nížine samičky alebo samčekov?

Ako na to alebo čo potrebujeme? • Plán cesty, dopravný prostriedok (najlepšie auto) • Príjemne teplá voda vo vodnej nádrži  (nezabudnite si plavky!) • Čln (a niekoho, kto bude veslovať ), sieť, fľašu na odber vzoriek v určitej hĺbke, nádobky na zozbierané medúzky • A potom nás čaká preberanie vzoriek v laboratóriu 

Pohlavie medúziek a životný cyklus Pohlavie medúziek spolu 177 jedincov 163 samičiek 3 juvenilné štádiá 3 nezrelé samičky 8 jedincov s poškodenými gonádami (pohlavie neurčiteľné) Spermie Vajíčka Polyp Medúzka (samček alebo samička) Frustula alebo polyp Maličký polyp Oplodnenie Planula

Rozšírenie C. sowerbyi na Podunajskej nížine • Číčov – 1979 • Zlaté piesky – 1981 • Nové Košariská – 1982 • Veľký Draždiak,Zelená Voda I - 1998 • Vajnorské jazerá – 2001 • Jurský Šúr, Rusovce – 2002 • Senec (Slnečné jazerá sever) – 2003 • Gabčíkovo – Ňárad, Rovinka – Za hrádzou - 2004

Veľkosť tela a gonád odchytených jedincov Veľkosť tela a gonád všetkých odchytených medúziek sladkovodných Vysvetlivky údaje sú zaokrúhlené

Faktory podmieňujúce strobiláciu medúziek: teplota vody v nádrži (aj menej ako 20 °C!) dostatok potravy (najmä drobné kôrovce) čistota vody (množstvo kyslíka) pH vody (vystupuje ako vedľajší faktor) Hľadanie polypového štádia: odber rôzneho materiálu (konáriky, korene stromov, rastliny, kamene, umelá hmota, štrk, hlina, drevná hmota, bahno, listy a pod.) 2 lokality (Vajnorské jazerá, Zlaté piesky) vyhodnotenie (lupa) polypové štádium nebolo nájdené

Chov medúziek v akváriu Podmienky: • Stála teplota vody (26 °C) • Prevzdušňovanie • Umelé dodávanie potravy (dafnie, kúsky tubifexov) • Častá výmena vody (z miesta nálezu) Medúzky prežili v akváriu maximálne 19 dní!

Čo sme zistili? • zo 48 vodných plôch bola medúzka sladkovodná nájdená na 10 • na Podunajskej nížine sa pravdepodobne vyskytujú len samičky • teplota vody, potrebná na strobiláciu, je nižšia ako 20 °C • priemerná veľkosť všetkých odchytených medúziek je 15,73 mm (dĺžka gonád - 3,88 mm, šírka gonád - 3,08 mm) • strobiláciu podmieňuje teplota vody, množstvo potravy, čistota vody a pH • polypové štádium nebolo nájdené • medúzky prežijú v akváriu 19 dní

Čo ďalej? • hľadanie polypového štádia (nová metodika) • presnejšie stanovenie faktorov podmieňujúcich uvoľňovanie medúziek (potrebná chemická analýza vody) • hľadanie nových lokalít ako na Podunajskej nížine, tak na celom Slovensku, medúzka sa šíri ďalej! Plán na leto 2008 – pri kúpaní sa venujeme aj vede a sledujeme kto (alebo čo) popri nás pláva!

Siphonophorida (Rúrkovníky) • Morské koloniálne voľne plávajúce polypovce • Na vrchole živočícha je pneumatofór (plynový vak) – umožňuje stúpanie / klesanie kolónie vo vodnom stĺpci • Môžu spôsobiť smrť!

Scyphozoa (Medúzovce) • Aurelia aurita (Tanierovka ušatá) • Letné mesiace v Severnom mori • Cyanea arctica (Tanierovka arktická) • Doteraz najväčší známy druh medúz • Studené moria • Priemer zvona 2 m až 5 m, ramená dlhé 30 m

Chironex fleckeri (Štvorhranovka) • Najjedovatejší morský živočích – smrť! • Austrália

Arthropoda (Článkonožce) Crustacea = Branchiata (Kôrovce)

Aké raky máme na Slovensku? Astacus astacus (Rak riečny) • Obýva potoky, podhorské rieky, rybníky – korene stromov • Dĺžka až nad 15 cm, široké klepetá na povrchu drsné, spodná strana klepiet červená, 2 páry post orbitálnych líšt, dlhé špicaté rostrum

Austropotamobius torrentium (Rak skalný) • Obýva podhorské potoky s čistou a chladnou vodou, kamenisté až balvanisté dno • Dĺžka do 11 cm, klepetá na povrchu drsné, spodná strana klepiet svetložltá, 1 pár post orbitálnych líšt, krátke rostrum tvaru rovnostranného trojuholníka

Astacus leptodactylus (Rak bahenný) • Obýva stojaté a pomaly tečúce vody – bahnité dno • Dĺžka až nad 15 cm, silne tŕnitý povrch tela, úzke pretiahle klepetá na povrchu drsné, spodná strana klepiet je žlto sfarbená, 2 páry post orbitálnych líšt, veľmi dlhé a úzke rostrum

Metódy výskumu: • Prehľadávanie potokov v Malých Karpatoch a na Záhorí • Odchytený rak – zaradiť do druhu, zistiť pohlavie, zmerať telesné parametre, sledovať vitalitu a zdravotný stav (račí mor), označkovať

Nepôvodné druhy rakov, ktoré k nám môžu preniknúť (alebo už prenikli) Pacifastacus leniusculus Orconectes limosus Procambarus clarkii Cherax destructor

Introdukované druhy rakov (prečo sú nebezpečné?) • Pochádzajú zo Severnej Ameriky a Austrálie • Výskyt v Rakúsku a Českej republike potvrdený, na Slovensku už tiež! • Prenášače račieho moru (Aphanomyces astaci), samy majú voči ochoreniu imunitu! • Predstavujú konkurenciu (úkryty, potrava) – sú však zdatnejšie a silnejšie

Epibiontné nálevníky podtriedy Peritrichia: Lagenophrys sp. Vorticella sp. Epistylis sp.

Epibiontné nálevníky podtriedy Suctoria: Podophrya sp. Acineta sp.

Branchiobdella astaci (Potočnica račia) • Dnes samostatná skupina, nie pijavice! • Na povrchu sladkovodných kôrovcov

Predstavujú epibionty hrozbu pre raky? • Absolútne nie (takmer žiaden vplyv) – malé množstvo epibiontov • „Otravujú život“ (kto by chcel mať na tele zbytočné prívesky?) • Môžu zabiť – masové osídlenie najmä žiabrovej oblasti Všetky údaje (epibionty) len z literatúry, ako je to naozaj treba preskúmať!

Ďakujem za Vašu pozornosť! RNDr. Miroslava Farkašová mfarkasova@fns.uniba.sk

Táto prezentácia bola použitá v rámci projektu