‘Rise up with me against the organisation of misery’ (Pablo Neruda)

1. ‘Rise up with me against the organisation of misery’(Pablo Neruda)

2. Strategic Review of Health Inequalities in England post-2010 SPRAVODLIVÁ SPOLOČNOSŤ – ZDRAVÝ ŽIVOT - nezávislý medicínsky (epidemiologický) výskum, za účelom rozpracovania stratégií založených na dôkazoch, s cieľom zníženia nerovnosti v zdraví - stratégia zahŕňa politiku vlády a intervencie založené na ovplyvnení sociálnych determi-nánt zdravia.

3. www.marmotreview.org

4. vyšší socioekonomický status znamená zdravší život • Ľudia s vyššou socioeknomickou pozí-ciou v spoločnosti, majú viac príležitostí viesť plnohodnotný život. • Existuje priama úmera vo vzťahu k lepšej úrovni zdravia. • Závažným ukazovateľom sociálneho sta-tusu je vzdelanie.

5. MARMOT REVIEW • Zámerom je poskytnutie väčšiemu počtu ľudí životné šance, ktorými v súčasnosti reálne disponuje menší počet ľudí. • Cieľom je zníženie počtu sociálnych disabilít (disability z hľadiska sociálnej role), v nadväznosti na lepšie du-ševné zdravie. • Ustálenie trvalo udržateľných komunít a sociálnej kohé-zie. • Sociálna kohézia spoločnosti je predpokladom a žia-ducim prostredím pre rozvoj telesného a duševného zdravia a základným predpokladom pre spoločensky a ekonomicky produktívny život jedinca.

6. „ideológia založená na dôkazoch“ • Tvrdíme, že pokiaľ sú nerovnosti v zdraví odstrániteľné racionálnymi nástrojmi, sú nespravodlivé • majú byť predmetom legálnej sociálnej spravodlivosti. (Professor Sir Michael Marmot)

7. ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (1) • je predmetom sociálnej spravodlivosti • Poukázanie na nerovnosť v zdraví je pred-metom férového konštatovania pravdy. • Riešenie zdravotných nerovností, znamená riešenie sociálnych nerovností. • Redukcia nerovností v zdraví je predmetom spravodlivosti z hľadiska ľudskosti, ako aj z hľadiska legálnej spravodlivosti.

8. ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (2) • Predčasné úmrtia, ako výsledok nerovností v zdraví znamenajú milióny rokov ľudského života, ak prepočí-tavame rok zdravého, plnohodnotného života človeka vo vzťahu k populácii. • Nepopierateľne existuje sociálny gradient v zdraví - čím nižší je sociálny status jedinca, tým horšie zdravotné východiská a dôsledky pre jedinca má. • Opatrenia by sa mali zamerať na zníženie sociálneho gradientu v zdraví.

9. ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (3) • Je isté, že nerovnosti v zdraví vyplývajú zo sociálnych nerovností, preto je potrebné intervenovať cez všetky sociálne determinanty zdravia. • Nie je prijateľné, aby intervencia bola zameraná len na najviac znevýhodnenú skupinu! • Na to, aby sa redukovala strmosť sociálneho gradientu (vyrovnávali sa rozdiely na jednotlivých jeho úrovniach), je nutné pôsobiť na všetkých jeho úrovniach s inten-zitou opatrení odstupňovanou podľa úrovne znevýhod-nenia. • Nazývame to proporcionálny univerzalizmus

10. ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (4) • Ekonomický rast nie je najdôležitejší ako miera úspešnosti krajiny. • Spravodlivá distribúcia zdravia pre všetkých, rozvoj ľudskosti a stabilita spoločenského vý-voja sú dôležitejšie sociálne ciele. • Redukcia sociálnych nerovností a riešenie enviromentálnych otázok (ohrozenie kli-matickými zmenami), musí byť súbežné.

11. Centrálna ambícia Marmot Review (1) • vytvoriť podmienky, aby jedinci mohli vo väčšej miere nadobudnúť kontrolu nad svojim životom • bezpochyby je tu priama závislosť na čistom príjme domácnosti z hľadiska schopnosti jednotlivca ma-nažovať samostatne svoj vlastný život v čo najvyš-šej miere nezávislosti, paralelne so schopnosťou aktívne sa podieľať na manažmente lokálnej, pra-covnej, alebo záujmovej komunity.

12. Centrálna ambícia Marmot Review (2) • vytvoriť predpoklady pre priaznivú distribú-ciu podmienok, v ktorých sa jedinec narodí, vyrastá, žije, pracuje a starne v rámci spo-ločnosti • viac možností aktívne ovplyvňovať svoje zdra-vie a životný štýl, ako aj životný štýl svojich blízkych a komunity, ktorej je jednotlivec sú-časťou.

13. Centrálna ambícia Marmot Review (3) • vytvoriť predpoklady pre podnecujúcu spo-ločnosť, ktorá je schopná maximalizovať potenciál jednotlivca a komunít, ako nevyh-nutný predpoklad „blahobytu“ budúcnosti. Základnou podmienkou je sociálna spravodlivosť.

14. SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ (1) • Sociálne a ekonomické rozdiely v zdravot-nom stave jedinca reflektujú sociálne a eko-nomické nerovnosti v spoločnosti. • Nerovnosti v zdraví, preventabilné racionálny-mi nástrojmi národohospodárskej a sociálnej politiky sú nespravodlivé. • Diskusia o tom, ako zmenšiť sociálne rozdiely v spoločnosti je diskusiou, akú spoločnosť ľudia chcú.

15. SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ (2) • Na redukciu nerovností v zdraví nie je po-trebná separátna zdravotnícka agenda, ale intervencia naprieč celou spoločnosťou. • Nerovnosti v zdraví nie je možné považovať za otázku šťastia, genetickej výbavy jednotivca, zlého životného štýlu, nezdravého správania, alebo ťažkosťami z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

16. SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ (3) • materiálne podmienky života jedinca • sociálne prostredie (sociálny systém – štát) • psychosociálne faktory a správanie • biologické faktory v ich vzájomnej interakcii, v prostredí politi-ckého, socioekonomického a kultúrneho vývoja spoločnosti, nazývame sociálne determinanty zdravia

17. Sociálne determinanty zdravia (1)„PRÍČINY PRÍČIN“ • Sociálne determianaty zdravia sú považované za príčiny príčin. • Rozlišujeme aj determinanty zdravia dané: • 1/ geneticky a konštitučne • 2/ individuálnym životným štýlom jedinca • 3/ životným prostredím (globálny ekosystém a regionálne prírodné prostredie, pracovné pro-stredie, domácnosť – hygiena a bývanie) • Determinanty zdravia sú názvoslovne roz-delené, ale principiálne nie sú deliteľné!

18. Sociálne determinanty zdravia (2)„PRÍČINY PRÍČIN“

19. Sociálne determinanty zdravia (3)„PRÍČINY PRÍČIN“ • Predkladaný model hlavných determinánt zdravia zvýrazňuje kľúčové faktory určujúce zdravie populácie. • Existujú „vrstvy“ vplyvu na zdravie, ktoré môžu byť modifikované z hľadiska zlepšenia zdravia. • sociálna spravodlivosť, materiálna, psychosociálna a politická podpora je nevyhnutná.

20. Sociálne determinanty zdravia (4)„PRÍČINY PRÍČIN“ • sú určované základnými drivermi: nerovnosťou moci, peňazí a zdrojov. • Nerovnosť v zdraví existuje v príčinnom vzťahu k socioekonomickým nerovnostiam, ako výsled-ku pôsobenia sociálnych determinánt zdravia, vyúsťujúceho do neslobody (nevoľníctva) jedno-tlivca participovať každý rovnakou mierou na spoločenských benefitoch

21. Sociálne determinanty zdravia (5)„PRÍČINY PRÍČIN“ • Nerovnosti v zdraví nie sú z tohto pohľadu nezmeniteľné ako nevyhnutný stav spoloč-nosti, ale môžu a majú byť signifikantne redukované! • Intervencia na úrovni jednotlivých sociálnych determinánt zdravia a na jednotlivých úrovniach sociálneho gradientu, vyžaduje logicky partici-páciu celej spoločnosti, od úrovne národných vlád, cez tretí a súkromný sektor, až na komu-nitnej úrovni

22. Sociálne determinanty zdravia (6)„PRÍČINY PRÍČIN“ • Nerovnosti prítomné, respektíve postihujúce rodinu v danej spoločnosti (populácii) pred narodením jedinca, zakladajú predpoklad horšieho zdravia a iných východísk s nega-tívnym vplyvom na zdravie, sprevádzajúcich jedinca počas celého života. • môžu byť v rozhodujúcej miere redukované práve na úrovni vzdelávania a prípravy na povolanie

23. Sociálne determinanty zdravia (7)„PRÍČINY PRÍČIN“ • spoločnosť tvorená zdravými a udržateľnými komunitami, v prostredí férového sociálneho systému a zdravých pracovných podmienok, dáva odôvodnený predpoklad, že celospolo-čenské benefity sú za hranicou bezprostred-ných benefitov jedinca vyplývajúcich z redukcie jeho konkrétneho znevýhodnenia • redukcia nerovností v zdraví znamená zní-ženie spotreby sociálneho zabezpečenia z verejných zdrojov.

24. Sociálne determinanty zdravia (8)„PRÍČINY PRÍČIN“

25. PROPORCIONÁLNY UNIVERZALIZMUS (1) intervencia na úrovni sociálneho gradientu - Dôsledky sociálneho gradientu sú pre zdravie v spoločnosti veľmi hlboké. - Zvádza to zamerať sa výučne na najviac znevýhodnené komunity, ale čo sa stane potom s tými, čo sú nad dnom, alebo nad mediánom socioekonomického znevý-hodnenia?

26. PROPORCIONÁLNY UNIVERZALIZMUS (2) intervencia na úrovni sociálneho gradientu - zdravotné znevýhodnenie populácie na nižšej úrovni sociálneho gradientu je vždy väčšie v porovnaní s populáciou na vyššej socioekono-mickej pozícii. - Celá spoločnosť musí byť zahrnutá do rie-šenia sociálneho gradientu v záujme spra-vodlivejších podmienok z hľadiska zdravia pre všetkých.

27. PROPORCIONÁLNY UNIVERZALIZMUS (3) intervencia na úrovni sociálneho gradientu • Cieľom nie je úplné odstránenie sociálneho gra-dientu, ale zníženie zdravotného znevýhod-nenia medzi jednotlivými úrovňami socioekono-mického statusu v spoločnosti. • Intervencia musí rešpektovať proporcionál-ny univerzalizmus – všetci sme odkázaní na pomoc z hľadiska dosiahnutia individuálneho maxima.

28. Za hranicou hospodárskeho rastu,k trvalo udržateľnej spoločnosti (1) Je čas posunúť sa v myslení V súlade s odporučeniami Commisson on the Measurement of Economic Performance and Social Progress (chaired by Stiglitz,J.), konštatujeme, že rozhodujúcou mierou blahobytu spoločnosti nie je z hľadiska budúcnosti hospodársky rast, ale úroveň zabezpečenia sociálnej spravodlivosti a súvisiacej rovnosti v zdraví.

29. Za hranicou hospodárskeho rastu,k trvalo udržateľnej spoločnosti (2) • Hospodárska kríza súčasnosti je v tomto kontexte príležitosťou „začať robiť veci inak“. • Kreácia udržateľnej budúcnosti znamená v tomto kontexte zabezpečenie enviromentálnych faktorov. • Keďže klimatické zmeny majú bezprostredne najhorší efekt na najchudobnejšiu časť popu-lácie, riešením sú intervencie kompatibilné so zameraním na redukciu nerovností v zdraví.

30. Za hranicou hospodárskeho rastu,k trvalo udržateľnej spoločnosti (3) • Ide o rozvoj udržateľných lokálnych komunít • udržateľnú produkciu potravín • a zníženie produkcie skleníkových plynov (doprava, bývanie). • Pokusy obnoviť tradičné parametre hospo-dárskeho rastu, zatiaľ čo sa znížia verejné výdaje na zdravotnosociálne zabezpečenie, bez zabezpečenia redukcie nerovností v zdraví, a bez ohľadu na enviromentálne faktory, budú neúspešné.

31. Za hranicou hospodárskeho rastu,k trvalo udržateľnej spoločnosti (4) • Ak niekto bude tvrdiť, že doporučenia Marmot Review si nemôže spoločnosť v súčasnej eko-nomickej situácii dovoliť, treba namietať, že nie je možne dovoliť si neurobiť nič, pretože potom by bola cena z hľadiska straty ľudskosti, ako aj z hľadiska peňazí privysoká. • Budúcnosť našich detí závisí na našej od-vahe uprednostniť sociálne spravodlivejšiu spoločnosť pred fikciou „nekonečného hospodárskeho rastu“.

32. Za hranicou hospodárskeho rastu,k trvalo udržateľnej spoločnosti (5) Nota bene : Musíme hovoriť o právach detí, včítane nepočatých detí, pretože počatím dieťaťa musíme vedieť jeho práva efektívne zabezpečiť a realizovať!