Download
1 / 103
E N D
1. REGIONLNA EKONOMIKA A POLITIKA doc. Ing. Anna Belajov, PhD.
2. tudijn literatra Zkladn:
Maier, G., Tdtling, F.: Regionlna aurbanistick ekonomika Teria lokalizcie apriestorov truktra. Elita Bratislava. 1998
Maier, G., Tdtling, F.: Regionlna aurbanistick ekonomika Regionlny rozvoj aregionlna politika. Elita Bratislava. 1998
Belajov, A., Fzikov, M.: Regionlna ekonomika. SPU Nitra. 2005
3. Odporcan:
Ivanickov, A.: Regionalizcia apriestorov organizcia priestorovho rozvoja.
Ekonm Bratislava. 1998
Samson, . akol.: Regionlna ekonomika. EF TU Koice. 2000
Tvrdon, J. akol.: Regionlny rozvoj. Ekonm Bratislava. 1995
Wokoun, R.: Cesk regionln politika vobdob vstupu do EU. Oeconomika VE Praha. 2003
Kolektv autorov: vod do regionlnch ved averejn sprvy. Vydavatelstvo Ale Cenek, s.r.o. Plzen. 2004
Casopisy, dennky:
Euroreginy magazn pre rozvoj reginov, Euromagazn casopis delegcie EK vSR, Hospodrske noviny, Trend, Verejn sprva, Obecn noviny, ai.
4. Organizcia predmetu vklad podstaty problmu
rozirovanie poznatkov mimo diskutovanej problematiky
vberov prednka
povinn cast v zmysle tudijnho poriadku FERR prehlbovanie a doplnovanie poznatkov
zskanie zrucnost z analz a hodnotenia priestorovch javov
syntetizovanie poznatkov do problmovho celku
praktick cvicenie (regin, obec)
klasifikovan prieben hodnotenie rovne vedomost
5. Ukoncenie predmetu Zpoctom za podmienky:
plnej casti na cvic. a seminroch
dosiahnutia z psomnej previerky minimlne 22 bodov z maximlne 40 bodov
dosiahnut bodov hodnotenie bude scastou komplexnho hodnotenia tudenta na skke (zapocta sa)
Skkou : ktorej forma bude psomn z tematickch celkov odprednanch alebo uvedench v literatre (4 otzky, 1 hod. na vypracovanie).
tudent me zskat na skke maximlne 40 bodov. Aby vyhovel aj na skke mus zskat minimlne 24 bodov.
Vsledn klasifikcia = body zskan na priebenej previerke + body na skke. A 75-80., B 67-74.,C 59-66., D 52-58., E 46-51
Predmet je povinnm predmetom na ttnej bakalrskej skke, comu je podriaden aj nrocnost na vedomosti.
6. Zkladn terminolgia Regin
Regionlny rozvoj
Ekonomick rozvoj reginu
Socilny rozvoj v regine
7. regin = priestor formlne alebo neformlne vymedzen
formlne vymedzen: - legislatvne zaznamenan /mikroregin, kraj, tt, E/
neformlne vymedzen: na zklade geografickch, etnickch, ekonomickch ai. danost a vzieb / Spi, Horehronie, Zhorie, nodlny regin, ekonomick regin/
regionlny rozvoj kvalitatvna zmena v priestore (inovcie, lepie dopravn systmy, vybudovanejie scasti technickej infratruktry, lepie vyuvanie prrodnch zdrojov, lepie sluby)
8. regionlny ekonomick rozvoj zmena ekonomickej truktry, vsledkom ktorej je rastca a diverzifikovan ponuka prce, rast hrubho regionlneho produktu, rast miezd.
priestorov truktra, priestorov ekonomick truktra
veobecne: vntorn stavba systmu
prakticky: - fyzick spsob usporiadania avzjomnho prepojenia prvkov vpriestore do systmu
- sstava vntornch vztahov medzi jednotkami priestoru (obce, kraj, tt)
trukturovanm priestoru sa sleduje vytvorenie funkcnch systmov zjeho prvkov.
9. Priestorov ekonomick truktra vznik spjanm rznych rozvojovch faktorov, hospodrstva (firmy), obyvatelstva, infratruktry, prrodnch zdrojov do rznych typov priestorovch tvarov (obce, mikroregin, kraj, ekonomick regin, nodlny regin)
10. 2. PRIESTOR A EKONOMICK ROZVOJ
11. Univerzlnost priestorovej dimenzie arznorodost chpania priestoru
Priestor acas najveobecnejie kategrie materilneho pohybu
Rznorodost vnmania priestoru
Univerzlnost priestorovej dimenzie podmienuje skutocnost, e je objektom skmania tak vprrodnch, technickch ako ispolocenskch vedch, ktorch scastou s ekonomick vedy
Vznam priestoru na ekonomick rozvoj sa zacal vnmat spohybom vrobnch faktorov atrhovmi procesmi
Vscasnosti je priestor vnman komplexne so vetkmi rozvojovmi faktormi avzjomnou prepojenostou
Priestor ako spolocensko ekonomick kategria adynamick (meniaca sa) velicina.
12. Skmanie priestoru sa stalo neoddelitelnou scastou aj ekonomickch teri
Regionlna ekonmia ucelen poznvac systm oekonomickch procesoch vpriestore, ktor del na dalie zloky:
regionlnu ekonomiku (priestorov ekonomiku)
ekonomiku verejnej sprvy (ttnej sprvy asamosprvy)
environmentlnu ekonomiku ai.
Regionlna ekonomika je interdisciplinrna ekonomick veda opriestore, ktor skma:
ako vznik priestorov usporiadanie hospodrstva vpriestore
hlad prciny nerovnomernho rozvoja reginov
uc poznat dsledky rozdielneho vybavenia reginov rozvojovmi faktormi
hlad rieenia, odporcania astratgie pre eliminciu rozvojovch rozdielov medzi reginmi 2.1. Priestor ako objekt skmania ekonomickch teri
13. Regionlna ekonomika je teoretickm zkladom pre praktick regionlnu politiku.
regionlna veda veda opriestore (Isard)
integruje poznatky z
?
ekonomickch vied prrodnch vied
- regionlna ekonomika - geografia
- ekonomika VS - ekolgia
- tatistika
technickch vied pecilnych vied
- urbanizmus - sociolgia
- doprava - kulturolgia
- stavebnctvo
14. 2.2. Priestorov usporiadanie ekonomiky Podniky (firmy) s najdleitejmi subjektami priestorovho ekonomickho systmu.
Podnik je otvoren systm, ktor m rznorod vztahy so svojim okolm:
horizontlne kzsobovaciemu aodbytovmu trhu (energie, technolgie, materil, pracovn sila, doprava, informacn dostupnost, ai.)
vertiklna kekonomickmu prostrediu (danov zkony, predpisy, normy aspolocensky akceptovateln hodnoty), prrodnmu prostrediu (ivotn prostredie) akostatnm subjektom priestorovho ekonomickho systmu.
Kad zuvedench vztahov meme akceptovat ako faktor, ktor vkonecnom dsledku vplva na rozvoj podniku ajeho efekt (zisk)
15. Dleitost lokalizacnch faktorov Pre podnik je lokalizacn faktor dleit ak:
m vplyv na nklady alebo vnosy podniku
disponibilnost, kvalita alebo cena faktora je priestorovo diferencovan
16. Vznam konkrtneho lokalizacnho faktora je dan:
druhom vrobku (odvetvia nrocn na pdu, na zdroje, na kapitl, na prcu)
typom technolgie (odvetvia nrocn na inovcie/technick pokrok)
stupnom lokalizcie t.j. hustotou vskytu lokalizacnho faktora (koncentrovan alebo disperzn vskyt)
mobilitou faktora:
nemobiln (pda, budovy, cesty, prrodn zdroje)
mlo mobiln (pracovn sila, sluby nevrobnho charakteru)
vysoko mobiln (informcie, urcit formy energie)
17. Zloitost adlhodobost lokalizacnch rozhodnut lokalitu mono zmenit svysokmi nkladmi (postaven budova, zakolen pracovn sila, vybudovan odbytov trh) mlo mobiln faktory
tako odhadnuteln ceny vstupov avstupov, trhov prleitosti, vznik novch konkurentov
technologick, infratruktrne amanarske inovcie mu zmenit dleitost faktorov vo vrobnom procese azmenit optimlnu lokalitu za nevhodn (resp. naopak)
18. 2.3. Teoretick prstupy k vysvetleniu priestorovho systmu Terie priestorovej ekonmie vysvetlujce funkcnost ekonomickho priestorovho systmu meme zhrnt do troch prstupov:
lokalizacn terie ktorch cielom je njst, ktor faktory vdanom priestore najviac ovplyvnuj lokalizciu podnikov alebo hladat optimlny priestor pre lokalizciu firmy surcitm zameranm (von Thunen, Christaller, Losch, Weber, Roscher, Schffle, ai)
terie priestorovej mobility ktor sa zaoberaj podmienkami adsledkami priestorovej mobility vrobnch faktorov, tovarov asluieb
regionlne rastov arozvojov terie ktor vysvetluj socio-ekonomick vvoj vjednotlivch reginoch, medziregionlne rozdiely ekonomickho rozvoja azmeny vekonomickch truktrach reginov.
19. Lokalizacn analza a jej metdy Lokalizacn analza m dvojak charakter:
analza rozmiestnenia (lokalizcie) analyzuje stav, vsledok rozmiestnenia podnikov podla rznych charakteristk (odvetvia)
analza rozmiestnovania, t.j. hladania optimlneho priestoru pre umiestnenie podniku
Najcastejie s pouvan tieto metdy:
index lokalizcie (IL)
koeficient lokalizcie (KL)
krivka lokalizcie Lorenzova krivka
koeficient pecializcie
20. Index lokalizcie (IL) meria pomer zastpenia sledovanho odvetvia vregine kpoctu obyvatelov
i odvetvie
j regin
Xij pocet zamestnanch i - teho odvetvia vj - tom regine
Yi pocet zamestnanch i teho odvetvia vkrajine
Sj pocet obyvatelov vj tom regine
S pocet obyvatelov vkrajine
Jeho hodnoty sa pohybuj vintervale IL < = > 1.
Ak je:
IL < 1 odvetvie je kpoctu obyvatelov zastpen podproporcionlne
IL = 1 proporcionlne zastpenie odvetvia kpoctu obyvatelov
IL > 1 nadproporcionlne zastpenie
21. Koeficient lokalizcie (KL) charakterizuje koncentrciu odvetvia vreginoch. Vyjadruje sa na zklade indexu lokalizcie.
Hodnoty KL sa pohybuj vintervale od 0 do 1. Ak:
KL = 0 - sledovan odvetvie je vo vetkch reginoch merne zastpen
KL = 1 - odvetvie je koncentorvan len do jednho reginu
22. Lorenzova krivka Znzornuje grafick vyjadrenie sledovanho odvetvia vreginoch. Kontruuje sa na zklade indexu lokalizcie.
23. Koeficient pecializcie vyjadruje percentulny podiel zamestnanch vprslunom odvetv v regine kcelkovmu poctu zamestnanch vprslunom odvetv vkrajine.
Kj pocet zamestnanch vprslunom odvetv vkrajine
Hodnoty koeficientu sa pohybuj od 0 do 100. Ak:
KS = 0 odvetvie sa vregine nenachdza
KS = 100 odvetvie je koncentrovan len do jednho reginu avtejto oblasti je naviac odvetvm jedinm
24. 1. EKONOMICK ROZVOJ REGINOV / k 1.tme/
25. 1. Tma doplnenie Zkladn pojmy ich obsah
Regionlny rast kvantitatvne zmeny vregine, vo faktoroch avsledkoch prejavujce sa napr.:
vcina napojench obc na plyn, vodu, kanalizciu
rast vroby, ponuky tovarov asluieb
vstavba novch ciest vkm (dialnice, rchlostn komunikcie)
rast poctu firiem
rast HDP (celkom, na obyvatela)
26. Regionlny rozvoj kvalitatvne zmeny podmienen najm inovciami (technickmi, organizacnmi, manarskymi)
lepie technick vybavenie kolstva,
nov technologick postupy
zmena ekonomickej truktry vregine
diverzifikcia ponuky sluieb
Rast arozvoj sben apodmienujce sa procesy vregine, niekedy tako rozliteln hranice medzi nimi
27. Ekonomick rast arozvoj prejav vekonomickch faktoroch avsledkoch
rast poctu firiem
zmena ekonomickej truktry
prliv investci
prrastok (rast) HRP
narastajce kladn saldo zahranicnho obchodu
Socilny rozvoj prejav vkvalite ivota obyvatelstva
zvyuje sa ponuka prce
pokles miery nezamestnanosti
rast miezd
nrast spor
socilne dvky
28. Oekonomickom rozvoji vregine meme hovorit ak:
rast relnych dchodkov na obyvatela nsledne zvyuje dopyt po tovaroch aslubch
zvyovanie dopytu vregine podmienuje rast vroby tovarov aponuky sluieb
vvoz tovarov zreginu je vc ako dovoz
rastie zamestnanost
vytvraj sa spory
Prax:
bez rastu nie je mon rozvoj
rozvoj podmienuje rast
vcasovch etapch prevldajci rast, rozvoj
Regionlny rozvoj komplexn pohlad (vstup vstup)
29. pecifik priestorovho rozvoja Vysvetlen na zklade porovnania :
rozvoj podniku /firmy/
rozvoj priestoru /reginu,obce/
Zkladn rozvojov faktory spolocn
prca (pracovn sila)
kapitl ( stavby, materil, peniaze... /
pda (aprrodn zdroje viazan na pdu)
30. Rozdielne vplyvy aefekty a) prca
podnik: starostlivost len osvojich zamestnancov
regin: vetky skupiny obyvatelstva (predproduktvne, produktvne, poproduktvne)
b) kapitl
podnik: alokuje sa tam, kde ocakva najvc efekt bezohladne na potrebu rieenia nezamestnanosti
regin: potrebuje diverzifikciu ponuky aalokciu do reginov svysokou nezamestnanostou. M len mal ance ovplyvnit lokalizciu firiem.
c) pda
podnik: vyuva cez truktru vroby prinajcu zisk alebo nevyuva
regin: tvorba audriavanie krajinotvornho obrazu avobmedzenej miere me vyuvat prrodn zdroje ako faktor ekonomickho rozvoja
31. d) ciele rozvoja
podnik: tvorba zisku, rozvoj podniku
regin: kvalita ivota obyvatelov, vytvranie podmienok pre kvalitu ivota
e) aktri rozvoja
podnik: manament firmy azamestnanci
regin: firmy, ttna sprva, miestna aregionlna samosprva, verejno prvne korporcie, zdruenia
f) rozhodovanie orozvoji
podnik: monokratick (mocensk)
regin: demokratick (kolektvne)
g) efekty rozvoja aich prejav
podnik: zisk vyjadriteln vkorunch, prerozdelovanie vprospech vlastnka (majitela)
regin: verejn itky tako kvantifikovateln avyjadriteln vkorunch, prerozdelovanie vzujme vetkch obyvatelov vregine
33. 2. Faktory rozvoja reginov Najvznamnejie endognne a exognne faktory rozvoja reginov
Prrodn potencil /pda, voda, lesy/
Hospodrstvo/vplyv na rozvoj, vlastnosti firiem a ic multipl. Efekty, konkrtny prejav v reginoch/
Technick infratruktra/ clenenie, vplyv na rozvoj, energetick, dopravnvodovodn siete/
34. Vplyv jednotlivch faktorov na rozvoj resp. ekonomick rozvoj me byt:
bezprostredn (priamy) rast ponuky prce, technologick inovcie, rast miezd, rast vroby tovarov ai.
sprostredkovan (nepriamy) vybudovan dopravn, telekomunikacn systmy, vznik dalch firiem ai.
35. Prklady vplyvu faktorov na rozvoj reginu
Priamy vplyv: - podniky
- obyvatelia
- rozhodovanie samosp.
.......
Sprostredkovan:
- infratruktra
- ekonomick sila ttu
.......
36. prednka 28.2.2007 Najvznamnejie faktory rozvoja reginu Endognne faktory rozvoja
Prrodn a geografick potencil
Obyvatelstvo
Hospodrstvo
Infratruktra technick a socilna
Urbanistick potencil
Samosprvny manament Exognne faktory rozvoja:
Stratgia a politika hospodrskeho a socilneho rozvoja krajiny
Regulacn nstroje regionlneho rozvopa
Zahranicn investcie
Ekonomick sila ttu
Rozvoj technickej infratruktry nadregionlneho vznamu
Politick systm
Etika a morlka
37. I. ENDOGNNE FAKTORY Prrodn potencil -2.1
. Hospodrstvo -2.2
Technick infratruktra 2.3
Socilna infratruktra -2.4
Obyvatelstvo 2.5
Samosprvny manament -2.6
Medzisektorov spoluprca a partnerstv
2.7
38. 2.1 Prrodn potencil reginov Scasti
pda ajej vyuitelnost (rozloha zemia)
voda (povrchov, spodn)
les
rudn anerudn suroviny
geomorfologick pomery
39. Vplyv na rozvoj reginu Vytvranie podmienok pre lokalizciu firiem zhodnocujcich potencil
Formovanie ekonomickej truktry
Formovanie sdelnej truktry
Rozvoj a investicn nrocnost budovania infratruktry
Spsob ivota obyvatelstva
40. Vybran vznamn prrodn zdroje
41. Slovensko nedisponuje takm dostatkom prrodnch zdrojov aby mohlo postavit silu svojej ekonomiky na PZ
Z pohladu mikroregionlneho nemus byt
tto tza platn. Prklad okresu Prievidza, stredisk CR
. Aj vo svete je mlo takch krajn ktor disponuj dostatkom PZ
USA, bv. Rusko, Japonsko - prklad
42. Pda ako rozvojov faktor Najvc prrodn zdroj s rznorodostou vyuitia
Disponibilita v SR 4,9 mil. ha
Jednotliv reginy: BA 205 tis. ha
TT 415
TN 450
NR 634
BB 945
ZA 680
PO 897
KS 675
43. Potencil polnohospodrskeho vyuvania pdnoekologickch oblast a reginov
44. Obsah humusu vpolnohospodrskych pdach
45. Vplyv vyuitia pdy na rozvoj Rozvoj polnohospodrstva:
- zabezpecenie vivy
- energetick plodiny
Nsledn rozvoj spracovatelskho priemyslu a odvetv inputovch
Udriavanie krajinnho obrazu
Rozvoj cestovnho ruchu
Osdlenie a truktra sdel /nepolnohospodrska/
Cena pdy ovplyvnen: mnostvom, lokalizciou, celom vyuitia, pdno-klimatickmi podmienkami
46. Lesy a ich vplyv na rozvoj Vyuitelnost: hospodrska - taba dreva
- polovnctvo
- rekrecia
: vplyv na ivotn prostredie
: rozvoj drevospracujceho
priemyslu
47. Kategorizcia lesov podla funkci
48. Drevinov zloenie lesov
49. Polovn oblasti
50. Regionlne diferencovan vplyv lesa na rozvoj reginu Vyplva z: rozsahu vmery lesa
TT 29% z cel. rozlohy pdy
NR 26%
BB 49%
PO 50%
: pestovanch druhov drevn
: funkcie lesa
51. Vplyv lesnej pdy na rozvoj reginov Seminrna prca : Potencil a vyuitie lesa a jeho vplyv na rozvoj reginov /Fasurov/
52. Voda ako rozvojov zdroj Vyuitelnost: povrchov - rieky
- jazer, rybnky
- vodn ndre
: spodn - pitn
- minerlna a term.
- lieciv pramene
53. Povrchov odtok
54. Vysvetlit vplyv na rozvoj reginov, alokalizcia v reginoch Vodn toky: povodie Dunaja, Vhu, Hrona, Bodrogu, Horndu, Nitry, Ipla
Vodn ndre, umel a prirodzen vodn plochy
Minerlne a termlne pramene
Liecebn pramene
Najvc vplyv : NUTS II ZS
Opak NUTS II SS
55. Vplyv vodnch zdrojov na rozvoj Doprava /Dunaj/
Zdroj energie /Vh/
Rekrecia a rozvoj CR
Zsobovanie obyvatelstva pitnou vodou
ڞitkov voda- rozvoj priemyslu
Zvlahy intenzifikcia polnohosp.
Doplnit zo seminrnej prce Potencil a vyuitie termlnych a liecivch vd na rozvoj reginu /Medeov/
56. Rudn a nerudn suroviny Reginy nedisponuj velkmi zsobami
Znacne vycerpan zdroje
Existencia zsob, otzka efektvnosti ich vyuitia do budcna
Zataenost ivotnho prostredia
Zdroje:- hned uhlie: V.Krt, Prievidza, Handlov
- nafta Zhorie
- elezn ruda: Ronava, Nin Slan,
Rudnany
- magnezit: Lovinobana
- zlato, meden rudy: Kremnica, pania Dolina
57. Vhradn loisk nerudnch surovn
58. vhradn loisk rudnch surovn
59. Loisk energetickch arudnch surovn
60. 2.2. Hospodrstvo Hospodrstvo vytvraj podniky (firmy) vyrbajce tovary, poskytujce sluby aich odvetvov zameranie
S rozhodujcimi rozvojovmi faktormi
Ako ovplyvnuj rozvoj ?
. zabezpecuj ponuku prce mzdy zamestnanm
horizontlnymi a vertiklnymi vzbami na in faktory v reg.
ponukou tovarov asluieb hodnotov proces HRP > HDP
vytvraj verejn zdroje
vytvraj tlak na rozvoj vetkch scast TI
dalie (sponzorstvo)
Ktor vlastnosti charakteristiky podnikov s dleit vo vztahu
kekonomickmu rozvoju?
pocetnost firiem
velkost firiem
odvetvov asektorov zameranie firiem /odvetvov truktra hospod./
ekonomick stabilita firiem
61. Horizontlne avertiklne vztahy podniku kokoliu PODNIK
62. Podniky maj tendenciu vytvrat zoskupenia Na zklade nutnosti horizontlnych a vertiklnych vzieb podniky vytvraj zoskupenia /klastre/
Tak vznik priestor s vcou koncentrciou firiem priemyseln centrum alebo pl rozvoja ktor pritahuje prostrednctvom ponuky prce aj obyvatelstvo a vytvra tlak aj na rozvoj infratuktry
63. Ukazovatelehodnotenie vplyvu firiem na rozvoj
reginov
pocet firiem vregine FO, PO vrtane vlastnckych foriem
index podnikatelskej aktivity IPA = pocet firiem / EAO x 100
velkost firiem clenen podla kritri E
podiel zamestnanch vkonkrtnom odvetv na celkovom pocte zamestnanch vregine
IL (index lokalizcie)
KL (koeficient lokalizcie)
KS (koeficient pecializcie)
pocet ziskovch podnikov resp. podiel ziskovch zcelkovho poctu
64. Konkrtny prejav vplyvu podnikania na rozvoj reginov Vplyv technologickch parkov v rozvoji reginov- seminrna prca /Vozkov/
Vplyv podnikania v regionoch seminrna prca /Leflerov/
66. 2.8. Zahranicn investcie na Slovensku Odlev do zahranicia
2001 2006
Podnikov sfra 19 121mil. Sk 30 790 mil. Sk
Bankov sfra 164 139
Spolu 19 285 31 651
Krajiny smerovania : Cesko -46%, Spojen krlovstvo 11.6%, Ukrajina , rsko, Madarsko, Luxembursko 6% ostatn krajiny: Polsko, Raksko, Rusko
67. Odvetvov smerovanie:
priemyseln vroba 47%
financn sprostredkovanie 17%
obchodn cinnosti 15%
taba nerastnch surovn 9%
vroba arozvod elektriny, plynu, vody, velkoobchod, motorovch vozidiel, stavebnctvo
68. Zktorch reginov SR:
bratislavsk - 64%,
trnavsk 9%,
banskobystrick 8,5%,
trenciansky 7%,
koick 6%,
preovsk 3%,
ilinsk 3%
nitriansky 0,2%
69. Prlev zo zahranicia 2002 2006
Podnikov sfra 259 517 mil. Sk 418 071 mil. Sk
Bankov sfra 60 728 66 181
Spolu 319 246 484 253
Krajina investora:
Holandsko 25 % / tecie kapitl z Franczka/
Nemecko 19 %
Raksko 14 %
Taliansko 8 %
Madarsko, Spojen krlovstvo 6%
Cesko 5%,
USA 4%,
Franczsko 3%
70. Lokalizcia do reginov:
bratislavsk kraj 69 %
koick 8 %
trnavsk 6 %
ilinsk 5 %
nitriansky 4 %
trenciansky 4 %
banskobystrick 2 %
preovsk 2 % Lokalizcia do odvetv:
priemyseln vroba 39%,
financn sprostred. 22%
velkoobchod 12 %,
vroba arozvody energetick 11%,
doprava, telekom. 10%,
nehnutelnosti 4%
71. Efekty priamych zahranicnch investci do reginov pozitvne
zrchlenie trukturlnych zmien
akcelercia ekonomickho rastu
rast ponuky prce
prnos novch technolgi
zlepen prstup na zahranicn trhy
zvyovanie kvalifikacnej rovne
vytvorenie siete subdodvatelov
zlepenie podnikatelskho prostredia negatvne
investcia za celom zbavit sa konkurentov
vytlcanie domcich firiem ztrhu
vpadok danovch prjmov ttu za urc. obd
mon rast nezamestnanosti
repatricia ziskov
vznik dulnej ekonomiky
73. 2.3 Infratruktra technick Pre koho je potrebn?
firmy
obyvatelstvo
Scasti TI
dopravn siete (cestn, eleznicn, vodn, vzdun)
energetick siete (elektrina, plyn)
vodovody asiete /vodovodn, kanalizcia, COV)
telekomunikacn siete (rozhlas, televzia, telefnne amobiln siete, internet)
odpadov hospodrstvo
Vlastnosti TI (vkony uspokojuj veobecn potrebu, nemerateln ekonomick efekty, vkony vdy disponibiln, komplexnost, investicn nrocnost)
74. Ukazovatele hodnotenia rovne technickej infratruktry hustota cestnej siete na km2 + kvalita (% podiel typov)
% podiel obyvatelov (obc) napojench na:
plyn
vodu
kanalizciu
COV
75.
Kto zabezpecuje rozvoj TI? /vysvetlit/
tt,
VC,
obce,
skromn sektor /vodrensk spolocnosti PPP projekty//
76. Energetick siete vplyv na rozvoj Nutnost pre cinnost firiem a domcnost
Faktor podmienujci ekonomick rozvoj
Rchle tempo rastu spotreby
Nerovnomernost loklnych zdrojov
Obmedzen vyuvanie primrnych zdrojov
Substitcia primrnych zdrojov / jadrov
elektrrne, hydrotermlne, slnecn energia, pestovanie energetickch plodn a i./
77. Elektrick siete a plynofikcia Reginy Slovenska maj dobre vybudovan elektrick siet.
Problmy: povrchov tahanie siet, nedostatocn vkon transformtorov v obciach
Plynofikcia na Slovensku 73 % obc
Znacn rozdiely medzi reginmi:
BB 54 % ZA 59% NR 95%
78. Energetick infratruktra reginov Seminrna prca /Vilimekov/
79. Vloit z plochy energetika
80. Vodovodn siete /environmentlna infratruktra Na Slovensku je 7O% obc napojench na vodovod
Na kanalizacn siete je napojench 600
obc 7200 km / 21%/
. Cistiarne odpadovch vd : bez COV je 34O obc, ktor s odkanalizovan
. Medziregionlne rozdiely vo vybavenosti
81. Dopravn siete a druhy dopravy eleznicn - m vznam tam, kde s hlavn dopravn koridory. Pokles vznamu
Automobilov -univerzlnej typ dopravy,
/kamionov- materily, osobn autobusov /
Lodn najlacnejia, najm preprava materilov
Leteck zvenm nkladov substituovan
autobusovou
82. Vplyv na rozvoj reginu doprava Vznamn odvetvie zamestnanosti
Spja obce, reginy do vcch hospodrskych celkov
Presun tovarov, surovn a pracovnej sily
zo zaostvajcich do rozvojovch regio.
Vytvranie dopravnch koridorov okolo ktorch sa koncentruj podniky, vytvraj
sdla
spora dopravnch nkladov
83. Cestn siete v SR celov clenenie cestnch komunikci:
podla dopravnho vznamu
podla charakteru prevdzky
84. Clenenie podla dopravnho vznamu Dialnice.... v prevdzke D1 D2 D3
+dialnicn privdzace
Cesty I. triedy (medzi n c. a dopr.)
Cesty II. triedy (medzi krajmi a okresmi)
Cesty III. triedy (medzi obcami)
Dlka ciest (I-III) a dialnc spolu
Hustota cestnej siete km/tis km2
Hustota na obyvatela
Miestne komunikcie (v obci, meste)
Hustota km/tis km2
na obyvatela
Dlka celkom
Hustota km/ tis.km2
Hustota na obyvatela
328 km
6 km
3 341 km (II)c
3 734 km (III)c
10 431 km (IV)c
17 809 km
363 km
3,3 km
25 220 km
514 km
4,7 km
43 029 km
877,5 km
8 km
85. Clenenie podla charakteru premvky
Medzinrodn cesty E (spjajce tty)
Medzinrodn trasy TEM
Koridory TINA
1 538 km (D 324)
932 km (D 320)
926 km (D 325)
86. Plnovan vstavba ciest podla novho projektu D1 Bratislava Trencn ilina Koice Zahor
hranica s Ukrajinou (517 km)
D2 Kty Malacky Bratislava Rusovce Madarsko, hranica s Ceskom hranica s Madarskom (50 km)
D3 ilina (z D1) Kysuck Nov Mesto Cadca
Skalit Polsko (59 km)
D4 hranica s Rakskom Jarovce, kriovatka s
D2 v budcnosti obchvat Bratislavy
Celkov dlka 659 km
87. Rchlostn cesty (R) R1 Trnava Nitra iar nad Hronom Zvolen
Bansk Bystrica (161 km)
R2 hranica s Ceskom Dr...- Trencn Prievidza
iar nad Hronom, Zvolen Lucenec Ronava Koice (349 km)
R3 hranice s Madarskom ahy Krupina Zvolen
Tren. Teplice Martin Dol.Kubn Trsten hranice s Polskom (234 km)
R4 hranice s Madarskom Milhot Koice Preov
Svidnk Vyn Komrnik hranica s Polskom
(108 km)
R5 hranice s Ceskom Svicinenec Kriovatka s D3
(3 km)
R6 hranica s Ceskom Lys nad Makytou Preov (19 km)
88. Doplnenie cestnej siete Seminrna prca Cestn infratruktra v reginoch a jej rozvoj /Saskov/
89. 2.4. Infratruktra socilna Pre koho je potrebn?
Uspokojuje potreby obyvatelstva (ivotn tandard kvalitu ivota). Jej rozmiestnenie svis so truktrou osdlenia avelkostou sdel.
Scasti SI
socilne zariadenia
zdravotncke zariadenia
byty
kolsk zariadenia
kultrne zariadenia
rekreacn aportov zariadenia
administratvno sprvne zariadenia
vedecko vskumn aprojektov zariadenia
90. Vlastnosti SI (investicne nrocn, prerozdelenie zodpovednosti za jej rozvoj)
Efekty zjej vyuvania = verejn itky kvantifikovateln predovetkm na vstupoch sproblmami na vstupoch
kvalita ivota
technologick avrobkov inovcie rast vroby
rastca (klesajca) ponuka bytov akvality bvania
ai.
91. Ukazovatele hodnotenia rozvoja socilnej infratruktry bytov fond (pocet zacatch, rozostavanch, ukoncench bytov/1000 obyvatelov)
pocet lok vzdravotnckych zariadeniach/1000 obyvatelov
pocet tried atypy kl (zkladn, stredn, vysok)
socilne zariadenia (typy, kapacita)
92. kolsk infratruktra a infratruktra kultry Seminrne prce kolsk infratruktra v reginoch /Petrelov/
Infratruktra kultry v Reginoch /Rakovsk/
94. 2.5 Obyvatelstvo Ovplyvnuje rozvoj reginu ako:
Vrobn faktor pracovn sila je nevyhnutn scast vrobnch procesov
Spotrebitel - dopytom po rznych tovaroch a slubch vytvra priestor pre nov podniky alebo vyiu ponuku prce svisiacu s rastom vroby
Obyvatelstvo v regine vytvra vzby:
- na lokalizciu firiem cez ponuku prce
a dopyt
- vytvra tlak na rozvoj technickej a
socilnej infratruktry
95. Vlastnosti obyvatelstva dleit vo vztahu k rozvoju
1. Kvantitatvne: -pocetnost obyvatelstva
a jeho vvoj ktor ovply:
reprodukcia obyv.
migrcia obyv.
2. Kvalitatvne: - vekov truktra
- vzdelanostn truktra
3. Pohyb obyvatelstva /migrcia/
96. Pre rozvoj je dleit vekov truktra t.j. pocet:- predproduktvneho obyvatelstva
- produktvneho /EAO/ - ekon.roz.
- poproduktvneho
EAO svojou cinnostou prispieva k tvorbe
spolocenskho produktu
clen sa : -na pracujcich
- tch ktor objekt.nemu pr.
- nezamestnanch
97. Ukazovatele ekonomickej aktivity obyvatelstva Miera ekonomickej aktivity /mea/
mea =EAO pracujce
EAO celkom
. Index ekonomickho zataenia /iez/
iez = predprod. O. + poprod. O.
EAO
98. Migracn pohyb obyvatelstva Krtkodob: - odchdzka /dochdzka/ za
prcou
Trval : medzi reginmi
zahranicie
Migracn procesy mu byt motivovan:
- ekonomicky
- z dedn do miest
- politiky
- ekologickej sukcesie
- in
99. Ukazovatele hodnotenia demografickho potencilu pocet obyvatelov celkom /staticky, dynamicky/
hustota obyvatelstva na km2
vvoj poctu obyvatelov cez:- prirodzen prr.
na 1000 obyv.
-migrciu trval
na 1000 obyv.
vekov truktra koeficient vitality astarnutia
100. Analza demografickho potencilu Demografick situciua jej vvoj je potrebn posudzovat z hladiska:
dlhodobho a
priestorovho
101. Dlhodob hladisko
celkov populacn rast obyvatelstva na Slovensku sa spomaluje .
Je vsledkom - reprodukcnho vvoja
- migracnho pohybu.
Celkov populacn rast obyvatelstva sa spomalil z5,3 % na 2,1 % aod r. 2004 stagncia a pokles.
prcina: - zniovanie reprodukcnho prrastku. Vprepocte na 1000 obyvatelov sa od roku 1991 znil vSR desatnsobne
- migracn pohyb sa poslednch rokoch vkrajine utlmil, zvyuje sa migrcia do zahranicia.
populcia starne co svis sreprodukcnm vvojom
102. Priestorov hladisko pozitvny vvoj reprodukcnho prrastku si udruj vchodoslovensk kraje asevern casti Zilinskho kraja.
Naopak, vysok pokles prodnosti zaznamenva kraj bratislavsk, jun okresy Slovenska, kde je najstarie obyvatelstvo.
Index starnutia a priemern vek je rozdielny vreginoch /cvicenia/
103.
Trendy vmigrcii :
urbanizovan reginy preli z vysokho + migracnho salda do salda. Zvlt vkraji Bratislava
migrcia najm do prechodnch reginov tvoriacich zzemie vcch miest
mlo, ale predsa sa migruje aj do vidieckych reginov
najvc trend vystahovania je zobc do 300 obyvatelov aperifrnych obc
vystahovvaj sa najm obyvatelia do 35 rokov a vzdelan
104. Vzdelanostn roven obyvatelstva Seminrna prca Vzdelanostn roven obyvatelstva /Mikeov/
105. 2.6. Samosprvny manament V textovej casti
106. 2.7. Medzisektorov spoluprca a partnerstv Uveden v textovej forme
107. EXOGNNE FAKTORY Zahranicn investcie -2.8.
Urbanistick potencil -2.9
Regulacn nstroje vyuvan v regionlnom rozvoji -2.10
Legislatva viazan na RR -2.11
Intitcie zodpovedn za RR a ich kompetencie - 2.12
Cezhranicn spoluprca a euroreginy -2.123
108. 2.9. Urbanistick potencil Seminrna prca Sdeln truktra a urbanizacn tendencie /Drbikov/
109. 2.10 Nstroje podporujce rozvoj Uveden v textovej casti
110. 2.11.Vybran legislatva viaca sa na RR Legislatva priamo usmernuje, alebo sprostredkovane psob na RR
- z.c. 503/2001 o podpore regionlneho
rozvoja
novela: 351/2004
z.c. 369/1990 o obecnom zriaden
novela 451/2001, 612/2002
. Z.c. 203/2001 o samosprve VUV
111. - z.c. 583/2004 o rozpoctovch pravidlch
- z.c. 416/2001 o prechode dalch kompetenci na obce a VUC
- z.c. 138/1991 o majetku obc
novela:447/2001
- z.c. 172/2004 o prevode vlastnctva nehnutelnho majetku vo vlastnctve SR na obce a VUC
- z.c. 50 o zemnom plnovan a stavebnom poriadku a i.
112. 2.12. Intitucionalizcia Seminrna prca: Intitcie zodpovedn za regionlny rozvoj a ich kompetencie /ebestov/
113. 2. 13. Cezhranicn spoluprca a euroreginy Seminrne prce:
- Vznam cezhranicnej spoluprce a dobr prklady /Belk/
- Euroreginy v SR a ich aktivity /Lazarov/
114. 5. Regionlne analzy a strategick plnovanie Doplnit aj z napsanho textu
115. Poznvac proces v regionalistike V poznvacom procese plat nasledovn postupnost: /nielen v regionalistike/
1. poznat triu o reginoch a rozvoji reg.
2. regionlna analza
3. regionlna syntza
4. regionlna politika
116. Sprvne rozhodovat a robit relnu regionlnu politiku Nie je mon len na zklade:
odhadov
verejnej mienky
nzorov obyvatelov
sksenost
Ale vdy je nutn opierat sa o konkrtne zisten fakty v regionlnej analze ktor vychdza zo zistench dt /tvrd a mkk dta/
117. Odborn a sprvne rozhodovanie o rozvoji reginov Si vyaduje: - poznat zkonitosti a pecifik
rozvoja reginov
- poznat relny stav o zdrojoch
rozvoja a ich vyuit /analza/
- zisten poznatky z analzy
zhrnt do syntzy /zverov/
- na analzu a syntzu nadvia
rozhodnutia ako postupovat
t.j. urobit regionlnu politiku
118. 5.1.Regionlne analzy Co je regionlna analza?
Hodnotenie na priestor viazanch
sborov informci o soio-ekonomickch
a fyzicko-geografickh javoch, ktor
ovplyvnuj rozvoj reginu
Praktick rovina: hodnotenie faktorov rozvoja, ich
vyuvanie a dosiahnutch vsledkov z rozvoja
119. Hlavnm cielom regionlnych analz je zhodnotit ak je rozvojov potencil reginu a ako je vyuit T.j. - akmi rozvojovmi zdrojmi disponuje
regin a ako s vyuit
- zistenie problmovch oblast, ktor
je potrebn rieit /ciele/
- pomenovat pecifik jednotlivch
reginov /na co maj a co im chba/
- vystenie do komplexnho, vstinho
a shrnnho zhodnotenie situcie
v regine co je nutnm vstupom pre
regionlnu politiku
120. Clenenie regionlnych analz: z hladiska velkosti sledovanho zemia
- internacionlna /krajina-krajina/
- interregionlna / kraj-kraj, /okresy v kr./
- intraregionlna /obce, mestsk casti/
Z vecnho hladiska
- RA prrod. geograf. a ekol.podmieok
- RA obyv. osdlenia a soc. pod.obyv.
- RA ekonomickch podmienok
- infratruktry technickej a socilnej
- vzieb a procesov
121. 3. z hladiska prstupu analytika /toho, kto analzu uskutocnuje:
- interspektvna /porovnvacieho charakteru, pricom ide o porovnvanie vcieho poctu reginov
- intraspektvna /vycerpvajcim spsobom
analyzovan 1 regin/
REGIONLNA ANALZA NIE JE DOTREAZ OBSAHOVO TANDARDIZOVAN .
Prstup si vol ten, ktor analzu uskutocnuje. Me vyuit rzne typy analz a uplatnovat rzne metdy
122. Typy regionlnych analz predstavuj rzne prstupy k uskutocnovaniu analz 1. tatistick prstup za pouitia rznych matematicko-tatistickch metd a tatistickch ukaz./faktorov analza.../
2. Priestorovo-diferencovan prstup /analza
konkrtneho priestorovho rozmiestnenia
faktorov v regine, disparity v rznych regionoch/
3. trukturlny prstup /jednotliv skman faktory sa posudzuj ako scast celku/
4 Komparatvny prstup /porovnvanie tch istch faktorov s inm reginom/
5 Kauzlny prstup /analza svislost- vzieb medzi jednotlivmi faktormi, alebo viacermi zemnmi jednotkami
123. Metodick hladisko ak metdu pouit pre regionlnu analzu? Mnostvo pouvanch kvantitatvnych a kvalitatvnych metd
Vber zvis od celu analzy, dostupnosti dt, meratelnosti javov, casovej zhody dajov ai.
SWOT ANALZA je jednou z metd pre
analzu vchodiskovho stavu reginu,
je pohotovou a lahko pouitelnou metdou pre popis celkovej situcie v regine
124. Co je SWOT analza ako postupovat? SWOT anl. je skladba 4 zkladnch postojov pri hodnoten reginov a to z
pohladu:
- vntornho prostredia reginu /SW/
- vonkajieho prostredia /OT/
125. tyri zkladn postoje SWOT analzy 1. Siln strnky reginu /Streghts - S/
identifikuj sa endog. faktory, ktor
maj na rozvoj reginu pozitvny vplyv
/komparatvne a konkurencn vhody
reginu
2. Slab strnky reginu /Weakness-W/
endognne faktory , ktor maj negatvny
vplyv na rozvoj, alebo obmedzuj rozvoj
reginu
.
126. 3. Prleitosti /Oportunities O/ vonkajie faktory, prostrednctvom ktorch je mon
pozitvne ovplyvnit rozvoj reginu
4.Ohrozenia hrozby /Threahts T/ vonkajie faktory, ktor negatvne ovplyvnuj rozvoj reginu
127. Prklad SWOT analzy obyvatelstva v NSK Siln strnky: - vyia hustota obyvatelov
Slab strnky:- starnutie obyvatelstva
- vy podiel obyvatelstva
so zkladnm vzdelanm
Prleitosti:- vyuitie zdrojov zo FB
pre vstavbu komunlnych
bytov
Ohrozenia : nedostatok ponuky prce pre
vysokokolsky vzdelan
pracovn silu
128. 5. 2. Strategick plnovanie regionlneho rozvoja Uveden v textovej casti
129. 6. Vsledky regionlneho rozvoja a regionlne rozvojov disparity Prepojenost regionlneho rozvoja s nrodohospodrskym rozvojom
Meranie a porovnvanie rovne rozvoja reginov / skript RE /
Vsledky a efekty regionlneho rozvoja
Regionlne rozvojov disparity
130. Sptost rozvoja reginov s nrodohospodrskym rozvojom a psobnost endognnych a exognnych faktorov v rozvoji vyplva z nasledovnej schmy:
132. Kto uskutocnuje azodpoved za regionlny rozvoj ? Aktri RR (subjekty RR)
Firmy
Subjekty verejnej sprvy ttna sprva samosprvy
Nevldne organizcie
Obcania
133. tt ttna sprva (orgny) Akm spsobom?
vypracovanm strategickch rozvojovch dokumentov (nrodn strategick referencn rmec, sektorov operacn plny a.i.)
legislatvou (zkony)
ekonomickmi nstrojmi riadenia (danov politika, verov politika, dotacn politika, podporn financn fondy ai.)
budovanm velkej apecifickej infratruktry
koordinovanm RR
zahranicnou politikou
socilnou politikou
regionlnou politikou
134. Samosprva regionlna (VC)
obecn (miestna)
VC zo zkona oregionlnom rozvoji c. 503/2001 vznen neskorch predpisov zabezpecuj:
vypracovvanie rozvojovch dokumentov
koordinciu ausmernovanie vetkch aktrov
dalie oblasti
zo zkona ......................
Obce zo zkona oobecnom zriaden c. 369/1999, 416/2001
135. 6.2.Meranie aporovnvanie rovne regionlneho rozvoja Sstava ukazovatelov
Najcastejmi ukazovatelmi, ktormi sa hodnot roven regionlneho rozvoja aj vE s:
regionlny HDP celkom avprepocte na obyvatela
miera nezamestnanosti
priemern mzda
hustota cestnej siete na km2 + kvalita vyjadren % zastpenm dialnic aciest I. triedy
Pre meranie aporovnvanie rovne RR sa pouvaj aj dalie ukazovatele vzvislosti od toho, ak prstup khodnoteniu zvolme.
136. Metdy hodnotenia aporovnvania
Meme si vybrat znasledovnch metd:
Priame metdy
metda porovnvania na zklade tempa rastu HDP
metda porovnvania na zklade mernej rchlosti
metda porovnvania na zklade koeficientu efektvnosti rozvoja
Nepriame metdy
bodovacia metda
sklogramov metda
137. Priame metdy pre hodnotenie vyuvaj 1 syntetick ukazovatel alebo obmedzen pocet ukazovatelov
Nepriame metdy vyjadruj rozvoj komplexnejie, pretoe prostrednctvom nich je mon hodnotit rovnako vstupy rozvoja ako aj vstupy.
138. 6.3 Vsledky aefekty regionlneho rozvoja Vzsade zvisia od:
rozvojovch faktorov, ktormi disponuje regin (endognne)
schopnosti vyuitia disponibilnch faktorov vetkmi aktrmi rozvoja
endognnych podmienok, ktor sa vytvraj na
rovni ttu amimo neho E, svet
Problmy svyjadrenm efektov rozvoja
merateln (kvantifikovateln) itky
tako merateln (nekvantifikovateln) verejn itky (efekty)
139. Tako kvantifikovateln efekty s
tzv. aglomeracn efekty
intern efekty extern efekty
lokalizacn efekty urbanizacn efekty
140. Extern efekty vznikaj medzi aktrmi ekonomickho systmu krajiny (firmy, domcnosti, tt)
vroba (zamestnanost) ? tovar (mzdy) ? dopyt po tovaroch ? tvorba aprerozdelovanie verejnch zdrojov
Intern efekty vznikaj zkoncentrcie avkonnosti podnikov.Prejavuj sa v sporch nkladov alebo zvench vnosoch podnikov
vzba (input, output) na in firmy ? rast vroby ? rozvoj dalch firiem, rast produktivity prce ? zniovanie invest.nkladov, cien tovarov asluieb
141. Lokalizacn efekty vznikaj medzi podnikmi toho istho odvetvia. Ved ku koncentrcii apecializcii reginu. Vsledok je rast zamestnanosti, zniovanie nkladov na vrobu.
Urbanizacn efekty vyplvaj zkoncentrcie avelkosti sdel vpriestore astm spojen spolocn vyuvanie napr. infratruktry.
142. Efekty rozvoja kvantifikovateln socio-ekonomick:
regionlny hrub domci produkt na obyvatela
pridan hodnota na obyvatela
evidovan nezamestnanost (podla veku, vzdelania, odbornosti, dlky)
miera nezamestnanosti
priemern mzda
maloobchodn predaj na obyvatela
prjmy avdavky domcnost
spory na obyvatela
143. 6.4 Regionlne rozvojov disparity Prcin, ktor spsobuj rozvojov disparity v reginoch je vela. Meme ich zhrnt do
dvoch zkladnch:
rozdielna truktra rozvojovch faktorov /PE/
rozdielne zhodnocovanie faktorov
S a zostan trvalm javom priestorovho rozvoja tak z pohladu sveta, ako aj E ci krajn, resp. v rmci reginov.
144. Ide vak o to:
ak velk s rozdiely v rozvojovej rovni medzi reginmi
ak je proporcionalita medzi zaostvajcimi a rozvinutmi reginmi
Regionlne rozvojov disparity je potrebn zmiernovat pretoe:
prinaj nespokojnost obyvatelstva a migrciu
politick naptie
nevyuvaj sa vetky rozvojov faktory v krajine
obmedzuje sa tvorba HDP a jeho prerozdelovanie
145. Rozvojov disparity v E
146. Kohzna politika bude mat aj v tomto plnovacom obdob vrazn vplyv na rieenie rozvojovch dispart v rmci krajn EU a ich reginov
Je zameran najm na konkurencieschopnost reginov, ktor je chpan ako schopnost reginov vystavench medzinrodnej stai garantovat vysok dchodok a zamestnanost
tatistick merania v EU/zvislosti/ potvrdili, e disparity rozhodujcou mierou ovplyvnuj:
- regionlna hospodrska truktra
- inovacn aktivita
- regionlna dostupnost
- kvalifikcia pracovnej sily
147. EU zacna klst draz aj na tako kvantifikovateln faktory akmi s:
- efektvnost fungovania verejnej sprvy
- rozsah poskytovanch sluieb - dostupnost socilnych zariaden
- podnikatelsk kultra
148. Disparity v rozvojovej rovni reginov Slovenska Vyplvaj z analz uskutocnovanch na cviceniach
Podiel reginov na tvorbe HDP SR /2006/
BA TT
TN NR
ZA BB
PO KS
149. Hodnotenie dispart zo spracovanch analz : Gulkov Drbikov
ebestov Saskov
Galata Lopasov
Vozlpv Fasurov -Lefflerov
150. Najvznamnejie faktory podmienujce rozvojov diferenciciu reginov SR hospodrska truktra
ludsk potencil
socilna situcia
infratrukturlna vybavenost
krajinno-ekologick situcia
osdlenie a urbanizovanost
aktivizcia endognneho potencilu zdrojov vo vidieckych obciach
151. Hospodrska truktra hodnoten cez zamestnanost:
Priemyseln lnia tiahnuca sa od Bratislavy severovchodne rozdeluje reginy s priemernou a nadpriemernou mierou zamestnanosti a tiahne sa cez okresy Bratislava a okolie, Pezinok, Malacky, Senica, Pietany, Povask Bystrica, ilina.
Problmy na trhu prce pretrvvaj v reginoch junho Slovenska (Komrno, Velk Krt, ahy, Nov Zmky) v Koickom a Preovskom kraji, severn Orava, Kysuce, Hornonitriansky regin (Prievidza, Partiznske)
152. hodnoten cez produkcn vkonnost ekonomiky
Ply rozvoja s Bratislava a Koice, Povask rozvojov koridor (bez jeho perifrnych reginov Orava, Kysuce), dalej sa vznamnejie formuj i ilina a Trnava. Tieto ply spolu vytvraj kostru hospodrskych a priemyselnch reginov Slovenska.
Nzku produkcn vkonnost maj reginy Podunajskej niny, Juhoslovenskej kotliny, a s vnimkou okresov Koice a Humennho cel vchodoslovensk regin.
153. Ludsk potencil Trendy v populacnom vvoji cvicenia
Trendy vo vzdelanostnej truktre
Slovensko ako celok u niekolko desatroc vykazuje vzostup vzdelanostnej rovni
Najvcie zastpenie obyvatelstva so zkladnm vzdelanm m Nitriansky (30%), Banskobystrick a Preovsk (28%) a Trnavsk kraj (27%).
V zastpen obyvatelov so stredokolskm vzdelanm nie s medzi krajmi vznamnejie rozdiely. Vrazne najlepiu situciu v zastpen vysokokolsky vzdelanho obyvatelstva m kraj Bratislavsk, Koick a ilinsk.
154. Socilna situcia Je vznamne previazan s ekonomickou oblastou (nezamestnanost, socilna a hmotn odkzanost).
Reginy s velmi nepriaznivou socilnou situciou predstavuj tzv. reginy chudoby (kumulcia aj viacerch prcin). Zaraduje sa sem:
vchodoslovensk makroregin chudoby
reginy junho Slovenska (ps) od Komrna a po Revcu (vrtane)
155. Infratrukturlna vybavenost Vyjadren shrnnm indexom vybavenosti poukazuje na vznamn rozdiely.
Najvyiu hodnotu indexu shrnnej vybavenosti vykazuje okrem mesta Bratislava aj okresy v jeho blzkom okol a tie okresy okolo ekonomickch centier Koice, Trencn, Bansk Bystrica, Zvolen.
Priemern hodnoty vykazuj reginy juhozpadnho a severozpadnho Slovenska (Senica, Myjava)
Nzke hodnoty indexu: v junej casti strednho a vchodnho Slovenska, cast nitrianskeho reginu (okres Zlat Moravce) a Banskobystrickho kraja (arnovica, Bansk tiavnica)
Najhoria shrnn vybavenost infratruktrou je v severnej casti Slovenska (Bytca, Cadca, Nmestovo, Kysuck Nov Mesto) a casti vchodnho Slovenska (Kemarok, Sabinov, Gelnica, Snina)
156. Krajinno-ekologick situcia Hodnoten podla zataenia v dsledku stresovch faktorov na krajinu (emisie, pda, voda, vzduch) a obyvatelov rozdeluje Slovensko do 5 skupn:
Extrmne silne zataen zemia: mest a blzke zzemie Bratislavy a Koc
Velmi siln zataenie: Ruomberok, Bansk tiavnica, Bansk Bystrica, ilina, Martin, Spisk Nov Ves, Partiznske, Gelnica, Ronava, Prievidza, Zvolen, Galanta, ala, iar nad Hronom, Revca, okolie Koc
157. 3. Siln zataenie: Povask Bystrica, Trencn, Pchov, Kysuck Nov Mesto, Senec, Pezinok, Trnava, Dunajsk Streda, Komrno, Nov Zmky, Preov, Michalovce, Trebiov.
Stredn zataenie: Liptovsk Mikul, Doln Kubn, Brezno, Poprad, Cadca, Kemarok, Levoca, Rimavsk Sobota, Lucenec, Velk Krt, arnovica, Vranov nad Toplou, Senica, Skalica, Pietany, Topolcany, Nitra, Levice
Slabo zataen: Snina, Bytca, Star Lubovna, Bardejov, Sabinov, Svidnk, Stropkov, Humenn, Sobrance, Krupina, Zlat Moravce, Myjava, Bnovce nad Bebravou, Turcianske Teplice, Poltr
158. Osdlenie a urbanizovanost Hlavn urbanizacn osi s vcmi sdlami a koncentrciou miest v zem s: Povaie, Bratislava Nitra, oblast okolia Bansk Bystrica Zvolen, Trnava Trencn
Nzku mieru urbanizcie maj prihranicn zemia juhovchodnch a severovchodnch hranc
159. Aktivizcia endognneho potencilu zdrojov vo vidieckych obciach Vyjadren cez snahu o spoluprcu obc a spolocn rozvoj zemia deklarovan vytvranm mikroreginov a ich aktivitou.
Najviac zdruen je kontituovanch v reginoch s niou hustotou obyvatelstva Banskobystrick, Preovsk, Koick (bez mesta Koice), ilinsk kraj.
Naopak Bratislavsk, Trnavsk a Nitriansky kraj charakterizuje nzka miera zapjania obc do spoluprce a len sporadick spoluprca so sektormi.
160. Shrnn hodnotenie uvedench rozvojovch dispart Hodnoten bodovou metdou vyjadrenou na niej priestorovej jednotke okres
Hodnotenie umonilo rozclenit zemie Slovenska do 8 typov reginov, kde regin je chpan ako pvodn zemie okresov.
Poradie je udvan na zklade shrnnho vyjadrenia silnch a slabch strnok v predchdzajcom vklade hodnotench faktorov za kad okres od najviac rozvinutho k najmenej rozvinutmu.
161. 1. typ (4 okresy): Bratislava, Koice, Bansk Bystrica a Zvolen.
2. typ (8 okresov): Pezinok, Pietany, Trnava, Prievidza, Pchov, Trencn, Nitra, ilina.
3. typ (13 okresov): Malacky, Senica, Skalica, Dunajsk Streda, Hlohovec, Senec, Bnovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nov Mesto nad Vhom, Topolcany, Liptovsk Mikul, Turcianske Teplice.
4. typ (12 okresov): Poprad, Martin, Povask Bystrica, Preov, Bansk tiavnica, Ruomberok, iar nad Hronom, Humenn, Doln Kubn, Spisk Nov Ves, Kysuck Nov Mesto, Michalovce.
162. 5. typ (5 okresov): Bytca, Cadca, Nmestovo, Tvrdon, Star Lubovna
6. typ (11 okresov): Galanta, Partiznske, Komrno, Levice, Nov Zmky, ala, Zlat Moravce, Brezno, Lucenec, arnovica
7. typ (10 okresov): Detva, Krupina, Poltr, Bardejov, Levoca, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidnk, Sobrance (siln strnka u len krajinno ekologick situcia)
8. typ (10 okresov): Revca, Rimavsk Sobota, Velk Krt, Kemarok, Sabinov, Vranov nad Toplou, Gelnica, Koice okolie, Ronava, Trebiov
163. Shrn Regionlne rozvojov disparity sa prehlbuj. Dvodom je predovetkm nerovnomern rozmiestnenie hospodrskych aktivt a nerieen dopravn infratruktra, najm zpad vchod junou trasou a juh sever stredoslovenskm krajom.
Na jednej strane sa sformovali a nadalej sa formuj rozvinut reginy s prevane mestskou truktrou zo silne rozvinutmi ekonomickmi aktivitami, na druhej strane nadalej zostvaj nerieen problmy dlhodobo nerozvinutch reginov.
Rozvojov rozdiely sa prehlbuj medzi zpadnm a vchodnm Slovenskom a medzi oblastami s rozvinutou mestskou truktrou (urbanizovanmi) a vidieckymi.
165.
166. Koncepcie regionlneho rozvoja Rznorodost prcin rozvojovch dispart v reginoch si vyaduj rozdielne prstupy k ich rieeniu
Existujce koncepcie regionlneho rozvoja je mon rozclenit do skupn na zklade spolocnch teoretickch vchodsk nasledovne:
167. Rastov teria
Koncepcia sektorovej bzy
Koncepcia exportnej bzy
Urbanistick koncepcie:
Aglomercie
Difzie
Ponuky prce
Teria polarizcie
Koncepcia polarizovanho rozvoja
Teria nerovnomernho rozvoja
Koncepcia priestorovej delby prce
Koncepcia centrum perifria
168. 4. Teria endognneho rozvoja
Koncepcia endognneho rozvoja
5. Scasn prstupy k regionlnemu rastu
Koncepcia zhlukov (cluster)
Prstupy k regionlnemu rozvoju E DG XVI (Regionlna politika)
169. 1.2 Teria reginov____ 1. Regin, jeho chpanie adefinovanie
Terminolgia reginov rozliuje priestor dvojstupnovo:
lokalita, obec
regin celok vc ako lokalita aobec
Regin priestorov celok, formlne alebo neformlne vymedzen ma zklade konkrtneho celu, pricom velkost priestoru me byt rzna.
170. Reginy sa vymedzuj zhladiska urcitch cielov aspolocenskch potrieb, alebo zgeografickho hladiska.
Potreba vymedzenia reginov:
vytvorit organizacno administratvne jednotky pre potreby riadenia zemia
vymedzit ekonomicky zaostvajce reginy
in
Vslade spotrebami acielmi sa volia metdy akritri, prostrednctvom ktorch sa vymedzia poadovan reginy.
171. Rozdielnost cielov apotrieb pre regionalizciu potom vytvra situciu, e sa stretvame srznymi typmi reginov vtom istom priestore.
Zpohladu regionlnej ekonomiky je regin priestorovm podsystmom krajiny, ktor charakterizuje urcit priestorov truktra (co sa vnom nachdza) aroven socio-ekonomickho rozvoja.
172. Je teda priestorom, ale aj ekonomickou asocilnou jednotkou krajiny, vktorej funguje urcit princp usporiadania vzieb medzi ekonomickmi jednotkami, obyvatelstvom, infratruktrou aprrodnmi zdrojmi.
Intenzita tchto vzieb vymedzuje ekonomick regin.
173. Reginy mu mat rznu velkost:
spojenm dvoch aviac obc - mikroregin
administratvne celky krajiny kraj
ttne tvary krajina
nadttne tvary euroreginy, E
kontinenty Afrika
174. Formlne aneformlne vymedzen reginy Reginy meme vymedzit (ohranicit) na zklade kritria:
homogenity homognne (podobn) reginy
funkcnosti heterognne (rzne) reginy
Homognne reginy sa vymedzuj na zklade jednho alebo menieho poctu kritri.
napr.: husto osdlen reginy (1 kritrium)
vidiecke reginy (3 kritri)
175. Heterognne reginy vymedzen podla funkcnosti:
formlne vymedzen:
zemno sprvne clenenie krajiny
NUTS-y, zemno tatistick jednotky E
mikroreginy obc vytvoren na zmluvnom zklade
E
neformlne vymedzen:
nodlne reginy
ekonomick reginy, geografick, etnick
in
176. Nodlne reginy Vytvraj sa neformlne, prirodzene, na zklade:
dodvatelsko odberatelskch vztahov medzi ekonomickmi jednotkami
uspokojovania dopytu obyvatelstva po prci, slubch, rekrecii, kultre, apod.
177. Ekonomick reginy Ekonomick reginy s relatvne uzatvoren socilno ekonomick systmy krajiny, ktor s neformlne vymedzen avytvraj sa na zklade tesnosti prepojenia (vzieb) podsystmov priestorovej truktry, t.j.:
ekonomickch jednotiek
obyvatelstva
technickej infratruktry
socilnej infratruktry
prrodnch zdrojov
178. Znaky ekonomickho reginu:
stupen ekonomickej integrcie (prepojenost firiem schopnch iniciovat rozvoj azabezpecit prcu)
spolocn trh prce
vybudovanost technickej infratruktry, ktor je schopn prepjat sdla, zabezpecit komunikacn kanly medzi castnkmi rozvoja
schopnost zabezpecit poadovan kvalitu ivota obyvatelov (bvanie, kolstvo, kultra ai.)
primeran velkost zemia, ktor umonuje relatvne samostatn rozvoj
otvorenie priestoru pre trh tovarov, sluieb akapitlu (smerom von idnu)
179. 1.3. Regionalizcia cinnost smerujca kvymedzeniu zemnch jednotiek
Metodick prstup kregionalizcii:
definovanie celu (ciela) pre vymedzenie reginu
vber regionalizacnch prvkov
stanovenie regionalizacnej jednotky
vber metdy pre regionalizciu
charakteristika (definovanie) reginu
Regionalizacn metdy
metda kartografickej syntzy tudovanch objektov
bodov metda
metda vymedzenia nodlnych reginov
metda faktorovej analzy azhlukov metda
180. 1.4. Typolgia reginov Hoover ekonomick reginy clenil (zkladn typolgia):
rozvinut
problmov
zaostvajce
trukturlne slab (deprimovan)
supadajcimi mestskmi centrami
181. celov reginy podla CHERP:
zaostvajce
trukturlne slab
vidiecke reginy
mestsk (urbanizovan) reginy
pohranicn reginy
horsk reginy
pobren oblasti aostrovy
182. Vsvislosti so vstupom do E sa uplatnuje clenenie:
euroreginy dva alebo viacer tty, formlne vymedzen, koordinovan rozvoj prihranicnch oblast
NUTS-y zemno tatistick jednotky eurpskeho typu, ktor slia pre cely regionlnej politiky (sledovanie ekonomickho rozvoja apouitia penanch prostriedkov zo trukturlnych fondov)
183. Zvltne hospodrske zny
cel: podporenie alebo aktivizovanie
ekonomickho rozvoja
bezcoln zny
podnikatelsk zony priemyseln parky
vedecko technick parky
technopolisy
184. 8. Regionlna politika
185. 8.1 Dvody pre existenciu regionlnej politiky Potreba rieenia medziregionlnych rozdielov prinajce nespokojnost obyvatelstva
Neschopnost trhu rieit priestorov rozvojov disparity
Ekonomick (pln vyuitie vrobnch faktorov)
Socilne (zamestnanost, mzda)
Politick (argumentcia politikov cez socilne dvody)
Ekologick (naruen ivotn prostredie)
186. Nzorov prdy ekonmov a politikov na potrebu uplatnovania regionlnej politiky Neodporca sa vldou zasahovat do regionlnej politiky
Odporca, ale nie samostatnou (pecifickou) regionlnou politikou
Odporca, ale ako scast hospodrskej politiky
187. 1.3 Definovanie a chpanie regionlnej politiky Nedolo k univerzlnemu obsahovmu vymedzeniu
Zmena terminolgie vyplvajcej zo zmien v jej cieloch a nstrojoch
RP je koncepcn a cielavedom cinnost verejnej autority (ttu, miestnej a regionlnej samosprvy) usilujcej sa o eliminciu negatvnych dsledkov priestorovho ekonomickho rozvoja
188. 1.4 Uplatnovan typy (modely regionlnej politiky v Eurpe) Jednoduch /klasick/ typ (model)
Akceleracn model (posilnenie kompetenci samosprv za rozvoj)
Podpora malho a strednho podnikania
Vytvranie plov rozvoja prostrednctvom hospodrskych a technologickch centier
Podpora ludskch zdrojov (vzdelvanie, rekvalifikcia)
Rozvjanie poradenstva
189. 1.5 Objekty a subjekty regionlnej politiky Objekty: problmov reginy
Subjekty: intitcie VS (ttna sprva + samosprva, RRA ai)
190. 1.6 Princpy regionlnej politiky Partnerstva
Subsidiarity
Programovania
Doplnkovosti (adicionality)
Koncentrcie
Monitorovania
Solidarity
191. 1.7 Systmov prstup k uplatnovaniu regionlnej politiky Repektovanie princpov / ako/
Stanovenie cielov /co/
Vymedzenie problmovch reginov /kde/
Vypracovanie sstavy programovch dokumentov /co, kde, ako, za co/
Stanovit nstroje na podporu regionlnej politiky / z coho/
Intitucionalizcia regionlnej politiky /km/
Zabezpecenie financnch prostriedkov / z kadial/
Monitorovanie a vyhodnocovanie
192. 2. Regionlna, trukturlna a kohzna politika E
193. 2.1 Zmena terminolgie svisiaca s podstatou regionlnej politiky Regionlna politika (od 30. rokov 19. stor. do roku 1988)
trukturlna politika (1989 2006)
Kohzna politika (od roku 2007)
Vyplva z vvoja a potrieb menit ciele, financn nstroje a podmienky (nariadenia) pre implementciu.
194. 2.1 Politika sdrnosti Prepojenie trukturlnej politiky a politiky sdrnosti
195. 2.2 Vvoj regionlnej politiky 1934 Velk Britnia zkon o pecilnych zemiach
Do roku 1973 individulny prstup krajn k regionlnej politike
1960 vznik Eurpskeho socilneho fondu
1962 vznik Eurpskeho polnohospodrskeho garancnho a usmernovacieho fondu
1975 koordincia regionlnej politiky a vznik Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja
196. 2.2 Vvoj regionlnej politiky 1988 vznik trukturlnej politiky 1. zsadnejia reforma regionlnej politiky
1993 vznik Kohzneho fondu (rozrenie E)
1997 rozhodnutie o zapocat globlneho procesu rozirovania 2. zsadn reforma u trukturlnej politiky
197. 2.3 Predvstupov stratgia a predvstupov pomoc E Programy predvstupovej pomoci:
PHARE
Twining
Investcie
ISPA
Doprava
ivotn prostredie
SAPARD
Udriavanie a tvorba pracovnch miest na vidieku
Ochrana ivotnho prostredia
Zlepenie cinnosti trhu s polnohospodrskymi komoditami
198. 3. Dobiehajca trukturlna a zacnajca Kohzna politika E 2006 formlne ukoncenie programovacieho obdobia trukturlnej politiky 2000 2006
Prakticky do roku 2008 sa bud realizovat projekty zo trukturlnej politiky v zmysle pravidla n+2
Rozbieha sa nov plnovacie obdobie Kohznej politiky
Zsadn reforma trukturlnej politiky E
199. 3.1 Ciele trukturlnej a Kohznej politiky
200. 3.2 Programov dokumenty viauce sa na implementciu P a KP a vyuvanie financnch prostriedkov z E EK vyaduje od clenskch krajn stanoven systm programovania
Repektovanie viacrocnho programovania (minimlne na 7 rokov)
Zvzne vyaduje od clenskch krajn rozpracovanie zkladnch programovacch dokumentov na niie stupne priestoru (kraj, a po obec)
202. 3.3 Financn nstroje E podporujce implementciu trukturlnej a Kohznej politiky
203. 3.3.1 trukturlna politika (2000 2006) 1. trukturlne fondy:
Eurpsky fond regionlneho rozvoja - ERDF
Eurpsky socilny fond ESF
Europsky polnohospodrsky usmern. a garanc. Fond
Europsky fond rybnho hospodrstva
2. Iniciatvy Spolocenstva:
Interreg III
EQUAL
Urban II
LEADER
3. Kohzny fond
4. Eurpska investicn a rozvojov banka (nvratn zdroje)
204. 3.3.2 Kohzna politika (2007 2013) Zmeny vo financnej podpore v novom plnovacom obdob:
Zo trukturlnych fondov bude vyclenen financovanie spolocnej polnohospodrskej politiky atak zanikne Eurpsky polnohospodrsky usmernovac azrucn fond.
Zo trukturlnych fondov bude vyclenen aj podpora rybnho hospodrstva. Rozvoj rybrstva bude podporen zo samostatnho Eurpskeho fondu pre rybn hospodrstvo, ktor nebude mat charakter trukturlneho fondu.
Kohzny fond sa bude podielat na plnen cielov konvergencie vzaostvajcich reginoch.
205. Zru sa podpora prostrednctvom Iniciatv Spolocenstva, svnimkou Iniciatvy Leader+, ktor bude zaclenen ako tvrt rozvojov os Eurpskeho polnohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka
Spolocn polnohospodrska politika spolu srozvojom vidieka bud podporovan znovo vznikajceho Eurpskeho polnohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka. Rozvoj vidieka (najm vidieckych sdiel) bude podporovan aj zo trukturlnych fondov (ESF, ERDF aKF). Bude vak potrebn stanovit demarkacn lnie, aby sa vedelo, co bude podporovan pre vidiek zo trukturlnych fondov aco zEurpskeho polnohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka
206. 3.3.3 Financovanie cielov Kohznej politiky v novom plnovacom obdob Eurpsky fond regionlneho rozvoja ERDF
Eurpsky socilny fond ESF
Kohzny fond
Intitucionlne zabezpecenie trukturlnej a kohznej politiky
207. 4. Regionlna, trukturlna a kohzna politika na Slovensku
208. Dynamick vvoj regionlnej politiky od vzniku SR
Uplatnovanie jednoduchej formy regionlnej politiky
Implementciou predvstupovch nstrojov E zaciatok uplatnovania akceleracnho modelu
Vstupom SR do E uplatnovan jednotn systm regionlnej politiky E aj v podmienkach Slovenska
209. 4.1 Strategick ciele SR zadefinovan pre trukturlnu a Kohznu politiku Pre roky 2004 2006 (NRP): SR do roku 2006 zabezpec rast HDP na obyvatela roven prevyujcu 50% s priemeru HDP na obyvatela E, pri trvalej udratelnosti rozvoja
Pre roky 2007 2013 (NSRR): vrazne zvit konkurencieschopnost a vkonnost reginov a slovenskej ekonomiky pri repektovan trvalej udratelnosti rozvoja
213. 4.2 Programov dokumenty pre trukturlnu a Kohznu politiku Systm programovania sa v zsade nemenil
Programov dokumenty vypracovan SR pre trukturlnu politiku
216. Intitucionlne zabezpecenie trukturlnej a Kohznej politiky
217. Financn zabezpecenie trukturlnej a Kohznej politiky Zdroje krajiny:
ttny rozpocet
ttne fondy
prostriedky fyzickch osb (FO)
prostriedky prvnickch osb (PO)
rozpocty samosprvnych krajov
rozpocty obc
very
Prostriedky z jednotlivch foriem sa mu zdruovat.
218. Zdroje E trukturlna politika:
ERDF
ESF
EAGGF
FIFG
INTERREG
EQUAL
Kohzna politika:
ERDF
ESF
KF
220. 3.4. Financn perspektva pre Slovensko 2007 - 2013 Na summite Eurpskej rady (december 2005) prijat dohoda ofinancnej perspektve SR nasledovne:
221. 3.5 Implementcia Kohznej politiky Systm riadenia na rovni projektu
Predkladanie a schvalovanie projektov
Zazmluvnenie a realizcia projektov
Financn realizcia projektov
222. Produkt obce a VUC Obec a regin ponkaj svojim obyvatelom, nvtevnkom a investorom:
1. Prrodn zdroje vyuiteln na rozvoj bvania, podnikania, oddych a rekreciu
2. Ekonomick potencil a s nm spojen ponuku prce
3. Ludsk potencil s jeho spolocensko-ekonomickmi a kultrnymi aktivitami
223. Produkt obce a VUC 4. Historick a kultrny potencil
5. Vybudovan scasti T a S infratruktry
6. Verejno-prodpen sluby :
- vyplvajce zo zkonov /povinnost/
- o ktorch mu obec a VUC volnejie
rozhodovat
224. Povinnost obc zabezpecit verejno-prospen sluby - rznorodost Udriavanie a prava verejnch priestranstiev
Tvorba, drba a ochrana verejnej zelene
Zber, vkup, triedenie, zhromadovanie a preprava komunlneho odpadu
Vstavba, oprava, drba miestnych komunikci, chodnkov a kanlovch vpust
225. Verejno-prospen sluby -obec drba, oprava, a revzia verejnho osvetlenia
Verejn doprava
Zsobovanie vodou a odvdzanie odpadovch vd
Zniovanie hlucnosti, pranosti a vibrcii z cestnej premvky
. Komunne sluby osobnho charakteru:
cintorny,kpalisk, WC
226. Malrik M. Belajov A.
Vplyv dane z pozemkov na danov prjmy obc v rozdielnych prrodnch podmienkach
228. vod Prechod zodpovednosti za vkon verejnch sluieb a rozvoj zemia na miestnu a regionlnu samosprvu
Zvenie vdavkov obc na zabezpecenie tchto loh
Posilnenie financnej autonmie obc cez dane
a pravu financnch prvomoc miestnej samosprvy
/ zkon 582/2004 o miestnych daniach..../
229. Materil a metdy Zmerom prspevku je overenie dvoch hypotz:
- vku dane z pozemkov vrazne ovplyvnuj rozdielne prrodn podmienky
- miestna samosprva opatrne vyuva posilnenie financnej pvomoci ktor jej umonuje zkon 582/2004
230. Na prklade okresov Nitra /ninn oblast/
a vybranch obc /4/ a okresu Martin /horsk a podhorsk oblast/a vybranch obc /2/ sme chceli predbene overit uveden hypotzy a monosti zskania informcii pre stanoven metodick postup.
Vber subjektov bol uskutocnen na zklade expertnho odhadu pri zohladnen rozdielnosti prrodnch podmienok a porovnatelnej velkosti katastrlnych zem obc
231. Vloit t 1
232. Diferencicia prjmov dane z pozemkov plyncich do miestnych / bench/ rozpoctov bola posudzovan z dvoch hlads:
- vplyvu rozdielnych prrodnch podmienok prejavujcich sa v truktre vyuvania pozemkov na objem vyberanej dane v obciach
- vplyvu uplatnovanej danovej politiky obc
vo vzbe na monost upravit sadzby tejto dane cez VZN
233. V sledobvanom sbore obc sme hodnotili:
- truktru vyuitia pozemkov tvoriacich danov zklad v katastri obc
- prstupy k stanoveniu sadzby dane z pozemkov prostrednctvom prijatch VZN
- dopady na objem vyberanch dan z pozemkov vyplvajcich z rozdielnych prrodnch podmienok a rozdielnosti stanovench danovch sadzieb cez VZN
234. - vvoj celkovch danovch prjmov, dani z nehnutelnost a dan z pozemkov v obciach
-danov silu obc, dan z pozemkov na obyvatela a priemern dan z pozemkov na ha
235. Vsledky a diskusia Dan z pozemkov je scastou miestnej dane, ktor spravuj obce a m rozhodujci podiel na dani z nehnutelnost.
V sledovanom sbore obc:
- ninn o. 82-89%
- podhorsk o. 63-66%
- horsk o 32-35%
236. Dan zo stavieb, bytovch a nebytovch priestorov /ktor s tie scastou miestnej dane/ s zvisl od velkosti sdel vyjadrenej poctom obyvatelov . Na viac mu byt do znacnej miery ovplyvnen samosprvnym manamentom aj mimo danovch sadzieb
Dan z pozemkov je v rozhodujcej miere zvisl od prrodnch podmienok. Samosprvny manament me ovplyvnit jej roven len z casti a to prostrednctvom rocnch danovch sadzieb
237. Dan z pozemkov nem vytvoren vyrovnvacie mechanizmy, ktor by eliminovali vplyv rozdielnych prrodnch podmienok na jej roven
Fiklna decentralizcia uplatnovan od 1.1.2005 u riei aj potrebu vyrovnvacch mechanizmov/ tak ako to uvdzaj autori: rska 2007, Balov 2007, Berck 2003. Pekov 2004, Trhlkov 2006 /, ktor eliminj rozdiely v niektorch danovch prjmoch vyplvajcich z objektvnych potrieb.
Vyrovnvac mechanizmus m v sebe zabudovan dan z prjmu FO ako aj dan zo stavieb.
238. Preto je opodstatnen sa v tejto svislosti zaoberat sa aj problematikou dane z pozemkov, ktorej sa doposial nevenovala pozornost
Ako prklad me poslit skutocnost, e posledn prava zkladu dane z pozemkov /2004/ nevychdza zo scasnho rentovho efektu ovplyvnenho rznym vyuitm pozemku, ale sa jednoducho vynsobila 3-nsobkom ceny vypoctanej ete v 80.rokoch. MF tmto spsobom v novom zkone o miestnych daniach eliminovalo znenie rocnej danovej sadzby z 0,75 % z danovho zkladu na 0,25%m2
239. Prieben vsledky nho prieskum potvrdzuj potrebu rieenia dane z pozemkov z titulu vplyvu rozdielnych prrodnch podmienok
240. Diferencovan vyuitie pozemkov z dvodu rozdielnych prrodnch podmienok Vloit T2
241. Vber reprezentantov ninnch, horskch a podhorskch oblast jednoznacne potvrdzuje rozdielnosti vo vyuvan pozemkov
Km v ninnch oblastiach s pozemky vyuvan cez intenzvne kultry, prinaj vy rentov efekt a preto je aj cena pozemkov tvoriaca danov zklad podstatne vyia.
Ich podiel v truktre vyuitia pozemkov je nasledovn: - reginy nin 80-90%
- reginy podh. 22%
- reginy horsk 3%
242. V podhorskch a horskch oblastiach s pozemky vyuvan prevane nzko intenzvnymi a extenzvnymi kultrami a lesmi. Prinaj nzky rentov efekt a preto ja cena pozemkov tvoriaca zklad dane je niia /vrtane niieho rentovho efektu lesov/
. Rozdielna cena pozemkov v prrodnch oblastiach tvoriaca zklad dane je tm objektvnym dvodom, preco s velk rozdiely v dani z pozemkov a preco je potrebn zaoberat sa rieenm diferencicie tchto danovch prjmov a rieit tento problm .
. Rozdiely v cene pozemkov podla vyuitia s uveden v nasledujcich tabulkch
243. Dleit je tie uviest skutocnost, e zastavan plochy a ndvoria ako aj ostatn plochy maj v truktre vyuitia pozemkov pribline rovnak podiel vo vetkch prrodnch podmienkach a s zvisl predovetkm od velkosti sdla nie od katastrlneho zemia obc.
Podiel zastavanch plch, ndvor a stavebnch pozemkov: - N 9%
- P 8%
- H 7%
244. Vyuitie zkonnej monosti zvyovat dan z pozemkov prostrednctvom VZN Obce ako sprvcovia dane mu samostatne rozhodovat o vke danovho zkladu ako aj o rocnej sadzbe dane z
pozemkov prostrednctvom VZN
Z analzy prijatch VZN v sledovanom sbore obc vyplynuli nasledovn poznatky:
- obce repektuj zkonom stanoven cenu pozemkov bezo zmeny
- iadna obec nevyuila monost pre zvenie danovho zkladu
- vetky obce ale vyuili monost pravy danovej sadzby
avak v rznej kombincii ktor je mon charakteriz. takto:
245. zvenie rocnej danovej sadzby rovnakm % pre vetky spsoby vyuitia pozemkov
na roven 0,35% danovho zkladu
zvenie sadzby dane diferencovane podla spsobu vyuitia pozemku, pricom vetky obce vyuili jednotn sadzby pre skupinu pozemkov intenzvne vyuvanch /o.p, vinice, ovocn sady/ pricom sa sadzba zvila na 30-50% zo zkladu dane
246. Pri pozemkoch extenzvne vyuvanch/ TTP, ostatn plochy/ ako aj pri lesnch pozemkoch hospodrsky vyuvanch obce but sadzbu nemenili, alebo zvyovali len mierne
K najvznamnejm zmenm v danovej sadzbe ale aj k diferencicii v danovch sadzieb dolo pri stavebnch pozemkoch, zastavanch plochch, ndvoriach a Tu sa prejavila vzba vky sadzby k velkosti obce . Vcie obce vraznejie zvyovali sadzby. niektor obce dokonca zniovali sadzby
247. Diferencicia vky dane z pozemkov v rznych prrodnch podmienkach a rozdielnych sadzbch Z uvedenho prehladu vybranch zstupcov obc lokalizovanch v rozdielnych prrodnch podmienkach je zrejm nasledovn:
- priemern zklad dane z pozemkov na m2 je v ninch ptnsobne vy ne v podhorskch a horskch oblastiach
- vsledkom je nasledovn rozdiel prmov z tejto dane na jeden prepoctan ha: - N 604 Sk
- P 150 SK
- H 113 SK
uveden prepocty zohladnuj rovnak/zkonom stanoven sadzbu za m2
248. Skutocn prjmy dane z pozemkov v sebe zahrnaj na viac aj zmenu danovch sadzieb ktor obce prijali cez VZN a ktor zvili prjmy dane z pozemkov na 1ha
v N zo 604 na 907 Sk t.j. o 285 Sk
v P zo 150 na 209 Sk t.j. o 59 Sk
v H zo 113 na 249 Sk t.j. o 136 Sk
Z rozdielu dane na ha vyjadrenej cez normatvny zklad dane a normatvnu sadzu je mon vyjadrit vplyv prrodnch podmienok na vku tejto dane
249. Prrastok celkovej dane vypoctan ako rozdiel medzi normatvnou danou a skutocnou danou na ha poukazuje na to, ako obce vyuvaj monost zvenia rocnej danovej sadzby cez VZN.
Na tento prrastok nemaj vplyv prrodn podmienky ale je ovplyvnen danovou politikou obc.
250. Vplyv prrodnch podmienok na dan z pozemkov ako aj vplyv zmien danovej sadzby je markantnej ak je vyjadren za vc zemn celok co potvrdzuje nasledujci prehlad
T 4
251. Dan z pdy v obciach nitrianskeho okresu vypoctan cez normatvny zklad dane a normatvnu sadzu dane dosahuje roven 44 080 728 SK, km v Martinskom okrese pri zohladnen normatvov dane a rovnakej vmery dosahuje roven 10 805 890 Sk
Rozdiel -34 866 697 Sk v neprospech obc lokalizovanch v podhorskch a horskch podmienkach Martinskho okresu predstavuje diferenciciu v prjmoch dan vyplvajcu z rozdielnych prrodnch podmienok
252. Zvery a odporcania
