1 / 90

Juraj Zamkovský Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko

OBCHOD V KONTEXTE EKONOMICKEJ GLOBALIZÁCIE. Juraj Zamkovský Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko CEE Bankwatch Network. Časť prvá: Prípad ťažby ropy v Amazónii (Ekvádor). Ekvádor. Rozloha: 283,560 km 2 P očet obyvateľov: 13,7 mil. (2003)

isadora-prosper
Télécharger la présentation

Juraj Zamkovský Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. OBCHOD V KONTEXTE EKONOMICKEJ GLOBALIZÁCIE Juraj Zamkovský Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko CEE Bankwatch Network

  2. Časť prvá: Prípad ťažby ropy v Amazónii (Ekvádor)

  3. Ekvádor • Rozloha: 283,560 km2 • Počet obyvateľov: 13,7 mil. (2003) • Podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby: 70% (2001) • Podiel detí trpiacich podvýživou: 80 % (1997) • Externý dlh: 14,4 mld. USD (2002)

  4. Prírodné zdroje ropa drevo vodná energia ryby (Zdroj: www.cia.org) foto: Juraj Zamkovský

  5. foto: Juraj Zamkovský Ropa: hlavný exportný artikel Latinskej Ameriky • ropný priemysel investuje do prieskumu nových ložísk ropy a plynu 156 mld. USD ročne • od 70-tych rokov sa juhoamerické krajiny zadlžujú kvôli výstavbe infraštruktúry na ťažbu ropy • väčšina vyťaženej ropy sa exportuje do USA

  6. foto: Friends of the Earth Prostredie pre pôsobenieropných spoločností v Ekvádore • lacná pracovná sila: vysoká nezamestnanosť, väčšina ľudí žije mimo sociálnej siete • masívne štátne dotácie • nevynútiteľné zákony na ochranu životného prostredia a zdravia • absencia kontrolných mechanizmov

  7. foto: Juraj Zamkovský Vládne stimuly na prilákanie ropných firiem • 20/30-ročné licencie na ťažbu ropy • vláda refunduje firmám všetky náklady na výstavbu infraštruktúry a prieskum  tým je vláda finančne motivovaná znižovať výdavky na ochranu životného prostredia • dotácie kryje úvermi

  8. príjmy v mld. EUR 140 120 100 80 60 40 20 ChevronTexaco (príjmy z predaja a prevádzky)2 0 1999 2000 Ekvádor (príjmy štátneho rozpočtu)1 2001 2002 2003 Zdroje: 1IMF Country Report No. 03/248, august 2003 2 Zdroj: http://www.chevrontexaco.com/investor/annual/2003/financials/ Keď chudobný dotuje bohatého

  9. Ťažba ropy ako nástroj boja s chudobou • Záber území domorodých národov pozdĺž ciest k ropným poliam • Parcely (30-50 ha) poskytnuté mestskej chudobe • Podmienka: vyklčovanie pralesa a hospodárenie na získanej pôde • Masívna kolonizácia (ročný prírastok > 7%) • Výsledok: 5-10 línií plantáží po oboch stranách ciest, dočasný odsun problémov zo slumov do pralesov foto: Friends of the Earth

  10. foto: Juraj Zamkovský Sociálne dôsledky(1970 – 1990) • miera nezamestnanosti v Ekvádore vzrástla štvornásobne • podiel obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby sa zdvojnásobil • vzrástla kriminalita a množia sa ozbrojené konflikty v Amazónii • genocída pôvodných obyvateľov

  11. Environmentálne dôsledky v Amazónii • Devastácia prostredia: veľkoplošná kontaminácia pôdy a vôd, dezertifikácia, chemizácia monokultúrnych plantáží • Zdravotné dôsledky: Rapídny nárast zhubných nádorov, ktoré sa v Amazónii predtým nevyskytovali (v niektorých komunitách až 100-násobne prevyšuje historické priemery) foto: Friends of the Earth

  12. Ekonomický paradox: viac ropy - viac dlhov

  13. foto: Juraj Zamkovský Ekonomické dôsledky • exponenciálny nárast externého dlhu: 217 mil. US$ (1971)  14 mld. US$ (2002) • dnes predstavuje dlhová služba 41 % štátneho rozpočtu a je určená iba na splácanie úrokov • 1999: krach ekonomiky  nástup terapie MMF a SB

  14. Socializácia škôd … Po vypršaní licencií firmy za sebou zanechávajú rozvrátenú krajinu a spoločenské problémy …privatizácia ziskov Väčšina príjmov z ťažby ropy odteká z krajiny von. Zisky ropných spoločností sú založené na ignorovaní environmentálnych a sociálnych nákladov. foto: Juraj Zamkovský

  15. Pôsobenie firmy Texaco v Ekvádore (1972-1999) • ťažba vyše 1,5 mld. barelov ropy • výstavba 339 ropných polí na území 443 tisíc ha pôvodného pralesa • úmyselné vypustenie vyše 80 mld. litrov toxických odpadov bez úpravy (nepočítajúc nehody) • množstvo neúmyselných únikov ropy do podzemia • zničená pôda a vodné zdroje pre takmer 30 tisíc ľudí • každodenné spaľovanie stoviek tisíc m3 zemného plynu ako odpadu foto: Juraj Zamkovský

  16. Prípad Aquinda v. Texaco • 1992: firme Texaco vypršala hlavná licencia na ťažbu ropy, infraštruktúru prebrala štátna firma Petroecuador • 1993: hromadná žaloba postihnutých obyvateľov Amazónie proti firme Texaco na súde v New Yorku (požadujú kompenzáciu vo výške 1,5 mld. US$)

  17. foto: Juraj Zamkovský Aquinda v. Texaco • Texaco sa pokúsilo predísť súdu vyjednávaním (Clean-up Agreement v r. 1994-95) • “rekontaminácia” prostredia štátnou firmou  ťažké preukázať príčinnú súvislosť • verdikt 1996: forum non conveniens (prípad vrátený na riešenie v Ekvádore)  odvolanie

  18. október 2001: fúzia firiem Texaco a Chevron  dnes štvrtá najväčšia ropná/energetická spoločnosť na svete • aktivity v 180 štátoch (spolu cca 53 tisíc zamestnancov) • investície a prieskum v r. 2003: 8.5 mld. US$ • obrat a ďalšie prevádzkové príjmy v r. 2002: 98,7 mld. US$ • čistý zisk v r. 2002: 1,132 mld. US$

  19. ChevronTexaco Way At ChevronTexaco, we know that success demands the highest standards of social, economic and environmental responsibility across our operations worldwide. Our approach to corporate responsibility is rooted in our core values, known as the ChevronTexaco Way: „to conduct business in a socially responsible and ethical manner… support universal human rights… protect the environment, benefit the communities where we work… learn from and respect cultures in which we work.“ www.chevrontexaco.com

  20. Časť druhá: Voľný obchod: ako pre koho

  21. Medzinárodný kontext:ekonomická globalizácia 70-te roky: bezprecedentná demontáž kompetencií regulačných autorít  prvýkrát spochybnená legitimita inštitúcií aspoň teoreticky demokratických a legitímnych (vlády a parlamenty)  akcelerácia moci inštitúcií vo svojej podstate nedemokratických (nadnárodné obchodné spoločnosti)

  22. Nadnárodné obchodné spoločnosti(Transnational corporations - TNCs) • účelom TNCs je tvorba zisku bez ohľadu na spoločenskú prospešnosť • obchodné záujmy sú často v rozpore so záujmami verejnými (spoločensky užitočné aktivity väčšinou nie sú zaujímavé z hľadiska tvorby zisku) • väčšia časť obchodných aktivít TNCs je mimo ich materskej krajiny (napr. ABB má pobočky v 140 krajinách, Philip Morris v 180, Shell vo vyše 100) • TNCs presúvajú svoje prevádzky podľa toho, kde sú aké podmienky

  23. Obchodné versus verejné záujmy

  24. Podmienky vzniku výhodného prostredia pre TNCs • odstránenie bariér pre voľný pohyb TNCs (liberalizácia obchodu) • vymknutie sa spod kontroly demokratických inštitúcií - oslabenie ich regulačných kompetencií vo vzťahu k obchodu • konštituovanie vynútiteľných mechanizmov zabezpečujúcich voľný pohyb TNCs • zmierňovanie legislatívy na ochranu sociálneho a životného prostredia a ich podriadenie pravidlám voľného obchodu

  25. TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta • Celkové ročné príjmy 10 najväčších TNCs prevyšujú celkové príjmy 100 najchudobnejších štátov (r. 1999) • Na ”mape” 100 najväčších ekonomík sveta už od začiatku 90-tych rokov väčšinu netvoria štáty, ale TNCs

  26. TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta (pokračovanie) • 5 TNCs kontroluje 60% svetovej výroby automobilov • 5 TNCs kontroluje vyše 40% svetového obchodu s ropou • 5 TNCs kontroluje 35% trhu v oblasti chemického priemyslu • 5 TNCs kontroluje vyše 50% trhu s elektronikou • 5 TNCs kontroluje vyše 50% oceliarskeho trhu

  27. príjmy v mld. EUR 90 Zdroje: www.volkswagen-ir.de www.psa-peugeot-citroen.com www.hyundai-motor.com Štatistický úrad SR 80 70 60 50 40 30 20 Volkswagen Group 10 PSA Peugeot-Citroen 0 Hyundai Motor Company 1999 Štátny rozpočet SR 2000 2001 2002 2003 Porovnanie príjmov automobiliek s príjmami štátneho rozpočtu SR

  28. TNCs - kľúčoví hráči v politike • národná úroveň: zakázky, investičné stimuly, sektorové politiky, legislatíva • medzinárodná úroveň: presadzovanie deregulačných opatrení (prostredníctvom lobistických skupín ERI, ICO, WEF), blokovanie dôležitých konvencií a legislatívy (napr. dohoda o klimatických zmenách, príprava smernice EÚ o chemických látkach, atď.)

  29. Obchod v kontexte ekonomickej globalizácie = socializácia rizík a škôd... • TNCs postupne rozleptávajú regulačné mechanizmy voči sebe  stávajú sa neregulovateľné • presúvajú zodpovednosť za riešenie problémov, ktoré spôsobujú, na spoločnosť

  30. … + privatizácia ziskov • dnešný systém umožňuje TNCs profitovať z čerpania zdrojov a poškodzovania životného prostredia a spoločnosti • a zároveň unikať – s malými výnimkami – zodpovednosti

  31. Ekonomická globalizácia: proces riadený, nie spontánny ani prirodzený • účelový výtvor konkrétnej záujmovej skupiny - TNCs • v tomto systéme nemôže ani teoreticky existovať voľný trh

  32. Kontakt: Juraj ZamkovskýCEPA, Ponická Huta 65, 976 33PonikyTel: 048 4193 324E-mail: zamkovsky@changenet.skwww.cepa.sk

  33. Časť tretia: Defekty teórie

  34. Ekonomický liberalizmus: ideologický základ dnešného modelu ekonomickej globalizácie • trh je najlepším regulátorom a zároveň i ochrancom spoločenských a prírodných hodnôt • neviditeľná ruka trhu má diktovať svoje pravidlá spoločnosti, nie naopak  preto je potrebné trh liberalizovať a obmedzovať zasahovanie verejných inštitúcií do ekonomiky

  35. foto: Rudolf Novák Keby na Slovensku dlhšie pôsobil voľný trh, už dávno by boli v našich riekach pstruhy.Jozef Kučerák (predvolebný okrúhly stôl, STV 1992)

  36. Základné mýty ekonomickej globalizácie • Mýtus 1: ekonomika musí vychádzať z princípu trvalého ekonomického rastu, pričom základným indikátorom pokroku je hrubý domáci produkt (HDP) • Mýtus 2: hromadenie celkového ekonomického blahobytu v spoločnosti automaticky “presiakne” zhora-dole (trickle-down economy) • Mýtus 3: komparatívne výhody  ekonomika musí byť orientovaná na export

  37. Mýtus 1: HDP rastie = ekonomika je zdravá HDP ako základný ekonomický indikátor pre hodnotenie ekonomickej situácie (bohatstva) krajín  pre posudzovanie kvality hospodárskej politiky a rozhodovania vlád  pre meranie a plánovanie rastu ekonomiky  pre prípravu ekonomických reforiem, rozhodnutía odporúčaní medzinárodných finančných inštitúcií

  38. HDP - indikátor kvantity, nie kvality • považuje každú monetárnu transakciu za pozitívnu (včítane nákladov na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia prostredia, kriminality, atď.) • dokumentuje iba účtovne registrované aktivity • nezohľadňuje distribúciu ani zdroje príjmov (napr. pôžičky), ani sociálnu situáciu • ignoruje limity rastu a kvalitu života

  39. “I think the economic logic behind dumping a load of toxic waste in the lowest wage country is impeccable and we should face up to that, ...underpopulated countries in Africa are vastly underpolluted...” Lawrence Summers, hlavný ekonóm Svetovej banky, december 1991 (neskôr minister financií USA a výkonný riaditeľ Svetovej banky za USA) foto: Friends of the Earth

  40. Mýtus 2: Trickle-down economy Teória:Čím väčšie je celkové HDP krajiny, tým viac ho “presiakne” k jej občanom Realita: S rastom HDP nekorešpondujú ukazovatele kvality života

  41. Regionálne disparity

  42. Mýtus 3: Komparatívne výhody Teória: • prosperita krajiny závisí od investícií do sektorov, v ktorých je výroba najefektívnejšia a od exportu vyrobených produktov Realita: • teória neplatí v podmienkach liberalizovaného obchodu (kapitál je mobilný) • krajiny najmä s nestabilizovanou ekonomikou sú nútené poskytovať čoraz väčšie investičné stimuly na lákanie TNCs • slabiny krajiny sú umelo považované za výhody • dotované investície sa stávajú bremenom: preteky ku dnu

  43. Preteky ku dnu: slabí dotujú silných • dnešný systém je do značnej miery analógiou neudržateľného komunistického modelu (koncentrácia, centralizácia, ignorovanie externalít) • zvyšovanie závislosti na vonkajšej nestabilite a súkromných záujmoch investorov • veľkosť investície ako jediné kritérium pre poskytovanie subvencií • investičné stimuly blokujú verejné zdroje na alternatívne rozvojové programy

  44. Prípad Flextronics (ČR)očakávania • sľub: do roku 2005 zamestnať 3000 ľudí • investičné stimuly od štátu: spolu 101 mil. Kč (daňové a colné prázdniny počas 3 rokov a dotácie na rekvalifikáciu) • stimuly od města Brno: spolu v hodnote 87 mil. Kč (kúpa 7 ha za 7 Kč a prenájom vyše 40 ha za 1 Kč/ha)

  45. Prípad Flextronics (ČR)realita • 2001: firma zamestnala v Brne cca 2500 pracovníkov (na niekoľko mesiacov), ich počet však rýchlo klesol na 1200 • máj 2002: firma zavrela prevádzku v Maďarsku (po necelom polroku a vyčerpaní investičných stimulov) • júl 2002: firma zatvorila prevádzku v Brne a prepustila viac ako 1000 zamestnancov (dôvod:presun do Číny - 3x lacnejšia pracovná sila a slabý odbyt v EÚ) • štát ani mesto nemajú nárok na vrátenie stimulov: firma bola zmluvne zaviazaná iba investovať min. 10 mil. US$ a rekvalifikovať a zamestnať 225 ľudí na dobu neurčitú

  46. Prípad priemyselných parkov v Maďarsku • Očakávanie: priemyselné parky budú stimulovať zahraničných investorov k výskumno-vývojovej činnosti a transferu know-how • Realita: dve tretiny firiem využívajúcich výhody priemyselných zón sa takejto činnosti vôbec nevenujú „Firmy sa usídľujú v parkoch najmä kvôli lacnej pracovnejsile, okolnostiam nájomnej práce a nesnažia sa príliš o produkciu s vyššou pridanou hodnotou…“Správa Ministerstva hospodárstva MR, 2001

  47. Prípad Volkswagen (SR) „Rozvoj výroby vo Volkswagene, a to nielen v bratislavskomzávode, ale aj v ostatných závodoch po Slovensku, je vo verejnom záujme.“ podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Miloš, január 1999 „Volkswagen je najlepší zahraničný investor na Slovensku.“minister hospodárstva Ľudovít Černák, január 1999

  48. Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen 1991: zmluva medzi vládou SR a Volkswagen AG o podpore firmy pri vysporiadavaní pozemkov 1997: vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre rozvoj automobilového priemyslu (súčasný splnomocnenec pracoval do nástupu do funkcie vo firme ŠKODA AUTO, s.r.o.) 1998: vládny Program rozvoja automobilového priemyslu (stratégia podpory automobilového priemyslu)

  49. Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen 1999: novela zákona o daniach z príjmu (veľkí zahraniční investori získali nárok na desaťročné daňové prázdniny) zákon o významných investíciách (umožňuje vyvlastňovať nehnuteľnosti v prospech veľkých investorov) 2001: zákon o investičných stimuloch (dotácie veľkým firmám na tvorbu pracovných miest a rekvalifikáciu) zákon o priemyselných parkoch (dotácie obciam na zriadenie parkov, ktoré sú vzápätí poskytované investorom)

  50. Zdroj: Uznesenie vlády SR č. 327/1999 Dobrovoľné záväzky vlády SR v prospech firmy Volkswagen (1999)

More Related