Miništrantská teológia- Kňazstvo

1. Miništrantská teológia- Kňazstvo

2. Služba miništranta pri oltári má v istom zmysle kňazský charakter. Miništrant, ktorý koná službu pri oltári, posluhuje kňazovi a cez neho samému Ježišovi Kristovi. Čo znamená byť kňazom?

3. Starozákonné kňazstvo Kňazstvo nachádzame už v časoch Starého zákona. Boh ustanovil vyvolený izraelský národ ako „kráľovstvo kňazov a svätý národ“. Ale v tomto národe si vyvolil jeden z dvanástich kmeňov, kmeň Léviho, ako kňazský kmeň.

4. Kňazi boli jedinou skupinou, okolo ktorej sa vytváralo izraelské spoločenstvo. Museli zachovávať osobitné predpisy, ktoré riadili nielen ich osobný a súkromný život, ale aj život ich rodín a príbuzných. Boli zasvätení Bohu a konali bohoslužbu, preto museli byť v každom ohľade bezúhonní.

5. V 5. kapitole Listu Hebrejom nachádzame vysvetlenie, čo bolo poslaním veľkňaza v období Starej zmluvy: Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy. A ďalej: Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak, ako Árona(Hebr5,1.4).

6. Krv capov a teliat, s ktorou veľkňaz vstupoval do svätyne, však nemohla človeka obmyť z hriechov. Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie (Hebr 9,11-12).

7. Takto sa na Ježiša Krista, Božieho syna vzťahujú slová: Tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého (Hebr7,24-27).

8. Novozákonné kňazstvo Ježiša KristaPán Ježiš prišiel na svet, aby nás vykúpil. Jeho vykupiteľská obeta je prinesená za všetkých ľudí všetkých čias, nielen za Dvanástich, s ktorými slávil poslednú večeru: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás“ ... „Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov“.Teda Ježišovo kňazstvo spočíva v poslušnom vyplnení Otcovej vôle.

9. Sám Ježiš sa postaral, aby každý človek mohol dať slobodnú odpoveď na jeho ponuku – či chce prijať nezaslúžený dar vykúpenia, a teda či chce byť spasený.

10. Túto službu spásy uskutočňuje Ježiš prostredníctvom svojich kňazov vo svojej Cirkvi. Posvätný stav (ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias.

11. Teda kňaz koná kňazskú službu v osobe Krista a v jeho mene. Keď kňaz krstí, Ježiš krstí; keď kňaz vysluhuje sviatosť zmierenia, Ježiš Kristus je ten, kto odpúšťa hriechy. Kňaz dostáva túto posvätnú moc pri kňazskej vysviacke (konsekrácia) a to prostredníctvom biskupa, ktorý na hlavu svätenca vkladá ruky a modlí sa konsekračnú modlitbu. Stáva sa tak sacerdos(doslova svätý dar pre spoločenstvo) naveky.

12. Kto sa môže stať kňazomAby sa niekto mohol stať kňazom, je potrebné, aby bol na to súci: aby bol pokrstený muž zdravý telesne aj psychicky, aby dosiahol vek 25 rokov, aby bol náležite formovaný v kňazskom seminári (v rehoľnom dome) po stránke duchovnej aj vedomostnej (absolvent teologického štúdia).

13. Aby vynikal v čnostiach, zvlášť vo viere, v láske a v poslušnosti, a samozrejme, aby sám chcel stať sa vysväteným služobníkom Cirkvi.

14. Sviatosť posvätného stavu má tri stupne: najnižší je diakonát (diakon), druhý je presbyterát (presbyter – kňaz) a najvyšší je episkopát (biskup).

15. Kňazstvo všetkých pokrstenýchOkrem sviatostného kňazstva jestvuje aj všeobecné kňazstvo. Kristus Veľkňaz a jediný prostredník medzi nami a Bohom „urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi“ (Zjv 1,6).

16. Celé spoločenstvo veriacich ako také je kňazské. Veriaci vykonávajú svoje krstné kňazstvo svojou účasťou na poslaní Krista Kňaza, Proroka a Kráľa: ako Kristus Kňaz robia zo svojho života živú, Bohu ľúbeznú obetu; ako Kristus Prorok tlmočia blížnym vôľu Nebeského Otca; ako Kristus Kráľ napĺňajú svoj život službou. Každý podľa vlastného povolania.

17. Všeobecné kňazstvo vychádza zo sviatosti krstu. Krstom sme sa stali členmi Cirkvi a krstom sme získali účasť na Kristovom kňazstve. Všeobecné kňazstvo veriacich sa uskutočňuje rozvíjaním krstnej milosti, života viery, nádeje a lásky.

18. Služobné (sviatostné) kňazstvo je jedným z prostriedkov, ktorými Kristus buduje a vedie svoju Cirkev. Je v službách všeobecného kňazstva (napr. udeľovaním sviatostí, ktoré môže vyslúžiť len kňaz).

19. Svätý farár z Arsu – Ján Mária Vianney sa vyjadril: Kňaz je láskou Kristovho srdca. Život možno teda prežiť v dvoch možnostiach: buď ako celkom zasvätený Bohu v kňazskom stave alebo ako kresťan vo svete napĺňať svoje krstné povolanie statočným kresťanským životom.

20. Roky služby pri oltári môže každý miništrant využiť tak, že bude rozmýšľať, ktorá možnosť sa mu viac páči a do ktorej ho volá Pán. ???

21. Uživotnenie

22. Zistím si meno kňaza, ktorý ma pokrstil (urobil účastným na všeobecnom kňazstve Kristovom) a pomodlím sa za neho.

23. Častejšie si v modlitbe spomeniem na seminaristov, ktorí sa v kňazskom seminári pripravujú na kňazskú službu.

24. Na miništrantskom stretnutí poprosím kňaza, aby slovom, prípadne pomocou audiovizuálnych prostriedkov priblížil život v kňazskom seminári.

25. Pri osobnej modlitbe do svojich úmyslov častejšie zahrniem aj úmysel za biskupov, kňazov a diakonov.

26. V posvätnom tichu pred slávením sv. omše si pripomeniem, že miništrantskou službou kňazovi preukazujem službu samému Ježišovi Kristovi.