Rómska rodina

1. Rómska rodina T r a d í c i e Mgr. Marián Pramuka

2. Rómska rodina- tradičné zvyky Rómov 1.časť členovia rodiny • Rómska rodina („familia“)je početnejšia, spolu bežne žijú tri i štyri generácie. • Hlavou rodiny je otec – dad, v rodine má rozhodujúce slovo. • Žena, matka – daj zabezpečuje každodenné potreby a obživu, stará sa o výchovu detí. • Muž i žena sú málokedy zamestnaní. Väčšinou poberajú od štátu sociálne dávky. • Dieťa – o čhavo, je najvyššou hodnotou. Deti v rómskej rodine nemajú vždy rovnaké postavenie. • Pre súrodencov je baro phral /veľký brat/ autoritou rovnako ako otec. • Najstaršia sestra bari phen sa stará o súrodencov. • Významnú úlohu pri výchove detí majú • Pokiaľ slovenskú rodinu tvoria väčšinov dve až tri generácie Muž a žena majú v rodine rovnaké postavenie. Muž aj žena obyčajne pracujú. Materskú dovo- lenku čerpá obvykle žena. • Všetky deti majú v rodine rovnaké postavenie. Rovnako sa podieľajú na prácach v domácnosti. Obidve rodiny milujú svoje deti. Rodičom nadovšetko záleží na tom, aby boli nasýtené, zdravé, veselé, spokojné a šťastné. starí rodičia-e phure dada.

3. Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov 2.časť zasnúbenie - mangavipen • V minulosti Rómovia neveľmi dbali o uzavretie sobáša. • Pre mladých ľudí, ktorí sa mali radi, usporiadali mangavipen /pytačky/ • Rodina mládenca navštívila rodinu budúcej nevesty a vzájomne sa pohostili. • Keď obaja mladí sľúbili, že sa budú mať radi a budú spolu dobre nažívať, vážený muž z osady - čhibalo alebo niekto z rodiny ženícha, najčastejšie krstný otec, im zviazal šatkou prekrížené zápästie a do dlaní im nalial víno. • Potom, čo ženích vypil víno z dlane nevesty a nevesta z dlane ženícha, sa pobozkali. Od tej chvíle boli považovaní za manželov. • Sobáš a veľkú svadbu (báro bijav) usporiadali až neskôr, keď si našetrili potrebné peniaze a keď mali spolu už aj jedno-dve deti. • Rómovia ponúkajú svadobným hosťom všetko čo doma mali a boli ochotní sa aj zadĺžiť, len aby hostia boli dostatočne uctení a pohostení. • Nevesty (terňi bori), zvyčajne nasledujú svojho muža do domu jeho rodiny.

4. Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov 3.časť krstiny • Rómovia veľmi dbajú na to, aby bolo dieťa čo najskôr pokrstené. • Do krstu dieťatku hrozilo veľa nebezpečenstiev. Mohla ho vymeniť (te vičarinel) zlá vizbaba a na jeho miesto podstrčiť zlé dieťa (preparudo). • Aby sa zabránilo výmene, matka dávala dieťaťu pod podušku hrebeň alebo iný kovový predmet. • Romano nav (rómske meno) dostáva dieťa až neskôr, pretože sa čaká až si matka i ostatní príbuzní budú istí, že našli to pravé. Dovtedy dieťaťu hovoria Čhavoro (dieťatko), Cinkoro (maličký) a podobne. • Aby sa uhranutiu zabránilo, uväzuje sa dieťaťu okolo ruky indraľori (ochranná červená nitka alebo stužka), čo je obdoba pôvodného indického zvyku. • Zvláštnu úlohu zohrával prvý kúpeľ dieťaťa. Do vaničky s vodou nahádzali mince, aby dieťa bolo šťastné a bohaté. Po kúpaní dieťa natreli masťou a dôkladne ho namasírovali. • Pri hodnotení dieťaťa sa Rómovia zameriavajú na oči, farbu pleti a vlasy. Vlasaté dieťa s veľkými očami a svetlou pleťou bolo považované za najkrajšie. • Aj medzi sebou sa Rómovia kastujú na čiernych a bielych. Keď je dievča prezývané Papin (Hus), nejde o nadávku, ale o vyjadrenie obdivu svetlej farby pleti. • Dieťaťu do jedného roka sa nesmú strihať vlasy ani nechty (matky ich deťom obhrýzajú). • Aby dieťa neonemelo, nesmie sa dívať do zrkadla a hrať sa s bábikou. • Do krstu je dieťa v matkinej posteli. Potom ho položia do kočíka, v ktorom však predtým bolo dieťa . Keď dieťa v kočíku nie je, nesmie sa s ním hojdať, aby potom neplakalo.

5. Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov 4.časť Úmrtie v rodine • Veľký smútok zavládol v osade vtedy, keď niekto zomrel. • V dome mŕtveho zakryli alebo zvesili zrkadlo. • Do truhly dali mŕtvemu najkrajšie šaty i jeho obľúbené • predmety. • Každý, kto sa prišiel s nebohým rozlúčiť, položil na neho • ruku a poprosil ho o odpustenie. • Od chvíle úmrtia až do pohrebu Rómovia boli stále pri • mŕtvom: cez deň ženy, v noci ich vystriedali muži. • Čas pri vartovaní (vartišagos) si krátili rozprávaním sta- • robylých rozprávok a príbehov zo života zosnulého. • Verili, že jeho duša je stále prítomná. Až keď v deň • pohrebu vyniesli truhlu z domu a trikrát ňou zaklopali o • prah, uverili, že duša navždy odišla. • Mŕtvy sa však vraj mohol po istom čase vrátiť a svoju • návštevu mohol dať najavo vo sne, ohlásiť sa buchnu- • tím dverí, krokmi alebo zanechať iné viditeľné znamenie. • Rómovia sa mŕtvych báli a snažili sa urobiť všetko preto, • aby sa už nevracali a nerušili ich pokoj v ďalšom živote.

6. Pracovný list k Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov Zakrúžkuj správnu odpoveď. • Hlavou v rómskej rodine je: A/ starý otec – phuri dad B/ otec – dad C/ matka – daj • Pre rómsku ženu je najvyššou hodnotou mať: A/ peniaze B/ prácu C/ deti • Je to správne ak muž žene nedovolí študovať, zamestnať sa alebo ju fyzicky napáda? A/ ak jej to nevadí B/ nie je to správne C/ áno je to správne, má sa venovať deťom • Medzi deťmi má najvyššie postavenie: A/ najstarší brat - baro phral B/ najstaršia sestra - bari phen C/ všetci majú rovnaké postavenie • Urči poradie/1.2.3./ ... sobáš ... krstiny ... pytačky ... • V dome mŕtveho Rómovia zakryli: A/ posteľ B/ zrkadlo C/ truhlu

7. Bibliografia • MULTI-KULTI na školách: Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu, Nadácia Milana Šimečku, 2006 • www.referaty.sk zvyky a obyčaje Rómov... • www.google Kto sú Rómovia, Rómska rodina, Rómska rodina a miesto rómskej ženy v nej, Rómska rodina – deti a rodičia, Rómska rodina