1 / 58

MPI, 8.-12. prednáška

MPI, 8.-12. prednáška. Matematická analýza. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. Motivácia k derivácii -geometrická -fyzikálna Definícia derivácie Definícia. Nech je funkcia definovaná v okolí bodu . Ak existuje konečná limita

jania
Télécharger la présentation

MPI, 8.-12. prednáška

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. MPI, 8.-12. prednáška Matematická analýza

  2. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Motivácia k derivácii -geometrická -fyzikálna • Definícia derivácie Definícia. Nech je funkcia definovaná v okolí bodu . Ak existuje konečná limita tak túto limitu nazveme deriváciou funkcie f(x) v bode a budeme ju označovať symbolom f´(a). Ak uvedená limita neexistuje, hovoríme, že funkcia v danom bode nemá deriváciu.

  3. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Definícia. Nech je reálna funkcia. Označme množinu všetkých tých bodov definičného oboru , v ktorých má funkcia deriváciu. Funkciu , ktorá každému bodu priradí hodnotu (deriváciu funkcie v bode ) nazývame deriváciou funkcie f na množine M.

  4. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Dotyčnica ku grafu funkcie Veta . Nech funkcia má deriváciu v bode a. Potom dotyčnica ku grafu funkcie , vedená bodom má rovnicu

  5. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Základné derivačné vzorce Pre derivovanie elementárnych funkcií platia nasledujúce vzťahy (vzorce), ktoré používame pri počítaní derivácií zložených funkcií: Veta 1)Ak f(x)=c (konštantná funkcia) , tak pre každé je . 2) Ak f(x)=xn (n = 1,2,...), tak pre každé je 3) Ak f(x)=xα , , tak pre každé , x≠0, je .

  6. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. 4) Ak f(x)=ax (a>0), tak pre každé je . Špeciálne, ak f(x)=ex , tak . • 5) Ak f(x)=sinx , tak pre všetky x je • . • Ak f(x)=cosx , tak pre všetky x je

  7. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. 7) Ak f(x)=tgx, tak pre tie x, pre ktoré je cosx ≠0 8) Ak f(x)=cotgx, tak pre tie x, pre ktoré je sinx≠0

  8. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. 9) Ak f(x)=logzx ,z>0,z≠1, tak pre všetky x>0 je = . Špeciálne, ak f(x)=ln x, tak pre všetky x>0 je .

  9. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. Derivácia súčtu, rozdielu, súčinu a podielu, derivácia zloženej funkcie Veta Nech funkcie f a g majú derivácie na množine M. Potom aj funkcie c.f(c-je reálne číslo),f+g , f -g a f.g majú na tejto množine derivácie a platí:

  10. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Ak navyše g(x)≠0 pre všetky x, tak na množine M majú derivácie i funkcie , a platí:

  11. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Veta (O derivácii zloženej funkcie.) Nech je zložená funkcia, definovaná v nejakom okolí bodu a. Nech funkcia g má deriváciu v bode a a funkcia f má deriváciu v bode g(a). Potom aj funkcia h má deriváciu v bode a platí

  12. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Príklad 1. Z definície derivácie vypočítajte deriváciu funkcie f(x)=x2. • Príklad 2. Vypočítajte deriváciu funkcie • Príklad 3. Vypočítajte deriváciu funkcie • Príklad 4. Zderivujte funkciu +

  13. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Príklad 5. Vypočítajte deriváciu funkcie • Príklad 6. Nájdite rovnicu tej dotyčnice k parabole y=x2-x+3, ktorá je • rovnobežná s priamkou 3x-y+5=0; • kolmá na priamku x+y-1=0.

  14. Derivácia funkcie, derivačné vzorce, derivácia a spojitosť. • Derivácie vyšších rádov • Derivácie vyšších rádov (alebo krátko vyššie derivácie) definujeme rekurentne: Nech funkcia má deriváciu v každom bode neprázdnej množiny M, t.j. v každom bode existuje f´(x), čo je vlastne zase funkcia, definovaná na množine M. Preto má zmysel uvažovať a pýtať sa, či existuje derivácia funkcie f´(x) na množine M. Ak táto derivácia existuje, tak ju nazývame druhou deriváciou funkcie f na množine M a označujeme f´´(x), kde f´´(x)=(f´(x))´. • Analogicky tretiu deriváciu (ak existuje) definujeme ako deriváciu druhej derivácie, atď. (Pôvodnú hodnotu funkcie zvykneme tiež nazývať „nultou deriváciou“.) Obecne: Hovoríme, že funkcia má n - tú deriváciu (vlastnú, alebo nevlastnú) na množine M , ak na tejto množine existuje (vlastná,alebo nevlastná) derivácia (n–1)-vej derivácie funkcie f . Označenie je f(n)(x). Teda f(n)(x)=(f(n-1)(x))´ Príklad 7. Vypočítajte druhú deriváciu funkcie y=x2lnx.

  15. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Monotónnosť a derivácia

  16. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. Veta Nech funkcia f(x) je spojitá v intervale J a nech v každom vnútornom bode tohto intervalu má deriváciu. Potom platí: Ak f´(x)> 0 (f´(x)<0) potom f(x) je na intervale J rastúca (klesajúca). Príklad 1. Vyšetrite monotónnosť funkcie f(x) = lnx. Príklad 2. Vyšetrite monotónnosť funkcie f(x) = x3 - 3x.

  17. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Poznámka . Predchádzajúca veta hovorí, že podmienka f´(x)> 0, resp. f´(x)< 0 je postačujúca na to, aby funkcia f(x) bola na príslušnom intervale rastúca, resp. klesajúca. • Veta . Nech funkcia f(x) je spojitá v intervale J a vo vnútri intervalu J má deriváciu. Nutná a postačujúca podmienka na to, aby funkcia f(x) bola na intervale J rastúca (klesajúca) je: f´(x)≥ 0 (f´(x)≤0) v každom vnútornom bode intervalu J, pričom rovnosť f´(x) = 0 nastáva len v konečnom počte bodov intervalu J.

  18. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Maximum (minimum) a derivácia • Definícia . Nech funkcia f je definovaná na množine D(f). Funkčnú hodnotu f(a), a MD(f), nazývame globálnym maximom funkcie f(x) v bode a na množine M práve vtedy, ak pre každé x M platí: f(x) f(a). • Definícia . Nech funkcia f je definovaná na množine D(f). Funkčnú hodnotu f(a), aMD(f), nazývame globálnym minimom funkcie f(x) v bode a na množine M práve vtedy, ak pre každé x M platí: f(x) f(a).

  19. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Definícia . Nech funkcia f je definovaná na množine D(f). Funkčnú hodnotu f(a), a D(f), nazývame lokálnym maximom funkcie f(x) v bode a práve vtedy, ak existuje také okolie O(a) D(f), že pre každé x O(a) platí: f(x) f(a). • Definícia . Nech funkcia f je definovaná na množine D(f). Funkčnú hodnotu f(a) , a D(f), nazývame lokálnym minimom funkcie f(x) v bode a práve vtedy, ak existuje také okolie O(a) D(f), že pre každé x O(a) platí: f(x) f(a) • Poznámka . • Ak sú splnené podmienky lokálneho maxima (minima) a naviac pre každé x O(a) D(f), xa, platí f(x)  f(a), resp. f(x)  f(a) , potom hovoríme, že funkcia f má v bode aostré lokálne maximum, resp. ostré lokálne minimum.

  20. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Veta .Nutná podmienka existencie lokálneho extrému. Nech funkcia f(x) má v bode x0 lokálny extrém. Potom f´(x0)= 0, alebo derivácia funkcie f v bode x0 neexistuje. • Poznámka . • Bod x = a, v ktorom f´(a) = 0, sa nazýva stacionárny bod funkcie f. • Geometricky môžeme nutnú podmienku existencie lokálneho extrému interpretovať takto: ak funkcia f(x) má v bode x = a ostrý lokálny extrém, potom jej graf v bode P a, f(a) buď má dotyčnicu rovnobežnú s osou x alebo v tomto bode dotyčnicu nemá .

  21. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. Ilustrácia predchádzajúceho textu

  22. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Skutočnosť, že f´(a) = 0, ešte neznamená, že funkcia f(x) má v bode a lokálny extrém. Napríklad funkcia f(x) = x3 má deriváciu f´(x) = 3x2a x = 0 je nulovým bodom derivácie funkcie.

  23. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Veta . Postačujúca podmienka lokálneho extrému funkcie v bode a • Nech funkcia f má v bode x = a deriváciu druhého rádu a nech f´(a) = 0. Nech f´´(a) 0 resp. f´´(a) 0. Potom funkcia f má v bode a ostré lokálne minimum resp. ostré lokálne maximum. • Veta .Postačujúca podmienka lokálneho extrému funkcie v bode a • Nech existuje také okolie O(a) bodu a, že funkcia f je v O(a) spojitá, má deriváciu v každom x O(a), xa a naviac pre x  a je f´(x) 0 a pre x  a je f´(x) 0. Potom funkcia f(x) má v bode a ostré lokálne maximum. • Nech existuje také okolie O(a) bodu a, že funkcia f je v O(a) spojitá, má deriváciu v každom x O(a), xa a naviac pre x  a je f´(x) 0 a pre x  a je f´(x) 0. Potom funkcia f(x) má v bode a ostré lokálne minimum.

  24. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Príklad 3. Nájdite lokálne extrémy funkcie f(x) = x4 - 4x3 + 4x2. • Poznámka . • Hľadanie najväčšej a najmenšej hodnoty funkcie (teda globálnych extrémov funkcie) v nejakom intervale J.

  25. Využitie derivácie na zisťovanie monotónnosti funkcie a lokálnych extrémov funkcie. Globálne extrémy funkcie. • Nájdeme najprv body z vnútra intervalu, v ktorých je buď f´(x) = 0, alebo v ktorých derivácia neexistuje. Označíme ich x1, x2, ..., xk,... • Vypočítame funkčné hodnoty v bodoch x1, x2, ..., xk,... , t.j. f(x1), f(x2), ..., f(xk),... f(a), f(b). Najväčšie z týchto čísel je globálne maximum, najmenšie globálne minimum funkcie f na uzavretom intervale. • Príklad 4. Nájdite globálne extrémy funkcie f(x) = 2x3 - 3x2 - 12x +1 v intervale .

  26. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Konvexnosť a konkávnosť a derivácia • Definícia . Nech f je funkcia, ktorá je spojitá v intervale J a v každom vnútornom bode tohto intervalu má deriváciu. Hovoríme, že funkcia f je konvexná (konkávna) na intervale J, ak pre každú dotyčnicu k jej grafu platí, že všetky body grafu funkcie okrem dotykového bodu ležia nad (pod) touto dotyčnicou. • Poznámka . Niekedy sa funkcia, ktorú sme nazvali konvexnou (konkávnou) na intervale J nazýva rýdzo konvexnou (rýdzo konkávnou) v intervale J na rozdiel od prípadu, keď pripúšťame, aby body grafu ležali buď nad (pod) každou dotyčnicou, alebo na niektorej dotyčnici..

  27. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Ilustrácia definície

  28. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Veta . Nech funkcia f je spojitá v intervale J a v každom vnútornom bode intervalu J má druhú deriváciu. Ak pre každé x z vnútra intervalu J platí f´´(x) 0 (f´´(x) 0) pričom rovnosť platí len pre konečný počet bodov, potom funkcia f je v intervale J rýdzokonvexná (rýdzokonkávna). • Príklad 5. Zistite, v ktorých intervaloch je funkcia f(x) = x3 - 3x konvexná, resp. konkávna.

  29. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Poznámka . Podmienka f ´´(x) >0 (f ´´(x) < 0) je postačujúca, ale nie nutná na to, aby funkcia f bola v intervale J konvexná, resp. konkávna. • Možno dokázať nasledujúce tvrdenie: Nutná a postačujúca podmienka na to, aby funkcia f bola v intervale J konvexná (konkávna), je, aby jej derivácia f ´ bola v intervale J rastúca (klesajúca).

  30. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Definícia . Bod (číslo) x0, v ktorom funkcia f má deriváciu, nazývame inflexným bodom funkcie f práve vtedy, keď existuje také okolie O(x0) bodu x0, že pre každé x O(x0), x  x0 je funkcia konvexná (konkávna), a pre každé x O(x0), x  x0 je funkcia konkávna (konvexná). Ak x0 je inflexným bodom funkcie, potom bod x0,f(x0) nazývame inflexným bodom grafu funkcie.

  31. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Ilustrácia definície

  32. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Veta . Nech funkcia f má v nejakom okolí bodu x0 spojitú druhú deriváciu. Nutná podmienka, aby x0 bol inflexný bod funkcie f , je aby f ´´(x0) = 0, alebo aby f ´´(x0) neexistovala. • Príklad 6. Nájdite inflexné body funkcie f(x) = x3.

  33. Konvexnosť a konkávnosť a derivácia, inflexné body • Veta . Nech funkcia f má v bode x0 tretiu deriváciu a nech f´´(x0) = 0, f´´´(x0) 0. Potom bod x0,f(x0) je inflexný bod grafu funkcie f. • Príklad 7. Zistite intervaly, na ktorých je funkcia f(x) = konvexná, konkávna a nájdite jej inflexné body.

  34. l´Hospitalove pravidlá • Veta . Prvé l´Hospitalove pravidlo Nech 1/ f(x) = g(x) = 0 a nech 2/ existuje (vlastná alebo nevlastná). Potom existuje aj a platí: = .

  35. l´Hospitalove pravidlá • Veta . druhé l´Hospitalove pravidlo Nech 1/ = a nech 2/ existuje (vlastná alebo nevlastná). Potom existuje aj a platí: =

  36. l´Hospitalove pravidlá • Poznámka . Uvedené vety platia aj v prípade, že ide o jednostranné limity, aj v prípade že a predstavuje symbol . • Príklad 7. Vypočítajte . • Príklad 8. Vypočítajte . Poznámka . Počítanie limít, ktoré vedú k výrazom možno za istých predpokladov upraviť na tvar limít, ktoré už vieme vypočítať pomocou l´Hospitalových pravidiel.(na cvičení)

  37. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Primitívna funkcia • Definícia.Funkcia F(x) sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f(x) na intervale J, ak pre každé xJ platí F´(x)=f(x). • Príklad 1. Funkcia F(x)=x3+2, aj funkcia G(x)=x3-5 sú primitívne funkcie k funkcii 3x2.

  38. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Veta Nech F(x) je primitívnou funkciou k funkcii f(x) na intervale (a,b). Funkcia G(x) je primitívnou funkciou k funkcii f(x) na (a,b) vtedy a len vtedy, ak existuje také reálne číslo c, že pre všetky x(a,b) platí G(x)=F(x) + c. • Neurčitý integrál • Definícia Množinu všetkých primitívnych funkcii k funkcii f(x) na intervale (a,b) nazývame neurčitým integrálom funkcie f(x) na intervale (a,b) a označujeme

  39. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. Integračné vzorce:

  40. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Príklad 2.

  41. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Substitučná metóda a metóda per-partes • Z vety o derivácii zloženej funkcie získame jednu z najdôležitejších metód integrovania – substitučnú metódu. Je založená na nasledujúcom tvrdení. • Veta (Prvá veta o substitúcii). Nech funkcia f(x) je definovaná na intervale (a,b) a funkcia (t) na intervale (α,β). Nech množina hodnôt funkcie (t) , je podmnožinou intervalu (a,b). Nech ďalej (t) je diferencovateľná na (α,β). Ak má f(x) na (a,b) primitívnu funkciu F(x), potom má f((t))´(t) na intervale (α,β) primitívnu funkciu F((t)), t.j.

  42. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Poznámka. Všimnime si, že integrovaná funkcia má tieto vlastnosti: • je súčinom dvoch funkcií f((t)) a ´(t) • prvá z nich je zloženou funkciou s hlavnou zložkou f a vedľajšou zložkou . Druhá z nich je deriváciou vedľajšej zložky .

  43. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Príklad 3.Vypočítajte

  44. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Ak naopak máme vypočítať , pričom vieme vypočítať , môžeme tiež použiť substitučnú metódu. Pre tento prípad môžeme vysloviť novú vetu, ktorá je však bezprostredným dôsledkom vety predchádzajúcej. Tvrdenie tejto vety neuvedieme, ale zapíšeme iba pomocou vzorca (Druhá veta o substitúcii).

  45. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Príklad 4.Vypočítajte

  46. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Metóda per-partes • Metódu integrovania, ktorú nazývame per-partes dostaneme z vety o derivovaní súčinu dvoch funkcií. Hovorí o tom veta, ktorú neuvedieme v plnom znení ale uvedieme iba príslušný vzorec.

  47. Primitívna funkcia a jej výpočet. Substitučná metóda a metóda per-partes. • Poznámka . Metódu per-partes (t.j. integrovanie po častiach) používame najmä na integrovanie súčinu dvoch funkcií. Úspech použitia metódy závisí od toho, ako si zvolíme funkcie a . Nie každá voľba týchto funkcií vedie k cieľu. Zaručený návod na použitie tejto metódy neexistuje. • Uvedieme niekoľko základných typov funkcií, ktoré integrujeme metódou per-partes. • Príklad 5. Vypočítajte:

  48. Určitý integrál a jeho výpočet. Aplikácie určitého integrálu. • Motivácia k určitému integrálu • Úvodom sa budeme zaoberať úlohou z geometrie. Riešenie vedie k zavedeniu pojmu určitý integrál. • Úloha (o plošnom obsahu).Uvažujme takýto jednoduchý prípad: zvoľme si v rovine pravouhlý súradnicový systém, nech funkcia f(x) je spojitá funkcia na intervale a,b a nadobúda na tomto intervale nezáporné hodnoty, t.j. f(x) 0 pre xa,b .

  49. Určitý integrál a jeho výpočet. Aplikácie určitého integrálu. • Definícia . Nech f(x) je nezáporná spojitá funkcia definovaná na intervale a,b . • Priamky x=a, x=b, y=0 a graf funkcie f(x) ohraničujú geometrický rovinný útvar, ktorý nazývame krivočiary lichobežník L , teda L je množina bodov (aká je plocha?)

  50. Určitý integrál a jeho výpočet. Aplikácie určitého integrálu.

More Related