Sociálne zabezpečenie občanov

1. Sociálne zabezpečenie občanov Ing. Ján Koščo, PhD. TU v Košiciach, F BERG, ÚPaM

2. Sociálna politika Politika – slovo gréckeho pôvodu. Vo všeobecnosti je politika veda, ako ju uvádza Potůček riadiaca a spravujúca spoločnosť, tým aj praktickú činnosť subjektov a inštitúcii, ktoré sledujú dobro pre ľudí i spoločnosť.

3. Politika – slovo gréckeho pôvodu. • Vo všeobecnosti je politika veda, ako ju uvádza Potůček riadiaca a spravujúca spoločnosť, tým aj praktickú činnosť subjektov a inštitúcii, ktoré sledujú dobro pre ľudí i spoločnosť.

4. Spojením týchto slov „sociálna politika „ vzniká definícia: • „ sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov a zmenu alebo udržanie a fungovanie svojho al. iného sociálneho systému.“ , ktoré sa prejavuje rozhodovaním al. nerozhodovaním a činnosťou al. nečinnosťou sociálnych subjektov.“ ( Tomeš, Soc. politika, 1996, str. 19.)

5. Tomeš rozoznáva 2 forma chápania sociálnej politiky: • 1 forma : statické chápanie ako súbor politických nástrojov ( inštitúcii) a integrita (celistvosť) systému. • 2 forma : dynamické chápanie ako snaha o udržanie (udržanie ) alebo zmenu (transformáciu)systému

6. Sociálnu politiku teda môžeme označiť za sústavnú a cielenú snahu sociálnych subjektov o udržanie alebo zmenu svojho sociálneho systému.

7. Za najuniverzálnejší názor sa považuje definícia: „súhrn národných (štátnych opatrení, ktoré majú za účel zlepšiť životné podmienky obyvateľstva vrámci danných hospodárskych a politických možností.

8. Sociálna politika a jej chápanie: • - užšie chápanie – týkajúca sa ekonomicky slabších, prípadne neadaptovaných jedincov - aktivita viažúca sa k životným podmienkam ľudí • -   časť štátnej politiky • -    súčasť verejnej politiky •  -   širšie chápanie – spoločenský • - súbor opatrení prijímaných v prospech osôb, ktorých životná úroveň je zabezpečovaná nie na základe rozdeľovania prac. výkonu ale cestou verejnej spotreby.

9. Úloha soc. politiky – nájsť spoločenský konsenzus na zistenie primeranosti úrovne spotreby a životných podmienok človeka aj v prípade ak ich nemôže získať svojou ekonomickou aktivitou.

10. Cieľom soc. politiky- je čeliť a odolávať sociálnym a ekonomickým opatreniam s ktorými sa ľudia žijúci v spoločnosti stretávajú

11. Hlavné oblasti sociálnej politiky smerujú k : • rodinám s deťmi a mladým manželstvám • starým a zdravotne postihnutým občanom • špecifickým skupinám občanov (spoločensky neprispôsobiví, nezamestnaní a pod.)

12. Soc. politiku chápeme ako konfrontáciu 2 smerov : • MONETARISTICKÝ – formuje ekonomický a sociálny program po línii krajného liberalizmu. (predst. Friedman, GB.) • SOCIÁLNE ORIENTOVANÝ – STH – sociálne trhové hospodárstvo ,do popredia dáva sociálne cítenie – intervencionalizmus ( predst. Tobin, NL, D, F.)

13. Štát realizuje štátnu sociálnu politiku prostredníctvom : • - zákazov • -         príkazov • -         dávok • -         služieb

14. FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY: • -                 ochranná • -                 rozdeľovacia • stimulačná • -                 preventívna • -                 homogenizačná • -                 kontrolná

15. Sociálna politika sa vyskytuje v rôznych oblastiach života spoločnosti a preto sa člení na politiku: • a)     politika zamestnanosti • b)     politika sociálneho zabezpečenia- sociálna politika • c)      zdravotná politika • d)     bytová politika • e)     politika vzdelávania • f)       rodinná politika, politika životného prostredia

16. Každá životná situácia -sa môže stať sociálnou udalosťou, občana, rodiny, širšej komunity, ktorá znamená al. môže znamenať sťažený al. chýbajúci prístup k: • ) uspokojovaniu potrieb primárnych, sekundárnych(zvýšiť príjem, stabilita prostredia.) • ) ktorá je spoločensky uznaná( úraz – nie je , pokles príjmu- je, hranica život. minima. • dôvod na intervenciu( kedy intervenovať, ako často, vždy)

17. OBJEKT SOC. POLITIKY: tí ku ktorým smeruje, ktorí ju potrebujú • SUBJEKT SOC. POLITIKY: tí, ktorí ju poskytujú

18. Nástroje soc. politiky sú : • oregulácia – • očinnosť – • okontrakcia – • nátlak

19. Faktory ovplyvňujúce vývoj sociálnej politiky. • demografický faktor – o • Ekonomický • Politický • Etické názory a tradícia • Právny poriadok • Vonkajšie faktory ako : medzinárodný faktor

20. Začiatky formovania soc. politiky. • najstaršie podoby sociálneho správania. • Prvotnopospolná spoločnosť • -     žiadna starostlivosť pre starých ľudí (nechali ich v poslednom táborisku) • -      objektom soc. politiky bol jednotlivec nie skupiny

21. ROD – tyran rozhoduje o tom kto si zaslúži čo. • -      ako prví to boli vojenskí veteráni, ktorým bola priznaná renta • ↓ • má 4.000 ročnú tradíciu, je to odpočivný plat až do smrti.

22. Grécko – Atény • -         soc. katastrófou bol úpadok do otroctva • -         zloženie obyvateľstva slobodní občania – 10-15 % , otroci 85 – 90 % • formou intervencie bola pôžička

23. RÍM – prvý krát sa narúša hranica medzi slobodným obyvateľstvom a otrokmi • - zakladali sa collégia – • —funeratum pohrebný spolok (len pre slobodných) • —teniorum spolok pre prípad nemoci a úrazu –

24. V starovekom Ríme boli remeselníci najviac zraniteľnejšou vrstvou slobodných občanov. Ich príjmy záviseli od ich práce. Preto zakladali collégia. Tie spolky majú veľký vplyv a tak ich Marcus Auréôius podriaďuje štátnemu dozoru.

25. Ich spoločným znakom bolo • Ich spoločným znakom bolo, že boli prideľované a nebol na ne nárok. Boli zabudované do vládneho systému a týkali sa len slobodných občanov.

26. Po rozpade Rímskej ríše ostalo mnoho ľudí bez obživy a ich osud závisel od filantropie – dobrovoľnej susedskej pomoci.

27. Filantropia • V Európe má kresťanské korene • - na základe chudobinskej starostlivosti sa pomáhalo žobrákom, obce regulovali žobranie povolili tak právo na žobranie • - inštitucionalizáciu chudobinskej starostlivosti sa o žobranie začala starať šľachta, obce časom sa vyvinulo právo na pomoc v núdzi

28. - stredovek charakterizuje Tomáš Akvinský a jeho almužnícka náuka • - stredoveká solidarita – podporná činnosť spolkov, spoločnosť sa nestará o tých, ktorí sa ocitli v zlej životnej situácii a to podnietilo vznik solidarity. • - solidarita bola založená na princípe sami sebe navzájom, alebo ty dnes mne a ja zajtra tebe.

29. V praxi to znamenalo zakladanie náboženských a stavovských spolkov.

30. Liberalizmus • Nepovažuje za povinnosť starať sa o ľudí v núdzi • - ide o poskytovanie nevyhnutných vecí • - jeho najväčším prejavom sú zákony podľa, ktorých musia žobráci pracovať • - svojim nezáujmom podnietili individuálnu iniciatívu.

31. Prelom v sociálnom cítení ľudstva nastal príchodom kresťanstva , kedy sa narušila hranica medzi slobodnými občanmi a otrokmi. • -         je to stav na prelome letopočtov, kde dochádza k prvej revolúcii o sociálnom cítení ľudstva. Bol to práve príchod kresťanstva.

32. Z toho obdobia pochádza aj pojem výmenok ( 13. st.) bola to izba gazdu , ktorý odovzdal gazdovstvo svojmu synovi a on sa utiahol do tej izby.

33. Prvý kto sa staral o chudobu bolacirkev, vytvárala REHOLE a RÁDY.

34. Vznik mestskej chudoby, žobranie, túlanie sa. (Zákaz žobrať, veľa žobrákov represiou bola práca v pracovných domoch, galejách. • Žobrácky pas- vystavený žobrákovi v meste v ktorom schudobnel.

35. V 14. – 15. st. mestá dostávajú za úlohu starať sa o svojich • – chudobných (vznik chudobincov) • - starých ( vznik starobincov)

36. CECHY – zohrali v soc. politike dôležitú úlohu. • BANSKÉ BRATSTVÁ – 11. st. baníci boli slobodní v priamom vzťahu s panovníkom

37. GAZDOVSKÉ SPOLKY – 1843 v Sobotišti Š. Jurkovič

38. ROBOTNÍCKE ZDRUŽENIA – nástup priemyselnej revolúcie • majiteľ investuje do strojov a nie do ľudí.

39. Iný model soc. politiky. • Zámerom bolo vytvoriť spoločnosť, kde budú všetci rovní

40. Príčiny soc. nerovnosti: • -         problém vlastníctva • -         od 15. st. zrušiť súkromné vlastníctvo – ako základ soc. rozdielov a nahradiť ho spoločným vlastníctvom. • -         alternatívou bolo zmeniť spôsob rozdeľovania a nie zrušenie súkromného vlastníctva • ½ 19 st. možnosť realizovať zrušenie súkromného vlastníctva čiže zospoločenštenie majetku.

41. Prvý veľký tvorca sociálnej politiky OTTO VON BISMARCK. • Robotnícke spolky - sa spojili, • -         nikto ich nechránil, • -         mali našetrené v pokladniciach, začali mocnieť • -         počas štrajku platili ušlú mzdu • -         ich spojenie ako aj spojenie ich pokladní • -         vznik generálneho štrajku

42. Ako prvé sa podarilo Bismarckovi zaviesť nemocenské poistenie v roku 1883, úrazové poistenie rok 1884. • na poistení sa budú zúčastňovať • 1) zamestnávateľ rozdelenie rizika medzi 1 a2. • 2) zamestnanec • 3) štát (subjekt soc. politiky)

43. Účasť štátu na poistení : • ľudia s najnižším príjmom 2/3 zamestnávateľ 1/3 štát • vyššia kategória 2/3 zamestnávateľ 1/3 zamestnanec • stredne vyššia ½ zamestnávateľ ½ zamestnanec • najvyššia kategória nebola do poistenia zahrnutá

44. V roku 1889 zaviedol poistenie pre prípad staroby a invalidity (starobné a invalidné.) • V roku 1890 prijatý posledný zákon, obnovená činnosť spolkov, nemohli vyvolať revolučné zmeny. • V roku 1911 bola dokončená reforma soc. poistenia

45. Veľká Británia reformovala systém chudoby, roztrieštenosti, vznikla reforma BEVERIGDE – vznik sociálnej pomoci.

46. Za cieľ si vytýčil - 1) reformáciu sociálneho poistenia • 2) chcel vyriešiť 5 problémov a to: • A) chudobu • B) zdravie • C) vzdelanie • D) bývanie • E) nezamestnanosť

47. Otázka životného minima – použil 3 možnosti stanovenia životného minima. • 1.      dohodou • 2.      stanovením na základe kvantifikácie( vyjadrenie spôsobu napĺňania základných potrieb • 3.      metóda spotrebného koša - mal na mysli všetky základné potreby- napr. chlieb, lístok do kina, zošit, atď.) Do spotrebného koša sa dalo • 1)     bývanie • 2)     vzdelanie • 3)     zdravie

48. Beveridge vytvoril sociálne poistenie pre všetkých a to národné poistenie

49. Ak niekto nebol poistený , mal nárok len na sociálnu pomoc vo forme sociálnych dávok s určitými podmienkami • ako testovanie jeho príjmov • kontrola jeho príjmov ale len do výšky životného minima.

50. Beveridge zaviedol • 1. životné minimum • 2.testovanie príjmov • 3. zaviedol sociálnu pomoc