Prijatie eura na Slovensku Zdenko Krajčír

1. Prijatie eura na SlovenskuZdenko Krajčír Seminár MFČR: „Makroekonomické výhledy České republiky“, Smilovice, 6. máj 2008

2. Štruktúra prednášky: 1) Cesta k prijatiu eura 2) Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura 3) Ekonomické hľadisko prijatia eura (plnenie kritérií a ich udržateľnosť) www.finance.gov.sk

3. Cesta k prijatiu euraCieľ vstupu do eurozóny už v programovom vyhlásení vlády z novembra 2002.Stanovenie termínu 1.1.2009 v dokumente „Národný plán zavedenia eura“ v júli 2005. Potvrdenie termínu 1.1.2009 v programovom vyhlásení vlády z augusta 2006. www.finance.gov.sk

4. Základné dokumenty - ekonomické „Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike“- júl 2003, spolupráca NBS a MF SR, široká diskusia na verejnosti - porovnáva výhody a nevýhody vstupu do eurozóny, vymedzuje kritériá a stav nominálnej a reálnej konvergencie „Konkretizácia stratégie prijatia eura v Slovenskej republike“- september 2004 - venuje sa hodnoteniu plnenia maastrichtských kritérií a konvergencie SR, vymedzuje etapy prístupového procesu a rámec technicko-organizačnej prípravy zavedenia eura www.finance.gov.sk

5. 2. Technicko-organizačné hľadisko prijatia eura Základné dokumenty – technicko-organizačné „Koncepcia vypracovania Národného plánu zavedenia eura v SR“ január 2005 „Národný plán zavedenia eura v SR“ júl 2005, aktualizácia marec 2007 a 2008, obsah: - stanovenie termínu 1.1.2009 - organizačné a technické úlohy súvisiace so zavedením eura (na úrovni výborov a inštitúcií) - definovanie pozície splnomocnenca a role ministra financií - vyhodnocovanie a zverejňovanie plnenia úloh je každý polrok v pravidelnej správe www.finance.gov.sk

6. Splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura • Zaoberá sa koordináciou prípravných prác na zavedenie eura v SR • Aktívne koordinuje technicko-organizačného zabezpečenie a prípravy zavedenia eura • Komunikuje s verejnosťou a domácimi aj zahraničnými inštitúciami www.finance.gov.sk

7. Zákon o zavedení meny euro v SR (Generálny zákon) č. 659/2007 Z.z. • Schválený NR SR 28. 11. 2007, účinnosť nadobudol 1. januára 2008 (a niektoré ustanovenia od 1.1.2009) • Ustanovuje zavedenie eura na Slovensku, prepočet SKK na EUR, pravidlá duálneho zobrazovania cien • Stanovuje pravidlá kontroly a dozoru nad celým procesom zavedenia eura www.finance.gov.sk

8. 2.4 Zásady zavedenia eura • „Big-Bang“scenár (zavedenie súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu) • Duálne zobrazovanie cien – povinné po stanovení konverzného kurzu (od júla 2008 do decembra 2009) • Krátky duálny obeh – od zavedenia eura 16 dní • Nepoškodenie občana • pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne s tým spojené poplatky • peňažné sumy v styku so štátom budú zaokrúhľované na 1 eurocent v prospech občanov (s výnimkou pokút za prekročenie rýchlosti) • Zavedenie eura neovplyvní platnosť zmlúv a iných právnych nástrojov www.finance.gov.sk

9. 3. Ekonomické hľadisko prijatia euraPri rozhodovaní o prijatí eura boli vykonané rozsiahle analýzy o jeho ekonomickej výhodnosti, resp. nevýhodnostiVýsledok: rozhodujúca prevaha výhod nad nevýhodami (príspevok k ekonomickému rastu cca 0,7 p.b. ročne).Distribučné efekty neboli doteraz zvlášť analyzované – predpoklad, že väčší koláč umožní prípadné kompenzácie www.finance.gov.sk

10. 3.1 Nominálne plnenie maastrichtských kritérií (1) kritérium deficitu verejnej správy Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP. V – Východiská rozpočtu 2009-2011 • Rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 predpokladá deficit verejnej správy vo výške 2,9% HDP v roku 2007, pričom na základe fiškálnej notifikácie EUROSTAT-u (apríl 2008) dosiahol deficit verejnej správy výšku 2,2% HDP. • V strednodobom horizonte je cieľom splnenie strednodobého cieľa v roku 2010 vo výške -0,8% HDP a v roku 2011 sa po prvýkrát predpokladá vyrovnané saldo www.finance.gov.sk

11. (2) kritérium hrubého verejného dlhu Verejné financie: za posledný rok pred hodnotením,celkový hrubý verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP. V – Východiská rozpočtu 2009-2011 • Podiel hrubého verejného dlhu na HDP sa pohybuje hlboko pod referenčnou hodnotou 60% HDP • Zo strednodobého hľadiska sa očakáva stabilizácia tejto hodnoty na úrovni približne 25% HDP www.finance.gov.sk

12. (3) kritérium cenovej stability Definícia: Priemerná inflácia v kandidujúcej krajine (SR) meraná indexom HICP za posledných 12 mesiacov pred hodnotením nesmie prevýšiť priemernú infláciu najviac troch krajín EÚ s jej najnižšou mierou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu . Aktuálne (Mar 08): 2,2% vs. ref. hodnota 3,2% www.finance.gov.sk

13. (4) kritérium dlhodobých úrokových sadzieb Definícia: Priemerná dlhodobá úroková sadzba v SR meraná podľa výnosov vládnych dlhopisov denominovaných v SKK s približne 10 ročnou dobou do splatnosti nesmie byť za posledných 12 mesiacov pred hodnotením vyššia ako priemerná úroková sadzba (za rovnakých podmienok) najviac troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 2 percentuálne body. Aktuálne (Mar 08): 4,53% vs. ref. hodnota 6,46% www.finance.gov.sk

14. (5) kritérium stability nominálneho výmenného kurzu Definícia: Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do ERM II. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma (±15%), musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. - v rámci ±15%-ného pásma zatiaľ spoľahlivo plnené www.finance.gov.sk

15. Prehľad plnenia nominálnych maastrichtských kritérií www.finance.gov.sk

16. 3.2 Udržateľnosť inflácie • Domáce ekonomické prostredie je neinflačné z hľadiska interných podmienok: • zdravý rast hospodárstva • tempo rastu produktivity práce bezpečne nad rastom miezd • mierny rast spotreby vlády a znižovanie deficitu • primeraný rast úverov obyvateľstva vo vzťahu ku stavu zadlženosti • Tlaky na infláciu vychádzajú najmä z externého prostredia: • rast cien ropy a ropných produktov • rast cien potravín a potravinárskych komodít • Inflačné tlaky majú najmä globálny charakter – zdvíhajú infláciu aj v eurozóne, zdvíhajú referenčnú hodnotu kritéria • Udržateľnosť ovplyvní aj stanovenie konverzného kurzu – nesmie byť podhodnotený www.finance.gov.sk

17. Možné inflačné riziká a reakcia SR (1) Riziko: vysoký rast a prehrievanie ekonomiky SR (podľa EK) a s tým spojené tlaky na infláciu! Reakcia: vysoký ekonomický rast je výsledkom štrukturálnych zmien, najmä vo väzbe na prílev zahraničného kapitálu a rozšírenia výrobných kapacít. Takýto rast nespôsobuje inflačné tlaky. www.finance.gov.sk

18. Možné inflačné riziká a reakcia SR (2) Riziko: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vyústi do mzdových tlakov na infláciu a k prehrievaniu ekonomiky! Reakcia: • Rast produktivity práce dlhodobo nad rastom miezd • Podpis dokumentu „Deklarácia spoločenskej zhody zaviesť euro v SR“, kde sa orgány tripartity zaviazali rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pri raste miezd • Zamestnávanie občanov iných krajín • Prispôsobenie vzdelávania k potrebám trhu • Rast miery ekonomickej aktivity (SR 69%, EÚ 73%) www.finance.gov.sk

19. Možné inflačné riziká a reakcia SR (3) Riziko: Prostriedky z eurofondov spôsobia zvýšenie inflácie! Reakcia: • Slovensko je malá a otvorená ekonomika a väčšina prostriedkov EÚ sa prejaví v náraste dovozov a nie v inflácii. • Fondy EÚ smerujú hlavne do rozvoja infraštruktúry a ľudského kapitálu, čo spôsobí nárast rastového potenciálu ekonomiky. www.finance.gov.sk

20. Možné inflačné riziká a reakcia SR (4) Riziko: Vysoký rast úverov môže viesť k prehrievaniu ekonomiky! Reakcia: Dynamika úverovej aktivity je vysoká hlavne kvôli nízkej východiskovej pozícii a taktiež v porovnaní s inými novými krajinami EÚ je objem úverov v ekonomike relatívne nízky. www.finance.gov.sk

21. Možné inflačné riziká a reakcia SR (5) Riziko: Inflácia v SR je nízka kvôli výraznému posilneniu koruny! Reakcia: • Posilňovanie kurzu koruny je priamym odrazom rastu konkurencieschopnosti (bez negatívnych vplyvov na export). • Vplyv kurzu na infláciu je podľa analýz MF SR aj NBS relatívne nízky (1% zmena kurzu spôsobí zmenu inflácie o 0,15 – 0,25 p.b.). • Jadrová inflácia v posledných rokoch nikdy nebola vysoká, výkyvy boli spôsobené hlavne administratívnymi zásahmi. www.finance.gov.sk

22. Možné inflačné riziká a reakcia SR (6) Riziko: Rast cien potravín, vzhľadom na ich vyšší podiel v spotrebnom koši, spôsobí vyšší nárast inflácie oproti ostatným krajinám eurozóny! Reakcia: • Postupnou konvergenciou sa bude podiel potravín v spotrebnom koši znižovať a približovať sa podielu vyspelejších krajín. • Rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ. • Rast cien je dočasný fenomén www.finance.gov.sk

23. Rast cien potravín v krajinách EÚ Marec 2008, medziročne (%) • rast cien potravín v SR je iba mierne nad priemerom EÚ • iba 2 z 12 nových členských krajín mali tempo rastu cien potravín nižšie ako SR (Cyprus, Poľsko) Zdroj: Eurostat www.finance.gov.sk

24. Rast cien potravín v krajinách EÚ Marec 2008, medziročne (%) Slovensko: 7,6% Európskaúnia: 6,9% Rakúsko: 7,7% Česká republika: 10,6% Maďarsko: 13,1% Lotyšsko: 20,8% Bulharsko: 23,8% Zdroj: Eurostat www.finance.gov.sk

25. Rast celkovej HICP inflácie Marec 2008, medziročne (%) Slovensko: 3,6% Európska únia: 3,7% Rakúsko: 3,5% Česká republika: 7,1% Maďarsko: 6,7% Lotyšsko: 16,6% Bulharsko: 13,2% Zdroj: Eurostat www.finance.gov.sk

26. 3.3 Udržateľnosť plnenia fiškálnych kritérií • Fiškálne ciele schválených Východísk RVS 2009-2011: Saldo VS Hrubý dlh VS E – odhad, V – Východiská RVS • Vyrovnané hospodárenie v roku 2011 • Bez vplyvu II. piliera prebytok už v roku 2010 www.finance.gov.sk

27. Ďakujem za pozornosť Zdenko Krajčír riaditeľ IFP Ministerstvo financií SR tel.: +421 2 5958 3226 e-mail: zdenko.krajcir@mfsr.sk www.finance.gov.sk