Download
1 / 44
E N D
1. CHOROBY KARDIOVASKULRNEHO SYSTMU Obehov systm zabezpecuje zsobovanie tkanv aorgnov kyslkom aivinami, transport ltok udriavajcich stle vntorn prostredie organizmu (homeostzu), termoregulciu aodstranovanie konecnch produktov ltkovej vmeny.
2. 3 zkladn zloky:
cinnost srdca
funkcia ciev
npln krvnho riecita
I. Celkov poruchy krvnho obehu
II. Miestne poruchy krvnho obehu
3. I. Celkov poruchy krvnho obehu 1. Zlyhanie cinnosti srdca:
Pokodenie buniek myokardu alebo zhorenie podmienok jeho cinnosti srdce nie je schopn precerpat cel objem krvi hromadenie krvi pred prekkou + znenie sptnho vstrebvania tekutiny ztkanv do venznej casti kapilr.
Dlhodob psobenie - zhrubnutie svaloviny prslunej casti srdca = hypertrofia (fza kompenzcie) reverzibiln stav. Hypertrofia sama osebe zhoruje metabolick pomery vsrdcovej svalovine. Pri pretrvvan dochdza aj kdilatcii komory = fza dekompenzcie zaciatok srdcovho zlyhvania.
4. Aktne zlyhanie lavej komory.
Infarkt myokardu alebo zpal myokardu. Lav predsien akomora s rozren zven venzny tlak vmalom obehu (v plcach) - opuch plc. Vo velkom obehu nedostatok kyslka, kles perifrny tlak, hypoxia mozgu, kles tlak, kardiognny ok.
5. Chronick zlyhanie lavej komory.
Najcastejie prciny: zven artriov tlak, chronick ISCHS, chlopnov vady. Vstave kompenzcie pacient bez takost, stena LK zhrubnut, srdcov dutiny bez dilatcie. Vstave dekompenzcie rozirovanie LK = cor hypertonicum. Vinterstciu plc fibrza, vstup Ery do alveol siderofgy - , zhorenie okyslicovania, dchavicnost pri ztai, fibrza plc.
6. Aktne zlyhanie pravho srdca.
Najcastejia prcina: emblia plcnice. Prav komora rozren, extrmne prekrvenie l velkho obehu, cyanza. Nhla smrt.
7. Chronick zlyhanie pravho srdca.
Najcastejie prciny: chronick choroby plc sobmedzenm krvnho obehu vnich fibrza, chronick emfyzm plc. Vo fze kompenzcie stena PK zhrubnut, dutiny pravho srdca s primerane priestorn. Vo fze dekompenzcie dilatcia dutn pravho srdca = cor pulmonale. Hromadenie venznej krvi v orgnoch, edm, vpotky vserznych dutinch.
8. 2. Poruchy funkcie ciev: Prejavuj sa zmenami velkosti lmenu ciev poruchy krvnho tlaku.
a) Vysok krvn tlak (hypertenzia) primrna (esencilna) hypertenzia
sekundrna hypertenzia
9. Primrna (esencilna) hypertenzia (95% pacientov). Patogenza neobjasnen, pravdepodobne aj genetick predispozcia, opakovan adlhodob pretaenie CNS - stres (manarsky syndrm).
Sekundrna hypertenzia prvotne postihnut in orgny: oblicky (nedokrvenie glomerulov zven vylucovanie rennu vznik hormnu angiotenznu IaII), dren nadobliciek (feochromocytm).
10. Spolocn znak spazmus hladkej svaloviny ciev prenikanie zloiek krvnej plazmy do stien vznik hyalnu a fibrinoidu zuovanie lmenu trval zvyovanie odporu vcievach - zvyovanie tlaku = arteriolosklerza .
Zuovanie ciev chronick nedostatok kyslka vorgnoch. Stla hypertenzia podporuje vznik takch foriem krnatenia tepien.
11. b) Znen krvn tlak
Znenie krvnho tlaku znenie krvnho zsobenia.
Prcinou bva najcastejie:
znen srdcov vdaj, napr. pri kardiognnom oku pri zlyhan srdca (infarkt, tamponda)
znenie ilovho nvratu pri hypovolemickom oku (krvcanie, zvracanie, popleniny) alebo rozrenm perifrneho krvnho rieciska (traumatick, anafylaktick, neurognny alebo septick ok).
12. Kompenzcia = centralizcia obehu krv sa privdza len kivotne dleitm orgnom (srdce, mozog). Nedleit orgny trpia prechod na anaerbny metabolizmus acidza - uvolnovanie okovch meditorov. Vznik mikrotrombov, paralza kapilr, strata tekutn - zlyhanie mikrocirkulcie ireverzibiln ok.
13. Zmeny mnostva azloenia krvi: Kontantn npln krvnho rieciska = mnostvo azloenie krvi. Poruchy pri: a) zmene celkovho mnostva
b) zmene poctu erytrocytov
c) zmene mnostva vody aplazmatickch bielkovn
14. a.) Hypovolmia - znenie celkovho objemu cirkulujcej krvi pri nhlej strate krvi alebo jej tekutej zloky (ako pri obehovom oku).
b.) Mlokrvnost, anmia znenie mnostva erytrocytov vkrvi pri:
strate erytrocytov (opakovan krvcania vredy, varixy, maternica alebo pri zvenom rozpade=hemolze). Hemolza a). vroden (sfrocytza, talasmia), b.) zskan (mechanick pokodenie chlopne, jedy, infekcie malria,lieky, transzie).
ich nedostatocnej tvorbe (nedostatok eleza=sideropenick anmia, porucha vstrebvania vit. B 12= pernicizna anmia, tlm tvorby vkostnej dreni=aplastick anmia).
15. Cirkulcia ovplyvnen mlo, prejavom je hypoxia nedostatok kyslka vtkanivch.
c.) Anhydrmia (hypohydrmia) - ako prejav celkovej dehydratcie, exsikzy. A obehov ok.
Opacne, zvenie vody vkrvi (nadmern infzie najm udet astarch) vedie kpretaeniu srdca = aktny syndrm otravy vodou.
Hypoproteinmia - znenie koncentrcie plazmatickch bielkovn vkrvi. Pri strate bielkovn (oblicky) alebo zhladu znen viskozita krvi prestup tekutiny do tkanv edmy.
16. II. Miestne poruchy krvnho obehu Krvcanie
Krvcavost
Prekrvenie
Trombza
Emblia
Ischmia
17. 1. Krvcanie (hemorgia).
nik krvi zkrvnho rieciska. raz, poruenm cievnej steny ndorom, zpalom, atd.
Tepnov
ilov
Kapilrne krvcanie
Nsledky zvisia od rchlosti amnostva stratenej krvi (hypovolmia a hemoragick ok alebo posthemoragick anmia).
18. 2. Krvcavost (hemoragick diatza).
Krvcavost sklon ku krvcaniu. Hlavn prciny:
porucha tvorby afunkcie krvnch doticiek,
porucha plazmatickch koagulacnch faktorov,
porucha cievnej steny.
Trombocytopnia znenie poctu trombocytov (nedostatocn tvorba, zven bytok).
19. Koagulopatia chbanie niektorho plazmatickho faktora (nedostatocn tvorba alebo zven spotreba).
Vroden = hemoflia vroden chbanie faktora VIII, IX alebo XI alebo zskan (choroby pecene ako cirhza, alebo nedostatok vit.K) nedostatocn tvorba.
Konzumpcn koagulopatia mnohopocetn tromby pri DIC (zven spotreba).
Vaskulopatie hemoragick purpury zven priepustnost stien malch ciev (avitaminza C, infekcn choroby).
20. 3. Prekrvenie (hypermia).
Prekrvenie zven mnostvo krvi vorgne.
Prciny: - a.) zven prvod krvi
- b.) staen odtok krvi
a.) - Aktvne (artriov) prekrvenie - fyziol. reakcia na zta, ale aj pri zpale.
b) - Pasvne (venzne) prekrvenie = venostza: pri prekke odtoku (trombus), alebo stlacen ily. Kapilry preplnen odkyslicenou krvou zhorenie metabolizmu snslednou fibrzou. Zven hydrostatick tlak - prestupovanie vody do tkanv (transsudcia). Pri plnom zastaven odtoku nedostatok kyslka vyvol nekrzu sprekrvcanm (hemoragick infarzcia tenkho creva pri trombze v. mesenterica superior alebo v. portae).
Pasvne prekrvenie je cadt pri zlyhvan pravho srdca.
21. 4. Trombza.
Patologick zranie krvi vcievach.
3 faktory:
a.) pokodenie cievnej steny,
b.) zmeny krvnho prdu,
c.) zmeny zloenia krvi,
Aterosklerza, zpal. Pokodenie endotelu, ktor m protizrav cinok.
Spomalenie pri nedostatocnosti pravho srdca, umlo pohybujcich sa osb krcov ily -, alebo aj po opercich. Usadzovanie trombocytov.
Predovetkm zvenie tromboplastnu vkrvi, ktor sa uvolnuje zpokodench tkanv po raze alebo opercich preto je trombza castou aobvanou komplikciou po opercich.
22. Mal tromby sa pomerne rchlo fibrinolyticky rozptaj, vcie sa organizuj amenia na vzivo, ktor zuuje lmen.
5. Emblia.
Emblia = upchatie cievy, najcastejie trombom. Nsledky podla charakteru uzavretej cievy: a.pulmonalis reflexn zastavenie srdca, in vny -hemoragick infarkt, artrie - ischemick zmeny.
Dalie mon typy emblie: plynov emblia (dusk pri dekompresii), tukov (pri razoch), ndorov, plodovou vodou.
23. 6. Ischmia.
Miestny nedostatok kyslka vdsledku upchatia tepny (trombom, embolom, stlacenm ndorom, atd.) alebo aterosklerotickm pltom. Nsledky zvisia od stavu anastomz , velkosti upchatej cievy, rchlosti upchatia alebo funkcnho zataenia orgnu (claudicatio intermittens). Najta nsledok je infarkt, miernej atrofia.
24. Lymfatick cievy 20 % tekutiny. Pri ich blokde (ndory, odstrnenie alebo oiarenie) lymfatick edm (lymfedm), vtropickch krajinch monost parazitrnej blokdy (elefantiza dolnch koncatn).
25. OCHORENIA CIEV Artriosklerza ( aterosklerza)
Arteriolosklerza
Zpalov ochorenia ciev
26. 1. Artriosklerza (aterosklerza)
Krnatenie tepien najcastejia prcina smrti (u ns 75 %). Prciny - viacpocetn etiolgia. Rizikov faktory:
zven cholesterol (viva, obezita)
vysok krvn tlak
fajcenie
cukrovka
procesy starnutia
dedicnost
27. Morfologick zmeny vo velkch astrednch cievach ukladanie tukovch kvapcok vo vntornej vrstve steny tukov kvrny. Vich okol zmnoenie vziva ahladkej svaloviny fibrzne plty. Tie zuuj ciastocne lmen. Tukov plty sa rozpadaj, vznik kaovit hmota aterm. Ukladanie vpnika, ulcerovanie, krvcanie do pltu alebo trombza nad rozpadnutm pltom ischmia s nekrzou.
28. 2. Arteriolosklerza
Nsledok zvenej priepustnosti stien arteriol pri ich spazme. Do steny prenikaj plazmatick bielkoviny hyalinizcia alebo fibrinoidn nekrza. Arterioly s tuh akrehk, ich lmen zen, vpostihnutch orgnoch atrofick zmeny (arteriolosklerotick nefrosklerza).
29. 3. Zpalov ochorenia ciev
a. Hnisav zpaly
b. Nehnisav zpaly
a. Hnisav zpaly:
Arteriitis purulenta (zpal artri) hnisav zpal prestupujci zokolia alebo pri emblii septickm trombom. A perforcia steny skrvcanm.
Phlebitis purulenta (zpal l) - prakticky vdy strombzou =trombophlebitis. Pre prtomnost baktri casto spsobuje septikopymiu ametastatick abscesy.
30. b. Nehnisav arteritdy zvca imunopatologick stavy (reumatizmus, lupus erythematodes, polyarteriitis nodosa). Charakteristick dystrofick zmeny vstene tepien a do fibrinoidnej nekrzy alebo granulomatzna reakcia.
31. Najcastejie varianty:
obrovskobunkov (temporlna) arteritda stredn amal artrie hlavy.
Takayasuova arteritda (bezpulzov choroba) aortlny oblk.
Polyarteritis nodosa stredn amal artrie vetkch orgnov.
Kawasakiho syndrm tepny vetkch rozmerov najm udet.
Wegenerova granulomatza nekrotizujci alebo granulomatzny zpal malch tepien al.
Trombangiitis obliterans (Burgerova choroba) segmentlny aktny a chronick zpal strednch amalch artri dolnch koncatn strombzou, umuov-fajciarov.
Syfilitick aortitda hrudnkov aorta v3.tdiu ochorenia.
32. Aneuryzma (rozrenie artrie) aflebektzia, varix (rozrenie ily).
Najcastejou prcinou aneuryzmy je aterosklerza, najm na aorte. Me djst kruptre avykrvcaniu. Flebektzie na DK mu viest kvredom predkolenia (ulkus cruris). Varixy paerka s pri cirhze pecene, vokol konecnka sa volaj hemoroidy.
Ndory ciev
Hemangim (najcastejie na koi), angiosarkm malgny tumor.
33. OCHORENIA SRDCA Vroden avvinov chyby srdca avelkch ciev
0,3 1 % ivo narodench det.
Defekty medzikomorovej amedzipredsienovej priehradky( aj foramen ovale apertum) aotvoren ductus arteriosus (Botalli).
Transpozcie velkch ciev, koarktcie, nerozdelenie spolocnho tepnovho kmena (truncus arteriosus communis).
34. Ischemick choroba srdca
ICHS najcastejie ochorenie uns. Ischmia myokardu vdsledku nedostatocnho prvodu lrvi cez vencovit (koronrne) artrie.
2 formy:
angina pectoris
infarkt myokardu
Angina pectoris.
Bolest na hrudnku (stenokardia) po nmahe casto 1.prznak ICHS.
35. Infarkt myokardu.
Loiskov nekrza myokardu. Vdsledku ischmie ( aterosklerza), pri zen occa. 90 %. pln uzver pri trombze nad aterosklerotickm pltom. (trombus sa me rozpustit spontnne alebo liecbou. Ischemick pokodenie buniek je (asi) zvratn v priebehu 20-60 min. Makroskopicky viditeln zmeny po 12 hodinch. Ak nekrza nie je kompletn (odumrie len svalovina, interstcium je zachovan) = myomalcia.
36. Podla lokalizcie infarkt:
subendokardilny
transmurlny
Intramurlny
Komplikcie:
arytmie (fibrilcia, casto smrt),
kardiognny ok (pri postihnut viac ako 40% svaloviny LK)
ruptra steny srdca tamponda srdca
aneuryzma
nstenn trombza (zdroj embolizcie)
perikarditda (fibrinzna) neskr zrasty
37. Zpalov ochorenia srdca
endokarditdy
myokarditdy
Perikarditdy
Endokarditdy:
infekcn (baktriov)
neinfekcn (reumatick)
38. Baktriov endokarditda
Streptokoky, stafylokoky z krvi.
Najcastejie postihnut aortlna chlopna.
aktny typ: nekrza chlopn, ltocerven tromby obsahujce baktrie zdroj infikovanch trombov (metastatick abscesy). Uvolnovanie ulcercie chlopn.
subaktny typ (endocarditis lenta): mesiace a roky, menej vrazn zmeny na chlopniach, ale tromby s vcie amaj velk obsah baktri. Zdroj abscesov.
39. Reumatick endokarditda
Scast aktnej reumatickej horcky. Mitrlna, aortlna chlopna. Chlopne -fibrinoidn nekrza so zpalom aproliferciou (Aschoffove uzlky). Opakovanm nekrz aprocesov jazvenia vznikaj deformcie chlopn, stenza, insufficiencia = chlopnov chyby.
40. Myokarditdy:
infekcn (baktriov hnisav)
neinfekcn (intersticilne nehnisav)
Hnisav hematognnou cestou, baktrie. Polynuklery, abscesy, dilatcia komr, handrovit konzistencia.
Neinfekcn infiltrty lymfocytov, plazmocytov. Zvca vrusov, ale aj reumatick pvod.
41. Perikarditdy
Prciny:
baktriov
nebaktriov (nad infarktom, pri urmii)
Podla charakteru exsudtu:
serzne
fibrinzne
hemoragick
hnisav
Po vyhojen casto zrasty (elest), najm po
fibrinznej (vlasat perikarditda).
42. Chlopnov chyby (vitium cordis)
Najcastejie ako nsledok zpalu:
stenza (zenie)
insuficiencia (nedovieravost) Najcastejie postihnut dvojcpa (mitrlna) aaortlna chlopna. Zmenen hemodynamika srdca pretaenie prslunej komory chronick srdcov nedostatocnost, najprv kompenzovan, neskr dekompenzovan.
43. Kardiomyopatie
Primrne ochorenia srdcovho svalu. Mlad ludia. 3 typy:
dilatacn kardiomyopatia (srdce zvcen pre dilatciu komr aj predsien kardiomeglia )
hypertrofick (zhrubnutie svaloviny medzikomorovho septa bez rozrenia komr apredsien)
retrikcn (oblitercia komr, neschopnost dilatcie komr, spsoben vzivom vendokarde av svalovine)
44. Ndory srdca
Primrne zriedkav. Rabdomym vroden. Myxm druhotne zmenen nstenn trombus.
