1 / 13

Nervová sústava ( systema nervosum )

Nervová sústava ( systema nervosum ). Čo je to nervová sústava . Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Je to sústava orgánov zabezpečujúcich riadenie a integráciu celého organizmu . Má schopnosť prijímať informácie o zmenách

parley
Télécharger la présentation

Nervová sústava ( systema nervosum )

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Nervová sústava (systemanervosum)

  2. Čo je to nervová sústava Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Je to sústava orgánov zabezpečujúcich riadenie a integráciu celého organizmu . Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň dokonalosti.

  3. nervová sústava - rozdelenie Nervovú sústavu človeka možno rozdeliť na dve funkčné časti: • Ústredná (centrálna) nervová sústava (CNS) a) miecha b) mozog • Obvodová (periférna) nervová sústava a) mozgovo-miechové nervy: - hlavové nervy - miechovénervy b) vegetatívne nervy (autonómna nervová sústava): - sympaticus - parasympaticus

  4. Stavebné elementy nervového systému Aktívnymi časťami nervového systému sú milióny vzájomne prepojených nervových buniek nazývaných neuróny. Prijímajú vzruchy z jednej časti nervového systému a odosielajú ich do inej časti, kde sa môžu prenášať na ďalšie neuróny, alebo môžu vyvolať nejakú činnosť ( napr. kontrakciu svalových vlákien). Neuróny sa podľa funkcie delia na tri druhy : • senzorické neuróny – vedú informáciu zo zmyslových orgánov do centrálneho nervového systému • spojené neuróny – ( interneuróny ) spracúvajú prijatú informáciu • motorické neuróny – sú iniciátormi vôľou riadenej a od vôle nezávislej činnosti Zloženie neurónu:            Neuróny majú rozličný tvar a veľkosť, ale základné zloženie majú všetky rovnaké.

  5. Stavebné elementy nervového systému • Jadro alebo centrum – uložené v približne guľatej časti neurónu nazývanej telo • Dendrity - množstvo jemných rozvetvených výbežkov vystupujúcich z tela neurónu • Axón - samostatný dlhý výbežok vystupujúci z tela bunky, hlavné vodivé vlákno nervu, ktoré sa na konci rozdeľuje na množstvo ramien a sú zakončené drobnými uzlíkmi. Každý koncový uzlík je v tesnej blízkosti, s dendritom iného neurónu Cez medzeru-synapsa, sa vzruchy prenášajú chemickými látkami – prenášačmi nervových vzruchov. Každý neurón je obalený tenkou polopriepustnou stenou – neurónovou membránou, ktorá hrá dôležitú úlohu pri prenose vzruchov. Vzruchy sa začínajú vždy podráždením jedného alebo viacerých dendritov neurónu a sústreďujú sa v tele bunky. Obidva typy buniek spájajú, chránia a vyživujú neuróny a slúžia im ako opora.

  6. centrálna nervová sústava (CNS) Centrálna nervová sústava je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju: • miecha (medulla spinalis) • mozog (encephalon, cerebrum) V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných - gliových buniek, ktorých úloha je pomôcť vyživovať nervové bunky. Taktiež ich význam spočíva v zacelení nervového tkaniva po mechanickom poškodení, pretože diferencované neuróny nemajú schopnosť sa deliť. Miecha (medulla spinalis) je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy.

  7. centrálna nervová sústava (CNS) Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Miechové dráhy v každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov: • predné povrazce - prechádzajú nimi dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov. Sú to teda zostupné dráhy. • zadné povrazce - prechádzajú nimi dráhy začínajúce v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu. Sú to teda vzostupné dráhy. • bočné povrazce - obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy Nervové bunky tvoriace sivú hmotu sú sústredené do ohraničených zoskupení, ktoré v mieche vytvárajú predné a zadné miechové rohy. V predných rohoch sú motorické (hybné) nervové bunky a v zadných rohoch končia senzitívne vlákna miechových nervov. Miecha okrem prevodovej funkcie je aj dôležitým reflexným ústredím. Sú v nej reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá. Miecha reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia). Prednými a zadnými koreňmi miechy vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.

  8. centrálna nervová sústava (CNS) Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho ochraňuje. Skladá sa asi z 12 miliárd neurónov. Podobne ako miecha má na svojom povrchu tri obaly/vrstvy, ktoré sa nazývajú pleny: • tvrdá mozgová plena (dura mater) - vonkajšia vrstva priliehajúca ku kostiamlebky • pavúčnica (arachnoidea) - stredný obal • cievnatka (pia mater) - vnútorná vrstva tvorená krvnými cievami Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený likvorom -mozgovomiechovým mokom. Jeho hlavnou úlohou je tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Mozog dospelého človeka má hmotnosť asi 1400 g. Delí sa na tri časti. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň.

  9. centrálna nervová sústava (CNS) Zloženie: • zadný mozog - v širšom zmysle slova • predĺžená miecha (medulla oblongata) - plynule prechádza do miechy • zadný mozog - v užšom zmysle slova • Varolov most (pons Varoli) • mozoček (cerebellum) - malý mozog • stredný mozog (mesencephalon) • predný mozog (prosencephalon) • medzimozog (diencephalon) • koncový mozog (telencephalon) predný mozog v užšom zmysle slova

  10. Obvodová nervová sústava - hlavové nervy Obvodové (periférne) nervy sú tvorené z nervových vláken. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vláken, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu. Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy. Mozgové nervy Z mozgu vystupuje 12 párov mozgových nervov, ktorých číslovanie je pevne dané (tzn. že napr. 10. hlavový nerv je vždy blúdivý nerv): I. čuchový nerv (nervus olfactorius) - jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom analyzátore kôry mozgu II. zrakový nerv (n. opticus) - jeho vlákna začínajú v sietnicioka a končia v zrakovom analyzátore mozgovej kôry III. okohybný nerv (n. oculomotorius) - vychádza zo stredného mozgu a inervuje štyri okohybné svaly IV. kladkový nerv (n. trochlearis) - vychádza zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval V. trojklanný nerv (n. trigeminus) - vychádza z predĺženej miechy a rozdeľuje sa na tri vetvy: očnicový nerv, čeľustný nerv a sánkový nerv

  11. Obvodová nervová sústava – hlavové nervy VI. odťahujúci nerv (n. abducens) - vychádza z predĺženej miechy a inervuje okohybné svaly VII. tvárový nerv (n. facialis) - vychádza z jadier na spodine 4. mozgovej komory (predĺžená miecha) a inervuje mimické svaly VIII. polohovosluchový nerv (n. vestibulocochlearis) - jeho vlákna vystupujú zo sluchového ústroja a polohového ústroja a končia v kôre mozgu v sluchovom a polohovom analyzátore IX. jazykovohltanový nerv (n. glossopharyngeus) - inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy X. blúdivý nerv (n. vagus) - po vystúpení z lebky prechádza pozdĺž krčnice a vstupuje do hrudníka. Popri pažeráku prechádza ďalej, až cez bránicu prejde do brušnej dutiny. Tento nerv nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a v močových cestách. XI. vedľajší nerv (n. accesorius) - vystupuje z predĺženej miechy a inervuje hltan, hrtan, mäkké podnebie, lichobežníkový sval a kývač hlavy XII. podjazykový nerv (n. hypoglossus) - inervuje svaly jazyka

  12. Obvodová nervová sústava – Miechové nervy Miechové nervy Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov. Podľa toho, z ktorého oddielu chrbtice vystupujú, rozoznávame: • krčné nervy - je ich 8 párov a inervujú svaly hornej končatiny, hlavy a krku • hrudníkové nervy - je ich 12 párov a inervujú medzirebrové svaly, kožu, svaly chrbta a hrudník • driekové nervy - je ich 5 párov, inervujú svaly a kožu brucha, stehna a kožu pohlavných orgánov • krížové nervy - je ich 5 párov a inervujú svaly a kožu dolnej končatiny a sedacie svaly • kostrčový nerv - je to len 1 nerv napájajúci sa na krížové nervy

  13. Obvodová nervová sústava – vegetatívne nervy Vegetatívne nervy • Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly, v stenách vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Vegetatívne nervy vychádzajú z centrálnej nervovej sústavy spolu s mozgovými a miechovými nervami, ale sa od nich oddeľujú a tvoria samostatné nervy. Vegetatívnu nervovú sústavu tvoria dva funkčné celky: • sympatikus • parasympatikus Sympatikus • Vlákna sympatika vychádzajú z krčnej, hrudníkovej a driekovej časti miechy. Vo vláknach sympatika sa uplatňuje ako mediátor noradrenalín. Parasympatikus • Vlákna parasympatika vychádzajú z mozgového kmeňa a krížového oddielu miechy. Vo vláknach parasympatika sa uplatňuje ako mediátor acetylcholín.

More Related