P R I E M Y S E L

1. P R I E M Y S E L

2. Hospodárstvo sveta • Hospodárstvo – súhrn ľudských činností, charakterizuje sa na základe vybraných kritérií (hlavne veľkostná a odvetvová štruktúra) • Veľkostná štruktúra – určuje sa najčastejšie pomocou hodnoty, kt. sa vytvára v hospodárstve = hrubý domáci produkt (HDP), slúži na porovnanie a analýzu hospodárstiev jednotlivých štátov, vyjadruje sa v USD a prepočítava sa na obyvateľa daného štátu • Podľa hodnoty HDP môžeme rozdeliť štáty na rozvinuté (hl. v Európe, S. Amerike, v. Ázii a v Austrálii) a rozvojové ( hl. v Afrike, L. Amerike a j. a jz. Ázii) • Odvetvová štruktúra – podľa nej sa hospodárstvo člení na sektory: primárny (4% HDP, 40,5% pracujúcich), sekundárny ( 32% HDP, 20% pracujúcich), terciárny a kvartérny( terciárny a sekundárny majú najväčší podiel na svetovom HDP – 64%, zamestnávajú 39% všetkých pracujúcich) • Vo vyspelých krajinách má významnú úlohu terciárny a kvartérny sektor, v rozvojových hl. primárny a potom sekundárny sektor

3. Dôležitým ukazovateľom hospodárstva je nezamestnanosť – udáva podiel obyvateľov bez práce vzhľadom k všetkým obyvateľom, kt. môžu pracovať (ekonomicky aktívny obyvatelia), veľmi variabilný ukazovateľ – reaguje na zmeny v hospodárstve – krízy, nové investície, prírodné katastrofy,...Celosvetovo dosahuje 30%, v rozvojových krajinách – 75%, v naj vyspelejších – 4-12%. • Hospodárstva štátov sveta sú prepojené cez výmenu tovarov a služieb, obchod medzi rôznymi štátmi sa nazýva zahraničný obchod. Skladá sa z exportu – vývoz tovaru a služieb ( najväčší vývoz majú Nemecko, Čína, USA) a z importu – dovoz tovarov zo zahraničia (USA, Nemecko, Čína)

4. Definovanie priemyselnej výroby • je tá časť materiálnej výroby, kt. zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby • je najdôležitejšie odvetvie NH jednotlivých krajín, ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov • v priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva ( vyspelé štáty – 25% - počet zamestnaných klesá, menej rozvinuté – 14% - počet zamestnaných stúpa) • rozdiely v zamestnanosti medzi krajinami sú výsledkom prirodzeného vývoja hospodárstva jednotlivých štátov, kt. prechádzajú z predindustriálneho, cez industriálne až do postindustriálného obdobia ( pre každé obdobie je charakteristický určitý podiel zamestnanosti v primárnom, sekundárnom, terciárnom a kvartérnom sektore )

5. Vývoj podielu zamestnaných v základných sektoroch hospodárstva • Primárny sektor : poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, ťažba nerastných surovín • Sekundárny sektor : priemysel, stavebníctvo • Terciárny sektor : obchod, služby - doprava, zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, šport • Kvartérny sektor : informatika, peňažníctvo, veda, výskum

6. Vznik a vývoj priemyselnej výroby • Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami: • 1.Malovýroba tovarov – remeselná alebo domáca výroba • 2.Priemyselnámanufaktúra – prvá forma priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, kt. sa začal rozvíjať v Anglicku v 17.-18.st..Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná revolúcia • 3.Strojový veľkopriemysel – začína druhou priemyselnou revolúciou ( koniec 19. a zač. 20. st.), využíva elektrickú energiu a spaľovacie motory, hl. časť výroby sa uskutočňuje pomocou strojov, vysoká deľba práce, koncentrácia a špecializácia výroby. Tretia priemyselná revolúcia – začína po 2. sv. vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby, využívanie jadrovej energie, priemyselná revolúcia v elektrotechnike a elektronike -vznikla v Japonsku

7. 4.Priemysel vysokých technológií – nová kvalita technológií sa viaže na obdobie vedecko – technickej revolúcie, nové, netradičné postupy vychádzajúce z rozvoja vedy a techniky (Japonsko, USA), prenikaniepočítačov do riadenia výrobných postupov, znižovanie energetickejnáročnosti výroby, ekologizácia priemyselnej výroby • Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného priemyslu je parnýstroj ako hnací stroj univerzálného významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných zdrojov energie ( voda, vietor)

8. Typy a odvetvia priemyselnej výroby • Podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám sa priemysel delí na : 1. primárny( ťažba surovín ) 2. sekundárny ( spracovateľský ) 3. terciárny ( opravárenská činnosť a vybrané služby ) • Podľa odvetví delíme priemysel na : 1. ťažobný ( palív, rúd a i. surovín ) 2. spracovateľský : a) ťažký – energetika, hutníctvo, strojárenstvo, chemický b) spotrebný – strojárenský, chemický, textilný, potravinársky, polygrafický, kožiarsky, papiera a celulózy

9. Rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele, kt. sa označujú ako lokalizačné činitele. Význam jednotlivých činiteľov je pre rôzne druhy priemyslu rozdielny a ich význam sa v historickom vývoji menil ( súvisí to s rozvojom vedy a výskumu ) Lokalizačné činitele : surovina, energia, voda, pracovná sila, doprava, trh(miesto odbytu ),aglomerácia, poloha, kapitál, vládna politika, ekologické činitele – význam podčiarknutých činiteľov sa zväčšuje Pri lokalizácii priemyselnej výroby sa väčšinou berú do úvahy viaceré lokalizačné činitele (nie iba jeden) Nové netradičné lokal. činitele : strategické rozhodnutia nadnárodných spoločností, konkurencia a ceny na trhoch, ochrana životného prostredia, vládna politika jednotlivých štátov, ... Lokalizácia priemyselnej výroby

10. Energetika • tvorí základ moderného hospodárstva, vyrába elektrickú energiu potrebnú vo všetkých odvetviach hospodárstva i v domácnostiach • zdokonalením prenosu energie a zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie, klesá vplyv miesta výskytu zdrojov energie na lokalizácii priemyslu • zdroje na výrobu energie delíme na : neobnoviteľné – uhlie, ropa, z. plyn, urán, horľavé bridlice a na obnoviteľné – slnečná energia, vodná energia, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy ( menej narušujú ŽP ) • najvýznamnejší produkt energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné(alternatívne – slnečné, veterné,...) • Tepelné elektrárne : spaľujú uhlie, ropu, zemný plyn, vo väčšine krajín prevláda výroba elekt. energie v týchto elektrárňach, klesá podiel uhlia na úkor ropy a zemného plynu, významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia

11. Jadrové elektrárne : využívajú hl. urán, objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody na chladenie, problémy - so skladovaním jadrového odpadu, rekonštrukciou a odstavovaním ( životnosť reaktorov sa pohybuje okolo 30-40 rokov ), možnými haváriami reaktorov. Najvyšší podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú : Francúzsko, Belgicko, Ukrajina, Švédsko, Švajčiarsko, Južná Kórea, Litva,... • Vodné elektrárne :( Itaipu – Brazília), Kanada, Brazília, USA, Čína, Rusko patria k najväčším producentom hydroenergetiky (51 % svetovej produkcie) • Podiel ostatných elektrární je malý, budujú ich hospodársky vyspelé krajiny, napr. Francúzsko, USA, Island, Dánsko, ... • Smery vývoja energetického hospodárstva : rýchle tempo rastu spotreby energie, zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie, zmeny vo využívaní zdrojov energie, využívanie a objavovanie nových druhov energie

12. Solárna elektráreň Jadrová elektráreň Vodná elektráreň Veterná elektráreň

13. Geotermálna elektráreň Výroba bioplynu Tepelná elektráreň

14. Hutníctvo • zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovov a ich zliatin, výrobou valcovaného materiálu • ovplyvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví – hlavne strojárenstva • delí sa na : hutníctvo železa a ocele (čierna metalurgia) a hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia) • hutníctvo železa – sústreďuje sa do oblastí výskytu železnej rudy alebo koksovateľného uhlia, poprípade do prístavov. Hl. oblasti hutníctva sú : j. Ukrajina, Rusko(Ural), USA a Kanada ( obl. Veľkých jazier), Nemecko (Porúrie), Francúzsko(Lotrinsko), Poľsko(Horné Sliezsko), j.Japonsko, sv. Čína, v. India, jv. Brazília • hutníctvo farebných kovov - vyrába hl. hliník, meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny, sústreďuje sa do oblasti ťažby surovín, do oblastí s veľkou spotrebou, do oblastí s lacnou energiou, do oblastí s výhodnou dopravnou polohou

15. Strojárenstvo • je najrozšírenejšie a najnáročnejšie odvetvie priemyslu, má pestrú vnútornú štruktúru, delí sa na : ťažké strojárenstvo a ľahké strojárenstvo • Ťažké strojárenstvo – vyrába zariadenia tovární, banské stroje, dopravné prostriedky,... nachádza sa v blízkosti hutníckych závodov. Najrozšírenejším odborom je dopravné strojárenstvo ( osobné a nákladné autá, lode, lietadlá, vagóny, lokomotívy), vysoká koncentrácia výroby ( tradície, kvalitná vedeckovýskumná a vývojová základňa, ekonomické efektívnosť výroby), dominantné postavenie - USA, Japonska, Nemecka, Talianska, Francúzska,... • Ľahké strojárenstvo– patrí tu elektrotechnický a kovospracujúci priemysel, vyrába elektrotechnické prístroje, motory, spotrebiče, televízory, počítače, hodinky, rádia,... v súčasnosti pribudla výroba zariadení pre automatizáciu výroby, počítačov a iných elektronických prístrojov. Tieto odbory sú nenáročné na materiál, ale potrebujú dostatok kvalifikovanej sily. K tradičným výrobcom – Japonsko, USA, V.Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, pribudli nové štáty – J. Kórea, Taiwan, Singapúr, Hongkong

16. Chemický priemysel • patrí k veľmi rýchle sa rozvíjajúcim odvetviam, využíva stále nové suroviny a rýchlo mení druhy výrobkov • spotrebuje veľa vody a energie, výrazne sa podieľa na zhoršovaní ŽP • základné suroviny, kt. využíva sú : ropa, zemný plyn, uhlie, síra, rôzne druhy solí, fosfáty, apatity, ... • delí sa na : priemysel anorganickej chémie – vyrába kyseliny, hnojivá, pohonné hmoty, mazadlá, oleje ...( sústreďuje sa hl. pri vodných tokoch a v prístavoch ) a na priemysel organickej chémie – vyrába plasty, umelé vlákna, kaučuk, liečivá, kozmetiku..., rozvíja sa rýchlejšie • samostatným odvetvím tohto priemyslu je farmaceutický priemysel, vyžaduje čisté prostredie, kvalifikovanú pracovnú silu ( Švajčiarsko, USA, Nemecko, Japonsko,...) • významné oblasti tohto priemyslu : Nemecko(Porúrie), Belgicko a Holandsko(oblasť delty Rýna a Šeldy), USA(Apalače, sv., Mexický z.), Francúzsko(rhônsko – alpská oblasť),Taliansko(s.),Ukrajina(Donbas), Švajčiarsko, okolie Perzského zálivu, Japonsko(j. pobrežie), Rusko(Povolžie,...) • USA, Japonsko, z. Európa = ¾ chemickej výroby

17. Spotrebný priemysel • vyrába výrobky pre každodennú spotrebu človeka, vyznačuje sa vysokým podielom zamestnaných žien, sústreďuje sa do oblastí s veľkým zoskupením obyvateľstva • potravinársky priemysel – lokalizáciu ovplyvňuje hl. trh a miesto produkcie základných surovín, nadväzuje na poľnohospodársku výrobu, má veľa odborov ( mäsozávody, mliekárne, mlyny a pekárne, tukový priemysel, ...), je pomerne rovnomerne rozmiestnený • textilný priemysel – využíva prírodné materiály(bavlna, vlna, ľan, hodváb,...), produkty chemického priemyslu(syntetické vlákna),drevárskeho priemyslu( vlákniny na priadzu, tkaniny na látky), na tento priemysel nadväzuje odevnýpriemysel – sústreďuje sa hl. vo veľkých mestách • kožiarsky a obuvnícky priemysel – využíva prírodné a umelé materiály • drevospracujúci priemysel – môžeme rozdeliť na prvovýrobu(ťažba dreva, výroba reziva a stavebného dreva)a na druhovýrobu(výroba nábytku, hračiek, športových potrieb). Spolu s priemyslom papiera a celulózy sú najviac rozšírené v pásme lesov na s. pologuli a v oblastiach tropických lesov

18. Priemyselné oblasti sveta • rozloženie priemyslu je na Zemi nerovnomerné, charakteristickou črtou je jeho koncentrácia do vybraných oblastí – tu dochádza k spolupôsobeniu viacerých lokalizačných faktorov • v rozmiestnení môžeme pozorovať : • 1. najväčší priemyselný potenciál je sústredený vo vyspelých štátoch sveta ( USA, Japonsko, Nemecko, V.Británia, Francúzsko, Taliansko ) • 2. v poslednom období vznikli nové priemyselné oblasti, základom kt. je ťažba a spracovanie ropy alebo elektrotechnický a kovospracujúci priemysel ( obl. Mexického zálivu, Perzského zálivu, štáty JV a V Ázie) • 3. v jednotlivých krajinách je veľká koncentrácia hl. v oblastiach výskytu surovín, v oblastiach s dostatkom energie, v prístavoch alebo v aglomeráciách