1 / 31

Predaj podniku

Predaj podniku. Garant: prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD. Lektor: JUDr. Stanislav Barkoci. Základné ustanovenia. zmluvou o predaji podniku dochádza k predaju podniku ako celku alebo časti podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku písomná forma

reed
Télécharger la présentation

Predaj podniku

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Predaj podniku Garant: prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD. Lektor: JUDr. Stanislav Barkoci

  2. Základné ustanovenia • zmluvou o predaji podniku dochádza k predaju podniku ako celku alebo časti podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku • písomná forma • osvedčenie podpisov predávajúceho a kupujúceho • viac kogentných ustanovení ako iné zmluvné typy

  3. Základné ustanovenia • absolútny obchod - § 261 ods. 3 písm. d) • zmluva sa spravuje vždy Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na právnu povahu účastníkov • predávajúcim bude spravidla podnikateľ, pretože podnik môže patriť len podnikateľovi i keď nie je vylúčené, že predávajúcim bude aj nepodnikateľ - napr. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom môže požiadať o zrušenie oprávnenia na podnikanie. Následne táto osoba odpredá svoj podnik, kupujúcim môže byť aj nepodnikateľ • pretože podnik patrí podnikateľovi, vyskytujú sa názory podľa ktorých aj kupujúci musí byť v čase uzavretia zmluvy podnikateľ; k týmto právnym názorom je potrebné uviesť, že zmluva o predaji podniku je absolútnym obchodom a vždy sa riadi Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov • podnik je predmetom právnych vzťahov – predstavuje rozhodujúce kritérium pre určenie právneho režimu, aj keď nebude dočasne patriť podnikateľovi

  4. Podnik a dispozície ním • podnik je definovaný v § 5 ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo majú slúžiť na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť • vymedzenie podniku v § 476 sa v celom rozsahu neprekrýva s podnikom tak ako je definovaný v § 5 • podstatným rozdielom oproti rozsahu podniku určenom v § 5 je to, že okrem aktív sa pri predaji podniku prevádzajú aj záväzky. • Občiansky zákonník v § 151 ods. 1 považuje podnik za hromadnú vec

  5. Podnik a dispozície s ním • podnik je v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilým predmetom právnych vzťahov, nakoľko môže byť: • predmet súkromnoprávnej dispozície • predmet výkonu rozhodnutia (§ 179 Exekučného poriadku) • predmet speňaženia majetku úpadcu (§ 92 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizáci) • predmet dedenia (§ 175e ods. 4 OSP), resp. predmet odúmrte (§462 OZ) • predmet záložného práva (§ 151d, § 151f OZ a § 71 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizáci)

  6. Vymedzenie predmetu predaja • presné vymedzenie predmetu predaja v zmluve, je v praxi zložitým problémom, a to najmä pri predaji podniku v prevádzke – zmeny v aktívach a pasívach • väčšie podniky sú spravidla predmetom znaleckého ocenenia - podklad pre určenie ceny, v takom prípade je vhodné určiť podnik s odvolaním sa na konkrétny znalecký posudok • obvykle k uzatvoreniu zmluvy dôjde neskôr ako bol vypracovaný znalecký posudok, zmluvné strany musia v zmluve zachytiť zmeny v aktívach a pasívach, ktoré nastali od jeho vypracovania do uzavretia zmluvy

  7. Vymedzenie predmetu predaja • zmluva o predaji podniku musí obsahovať záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu • výška kúpnej ceny je vecou dohody zmluvných strán • ak by sa v zmluve vylúčili z predmetu niektoré zložky podniku a predmetom predaja by nebola ani organizačná zložka podniku, nejde o zmluvu o predaji podniku alebo jeho časti, aj keď by zmluva bola takto označená; takýto právny úkon by mohol byť: • kúpnou zmluvou • zmluvou o postúpení pohľadávky a pod. • neplatný podľa § 37 ods. 1 ObčZ, ak by bol neurčitý alebo nezrozumiteľný

  8. Forma právneho úkonu • zákon pre platnosť zmluvy vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy kupujúceho a predávajúceho • ak je predávajúcim spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zmluva o predaji podniku podlieha schváleniu valného zhromaždenia • zmluva môže podliehať schváleniu postupom podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže

  9. Zákon o veľkej privatizácii • zákon č. 92/1991 Zb. - osobitné obsahové náležitosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti • podľa § 14 tohto zákona zmluva musí obsahovať napríklad: • lehotu na zaplatenie jednotlivých splátok a celej kúpnej ceny, • dôvody na odstúpenie od zmluvy pri porušení zmluvy nadobúdateľom a v dôsledku neschválenia koncentrácie podľa osobitného predpisu, • právo fondu odstúpiť od zmluvy ak kupujúci nezaplatí splátku kúpnej ceny alebo kúpnej ceny jednorázovou platbou, • sankcie za omeškanie s platením splátok kúpnej ceny a zákaz uzatvárať zmluvy o prenájme privatizovaného majetku do doby zaplatenia kúpnej ceny, ibaže by išlo o zmluvu na dobu určitú, kratšiu ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace

  10. Prechod práv a záväzkov §477 • na kupujúceho prechádza predovšetkým • vlastnícke právo k hnuteľným veciam a  po povolení vkladu vlastníckeho práva aj k  nehnuteľným veciam, • práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, • práva z pracovného pomeru, • právo používať obchodné meno a  • ďalšie práva spojené s podnikaním

  11. Prechod práv a záväzkov §477 • právnym dôsledkom predaja podniku je aj prechod povinností z predávajúceho na kupujúceho, bez možnosti dohody o rozsahu predmetu prevodu • k prechodu práv a záväzkov dochádza ex lege, aj keby tieto práva a povinnosti neboli v zmluve identifikované, ak sa týkajú odpredávaného podniku alebo jeho časti • zákonné určenie rozsahu práv a záväzkov dikciou „ na ktoré sa predaj vzťahuje“, bude určujúcim najmä pri predaji časti podniku, ale aj pri predaji celého podniku • prechod záväzkov je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom kupujúci a prechod pohľadávok je povinný oznámiť dlžníkom predávajúci

  12. Pokračovanie... • kupujúci vstupuje do práv a  záväzkov predávajúceho, ktoré vznikli zo zmlúv alebo z iných právnych skutočností; odchylne je upravený prechod priemyselných práv alebo iných práv z duševného vlastníctva a prechod obchodného mena • prechod pohľadávok sa spravuje ustanovením § 524 až 530 ObčZ; pokiaľ pohľadávky nebudú výslovne uvedené v zmluve, musia vyplývať z účtovníctva podnikateľa • pre prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa

  13. Zákonné ručenie § 477 ods. 3 • veriteľovi predávajúceho sa poskytuje rôzna právna ochrana tak, aby sa nezhoršilo jeho právne postavenie. • jedným z právnych prostriedkov ochrany je vznik zákonného ručenia predávajúceho za splnenie prevedených záväzkov • táto právna ochrana má praktický význam pri predaji časti podniku a aj vtedy, keď predávajúcim je fyzická osoba. • ak predávajúcim je právnická osoba, ktorá prevedie celý podnik, zákonné ručenie nemá materiálne krytie s výnimkou získanej kúpnej ceny • judikatúra vyriešila s odstupom času aj ručenie pri následných predajoch podniku a vyslovila právny názor, že pri následnom predaji nezaniká ručenie pôvodného predávajúceho. • Na základe odbornej diskusie sa prijal záver, že na základe zmluvy o predaji podniku dochádza len k prevodu povinností súkromnoprávnej povahy a nie je možné previesť povinnosti, ktoré vznikli na základe predpisov verejného práva (napr. daňové povinnosti, povinnosť platiť clo a pod). • Napr. § 43 ZoSD vyslovene prehlasuje za neplatnú dohodu podľa ktorej daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu iná osoba ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak

  14. Odporovateľnosť § 478 • ďalším právnym prostriedkom ochrany veriteľa je možnosť podania osobitnej odporovacej žaloby • všeobecná právna úprava odporovateľnosti je v ObčZ • ustanovenie § 478 je špeciálnou právnou úpravou a obsahuje osobitnú úpravu lehôt pre uplatnenie práva a právnych dôsledkov úspešnej odporovateľnosti. • veriteľ môže podať odporovaciu žalobu za predpokladu, že predajom podniku sa nepochybne zhorší vymožiteľnosť jeho pohľadávky – nesie dôkazné bremeno • k zhoršeniu vymožiteľnosti dôjde najmä vtedy, ak kupujúci mal pred uzavretím zmluvy ďalšie záväzky, ktoré nemal kryté majetkom. • osobitná subjektívna a objektívna lehota • veriteľ musí uplatniť právo na určenie právnej neúčinnosti prevodu záväzku do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku. Odporovacia žaloba musí byť podaná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj podniku zapísaný do obchodného registra; ak predávajúci nie je zapísaný do obchodného registra, šesťmesačná lehota na podanie odporovacej žaloby plynie odo dňa uzavretia zmluvy o predaji podniku

  15. Právny dôsledok podania odporu • neúčinnosť prechodu záväzkov, ktoré mal predávajúci voči tomu veriteľovi, ktorý podal odporovaciu žalobu. • veriteľ si potom môže vymáhať svoju pohľadávku na predávajúcom. Predávajúci je povinný zaplatiť pohľadávku veriteľa v dobe jej splatnosti • predávajúcemu zákon priznáva právo následného postihu, pretože poskytnuté plnenie vrátane príslušenstva je oprávnený požadovať od kupujúceho • právo na zaplatenie pohľadávky má veriteľ aj z titulu zákonného ručenia za prevedené pohľadávky • obidva inštitúty sú obsahovo podobné a ich reálny význam je len vtedy, ak predávajúcemu zostane majetok z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť

  16. Práva z duševného vlastníctva • ak nedôjde k inej dohode medzi zmluvnými stranami, účinnosťou zmluvy prechádzajú na kupujúceho všetky práva, ktoré vyplývajú z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva • patentové (vynálezcovské) právo • právo úžitkových vzorov • právo priemyselných vzorov • právo topografií polovodičových výrobkov a • šľachtiteľské právo právo • autorské právo

  17. Práva z duševného vlastníctva • k prechodu práv, ktoré vyplývajú z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o výkone týchto práv alebo povahe týchto práv • výkon práv, ktoré vyplývajú z priemyselného vlastníctva sa realizuje na základe licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva, ktorá je upravená v § 508 až 515. • využívanie autorských práv je možné na základe zmluvy o rozširovaní autorského diela ( vydavateľská zmluva, zmluva o verejnom vykonávaní diela, zmluva o rozširovaní diela vypožičiavaním alebo nájmom rozmnožením diela, zmluva o rozširovaní rozmnoženiny zvukového záznamu diela, zmluva o rozširovaní zvukovo-obrazového diela, zmluva o vysielaní diela rozhlasom alebo televíziou).

  18. Pracovnoprávne vzťahy • podnik sa odpredáva aj s personálnym substrátom (zložka podniku) • prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je upravený aj v Zákonníku práce • podľa § 31 ZPr, ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa • obsahovo totožná právna úprava je aj v Obchodnom zákonníku • osobitná právna úprava je v § 27 ZoKR - pri predaji podniku v konkurznom konaní prechádzajú na kupujúceho len nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov, peňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov zostávajú na úpadcovi a uspokojujú sa z konkurznej podstaty • úprava je kogentná zmluvné strany sa od nej nemôžu odchýliť alebo ju vylúčiť

  19. Prevod obchodného mena • prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku nie je možný • pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté niečo iné, právnym dôsledkom predaja podniku je aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom • právo používať obchodné meno bude v praxi znamenať oprávnenie kupujúceho zmeniť obchodné meno a jeho novým obchodným menom bude obchodné meno predávajúceho alebo si zmeniť obchodné meno tak, že popri svojom pôvodnom obchodnom mene bude súčasťou jeho obchodného mena aj obchodné meno predávajúceho • obchodné meno predávajúceho je kupujúci oprávnený používať aj vtedy, keď kupujúci má inú právnu formu ako predávajúci

  20. Prevod obchodného mena • právo používať obchodné meno nevznikne vtedy, ak by to odporovalo zákonu alebo právu tretej osoby • zákonu by to odporovalo vtedy, ak by kupujúcim bola fyzická osoba, ktorej obchodné meno je ex lege jej meno a priezvisko • kupujúci, ktorým je fyzická osoba, by mohol mať obchodné meno predávajúceho ako dodatok, ak by tento mal rozlišovaciu povahu • výslovné obmedzenie používať obchodné meno je upravené pri prevode podniku medzi fyzickými osobami. • tu platí princíp opačný, pretože pri prevode podniku neprechádza na kupujúceho ex lege, právo používať obchodné meno predávajúceho • takéto právo nadobudne kupujúci len vtedy, keď sa na tom výslovne v zmluve dohodnú a kupujúci môže používať obchodné meno predávajúceho len s dodatkom, ktoré označuje právne nástupníctvo v podnikaní

  21. Právo používať obchodné meno • Obchodný zákonník v § 481 na rozdiel od § 11 ods. 4 nehovorí o prevode obchodného mena, ale o práve používať obchodné meno predávajúceho • prevod obchodného mena, by znamenal, že predávajúci by ostal bez obchodného mena, čo najmä u fyzických osôb je vylúčené • predávajúci sa nemôže domáhať ochrany obchodného mena voči kupujúcemu • pri predaji časti podniku môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho vtedy, ak si predávajúci zmení obchodné meno alebo ak dôjde k likvidácii zostávajúcej časti podniku

  22. Protokolárne odovzdanie • zákon ukladá povinnosť predávajúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť prevziať veci zahrnuté do predaja dňom účinnosti zmluvy (moment jej uzavretia, ak sa strany nedohodli na neskoršej účinnosti) • preberanie sa týka len hnuteľných a nehnuteľných vecí; samotné preberanie vecí by malo mať nielen inventarizačný charakter, ale by malo znamenať aj faktické ovládanie vecí kupujúcim • o prevzatí vecí sú povinné zmluvné strany spísať zápisnicu, ak sa nedohodnú inak • prevzatie vecí má závažné právne dôsledky – • prechod nebezpečenstva škody na týchto veciach na kupujúceho; k prechodu nebezpečenstva dochádza bez ohľadu na to, či došlo k účinnosti zmluvy, pretože strany sa môžu dohodnúť na skoršom termíne prevzatia vecí ako je účinnosť zmluvy • účinnosťou zmluvy prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľným veciam • vlastnícke právo k veciam nehnuteľným prechádza na kupujúceho povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

  23. Chýbajúce a vadné veci • zákon ukladá povinnosť v zápisnici o prevzatí uviesť chýbajúce a vadné veci, ale neustanovuje, ktorá zmluvná strana má túto povinnosť • upozornenie na vadné a chýbajúce veci je jednou z podmienok pre uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady, a preto bude predovšetkým v záujme kupujúceho, aby vady vecí a chýbajúce veci boli uvedené v zápisnici z preberania a odovzdávania vecí. • tým však nie je dotknutá zodpovednosť predávajúceho za škodu uvedenú v § 484 (upozorniť kupujúceho na všetky vady predmetu predaja, o ktorých vie alebo musí vedieť). • kupujúci je povinný uviesť tie vady, ktoré sú zistiteľné pri preberaní vecí • chýbajúce veci sú tie, ktoré neboli pri preberaní odovzdané kupujúcemu i keď podľa zmluvy a účtovnej evidencie sú predmetom predaja • pretože predmetom predaja vo väčšine prípadov bude podnik, ktorý je v užívaní, vadnosť vecí sa musí posudzovať s prihliadnutím na dobu ich užívania podľa účtovnej evidencie a s prihliadnutím na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku.

  24. Nároky zo zodpovednosti za vady • právna úprava zodpovednosti za vady odráža špecifický predmet predaja, ktorým je podnik obsahujúci hmotné a nehmotné zložky • oproti nárokom z vád tovaru pri kúpnej zmluve, je rozsah práv kupujúceho obmedzený • povaha predmetu predaja vylučuje, aby sa kupujúci mohol domáhať nového plnenia • zákon vylučuje aj právo na dodania chýbajúcich vecí • Základným právom kupujúceho pri vadnom plnení je právo na primeranú zľavu (ak odpredávané veci sú vadné a v prípade chýbajúcich vecí). • výška zľavy sa určí podľa konkrétnych okolností prípadu a musí zodpovedať rozsahu chýbajúcich vecí a vadnosti prevzatých vecí • pri určení výšky zľavy je potrebné zohľadniť najmä tú skutočnosť, do akej miery má vadnosť vecí a chýbajúce veci vplyv na celkovú kúpnu cenu odpredaného podniku • kupujúci môže znížiť kúpnu cenu o výšku primeranej zľavy, ak kúpna cena nebola ešte zaplatená • po zaplatení kúpnej ceny môže kupujúci žiadať vrátenie kúpnej ceny do výšky zľavy, vrátane úrokov z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a ak nie je dohodnutá, tak vo výške ustanovenej v § 502

  25. Zľava z ceny • právo na primeranú zľavu môže kupujúcemu súd priznať len vtedy, ak vadnosť vecí a chýbajúce veci boli uvedené v zápisnici z preberania a odovzdávania vecí, ak ide o vady, ktoré sú zistiteľné pri preberaní • ostatné vady, ktoré je možné zistiť až pri prevádzke podniku, musí kupujúci oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu potom čo ich zistil alebo mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti • okrem tejto subjektívnej lehoty zákon ustanovil aj objektívnu lehotu - vady musí kupujúci oznámiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy Neoznámenie vád alebo ich neuvedenie v zápisnici nespôsobuje zánik práva na primeranú zľavu. • súd však nemôže priznať právo na primeranú zľavu, ak kupujúci namietne túto skutočnosť • predávajúci nemôže úspešne namietať včasnosť oznámenia, ak ide o vady o ktorých v čase odovzdania veci vedel

  26. Odstúpenie od zmluvy • kupujúci môže odstúpiť od zmluvy za predpokladu, že podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady sú neodstraniteľné alebo aj vtedy, ak predávajúci neodstránil vady ani v primeranej lehote, ktorú mu určil kupujúci • podmienkou pre odstúpenie od zmluvy je včasné oznámenie vád • neoznámenie vád spôsobuje zánik práva na odstúpenie od zmluvy • účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť podnik v takom stave ako mu bol odovzdaný • primeraná aplikácia § 441 umožňuje odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak podnik nie je možné vrátiť v pôvodnom stave v dôsledku jeho bežného prevádzkovania

  27. Právne vady • pre právne vady platia obdobne ustanovenia § 433 až 435, ktoré upravujú právne vady tovaru pri kúpnej zmluve • podnik má právne vady vtedy, ak je zaťažený právom tretej osoby, pokiaľ kupujúci neprejavil s týmito obmedzeniami súhlas • právo  kupujúceho z právnych vád nie je možné priznať, ak vady nie sú včas oznámené a predávajúci sa tejto skutočnosti dovolá • ohľadnesamotných nárokov z právnych vád zákon odkazuje na nároky z vád tovaru pri kúpnej zmluve v závislosti na tom, či zmluva je porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom • pokiaľ v dôsledku vadného plnenia predávajúceho vznikne kupujúcemu škoda, môže si ju uplatniť aj popri nárokoch z vadného plnenia • rovnako má kupujúci aj právo na zmluvnú pokutu, ak si ju v zmluve dohodli. • kupujúci nemôže dosiahnuť uspokojenie práv, ktoré mu vyplývajú z nárokov pri vadnom plnení uplatnením iných práv

  28. Publicita predaja • pokiaľ je predávajúci zapísaný v obchodnom registri, je povinný podať návrh na zápis predaja podniku alebo jeho časti do obchodného registra • zápis tejto právnej skutočnosti má význam najmä pre veriteľov predávajúceho, pretože od zápisu plynie objektívna lehota na podanie odporovacej žaloby, ktorou sa môžu domáhať právnej neúčinnosti prechodu záväzkov na kupujúceho

  29. Prípadová štúdia • Spoločnosť Magneto, k. s. na základe zmluvy o kúpe podniku nadobudla od podnikateľa Jozefa Mrkvičku podnik. J. Mrkvička mal dlh voči spoločnosti Kapitál, s.r.o. , ktorý táto spoločnosť vymáha s tým, že poukazuje na to, že okrem zmluvy by mala v dokumentácii uložená aj ich výzva na plnenie • Spoločnosť Magneto, k.s. ako žalovaná sa bráni, že jej neboli odovzdané dokumenty v tejto veci • Čo považujete za rozhodujúce v tejto veci?

  30. Riešenie prípadu • rozhodujúca je platnosť zmluvy o prevode podniku, keďže v rámci tohto zmluvného typu prechádzajú vedľa práv všetky záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje (§477 ods. 1 a ods. 3) • v platnej zmluve sa kupujúci musel zaviazať, že prevezme záväzky súvisiace s predávajúcim podnikom • vedomosť o existencii dlhu má význam len vo vzťahu kupujúcej k predávajúcemu  nárok na zľavu z ceny (§486 ods. 3 OBZ) • veriteľka mala právo (nie povinnosť) podať odpor (§478 OBZ) a vyvolať neúčinnosť prevodu, ak by sa nepochybne zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky

  31. Ďakujeme za pozornosť

More Related