1 / 28

Sen z orick é funkcie nervového systému Prednáška č.3

Sen z orick é funkcie nervového systému Prednáška č.3. Priestorová sumácia na neurónoch. Časová sumácia na neurónoch. Všeobecná schéma vedenia nervových vzruchov : receptor. dostredivá (aferentná) dráha. odstredivá (eferentná) dráha. nervové ústredie (CNS).

sally
Télécharger la présentation

Sen z orick é funkcie nervového systému Prednáška č.3

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Senzorické funkcie nervového systému Prednáška č.3

  2. Priestorová sumácia na neurónoch

  3. Časová sumácia na neurónoch

  4. Všeobecná schéma vedenia nervových vzruchov : receptor dostredivá (aferentná) dráha odstredivá (eferentná) dráha nervové ústredie (CNS) efektor (sval alebo žľaza) Receptory : najperiférnejšia časť senzorických systémov, funkcia: premena energie podnetu na vzruchovú aktivitu, kó- dovanie vlastností podnetu. Modalita podnetu: napr. zvukový, svetelný, chuťový, dotykový Aferentným vedením do CNS vzniajú pocity a vnemy.

  5. Dimenzie pocitu : kvalita, intenzita, časovosť, priestorovosť Špecializácia receptora : receptor má najnižší prah citlivosti pre určitú modalitu (adekvátny podnet) Prahy citlivosti: a) intenzitný prah : je závislý od charakteru podnetu a od stavu receptora b) absolútny prah : najmenšie množstvo energie najúčinnejšie- ho adekvátneho podnetu pri optimálnych podmienkach vnímania u človeka : najcitlivejší zmysel – sluch (5.10-18 J) zrak (1,3 – 2,6 . 10-17 J) hmat (3.10-9 J)

  6. c) relatívny pocitový prah : schopnosť rozlíšiť zmenu podnetu 1. súčasný :  I / I = k (k – Weberov koeficient) 2. následný d) rozlišovací pocitový prah : ak na receptor pôsobia súčasne dva podnety rovnakej modality, ktoré sa od seba líšia Receptorový potenciál : vzniká v zmyslovej bunke pri pôsobení podnetu. Má charakter depolarizácie alebo hyperpolarizácie. Je to miestna odpoveď – šíri sa s dekrementom - je možná sumácia - gradácia podľa intenzity podnetu

  7. Weberov –Fechnerov zákon: •  • = k . log –––– •  • - intenzita pocitu • - intenzita podnetu k – Weberov koeficient Zložky recepetorového potenciálu : a) dynamická zložka b) statická zložka c) off - efekt

  8. P = k (I – Io)n - Stevensova funkcia

  9. Adaptácia receptora na podnet : 1. rýchlo sa adaptujúce receptory (napr. čuch, hmat) 2. pomaly sa adaptujúce recpetory (bolesti, tlaku krvi, pľúcne mechanoreceptory) Eferentná kontrola receptorov : zväčšenie alebo zmenšenie citlivosti -laterálny útlm : útlm okolia receptora pri jeho podráždení Klasifikácia receptorov : 1. podľa druhu adekvátneho podnetu a) mechanoreceptory : receptory dotyku, polohy a pohybu tela ) b) fotoreceptory

  10. c) termoreceptory : receptory tepla a chladu d) chemoreceptory : chuťové a čuchové receptory, osmore- ceptory, glukoreceptory d) nociceptory (algoreceptory) 2. podľa miesta pôvodu podnetov : a) exteroreceptory : kontaktné receptory telelereceptory (disštančné čidlá) b) interoreceptory : proprioreceptory vlastné interoreceptory receptory vestibulárneho aparátu

  11. Mechanoreceptory. Najjednoduchšie MR : voľné nervové zakončenia v spojivo- vom tkanive pokožky, tiež senzily exoskeletu článkonožcov Bezprostredný podnet : rozopnutie alebo deformácia povrchovej membrány zvýšenie premeability pre Na+

  12. Vlásenkové bunky : v Cortiho orgáne vnútorného ucha bočná čiara rýb

  13. Kožné mechanoreceptory : a) voľné nervové zakončenia b) Meissnerove telieska: tesne pod epidermou, opuzdrené najmä na prstoch, rýchle sa adaptujú (RA-receptory), nemajú smerovú citlivosť c) Merkelove zakončenia: majú prstovité výbežky, spájajú sa do hmatových diskov d) Pacciniho telieska: cibulkovité, v podkoží v bezvlasovej koži e) Ruffiniho telieska: uložené hlbšie v koži, v kĺboch, pomaly sa adaptujú, majú smerovú citlivosť f) vlasové doštičky v epiderme : v uhle medzi vlasom a pokožkou

  14. Termoreceptory • chladové receptory: blízko povrchu, maximum aktivity: • pri 10 – 35 st.C (teploty pokožky) • receptory tepla: uložené hlbšie, maximum aktivity: 20 – • 45 st.C • Pri teplotách pod 10 a nad 45 st.C vzniká pocit bolesti. • Nešpecifické termoreceptory : receptory bolesti, Merkelove • a Pacciniho telieska. • Chemické podnety vyvolávajúce pocit chladu: mentol, acetyl- • cholín, CO2. • Najcitlivejší termorecepčný orgán: jamkový orgán štrkáča • (+/- 0,002 st.C)

  15. Vnímanie bolesti (nocicepcia) BOLESŤ somatická viscerálna (útrobná) hĺbková povrchová rýchla pomalá

  16. Nociceptory – špecifické receptory, reagujúce len na veľmi silné impulzy (mechanické, tepelné, chemické) senzitizácia – zvýšenie citlivosti nociceptorov (prostaglandíny, leukotriény) pri poškodení tkaniva Rýchla bolesť – ostrá, dobre lokalizovatelná (A-vlákna) Pomalá bolesť – tupá, ťažko lokalizovateľná bolesť (C-vlákna) Hĺbková bolesť – cez nociceptory v šľachách, svaloch a kĺboch, nepresne lokalizovaná, vegetatívne reakcie Viscerálna bolesť – z vnútorných orgánov, nepresne lokalizovaná, nevoľnosť, vystrelovanie bolesti do oblastí inervovaných rovnakým miechovým segmen- tom (Head-ove zóny) Mediátory bolesti: bradykinín, histamín, serotonín, substancia P Orgány bez receptorov bolesti: mozog, pľúca, pečeň, slezina

  17. Senzorické (aferentné) dráhy Slúžia na vedenie nervových vzruchov z receptorov do CNS. I. Priama spinotalamická dráha (tr. spinothalamicus) Rozdelenie: 1. vedúce do mozgovej kôry a) anterolaterálny systém : vzruchy z termore- ceptorov, nociceptorov (laterálny systém ve- denia bolesti) b) zadnopovrazcový systém : dotyk, tlak, pro- rioceptory 2. vedúce do kôry mozočka systém spinocerebellárnych dráh II. Nepriama spinotalamická dráha (tr. spinoreticulothalamicus, tr. spinobulbothalamicus) :fylogeneticke strašie, vedú difúznu, ťažko znášateľnú bolesť (viscerálna, hĺbková). Aferentácie do jadier hypotalamu a limbického systému.

  18. Motorické funkcie CNS Zabezpečujú riadenie činnosti priečnepruhovaného a hladkého svalstva (autonómny systém). Sú organizované do reflexných oblúkov.

  19. Najjednoduchší reflex – monosynaptický (napr. rozpínací,myo tatický reflex štruktúra svalového vretienka

  20. Regulácia gama-slučkou Slúži na nastavovanie napätia svalu. svalové vretienka + gama-motorneuróny (v predných rohoch miechy) = fusimotorický systém Význam gama slučky: nedochádza ku ochabnutiu svalu počas kontrakcie, dôležitá najmä pri pomalých pohyboch, pri udržia- vaní polohy tela. Riadenie vôľového pohybu: súčasne alfa- a gama-systémom

  21. Golgiho reflex

  22. Význam Golgiho reflexu : - bráni poškodeniu svalu - udržuje aktivitu alfa-motoneurónu pri dlhodobom dráždení recipročná inervácia – zabraňuje vyvolaniu myotatického reflexu u antagonistu svalu (flexor vs extenzor) skrížený rozpínací reflex – kontrakcia ohýbačov jednej končatiny vyvolá kontrakciu napínačov párovej končatiny (význam pri udrža- ní rovnováhy) Polysynaptické reflexy: a) extenzorové : napr. antigravitačné reflexy b) flexorové : napr. obranné reflexy c) zložité reflexy: sací reflex, prehltávací reflex, obranné dýcha- cie reflexy (kašel, kýchanie)

  23. Inhibícia antogonistu pri rozpínacom reflexe

More Related