Huby

1. Huby Fungi

2. Obsah • Huby predstavujú • Charakteristické znaky húb • Stavba húb • Hubové vlákna a výživa húb • Rozmnožovanie húb • Význam húb • Systém húb • Oddelenie: vlastné huby • Triedy a rady suchozemských húb • Ďalšie bazídiové huby • Lišajníky – lichenizované huby • Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov

3. Huby predstavujú: • tvoria samostatnú ríšu • tvoria samostatnú skupinu organizmov • veda, kt. študuje tieto organizmy sa nazýva mykológia (gr.mykos – huba,a logos – náuka, učenie) • sú to eukaryotické, heterotrofné, jednobunkové a mnohobunkové organizmy

4. Pre huby sú charakteristické tieto znaky: • nie sú schopné fotosyntézy, lebo im chýbajú asimilačné fabivá • produktom metabolizmu húb je živočíšny škrob glykogén • v bunkových stenách húb prevláda chitín, v ojedinelých prípadoch je podiel chitínu v bunk. stenách nepatrný, prípadne úplne chýba.

5. Stavba húb: • tvoria rôznorodú skupinu eukaryotických bezchlorofylových, t. j. heterotrofných stielkatých organizmov • suchozemské huby majú mikroskopické alebo makroskopické rozmery • zásobnou látkou je glykogén a tukové kvapôčky • telo tvorí stielka, ktorá môže mať rôzny tvar • može byť jednobunková alebo vláknitá, ako aj rôsolovitej štruktúry, bez bunkových stien, neurčitého tvaru – plazmódium.

6. Hubové vlákna a výživa húb: • hubové vlákna – hýfy môžu mať tvar trubice, kt. je viacjadrová, alebo sú hubové vlákna priehradkované, t. j. rozdelené na viac buniek • spleť hubových vlákien tvorí podhubie – mycélium • hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať nepravé pletivá, z kt. vznikajú aj voľným okom viditeľné plodnice húb • výživa môže byť saprofytická, parazitická a symbiotická • saprofyty sa živia rozkladom tiel rastlín a živočíchov • veľká skupina húb žije v symbióze s inými rastlinami, je výhodná pre obidvoch partnerov • symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom (vlákninami húb)sa nazýva mykoríza, napr. hríb dubový rastie pod dubom a pod. • lichenizmus je vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami, kt. je špecifické, že vplyvom symbiózy vzniká odlišný organizmus – lišajník.

7. Rozmnožovanie húb: • pohlavne a nepohlavne • nepohlavne – delením buniek na dve dcérske bunky, ale aj pučaním, časťasmi hýf a spórami (výtrusmi), kt. môžu byť pohyblivé, bičíkaté zoospóry alebo vznikajú nepohyblivé spóry, najčastejšie konídiá • pohlavne – splynutie pohlavných buniek • podľa tvaru a veľkosti gamét to môže byť izogamia, anizogamia alebo oogamia • charakteristický je pohlavný proces, pri ktorom dochádza k splývaniu celého obsahu pohlav. orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa neskôr aj jadrá

8. Význam húb: • doplnkový zdroj výživy s vysokým obsahom minerálov • reducenti spolu s baktériami – zabezpečujú obeh anorgan. látok v prírode • väčšinu tvoria mikroskopické huby, kt. sú predmetom štúdia mnohých ved. odborov • využívajú sa v biotechnológii,v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, ako aj v humánnej a veterinárnej medicíne (antibiotiká, cytostatiká, vitamíny, stopové prvky a pod.) • pôvodcovia hubových chorôb – mykóza rastlín, živočíchov a človeka • produkujú jedovaté látky mykotoxíny, kt. sú veľmi nebezpečné • v ľudovom liečiteľstve • pre človeka aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných látok, z kt. mnohé ešte dnes nevieme využiť (napr. hliva ustricová)

9. Systém húb: • je zložitý • najjednoduchšie sú slizovky, kt. sú buď jednobunk. alebo ich stielku tvoria plazmódiá • žijú ako saprofyty alebo parazity vodných alebo suchozemských rastlín • hospod. význam majú druhy, kt. sa živia paraziticky • veľkými škodcami v hospod. sú nádorovky, kt. druhy vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín. Parazitujú najmä na kapustovitých rastlinách • trubicovité mycélium má napr. rakovinovec zemiakový, kt. je pôvodcom rakoviny zemiakov • vodné riasovky žijú saprofiticky alebo paraziticky na rôznych vodných rastlinách a drobných živočíchoch • hnilovka hojná žije ako saprofyt, pri množení na žiabrach akváriových rýb spôsobuje ich hynutie • zo suchozemských parazi. húb je najznámejšia plasmopara viničová, tzv. peronospóra, kt. je príčinou ochorenia viniča hroznorodého • hosp. význam má aj fytoftóra zemiaková, kt. infikuje listy zemiakov a rajčiakov, následkom čoho napadnuté listy hnednú a odumierajú.

10. Oddelenie: vlastné huby (Eumycota) : • stielka je vláknitá, v príp. kvasiniek – jednobunková • hýfy sú bohato rozkonárené a väčšinou priehradkované • jednotlivé bunky vlákna sú jednojadrové alebo dvojjadrové • spleť vláken tvorí podhubie – mycélium • nepohlavne sa rozmnožujú rôznymi výtrusmi, najmä konídiami • vreckaté spóry – askospóry a bazídiové spóry – bazídiospóry sa vytvoria, keď pred ich vznikom prebehne pohlavný proces • rozmnožovanie aj pučaním • pohlavné rozmnožovanie je komplikované a špecifické pre jednotlivé triedy

11. Triedy suchozemských húb: • Spájavé plesne ( Zygomycetes) • Vreckaté huby ( Ascomycetes) • Rad: kvasinkotvaré • Rad: paplesňotvaré huby • Rad: kyjaničkotvaré huby • Rad: čiaškotvaré huby • Bazídiové huby (Basidiomycetes) • Rad: rôznotvaré huby • Rad: pečiarkotvaré huby

12. 1.trieda: spájavé plesne: • sú mikroskopické, väčšinou saprofytické huby • niektoré druhy pôvodcami chorôb – mykóz človeka • nebezpečný je veľký počet spór, kt. vyvoláva alergie u ľudí • plesne rastú na zahnivajúcich orhanických substrátoch, na ovocí, mlieku, syroch a pod. • na zahnivajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň hlavičkatú • z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, pozorovateľné voľným okom

13. 2.trieda: vreckaté huby: • významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc – vreciek, v kt. je obyčajne 8 výtrusov – askospór • okrem askospór vytvárajú aj konídie, kt. vznikajú na nosičoch – konídioforoch • vrecká uložené v plodniciach, kt. majú guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar • v plodniciach sú uložené voľne, čiže ruztrúsené, alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu – técium • počtom zástupcov sú najpočetnejšou skupinou húb

14. Rad: kvasinkotvaré: • stielku tvorí jedna bunka, kt. sa rozmnožuje najmä pučaním • kvasinky majú aj fermentačné schopnosti • využívajú sa priemyselne pri kvasných biotechnológiách, v potravinárstve, poľnohospodárste i krmovinárstve • najznám. kvasinka – kvasinka pivná • využíva sa pri kvasení sladu pri výrobe piva a na výrobu pekárenských kvasníc • kvasinka vínna sa využíva pri výrobe vína, kt. sa nachádza na bobuliach hrozna • spolu s baktériami sa využívajú aj pri výrobe produktov mliečneho kvasenia, napr.jogurty a kefír • vitamínové liečivá

15. Rad: paplesňotvaré: • podieľajú sa pri hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov a pod. • prevažne saprofytické huby, niektoré produkujú jedy – mikotoxíny,kt. vyvolávajú rôzne ochorenia • potraviny napadnuté paplesňou by sa nemali konzumovať • patria sem huby, kt. sú veľmi užitočné pre človeka • antibiotiká sú produktom paplesní • prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium notatum, objavil ho sir A. Fleming v roku 1928 • iné druhy Penicillia sa využívajú pri výrobe syrov • rozšírený je aspergil čierny • rod Penicillium a Aspergillus vytvárajú mycelárne povlaky – znehodnocujú potraviny • u mycélií paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov – konídiofory, kt. produkujú veľký počet spór, kt. spôsobujú alergie, pretože sú súčasťou ovzdušia

16. Rad: kyjaničkotvaré: • ich vrecká v bankovitých plodniciach • prevažne parazitické huby • najznámejšia kyjanička purpurová, kt. cudzopasí v semenníku raži, infikovaný semenník premieňa na tvrdý, černastý útvar podobný rožku, kt. sa nazýva námeľ alebo ražná hubka, kt. nápadne vyčnieva z klasu. Nachádzajú sa v nej toxické látky, kt. využíva farmaceutický priemysel pri výrobe rôznych liečiv • v prípade, že sa tieto toxické alkaloidy dostanú do múky,čo bolo v minulosti veľmi časté, môžu spôsobiť otravu poľnohospodárskych zvierat i ľudí

17. Rad: čiaškotvaré huby: • saprofytické i parazitické huby, kt. vrecká s askospórami sú uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice, kde tvoria výtrusorodú vrstvu • horná časť plodnice je nápadne sfarbená, do červena, zelena, hneda • patria sem veľké mäsité huby, kt. výtrusorodá vrstva pripomína klobúčik • smrčok jedlý patrí medzi dobré, jarné, jedlé huby • má zvrásnený a plytko jamkatý klobúk • veľmi ľahko ho možno zameniť s jedovatým ušiakom obyčajným, kt. klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína ľudský mozog • za veľmi vzácne huby sa považujú hľuzovky • v ich hľuzovitých plodniciach sú vrecká trvalo uzatvorené • rastú veľmi vzácne pod povrchom pôdy v teplých dubinách

18. 3.trieda: bazídiové huby: • pomenovanie je odvodené od bazídiospór, kt. vznikajú na kyjakovitých bunkách bazídiách, kt. vytvárajú výtrusorodú vrstvu hyménium • bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé, alebo štvorbunkové – delené • jednobunkové majú všetky naše klobúkaté huby, ktorých plodnica je rozlíšená na klobúk a hlúbik • bazídiové huby predstavujú početnú skupinu húb

19. Rad: rôznotvaré huby: • veľká morfologická pestrosť plodníc • saprofytické i parazitické • na substrát bokom prirastené plodnice majú trúdniky z ktorých mnohé sú drevokazné • na listnatých stromoch rastú po celý rok pestro sfarbené plodnice trúdnikovca pestrého • na začiatku jari žlto sfarbené plodnice sírovca obyčajného, kt. mladé, ešte šťavnaté plodnice sú jedlé

20. Rad: pečiarkovité huby: • plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk • bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach,počas rastu mladej plodnice spravidla na chránené čiastočnou plachtičkou, z kt. zostáva ako zvyšok na dospelej plodnici na hlúbiku prsteň • muchotrávky majú aj celkovú plachtičku, kt. obaľuje spočiatku celú mladú plodnicu. Z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva, príp. drobné útržky na klobúku • sú to významné morfologické znaky, kt. musíme poznať pri zbere jedlých húb • často zbierané ako veľmi dobré pochutiny patria pečiarky, hovorovo šampiňóny • obľúbené sú aj bedle, plávky, rýdziky, a hríbovité huby, kt. kajú na spodnej strane klobúka rúrky • najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky, masliaky a tanečnice • ALE POZOR, ZBIERAME LEN TIE HUBY, KTORÉ BEZPEČNE POZNÁME!!!

21. Ďalšie bazídiové huby: • medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby, ktoré nevytvárajú plodnice, ale rozmnožujú sa viacerými druhmi spór • sneti podnecujú vznik nádorov, naplnených spórmi v určitých častiach rastlín. Tieto huby spôsobujú veľké škody na obilninách • hrdze vytvárajú počas vegetačného obdobia niekoľko druhov spór • často počas svojho vývinu striedajú aj dvoch hostiteľov • príklad: hrdza trávnatá, kt. spóry na jar klíčia na listoch dráča a až potom infikujú obilniny

22. Lišajníky – lichenizované huby: • vznikli spolužitím – symbiózou dvoch organizmov, húb, rias alebo siníc • tieto dve zložky autotrofná (riasy a sinice) a heterotrofná (huba) – vytvorili takú zvláštnu symbiózu, že vznikol odlišný organizmus – lišajník • sú to podvojné organizmy • hlavná zložka lišajníkovej stielky tvorí huba, preto sa zaraďujú do jednotlivých tried ako lichenizované huby • je to samostatná ekologická skupina • významným znakom lišajníkov je tvar stielky

23. Podľa tvaru môžu mať lišajníky stielku: • kôrovitú – lišajník je tak tesne zrastený s podkladom, že ho nemožno od neho bez poškodenia oddeliť, pr. Zemepisník • lupeňovitú – stielka je rozložená do plochy, obyčajne je lalokovitá a o podklad sa prichytáva na viacerých miestach, ale nie je s ním zrastená, pr. Diskovník • kríčkovitú – podobá sa malému kríčku a k podkladu je prirastená v jednom bode, pr. Dutohlávka • slizovitú –rôsolovitú – má rôsoloviú konzistenciua obyčajne neurčitý tvar, pr. rod Collema

24. Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov: • najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je vegetatívne rozmnožovanie, najčastejšie úlomkami stielky • v prírode sú veľmi rozšírené • osídľujú extrémne stanovištia – holé skaly, púšte, lávu, arktické oblasti a pod. • vyskytujú sa aj na múroch, kôre stromov a na holej zemi • stielky rastú veľmi pomaly, len niekoľko milimetrov za rok • ich význam sa zatiaľ nepozná • sú dôležitým zdrojom výživy živočíchov, kt. žijú v extrémnych podmienkach • využívajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve a v ľud. liečiteľstve • mnohé z nich majú aj fungicídne a cytostatické účinky, čo sa využíva v medicíne a vo farmácii. • neznášajú znečistené prostredie, preto sú aj významovobioindikátory životného prostredia.