EUR Ó PSKA BEZPEČNOSŤ historick ý prehľad, úvod

1. EURÓPSKA BEZPEČNOSŤhistorický prehľad, úvod Vysoká škola bezpečnostného manažérstva Ústav občianskej bezpečnosti, Zádielska 12, Košice Doc. PaedDr. Jozef Vook, CSc.

2. 1) 2. SVETOVÁ VOJNA Príčiny a priebeh 2. sv. vojny, historické, medzinárodné súvislostia udalosti: 1) nespokojnosť s usporiadaním sveta po 1. svetovej vojne, Versailskou zmluvou (28.6.1919 - Parižska mierová konferencia) 2) svetová hospodárska kríza 30. r. 20. st., nespokojnosť radikalizácia más 3) vznik nacizmu, ideológie a politiky fašizmu 4) vytvorenie osi: Berlín – Rím – Tokio ( r.1936) 5) slabiny a nedostatky Spoločenstva národov (1920, Ženeva) • Hrozba svetovej vojnysazmenila na realitu: • R. 1936 – Taliansko obsadzuje Etiópiu. • 1939 – Taliansko dobýja Albánsko. • R. 1931 - vpád japonských vojsk do Číny (Manžúsko), pomoc ČA • R. 1937 – vpád Japonských vojsk do Mongolska, pomoc ČA • R. 1937 Japonci vtrhli 2. krát do Číny, pre pracovnú silu a suroviny. • R. 1938 (12.3) násilné pripojenie Rakúska (Anschlus) k Nemecku

3. 2) 2. Svetová vojna • Pokračovanie: • R 1939 (14.3) – Nemecké vojska napadli Československo, vznik 1. Slovenského štátu, 15.3.1939 vzniká Protektorát Čechy a Morava • 1.9.1939 Nemecké vojska prepadli Poľsko – oficiálny začiatok 2. sv. vojny • 22.6.1941napadnutie ZSSR ( pl. Barbarossa– pakt Molotov-Ribbentrop, 1941-44 blokáda Leningradu, 1941 Moskva, 1942-43 Stalingrad (zvrat), 1943 Kursky obluk • 14.8.1941 USA a Spojené kráľovstvo (VB) - uzatvorenie Atlantickej aliancie, 24.8.1941 pripojenie sa ZSSR k Atlantickej aliancií • 7.12.1941 japonská invázia na základňu Pearl Harbour (Havajské ostrovy), napadnutie USA, začiatok vojny v Tichomori • 6.6.1944 – Otvorenie západného frontu (Operácia Overlord) – vylodenie v Normandii cca 3 mil. vojakov. Najväčšia námorná operácia. • 1939 -1945 vpád doZápadnej Európy, Francúzsko, Benelux, bombardovanie V.Británie, Taliansko, Sicília (západný f.) Sev. Afrika (južný f.), Áziía, Tichom.

4. 3) 2. SVETOVÁ VOJNA - pokračovanie • 4.-11.2.1945 Jaltská konferencia (Krym). Rooswelt, Churchil, Stalin - dohody o ukončení 2. svetovej vojny, povojnové usporiadanie sveta • 6.10.1944 otvorenie 2. frontu spojencami • December 1944 – Operácia v Ardenách, krycí názov „Noc a hmla“– cieľ: zničiť anglo-americkú armádu. Hrozilo, že spojenci utrpia porážku. D. Eisenhower sa dohodol s J.V. Stalinom, že začnú boje na východnom fronte. • 30.4.1945 samovražda A. Hitlera a E. Braunovej - neúspechy a hrozba kapitulácie, boje o Berlín. Nástupca „vodcu“ gen. K. Dőnitz. • 8.5.1945 koniec 2. sv. vojny – dobytie Berlina, Reichstagu, kapitulácia Nemeckej armády (fr. Remeš) podpísaná 7.5.1945 gen. A. Jodlom2.9.1945 kapitulácia Japonska (loď Missouri), 6.8. 1945 Hirošima, 9.8.1945 Nagasaki – spory o význame – obete vrátane potomkov 2. Svetová vojna – dosiaľ najväčší vojnový konflikt v dejinách: zachvátil Európu, Áziu, Afriku (cca 45-60 mil. obetí, i civilné obyvateľstvo, ľudské a materiálne škody).

5. 4) STUDENÁ VOJNA • Pojem „studená vojna“ (G. Orwell, britský novinár a spisovateľ, r.1947), neotvorený boj, bez zbraní, opak „horúcej vojny“. Po 2. sv. vojne - zmena vzťahov USA - ZSSR. Od r. 1945 zvyšovanie napätia medzi USA a ZSSR. Problémy sa objavili už počas vojny na Jaltskej konferencii 4.-11. 2. 1945., týkali sa povojnového Nemecka a hraníc Poľska so ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu a Sovietsky zväz trval na jednotnom nemeckom štáte. • Trumanova doktrína: Za začiatok studenej vojny historici považujú prejav prezidenta Harry S. Trumana 12.3.1947, kt. sformuloval novú smernicu zahraničnej politiky USA (tzv. Trumanova doktrína). Ten v prejave 2.9.1947 vo Fooltone ohlásil (po neprijatí Marshalovho plánu) vznik „železnej opony“, začiatok studenej vojny (1947 – 1991 USA sa mali stať garantom slobody a demokracie vo svete a podať pomoc (finančnú, hospodársku, vojenskú) krajinám ohrozených diktátormi, totalitou, zvonka a zvnútra. • Marshallov plán: V r. 1948 prišli USA s veľkou ponukou obnovy vojnou zničeného európskeho hospodárstva, tzv. Marshallov plán, schválený na Konferencii v Paríži (12. 7. - 22. 9. 1947). Ten rozdelil Európu na 2 mocenské bloky. Štáty, ktoré plán prijali a naopak, hospodársku pomoc odmietli, ostali v mocenskom bloku ZSSR.

6. 5) STUDENÁ VOJNA • Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila napr. počas Berlínskej blokády 1948, kedy sa zmenili závery o výsledku 2. sv. vojny a vznikla SRN a NDR. V r. 1953 bola SRN prijatá do NATO. • K ďalšiemu významnému stretu demokratického sveta medzi USA a ZSSR došlo na Kórejskom polostrove. Vojnu juhu, podporovaným USA a severom. podporovaným ZSSR a Čínou ukončila v máji 1954 konferencia v Ženeve, ale doteraz sú 2 Kórei. • Kubánska (Karibská) kríza: (r. 1959-1961 Ďalším horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie CIA v októbri 1962 na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, kt. boli schopné zasiahnuť ciele na území USA. Ozbrojené sily USA sa angažovali proti povstaniu, ktorým F. Castro v r. 1959 porazil diktátora Batistu. Bolo veľmi blízko k vypuknutiu svetovej vojny • Studená vojna sa stala ozajstnou aj v rokoch 1946 - 1957 - 1975 počas vojny vo Vietname. ZSSR a Čína podporili Severný, USA a Francúzsko Južný Vietnam. Vojna skončila víťazstvom a zjednotením Vietnamu. • Studená vojna bolo aj: Potlačenie „kontrarevolúcie“ v Maďarsku (r.1956), Československu (r.1968). Berlínska kríza (berlinský múr postavený 3.8.1961 – krok ku vzniku vojny - bol odstránený v decembri r. 1989, • Po smrti J.V. Stalina (5.3.1953) predstavitelia ZSSR (Malenkov a Chruščov) začali naberať nový kurz smerovania v medzinárodnej politike, prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami.

7. STUDENÁ VOJNA • 24. 12. 1979 začala invázia ZSSR do Afganistanu. USA podporili odporcov invázie. Prezident R. Reagan označil ZSSR ako EvilEmpire - „Ríša zla“a začali preteky v zbrojení, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, zaplietol politbyrom vedený ZSSR do pretekov v zbrojení, v ktorých nemohol ZSSR udržať s USA krok a dostal sa do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, investovali 50% HDP do zbrojárskeho priemyslu (USA vtedy 10%). Aby udržali krok, potreboval investovať viac - 70%, čo bolo pre ekonomiku ZSSR nemožné. Nezvládnutá VTR. • Tri štátne pohreby generálnych tajomníkov (L.I. Brežnev - †1982, J.V. Andropov - †1984, K.U. Černenko - †1985) v priebehu 3 rokov v Moskve spôsobili výrazné zmeny. Do čela sa dostal mladý M. S. Gorbačov, ktorý zaviedol ekonomické zmeny., v r. 1987 prišiel s programom Perestrojka (Prestavba) a Glasnosť – Otvorenosť , čo umožnilo vznik silnejšej občianskej spoločnosti. Pokojný a mierový zánik , rozpad ZSSR, zánik RVHP a VZ a tým aj studenej vojny. Koniec bipolarity. • - Vznik NATO (Washington, r. 1949), Varšavskej zmluvy (VZ) (1955) Studená vojna: bipolarita, rovnováha síl, „drahý mier“, preteky v zbrojení, jadrové zastrašovanie. Koniec: zánik bipolarity, spolupráca, bezpečnosť, mier (?). Nové hrozby: lokálne vojny, ZHN (jadrové z.), Extrémizmus, Terorizmus.

8. 5) SEVEROANTLANTICKA ALIANCIA -NATO (North Arlantic Treaty Organization) NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Je založená na spoločných hodnotách demokracie a ľudských práv, pričom si členské štáty zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosť. Vznik: 4. apríl 1949, Washington (Washingtonska zmluva) Zakladajúce štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Veľká Británia Terajšie štáty: Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Island, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, USA, Veľká Británia Prijaté neskôr: 1952: Grécko, Turecko 1955: Nemecko1982: Španielsko1999: Česko, Maďarsko, Poľsko 2004:Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, 2007: Rumunsko, Bulharsko. • Sídlo: Brusel, Belgicko Generálny tajomník: AndersFoghRasmussen (Dánsko) predchodca: Jakob Gijsbert (Jaap) de Hoop Scheffer (Holandsko)

9. 6) VZNIK ORGANIZÁCIE PRE BEZPČNOSŤ A SPOLUPRÁCU V EURÓPE (OBSE) • Vznik OBSE – dôležitý medzník v období „studenej vojny“ (po 2. sv. vojne a v 2. polovici XX. st.) v Európe a svete. OBSE - regionálna bezpečnostná organizácia, ktorú tvorí 55 štátov Európy, vrátane USA a Kanady • 22. 11. 1972 v Helsinkách začala Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE). 1. 8. 1975 vo Fínsku (Helsinkách) najvyšší predstavitelia 35 účastníckych štátov podpísali dokument Záverečný akt: (4 koše – deklarácia o spolupráci v oblastiach ekonomickej, politickej, vojenskej, kultúrnej a pod.) • 1. 1. 1993 Slovenská republika (ako nástupnícky štát Česko-Slovenska) sa stala členskou krajinou OBSE (vtedy KBSE). • Od 1.1. 1995 premenovanie KBSE na OBSE (Budapeštianska schôdzka 5.-6.12.1994) • Istambulská schôdzka 18.-19. 11. 1999 prijala deklaráciu, Chartu pre európsku bezpečnosť

10. 6)7) SLOVENSKÁ REPUBILKA A BEZPEČNOSŤ EURÓPY • SR vznikla 1.1.1993 rozdelením ČSFR (1.9.1992 – Ústava SR). • Do 30.6.1991 SR, súčasť CSFR, člen VZ (Varšavskej zmluvy, od 14.5.1955) • História vzťahu SR a EU - podpis tzv. Asociačných zmlúv 4.10.1993. Dohodu o pridružení SR k EÚ ratifikoval Európsky parlament 27.10.1993. NR SR zmluvu ratifikovala 15.12.1993. Asociačná dohoda vstúpila do platnosti 1.2.1995 po ratifikácii parlamentmi všetkých členských krajín. • História vzťahu SR a NATO – podpis Rámcového dokumentu o partnerstve za mier 9.2.1993. Po každoročnom zhodnotení podmienok SR (6 krajín) v r. 2004 prijatá za člena NATO. Ako riadny člen – účasť na misiách NATO. • SR môže prispieť k rozvoju bezpečnostnej vedy v rámci EU v 2 rovinách: • 1) podielom (účasťou) na riešení dôležitých bezpečnostných otázok únie, pri tvorbe analýz, prognóz, scenárov, opatrení, odporúčaní ai. • 2)tvorivým rozpracovaním špecifík vlastnej národnej bezpečnosti, bezpeč- nostného prostredia SR a pod., vrátane výmeny skúsenosti a výsledkov vedeckého bádania.

11. K O N I E C