E N D
1. NOZOKOMILN NKAZY Dr. Irena Hanovcov, CSc.
KM LF UK Hradec Krlov
2. NOZOKOMILN NKAZA (NN) = jakkoliv infekce zskan behem pobytu v nemocnici, nikoliv onemocnen s nm u byl pacient hospitalizovn (vcetne inkubacn doby)
3. NN - historie Semmelweiss r. 1850 puerperln sepse = nemocnicn infekce zpusoben prenosem mikrobu z kontaminovanch rukou nemocnicnho personlu
mortalita redukovna mytm rukou pred a po jakmkoliv klinickm vyetren z 8.3% na 2.3%
4. VSKYT NN celosvetove > 1,4 milionu lid
dle WHO (2002) 8,7 % hospitalizovanch pac.(dle pruzkumu v 55 nemocnicch ve 14 sttech)
11,8 % vchodn Stredomor
10,0 % jihovchodn Asie
9,0 % zpadn Pacifik
7,7 % Evropa
5. PUVOD NN endogenn
exogenn
6. ETIOLOGIE NN
7. ETIOLOGIE NN - bakterie casto polyrezistentn kmeny
komenzlov koagulza negativn stafylokoky (KNS), E. coli
patogenn
anaerobn G+ tycinky Clostridium sp.
G+ koky Staphylococcus aureus, streptokoky, enterokoky
G- tycinky enterobakterie (E. coli, Proteus sp., Klebsiella sp., Enterobacter sp., Serratia marcescens), Pseudomonas sp., Stenotrophomonas sp., Acinetobacter sp. Alcaligenes sp., Legionella sp.
8. ETIOLOGIE NN - viry virus hepatitidy B, C transfuze, dialza, injekce, endoskopie
RSV, rotavirus, enteroviry feklne-orln cesta
CMV, HSV, VZV
HIV
Ebola
virus chripky
9. ETIOLOGIE NN - houby Candida sp.
Cryptococcus sp.
Aspergillus sp.
10. ETIOLOGIE NN - parazit Giardia lamblia
Cryptosporidium sp.
Sarcoptes scabiei
11. PRENOS NN prm - je prtomen zdroj nkazy- prm kontakt- kapnkov infekce
neprm - zdroj neprtomenvehikulum - prostred, v nem puvodce mue pret a bt prenesen na jinho hostitele- nespecifick vehikulum- specifick vehikulum
12. PRENOS NN nespecifick vehikulum- vzduch- voda- strava- prdlo- predmety- odpad- hmyz
13. PRENOS NN specifick vehikulum- operacn rna- katetry (IV, mocov)- roztoky (injekcn, infuzn)- lk. prstroje (umel ventilace, hemodialza)- lk. nstroje (endoskop, stomatolog. nstroje) - instalace cizch teles (chlopne, klouby)
14. KLINICK PROJEVY NN mocov infekce cca 40%
chirurgick rann infekce cca 25%
nozokomiln pneumonie cca 20%
nozokomiln bakteremie cca 10%
ostatn
inf. kue a mekkch tkn
gastroenteritida
sinusitida, infekce oka a spojivky
endometritida a j. inf. reprodukcnch orgnu
16. mocov infekce nejcastej puvodci
G- tycinky: E. coli, K. pneumoniae, Pseudomonas sp., Proteus sp.
G+ koky: S. aureus, KNS, enterokoky
houby: Candida sp.
terapie bakteriuri pouze u symptomatickch pacientu horecka, klinick mocov symptomy, rigor
17. infekce operacnch ran nejcastej puvodci
S. aureus, KNS
S. pyogenes
enterobakterie
G- nefermentujc tycinky
bakteroidy
prevotelly
peptostreptokoky
C. perfringens
18. respiracn infekce ventiltorov pneumonie casn pozdn
aspiracn pneumonie
jin
19. respiracn infekce ventiltorov pneumonie casn
nejcastej puvodci
S. aureus
H. influenzae
S. pneumoniae
P. melaninogenica
F. nucleatum
Veillonella parvula
20. respiracn infekce ventiltorov pneumonie pozdn
nejcastej puvodci
S. aureus (vcetne kmenu MRSA)
Pseudomonas sp. a prbuzn organismy (Stenotrophomonas maltophilia, Acinetobacter sp.)
K. pneumoniae, Enterobacter sp., S. marcescens
enterokoky
Candida sp. a ostatn kvasinky
21. respiracn infekce aspiracn pneumonieanaerobyenterobakterie
jinPseudomonas aeruginosaRSVinfluenza virus A,BL. pneumophila
22. katetrov infekce - etiologie nejcastej puvodci
KNS
S. aureus
Candida sp.
enterobakterie
Pseudomonas aeruginosa
Acinetobacter sp.
Corynebacterium jeikeium
23. katetrov infekce - vznik perkutnn prunik mikrobu
hematogenn cesta
kontaminace katetru
kontaminace infuznho roztoku
24. katetrov infekce klinick obraz znet v mste zaveden
celulitida
purulentn exudt
baktermie obvykle kontinuln
horecka obvykle mrn (37.5 38.5 oC)
sepse
vysok smrtnost - 10 - 20%
25. NN - PREDISPONUJC FAKTORY vek
defekty specifick imunity
zkladn onemocnen (jatern, ndorov, kon, diabetes, dysfunkce ledvin, neutropenie)
jin infekce (HIV, chripka - sekundrn bakteriln pneumonie, HSV stafylokokov inf.)
specifick lcba (cytotoxick lky, steroidy, ATB)
trauma (popleniny, bodn a streln rny, razy, chirurgick vkony, i.v. a mocov katetry, peritoneln dialza)
26. rizikov faktory predisponujc k po-operacnm infekcm dlka pre-operacnho pobytu v nemocnici
prtomnost interkurentn infekce diseminovan infekce
dlka operace
povaha operace
prtomnost cizho telesa
stav tkn
27. DUSLEDKY NN zvan onemocnen event. smrt
prodlouen hospitalizace
dodatecn ATB terapie
pacient se stv zdrojem ren infekce
28. PREVENCE NN zjiten a eliminace zdroje infekce
preruen cesty prenosu
zven rezistence k infekci
29. vyloucen zdroje infekce steriln nstroje a oblecen
steriln lcebn prpravky a intravenzn tekutiny
screening infekcnch agens v krvi a krevnch derivtech
cist povlecen a nekontaminovan potrava
pracovn restrikce pro personl s urcitm infekcnm onemocnenm
30. pracovn restrikce pro personl prujmy
HAV
HSV na rukou
infekce vyvolan S. pyogenes
kon infekce vyvolan S. aureus
spalnicky
prunice
rubella
VZV
inf. HCD (u rizikovch pacientu)
31. preruen cesty prenosu dodrovn zsad hygienicko-epidemiolo-gickho reimusprvn myt a dezinfekce rukou a celn a clen klid podstatne sniuj vskyt NN !!!
barirov oetrovac technika
32. zven rezistence k infekci aktivace specifick imunitn odpovedi aktivn nebo pasivn imunizac
sprvn pouit ATB profylaxe
sprvn pce o invazivn prostredky
sledovn rizikovch faktoru predisponujcch k NN
33. aktivace spec. imunitn odpovedi aktivn imunizace
star pacienti (s multisystmovm onemocnenm) - chripkov vakcina
pred splenektomi, transplantac ledvin nebo kostn drene - pneumokokov vakcina
hemodialyzovan pacienti - pneumokokov vakcina
deti narozen HBsAg + matkm - HBV vakcina
34. aktivace spec. imunitn odpovedi pasivn imunizace
u imunokompromitovanch exponovanch VZV spec. Ig do 3 dnu spalnicky normln lidsk Ig do 5 dnu
35. SURVEILLANCE mikrobiologick laboratore - monitorovn organismu (ATB rezistence, biotypizace, serotypizace, fagotypizace, bakteriocinotypizace, genotypizace)
klinick oddelen - prm inspekce, prehledy
zdravotn zznamy personlu
prehled o pacientech po proputen z nemocnice