1 / 53

V znam MSP v ekonomike

2. 1 Podstata podnikania. Velkost u? sama o?sebe ?iad?ca nebude. Bude musiet byt funkcn?. Dosahovat mimoriadnu v?konnost znamenalo po cel?ch sto rokov byt najv?c?? v?odvetv?. Oddnes bude dosahovanie mimoriadnej v?konnosti znamenat viac, mat spr?vnu velkost. A?vo v?c?ine oblast? to bude stredn? vel

tekli
Télécharger la présentation

V znam MSP v ekonomike

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. 1 Vznam MSP v ekonomike 1 Podstata podnikania 2 Teria podnikania 3 Vymedzenie malch astrednch podnikov (MSP) aklasifikcia MSP 4 Vznam MSP v ekonomike 5 Vhody anevhody MSP 6 Stav rozvoja MSP vSR a v E 7 MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE

    2. 2 1 Podstata podnikania Velkost u sama osebe iadca nebude. Bude musiet byt funkcn. Dosahovat mimoriadnu vkonnost znamenalo po celch sto rokov byt najvc vodvetv. Oddnes bude dosahovanie mimoriadnej vkonnosti znamenat viac, mat sprvnu velkost. Avo vcine oblast to bude stredn velkost. Peter F. Drucker

    3. 3 1 Podstata podnikania Podnikanie (Obchodn zkonnk) sstavn cinnost vykonvan podnikatelom samostatne vo vlastnom mene ana vlastn zodpovednost scielom dosiahnut zisk. Mu ho vykonvat jednotlivci fyzick osoby alebo obchodn spolocnosti, drustv azdruenia (prvnick osoby).

    4. 4 1 Podstata podnikania Podstata podnikania - rozhodovanie vpodmienkach rizika aneistoty: ooblasti podnikania: co vyrbat a predvat, ak sluby poskytovat, oprvnej forme podnikania, oumiestnen podniku, oorganizcii podniku, omiere pouitia cudzieho kapitlu, o rozdelen hospodrskeho vsledku podnikania, o rizikch podnikania aich rozdelen, ozamestnancoch, o .....dalch otzkach scielom zvcit majetok podniku.

    5. 5 1 Podstata podnikania Risk je zisk........ Riziko cena podnikania, zisk odmena z podnikania No pains, no gains Bez sila, bolesti iadne zisky

    6. 6 1 Podstata podnikania Podnik (firma) vtrhovej ekonomike funguje na princpoch: skromnho vlastnctva, kombincie vrobnch faktorov, hospodrnosti, rentability afinancnej rovnovhy, Je samostatn ekonomick jednotka, M vlastn systm disponovania hmotnmi afinancnmi prostriedkami, Mvlastn systm vztahov kinm podnikatelskm jednotkm, voci ktorm vystupuje ako samostatn prvny subjekt .

    7. 7 1 Podstata podnikania Ekonomick samostatnost podniku prejavy: na trhu vystupuje ako samostatn subjekt, prostriedky na obnovu arozvoj svojej cinnosti zskava prevane predajom svojich vrobkov, tovarov alebo sluieb, vpodniku sa uskutocnuje uzavret kolobeh prostriedkov, funguje na princpe ekonomickej vmeny ana princpe zisku. Prvna subjektivita podniku vyplva zlegislatvy (hlavne Obchodn zkonnk).

    8. 8 1 Podstata podnikania Podnikatel fyzick osoba, alebo orvnick osoba (spolocnost), ktor podnik, fyzick osoba zapsan v obchodnom registri, fyzick osoba podnikajca na zklade ivnostenskho oprvnenia, fyzick osoba podnikajca na zklade inho ako ivnostenskho oprvnenia podla osobitnch predpisov, napr. lekr, lekrnik, veterinrny lekr, advokt, notr, patentov zstupca, znalec, tlmocnk, danov poradca, retaurtor kultrnych pamiatok musia byt zapsan vregistri, ktor vedie prslun komora, ministerstvo alebo in orgn ttnej sprvy), fyzick osoba, ktor vykonva polnohospodrsku vrobu vrtane hospodrenia vlesoch ana vodnch plochch aje registrovan podla osobitnch predpisov (evidencia samostatne hospodriacich rolnkov na obecnch radoch)

    9. 9 2 Teria podnikania Zaciatky terie podnikania U v18. stor. vprcach fr. ekonmov Richarda Cantillona aJeana Baptistu Saya. R. Cantillon: rozliuje 2 skupiny lud: podnikatelia (ij vstle v neistote), nmedzn ludia (maj zabezpecen stly prjem). J.B. Say: zdraznuje rozvnost podnikatela, ktor psob vpodmienkach rizika, vyuva vsledky vedy, sksenosti inch, zskava vlastn poznatky asksenosti aprikazuje podriadenm ako ich maj vyuvat.

    10. 10 2 Teria podnikania Rozvoj terie podnikania - 20. stor. vdielach rak. makroekonma Josepha Aloisa Schumpetera. Hl. mylienka: kad ekonomick vvoj stavia na procese tvorivho, kreatvneho nicenia. Nicenm starch truktr sa vrobn faktory (prca, kapitl, pda, ale aj znalosti) vdy opt nanovo usporiadaj. Nicenie je teda nevyhnutn (nie je teda systmovou chybou), aby mohlo prebehnt nov usporiadanie. Inicitorom tvorivho nicenia s inovcie, ktor podniky realizuj a cielom presadit sa na trhu. Podnikatelia - motor ekonomickho vvoja, vnaj do podnikania nov prvky, vyuvaj vdobytky vedy atechniky aznsobuj kapitl.

    11. 11 2 Teria podnikania Inovcia - presadenie technickej alebo organizacnej novinky, nie iba jej objav - invencia (J. Schumpeter: Theorie der wirtschaftlichen Entwicklung, 1911). Termn inovcia zaviedol sm Schumpeter do terie hospodrstva v r. 1939 vo svojom diele Business Cycles publikovanej v USA, kde sa jedna kapitola nazva Teria inovci. Po preklade jeho diela do nemciny v r.1961 sa slovo zacalo v Nemecku iroko pouvat.

    12. 12 2 Teria podnikania Inovtor podla Schumpetera tvoriv podnikatel, (na rozdiel od podnikatela arbitristu, ktor iba vyuva cenov rozdiely na dosahovanie zisku), ktor hladanm novch akcnch oblast usktocnuje proces tvorivho nicenia. Pohna ho vpred jeho monopoln postavenia zaloen na inovcich, ktor inovatvnemu podnikatelovi zabezpecuj renty pioniera. S to penan vhody (nazvan aj inovacn ceny), ktor vznikaj prostrednctvom inovacnch zlepen, napr. prostrednctvom vyej produktivity.

    13. 13 2 Teria podnikania Harvey Liebenstein: Spracoval pvodn a podnetn analzu roly podnikatelstva v ekonomickom rozvoji (dielo Enterpreneurship and Development - 1968). Sformuloval tieto funkcie, ktor vykonva podnikatel: "market-connecting role rola spojky trhov" spja potencilny trh vstupov s trhmi vetkch podstatnch vstupov, "gap-filling role rola vyplnovania medzier na trhu" rob to, co trhy nerobia bene alebo jednoducho, "input completing role rola kompletovania vstupov" obstarva vetky vstupy potrebn pre podnik a "enterprise-creating role rola tvorcu podniku" (navzjom spja vstupy na produkovanie vstupu v case a urcitm druhom organizcie).

    14. 14 2 Teria podnikania Z tchto funkci vyplvaj rzne pecifick cinnosti podnikatela (bez ohladu na velkost podniku): Hladanie, objavovanie a vyhodnocovanie novch ekonomickch prleitost Iniciatva pri uskutocnovan svojej vzie a robenie vetkho nevyhnutnho na jej uskutocnenie Urcovanie, nachdzanie, a najmanie alebo kpa ludskch a materilnych vstupov a ich integrcia Zaloenie podniku, jeho riadenie a vedenie lud zapojench do neho Vytvorenie a zavedenie vhodnej truktry odmenovania (pohntok) pre lud vo firme Znanie neistoty a rizika Nesenie najvyej zodpovednosti a zvldanie krz Nepretrit hladanie, ucenie sa, hodnotenie a zavdzanie novch vrobnch postupov, novch monch vstupov a novch prstupov v manamente

    15. 15 2 Teria podnikania Zver o podnikan a ekonomickom rozvoji: Podnikatelia s motorom hospodrstva, maj vzie monosti novch druhov ekonomickej aktivity a robia vetko nevyhnutn, aby uskutocnili svoje vzie. Podnikatelia zakladaj nov podniky, nov obchodn cinnosti, nov ekonomick sektory. Vytvraj pracovn miesta pre inch; produkuj vrobky a sluby pre obcanov; zavdzaj nov postupy zniovania nkladov alebo vrobn technolgie zlepench vrobkov a zlepench alebo zlacnench vstupov; zarbaj cudzie meny rozvojom exportu alebo substitciou importov; etria, zskavaj financn prostriedky a investuj. Generuj prjmy a bohatstvo, ktor umonuj vldam vber dan za celom ich vynakladania na rozvoj lud (vzdelvanie, zdravotnctvo a socilne sluby), fyzick infratruktru a vbec verejn statky. Podporuj proces ucenia sa a prispsobovania sa meniacim sa podmienkam v dsledku zmien v technolgich, vvoja trhov a zmien v politikch.

    16. 16 3 Vymedzenie malho astrednho podniku Zkon c. 231/1999 Z.z. ottnej pomoci, par. 10:

    17. 17 3 Vymedzenie malho astrednho podniku

    18. 18 3 Vymedzenie malho astrednho podniku Dalie typick kvalitatvne znaky malho podniku: jednoduch organizacn truktra, nezvisl rozhodovanie ariadenie jednm vedcim (vlastnk = manar), vlastn kapitl, vkon podnikania vregine podniku

    19. 19 3 Vymedzenie malho astrednho podniku Klasifikcia podnikov- podla predmetu cinnosti: vrobn (priemyseln), stavebn, obchodn, polnohospodrske, lesncke, cestovnho ruchu (ubytovacie a stravovacie), dopravn, financn ostatn

    20. 20 4 Vznam MSP v ekonomike Zkladn lohy malch podnikov vekonomike USA podla Small Business Administration (SBA) s: udriavanie staivosti, atm udriavanie trhovho mechanizmu, mal podnikanie podporuje demokraciu, pretoe ekonomick apolitick moc sa rozptyluje medzi irok vrstvy obyvatelov, mal podnikanie ponka prleitost pre sebarealizciu arozvoj osobnej iniciatvy, mal podniky predstavuj velk adiferencovan zdroj pracovnch prleitost, mal astredn podniky (MSP) nie s vodvetviach hospodrstva rozptlen rovnomerne, sstreduj sa predovetkm na tie oblasti podnikania, kde mu najviac uplatnit svoje konkurencn vhody.

    21. 21 4 Vznam MSP v ekonomike Nrodohospodrske funkcie malch podnikov: a) ekonomick: decentralizcia hospodrskeho systmu, vrobno rastov funkcia, funkcia zsobovania obyvatelstva, stabilizcia konjunktry, funkcia regionlneho rozvoja, b) spolocensk: sloboda astabilita vspolocnosti, vzdelvacia funkcia, ekologick funkcia, c) politick: stabilita demokracie, objekt politiky.

    22. 22 4 Vznam MSP v ekonomike Ekonomick vha v ekonomike Rocn obraty podnikov : od 600 tisc eur vmalch astrednch podnikoch a po 255 milinov eur vo velkch podnikoch. Export malch podnikov - iba 13% obratu, export velkch podnikov - 21% celkovho obratu do zahranicia. Mal astredn podniky - dodvatelia tovarov asluieb pre velk exportujce spolocnosti, nepriame vvozy s tie vznamn. Zver: jednoznacne mimoriadny vznam fungujcich malch astrednch podnikov pre hospodrstvo krajiny.

    23. 23 4 Vznam MSP v ekonomike Zamestnanost Veurpskom hospodrskom priestore (European Economic Area - EEA) vrtane vajciarska existuje okolo 20 milinov podnikov, ktor zamestnvaj 122 milinov lud. Pribline 93% tchto podnikov - tzv. mikropodniky, 6% tvoria mal podniky, 0,8% s stredne velk podniky aiba 0,2% je velkch podnikov sviac ako 250 zamestnancami. 34% pracovnch miest - v mikropodnikoch, 19% - vmalch podnikoch 13% - vpodnikoch strednej velkosti. Prostriedok regionlneho rozvoja, Zver: Dve tretiny vetkch pracovnch miest v ekonomike: vmalch a strednch podnikoch, pricom kad vpriemere zamestnva 6 osb.

    24. 24 4 Vznam MSP v ekonomike Zdroj inovci v ekonomike Preco s mal podniky nositelmi inovci? znacn pocet vynlezov je od nezvislch zlepovatelov alebo zmalch podnikov, menej organizacnch obmedzen, vc priestor pre individulnu iniciatvu, inovcia je podmienkou preitia na trhu, manari malch technologickch podnikov s viac zainteresovan na realizcii inovcie ako vo velkch podnikoch, pre velk podniky inovcia nie je vdy ekonomicky vhodn (kanibalizcia vlastnch vrobkov, ktor sa ete dobre predvaj), vedecko-vskumn pracovnci vo velkch podnikoch s viac pecializovan, vmalch viac univerzlni.

    25. 25 4 Vznam MSP v ekonomike Zdroj inovci v ekonomike tatistiky o inovcich: Mal podniky vynakladaj menej prostriedkov na vedu avskum ako velk, ale produkuj dvakrt viac inovci na zamestnanca (napr. v USA v r. 1991- MSP: 40% patentov) Mal podniky mu byt lepie vgenerovan novch poznatkov, vcie s vak schopnejie zskavat tieto inovcie: kpou vlastnckych prv, kpou profitujcich firiem.

    26. 26 5 Vhody a nevhody MSP Vhody MSP: prun reakcia na zmenu poiadaviek apodmienok, vcie inovacn schopnosti, zke kontakty so zkaznkmi, vytvranie novch pracovnch miest, pecializcia, lepie prispsobenie sa podmienkam reginu, kde maj komparatvne vhody: - lacn kvalifikovan pracovn sila, - lacnejie vrobn priestory, pozemky, znalost infratruktry, bezprostredn, neformlne vzjomn kontakty zamestnancov, zamestnancov amanamentu, prehladn organizacn truktra, - priame riadenie akontrola, centralizcia riadiacich funkci,

    27. 27 5 Vhody a nevhody MSP Nevhody MSP: obmedzen financn zdroje, (nedostatok vlastnho kapitlu na investovanie, horia dostupnost cudzch zdrojov), atm obmedzenie pre dal rozvoj, nedostatok znalost (know-how) voblasti riadenia podniku, nedostatok informci otrhu (nedostatky v marketingu, stratgii) a obmedzen zdroje na vskum areklamu, vysok nklady na diferenciciu produkcie, niia produktivita prce, takosti so zskavanm mnostvovch nkupnch zliav udodvatelov surovn, materilov apolotovarov, vylcenie zpodnikania, ktor si vyaduje vysok investcie, casto vysok intenzita prce vlastnka.

    28. 28 5 Vhody a nevhody MSP Spoluprca medzi malmi podnikmi - vytvranie spojenectiev (alianci) asiet (networking) prina vhody: prstup knovm technolgim aich spolocn vyuvanie, lepie zhodnocovanie podnikovch zdrojov, otvranie novch trhov, prstup knovm znalostiam, rieenie problmov s pomocou partnerov, tvorbu novch inovatvnych produktov, lepie poskytovanie produktov asluieb zkaznkom spolocn ochrana pred niektormi praktikami konkurencie velkch hrcov na trhu avy spolocensko-politick vplyv.

    29. 29 5 Vhody a nevhody MSP Test ivotaschopnosti MSP: preil prv 3 roky podnikania? Ak nepreil, tak najcastejie kvli chybm a nedostatkom u pri zakladan podniku. Akm? 1 Nedostatocn kvalifikcia a sksenosti podnikatela 2 Nerepektovanie zakladatelskch formalt a nedostatky pri prprave zmlv 3 Nepremyslen podnikatelsk koncepcia (chba obchodn a vrobn stratgia) a volba vhodnho okamihu zacatia podnikania 4 Nzka roven (optimistick) poznatkov o trhu , hlavne nekvalitn odhad odbytovch monost

    30. 30 5 Vhody a nevhody MSP Test ivotaschopnosti MSP (pokr.): 5 Nedostatocn financn gramotnost podnikatela: (a) Nesprvny vpocet potreby tartovacieho kapitlu, (b) Velmi cast podhodnoten kalkulcie jednotkovch nkladov nesprvne ceny vrobkov/sluieb 6 Nkladn zaciatky podnikania (volba miesta podnikania, vybavenia kancelri, dopravnch prostriedkov), 7 Nedostatocne zabezpecen zdroje financovania pre podnikanie 8 Nedostatky vo vbere a vchove zamestnancov (nekvalifikovan a nespolahliv zamestnanci) 9 Nedostatocn sksenosti s riadenm lud 10 Podcenovanie/chyby vo veden ctovnctva, v daniach a v odvodoch

    31. 31 6 Stav MPS v SR a E truktra podnikatelskho sektora ajeho podielu na zamestnanosti SR 2004

    32. 32 6 Stav MPS v SR a E truktra podnikatelskho sektora v EU ajeho podielu na zamestnanosti rok 2003 pre EU-19 (EU-15 + Island, Nrsko, vajciarsko aLichtentajnsko Podnik - prvnick aj fyzick osoba, zamestnanost uivnostnkov stanoven kvalifikovanm odhadom.

    33. 33 6 Stav MPS v SR a E Nasledujce tabulky s vsledkom rozsiahleho vskumu, ktor prebehol vr. 2003 v 19 krajinch Eurpy vrtane prstupovch krajn v mikropodnikoch, malch astrednch podnikoch. Postavenie malch astrednch podnikov vEEA, upraven [ENSR]Nasledujce tabulky s vsledkom rozsiahleho vskumu, ktor prebehol vr. 2003 v 19 krajinch Eurpy vrtane prstupovch krajn v mikropodnikoch, malch astrednch podnikoch. Postavenie malch astrednch podnikov vEEA, upraven [ENSR]

    34. 34 6 Stav MPS v SR a E

    35. 35 6 Stav MPS v SR a E Podnikatelia v MSP podla pohlavia - zdroj [ENSR] Podnikatelia v MSP podla pohlavia - zdroj [ENSR]

    36. 36 6 Stav MPS v SR a E Hlavn cinnosti MSP vclenen na priemysel, obchod a sluby. Hlavn cinnosti MSP vclenen na priemysel, obchod a sluby.

    37. 37 7 Stav MPS v SR a E Zvery vskumu INSEE (Franczsky tatistick rad): kvalita podnikatelskho plnu (projektu) je dleitejia ako kvality vlastnho zakladatela podniku, z 10 novo zaloench podnikov 6 preilo nasledujcich 6 rokov, klc kzachovaniu fungovania podniku - najm objem investovanch prostriedkov potrebnch pre nkup strojov, vybavenia acelkov rozbeh podnikania

    38. 38 6 Stav MPS v SR a E Zvery vskumu INSEE (Franczsky tatistick rad): Menej ako 50% majitelov, ktor investovali menej ako 10.000 FRF preilo 3 roky. Viac ako 80% majitelov, ktor investovali viac ako 500.000 FRF, ete stle podnik. Cm s zdroje na rozbehnutie projektu vcie, tm je vcia pravdepodobnost preitia podniku. Podnikatelsk projekty spociatocnm kapitlom vcm ako 500.000 FRF predstavuj iba 8% zcelkovho poctu aprojekty skapitlom vym ako 1.000.000 sotva 4%. Zhladiska preitia je vhodnejie prevziat existujci podnik, ako si zaloit vlastn. Obchodn spolocnosti omnoho lepie vzdoruj nstrahm podnikania ako podnik jednotlivca. A 68% spolocnost funguje aj po 3 rokoch, zatial co skoro polovica individulnych podnikov (ivnost) skrachovala.

    39. 39 6 Stav MPS v SR a E Odvetvie podnikania - vznamn faktor spenosti zaloenia afungovania MSP: podniky, ktor poskytuj sluby domcnostiam maj najvcie ance na preitie, z toho 40% z oblasti zdravia a zdravotnctva vodvetv stavebnctva apriemyslu je vysok pravdepodobnost preitia ato okolo 3 rokov najzranitelnejie odvetvie - obchod, hotely, bary a retaurcie. Avak vostatnch 2 oblastiach je vcina skrachovanch podnikov nsledne prevzat inm vlastnkom.

    40. 40 6 Stav MPS v SR a E Profil zakladatela dleit s hlavne sksenosti azrucnosti, ktor maj pozitvny vplyv na ivotaschopnost podniku. Lepie vsledky - bval zamestnvatelia, remeselnci, obchodnci avedci pracovnci (kvli sksenostiam s vedenm podniku) ako bval zamestnanci.

    41. 41 6 Stav MPS v SR a E Vprpade 10 aviacrocnch sksenost zakladatela 3 roky preije 7 z10 podnikov ci ide o novo zaloen alebo prevzat spolocnost. Naopak - viac ako 50% spolocnost, ktorch zakladatel nemal iadne sksenosti, skrachuje do 3 rokov. Vek zakladatela silne ovplyvnuje spenost preitia: ak m zakladatel viac ako 50 rokov (11% zakladatelov), tak pravdepodobnost preitia 3 rokov je 2:3. Naopak ak m zakladatel menej ako 25 rokov (8% zakladatelov), tak je pravdepodobnost preitia 3 rokov iba 1:2. Dosiahnut roven vzdelania zakladatela - vplyv na ivotaschopnost projektu: roven maturita + 2 roky V zvyuje spenost preitia 3 rokov o6% (zo 56,6% na 62,7%); avak vhodn diplom m tie svoj vznam, vprpade odbornho diplomu je anca preitia vyia ako vprpade maturity. Zhladiska pohlav neexistuje vznamn rozdiel v spenosti realizcie podnikatelskho projektu. Vo veobecnosti sa zvyuje sa pocet ien v podnikan.

    42. 42 6 Stav MPS v SR a E Zvery vskumu o tudentoch podnikateloch: nedostatok financovania asksenost sa tu prejavuje najviac. Velk hendikep -spracovanie kvalitnch podnikatelskch projektov, iba 53% ich podnikov preije 3 roky, co je podobn ako uskupiny nezamestnanch. Podniky tudentov maj predovetkm mlo financnch prostriedkov: 29% zakladatelov investuje menej ako 10.000 FRF vs. 18% vinch podnikatelskch skupinch. Naopak, iba 6% znich investuje viac ako 250.000 FRF. tudenti si prevane zakladaj ivnosti podnik jednotlivca, a to a v 69%. Skr vhodou je to, e sa viac orientuj na sektor sluieb (menej kapitlovo nrocn). Takmer 50% znich zacna vsektore sluieb pre podniky. Dostvaj podstatne menej verejnej podpory: vpriemere 14% voci 31% vinch skupinch. U najpocetnejej skupiny tudentov - podnikatelov - tch, ktor zacali podnikat hned po skoncen tdia je to iba 6%. tudenti, ktor dostvaj pomoc, ju vcinou dostvaj ako bval nezamestnan. Prve t, ktor preli fzou nezamestnanosti po tdich azskali verejn pomoc, potom dosahuj najvyiu spenost preitia svojich podnikov: a 62%. tudenti nemaj predchdzajce sksenosti spodnikanm: a73%. tudentsk status vrazne neobmedzuje vpodnikan. Hlavnm nedostatkom je mlo prostriedkov, ktor tudenti mu investovat do svojich podnikatelskch projektov atie nedostatok sksenost ako funkcii podnikatelov, tak aj voblasti svojho podnikania. Odstrnenie tchto nedostatkov > vrazne lepia anca preitia ich podnikov.

    43. 43 6 Stav MPS v SR a E Dleitost motivcie pre podnikanie! Motivcia pre zaloenie podniku utudentov. Motivcia pre zaloenie podniku utudentov.

    44. 44 6 Stav MPS v SR a E Motivcia pre podnikanie u tudentov: Chut podnikat, sksit apreverit svoje schopnosti ako ist vzva pre zujemcu. Monost vyuit prleitost na podnikanie, iba u bvalch samostatne zrobkovo cinnch osb bola na prvom mieste Prekky v zaciatkoch podnikania: vcina si staovala na byrokraciu, sktorou bolo tak si poradit ato napriek tdiu alebo prve kvli tomu. Iba 50% absolventov - zakladatelov podniku si vytvorilo podnik vich odbore tdia. Voblasti ekonmie, manamentu a prva bola zisten velmi slab previazanost medzi tdiom aprcou. Tto absolventi sa pokladaj za generalistov. Naopak vtechnickch disciplnach je tto vzba omnoho silnejia. Absolventi sa vprvom rade definuj ako pecialisti. Aj ak sa prca nezhoduje svytudovanm odborom, tak absolventi vyzdvihuj prnosy vzdelania hlavne voblasti know-how . tdium ich naucilo prispsobovat sa, stle sa ucit nov, atm dobehnt potrebn vedomosti pre podnikanie. Maj viac poznatkov, vciu sebadveru asamostatnost co im ulahcilo rokovania sradmi, bankami, dodvatelmi adokonca aj sklientmi. Vich novom prostred je diplom vnman ako garancia seriznosti akompetentnosti. daje vo vyie uvedench tabulkch maj casovo premenliv charakter, uveden csla treba povaovat za orientacn, maj vak dobr vypovedaciu hodnotu ovzname alohe MSP vjednotlivch krajinch.daje vo vyie uvedench tabulkch maj casovo premenliv charakter, uveden csla treba povaovat za orientacn, maj vak dobr vypovedaciu hodnotu ovzname alohe MSP vjednotlivch krajinch.

    45. 45 6 Stav MPS v SR a E Lisabonsk program E ( jar r. 2000) vytcil strategick ciel do r. 2010: E sa stane najkonkurencieschopnejou anajdynamickejou ekonomikou sveta, ktor bude schopn trvalho rastu svym poctom kvalitnejch pracovnch miest avym stupnom socilnej sdrnosti.

    46. 46 6 Stav MPS v SR a E Eurpska rada prijala Eurpsku chartu pre mal podniky - zvzok E podporovat mal podniky, lebo s: najslubnejie zdroje novch pracovnch prleitost, inovci, ekonomickho rozvoja tak, aby boli schopn vyuit vetky prleitosti informacnej spolocnosti do ktorej smeruje E

    47. 47 6 Stav MPS v SR a E Hlavn zvzky z tejto Charty pre politiku Eurpskej nie vocimalm astrednm podnikom: Posilnit duch inovovania apodnikavosti, co umon eurpskym podnikom celit budcim vzvam. Dosiahnut tak regulacn rmec aadministratvny rmec, ktor by podporoval podnikatelsk cinnost azlepil postavenie podnikatelov. Zabezpecit prstup na trhy na zklade najmenej zataujcich poiadaviek, ktor s vslade shlavnmi cielmi verejnej politiky. Napomhat prstup kvskumu atechnolgim. Zlepit prstup kfinancim pocas celho ivotnho cyklu podniku. Neustle zlepovat vkonnost tak, aby Eurpska nia ponkala najlepie prostredie pre mal podniky na svete. Pocvat hlasy malch podnikov. Presadzovat podporu pickovm malm podnikom.

    48. 48 6 Stav MPS v SR a E Slovensko schvlilo Eurpsku chartu pre mal podniky vroku 2002 vlda SR ju priebene postupne realizuje vopatreniach na zlepovanie podnikatelskho prostredia vSR, tento postup sa rocne vyhodnocuje areportuje kompetentnmu orgnu Eurpskej komisie, ktor sprvy sumarizuje azverejnuje scielom umonit maximlne vyuvanie spench postupov (best practicies) vo vetkch clenskch ttoch E.

    49. 49 6 Stav MPS v SR a E Schvlenm tejto charty sa tt E zavzuje, e bude prijmat opatrenia na zlepenie podnikatelskho prostredia, pricom primerane zohladn potreby malch podnikov voblastiach: vzdelvanie a odborn prprava na podnikanie, lacnej a rchlej zaciatok podnikania, lepia legislatva a regulcia, dostupnost zrucnost, zlepenie on-line prstupu kinformcim, viac vhod vyplvajcich z jednotnho trhu, zdanovanie a financn otzky, posilnenie technologickej kapacity malch podnikov, spen modely elektronickho podnikania a podpora pickovch malch podnikov, vytvorenie silnejieho, efektvnejieho zastpenia zujmov malch podnikov na rovni nie a na nrodnej rovni.

    50. 50 7 MSP vstr. Eurpe,ich ekonomick vyhliadky vE Vsledky vskumu Economist Intelligence Unit (marec aprl 2004): Zosilnie domca konkurencia (68% respondentov), co s MSP pripraven zvldnut Rozrenie zvi mierne odbyt, co ale nekompenzuje domce odbytov straty Trh E zvi tlak na rast miezd ( 52% respondentov) doteraz hlavnej konkurencnej vhody MSP vSE, bude ho treba obmedzovat ahladat zdroje spor, napr. udodvatelov Prsnejie predpisy avyie bremeno sladu (42% respondentov). Zlepit si vedomosti oekonomickej legislatve E, napr. cez agentry E: poiadavky na slad, prevdzkov poiadavky a podmienky, trukturlne fondy E aiadosti oich cerpanie. Udrat si domcich zkaznkov vkonkurencii sE - hlavn priorita: zlepit riadenie vztahov so zkaznkmi Investovat do pracovnkov (35% respondentov), aby najlep neodili do starej E MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Vsledky vskumu Economist Intelligence Unit (marec aprl 2004) sponzorovanho firmou Oracle online prieskum nzorov 147 vych manarov MSP z8 novch clenov E doplnen opodrobn rozhovory snimi vBulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku.MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Vsledky vskumu Economist Intelligence Unit (marec aprl 2004) sponzorovanho firmou Oracle online prieskum nzorov 147 vych manarov MSP z8 novch clenov E doplnen opodrobn rozhovory snimi vBulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku.

    51. 51 7 MSP vstr. Eurpe,ich ekonomick vyhliadky vE Vsledky vskumu Economist Intelligence Unit (marec aprl 2004) pokracovanie: Riziko akvizcie vlastnej firmy (19% respondentov) Vy tlak na transparentnost vrmci podniku (12%), napr. poiadavky certifikovanej kvality podniku Prstup ku kapitlu pre MSP zostane nadalej obmedzen Hladat nov konkurencn vhody vkvalite produktov, spolahlivosti avlepch slubch zkaznkom Premyslene investovat do efektvneho vyuitia IKT (prispsobit organizacn truktru apodnikov procesy, dostatocne vykolit zamestnancov) , napr. CRM MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Vsledky vskumu Economist Intelligence Unit (marec aprl 2004) sponzorovanho firmou Oracle online prieskum nzorov 147 vych manarov MSP z8 novch clenov E doplnen opodrobn rozhovory snimi vBulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku. MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Vsledky vskumu Economist Intelligence Unit (marec aprl 2004) sponzorovanho firmou Oracle online prieskum nzorov 147 vych manarov MSP z8 novch clenov E doplnen opodrobn rozhovory snimi vBulharsku, Cesku, Madarsku a Polsku.

    52. 52 7 MSP vstr. Eurpe,ich ekonomick vyhliadky vE MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratgie rastu MSP vstrednej Eurpe, eFocus 1/2005, s.4-6. MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratgie rastu MSP vstrednej Eurpe, eFocus 1/2005, s.4-6.

    53. 53 7 MSP vstr. Eurpe,ich ekonomick vyhliadky vE MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratgie rastu MSP vstrednej Eurpe, eFocus 1/2005, s.4-6. MSP vstrednej Eurpe aich ekonomick vyhliadky vE (dopracovan zeFocus 1/2005 s.4-6). Zdroj: Stratgie rastu MSP vstrednej Eurpe, eFocus 1/2005, s.4-6.

    54. 54 7 MSP vstr. Eurpe,ich ekonomick vyhliadky vE

More Related