1 / 100

V eobecn psychiatria

Krit

una
Télécharger la présentation

V eobecn psychiatria

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. Veobecn psychiatria MUDr.Dalibor Janoka

    2. Kritria duevnho zdravia a duevnej poruchy Normatvne (tatistick) Spolocensk Funkcn Skupinov Medicnske Subjektvne

    3. Vymedzenie: duevn zdravie Duevn zdravie je podla WHO a WFMH: stav plnej psychickej a fyzickej pohody, ked vetky duevn pochody prebiehaj optimlnym spsobom, harmonicky, umonuj sprvne odrat vonkajiu realitu, primerane a pohotovo reagovat na vetky podnety a rieit ben i neocakvan lohy, stle sa zdokonalovat a mat pocit uspokojenia zo svojej cinnosti. (WHO, 1968)

    4. Vymedzenie: duevn zdravie Duevn zdravie je podla WHO a WFMH: stav plnej psychickej a fyzickej pohody, ked vetky duevn pochody prebiehaj optimlnym spsobom, harmonicky, umonuj sprvne odrat vonkajiu realitu, primerane a pohotovo reagovat na vetky podnety a rieit ben i neocakvan lohy, stle sa zdokonalovat a mat pocit uspokojenia zo svojej cinnosti. (WHO, 1968)

    5. Vymedzenie duevnej poruchy Zjavn porucha duevnej cinnosti, natolko pecifick v svojich prejavoch, e je spolahlivo rozoznateln podla zhodne definovanch znakov a natolko zvan, e spsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo socilnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, e sa me vyjadrit dlkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zcastnit sa na rznych prvnych ci inch socilnych cinnostiach.

    6. Vymedzenie duevnej poruchy Zjavn porucha duevnej cinnosti, natolko pecifick v svojich prejavoch, e je spolahlivo rozoznateln podla zhodne definovanch znakov a natolko zvan, e spsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo socilnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, e sa me vyjadrit dlkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zcastnit sa na rznych prvnych ci inch socilnych cinnostiach.

    7. Vyetrovacie metdy v psychiatrii 1. Psychiatrick vyetrenie stanovenie diagnzy Symptm-prznak Syndrm sbor konformnch symptmov 2. Pomocn vyetrenia Psychodiagnostick metdy (testy, dotaznkov metdy, posudzovacie stupnice)

    8. Vyetrovacie metdy v psychiatrii 1. Psychiatrick vyetrenie stanovenie diagnzy Symptm-prznak Syndrm sbor konformnch symptmov 2. Pomocn vyetrenia Psychodiagnostick metdy (testy, dotaznkov metdy, posudzovacie stupnice)

    9. Psychopatolgia Veda cast psychiatrie, ktor tuduje chorobn javy psychickho ivota

    10. Pojem psychopatolgia Vznikol zloenm 3 slov: psch = dua,vntorn svet pathos = trapa, ven, nemoc alebo choroba logos = slovo, mylienka, rec; rozum, poriadok, nuka Znamen: nuka o duevnch poruchch disciplna, ktor tuduje poruchy jednotlivch psychickch procesov, funkci a stavov, opisuje abnormality duevnch dejov, osobnosti a sprvania sa, symptmy a syndrmy

    11. Psychopatolgia Zkladn uznvan okruhy psychiky, ktermi sa veobecn psychiatria zaober: Vedomie Vnmanie Pozornost Pamt Emcie Myslenie Intelekt Konanie Psychomotorika Pudy Osobnost

    12. 1. Vedomie Vedomie stav, v ktorom vetky psychick funkcie prebiehaj optimlne - bdel stav v ktorom si clovek uvedomuje sm seba,svoje okolie a tie svoje psychick pochody - funkcia sprvnej integrcie krovch a podkrovch oblast mozgu

    13. 1. Vedomie Funkcie vedomia: Vigilita = bdelost, (kolsanie v priebehu dna) Lucidita = jasnost, miera schopnosti uvedomenia seba a svojich mentlnych stavov Kapacita = rozsah, miera schopnosti vnmat udalosti a javy okolo ns Idiognzia = jstvo,schopnost priradit obsah vedomia vlastnmu ja Sebauvedomovanie - schopnost zaujat postoj ku vlastnmu konaniu + hodnotenie aj na zklade posudzovania inmi ludmi

    14. 1. Vedomie Nevedomie bezprostredne neprstupn naej reflexii vplva na nae prevanie a sprvanie (automatizmy -ofrovanie, hra na nstroj, prejavenie v snoch, tzv.chybnch konoch (prerieknutia,zabudnutia) mon priviest do vedomia psychoterapiou, hypnzou... klcov loha vo vzniku mnohch psychickch porch Spnok - fyziologick zmena vedomia

    15. 1. Poruchy vedomia Poruchy integrcie Zmena rovne bdelosti Zmena jasnosti

    16. Poruchy vedomia 1.1 Kvantitatvne Poruen hlavne bdelost Delenie podla hlbky: Somnolencia - dojem ospalho,reaguje na otzky, podnety, zachovan orientcia, ak je ponechan sm opt zasp Sopor - preber sa len po silnch podnetoch, a to len na chvlu,odpovede len krtke,spomalen pulz,dych,pokles tlaku krvi Kma - bezvedomie, nereaguje ani na bolestiv podnety, rzna hlbka: plytk - rozren zrenice, reaguj na osvit, reflexy znen Hlbok - zrenice zen, nereaguj na osvit, zlyhvanie dchania,obehu

    17. Poruchy vedomia 1.2 Kvalitatvne Poruen hlavne jasnost vedomia a idiognzia Delrium - v popred: Zmten obsah duevnej cinnosti, tak porucha orientcie, poruchy vnmania, poruchy truktry myslenia (asociacn skoky, inkoherencia), afektvna labilita a psychomotorick nepokoj, inverzia spnku, poruchy koordincie pohybov, tras, potenie, zmeny tlaku krvi... Najcastejie prciny: primrne vntrolebecn ochorenia, systmov telesn ochorenia postihujce sekundrne mozog, toxick agens, abstinencn syndrmy pri odnat alkoholu, tlmivch liekov a drog

    18. Poruchy vedomia 1.2 Kvalitatvne Obnubilcia (mrkotn stav) - nhly zaciatok a nhly koniec, na prebehnut stav pln amnzia, trv sekundy a minty, vnimocne tdne Stuporzna forma- obmedzenie konania Vigilambulantn forma - konanie usporiadan, avak pre chorho neobvykl, strnul, chba motv, bledost oblicaja (Pri epilepsii, hystrii, patologickej opilosti) Afektvno delirantn forma afektvna labilita, nepokoj, halucincie, prchav bludy, konanie nevypoctateln Ganserov syndrom - vznik psychognnymi mechanizmami vzbov a celov reakcie

    19. Poruchy vedomia 1.3 Poruchy idiognzie Vlastn zitky a pocity pripadaj chormu ako cudzie alebo sa mu zd in, zmenen okolie Vcinou prtomn uvedomenie si, e ide len o pocit Autopsychick depersonalizcia - pocit zmenenho vnmania seba, odcudzenia, cudzosti mylienok Somatopsychick depersonalizcia - pocit cudzoty, neskutocnosti, deformci tela, orgnov, pohybov Derealizcia - pocit zmeny prostredia, okolia, osb, akoby bol v divadle Vskyt - usnanie, prebdzanie, psychzy, epilepsia, panick atak

    20. 2. Vnmanie Vnmanie umonuje poznvanie vonkajieho sveta a seba zmyslovmi orgnmi Sprostredkovan receptormi Podnet vyvol vzruch Vznikom komplexn vnem Proces organizcie a interpretcie senzorickch dajov na zklade ich kombinci s vsledkami predchdzajcich sksenost

    21. 2. Poruchy vnmania Zmyslov klamy Zvltne javy synestzie - farebn pocutie, zvukov videnie, predstava chuti, vne pri pohlade na jedlo eidetizmy - schopnost vyvolat v predstavch presn reprodukcie zitkov - deti,umelci pareidolie - dotvorenie neurcitch podnetov do zmysluplnch obrazov - mraky na oblohe, kvrny - vyuitie pri psychologickch vyetreniach

    22. 2. Poruchy vnmania 2.1 Kvantitatvne Znen vnmavost poruchy vedomia, depresie, vycerpanie... Zven vnmavost po intoxikcich psychostimulanciami, halucinognmi

    23. 2. Poruchy vnmania 2.2 Kvalitatvne I. Ilzie skreslen vnemy, nesprvna identifikcia vnemu, nekorigovateln Delia sa podla zmyslovej modality: Zrakov - fenomn dvojnka, zmena osb... Sluchov - skreslenie neutrlnych zvukov na rec, stonanie, plac Cuchov a chutov - normlna chut a vna potravn vnman skreslene Dotykov, pohybov, telov Pseudoilzie - uvedomenie si skreslenia Vskyt: - pri kvalitatvnych poruchch vedomia, psychzach, neurzach, na rozhran bdenia spnku

    24. 2. Poruchy vnmania 2.2 Kvalitatvne II. Halucincie chorobn vnemy bez podnetu, chor im pripisuje objektvny pvod Elementrne - ohen,hluk... Komplexn - rec,zvierat... Kombinovan naprklad chor vid a pocuje viacer postavy Scnick - komplexn scnick vjavy (casto u delria)

    25. 2. Poruchy vnmania 2.2 Kvalitatvne: Halucincie Rozdelenie podla zmyslovej modality: Zrakov - iskry, zblesky, zvierat, postavy... Akustick - hluk, buchot, rec, prkazy, rady, komentre... Cuchov a chutov - na rozdiel od ilzi neobvykl Dotykov - pocity ohmatvania, pohyb hmyzu.. Telov (+ viscerlne)- bizarn popisy predmetov v tele, zmien orgnov... Motorick - pocity riadenia vlastnch pohybov Intrapsychick - typick pri schizofrnii,pocity vsvania, odoberania, prenosu, vyarovania mylienok, popisovan ako hlasy v hlave

    26. 2. Poruchy vnmania 2.2 Kvalitatvne: Halucincie Pseudohalucincie - chor si uvedomuje neskutocnost, chorobnost pri zaspvan, pri prebdzan, intoxikacn (tolun, kokan), pokodenia niektorch truktr mozgu, poruchy zraku

    27. Poruchy vnmania 2.3 Gnostick Poruchy poznvania a identifikcie objektov vcinou vyvolan loklnym pokodenm mozgu, patr tu aj syndrm fantmovho du, Babinskho anozognzia = neuvedomenie si motorickej poruchy pri mozgovch porkach

    28. Poruchy vnmania 2.4 Psychosenzorick Ide o poruchy vnemu, okolit predmety alebo vlastn telo s vnman ako zvcen, zmenen, zmnoen, deformovan a pod. Cast pri intoxikcich halucinognmi, pri temporlnej epilepsii, Pickove vzie pri pokodeniach mozgu, kde pacienti vidia pohybujce sa steny, prestupovanie osb cez steny a pod

    29. 3. Pozornost Pozornost najvy stupen bdelosti, aktvne zameranie vedomia Vytrvalost tenacita Sstredenost koncentrcia Rozsah kapacita Prepojovanie vigilita Selektivita Intenzita Oscilcia Stabilita Distribcia

    30. 3.1. Poruchy pozornosti Celkov Hyperprosexia - zven - ruiv zvenie koncentrcie pozornosti na nejak pocit, mylienku, predmet, situciu (neurzy) Hypoprosexia (aprosexia, paraprosexia) - znen oslabenie pozornosti predovetkm koncentrcie a bdelosti (depresie, tak vycerpanost, poruchy vedomia) Ciastocn zen (zameran na niektor zitky psychzy)

    31. 4. Pamt Pamt umonuje prijatie a udriavanie sksenost

    32. 4.1 Poruchy pamti 4.1.1 Kvantitatvne Hypermnzia zvenie niektorej zloky na kor ostatnch - psychostimulanci Hypomnzia oslabenie vetkch alebo niektorch zloiek pamti - vtiepivost, reprodukcia, retencia - demencie, Korsakovov syndrm Amnzia razy

    33. 4.1 Poruchy pamti 4.1.2 Kvalitatvne Poruchy presnosti, istoty, lokalizcie v case, mieste, situcie, ilzie videnho (dja vu), preitho (dja vcu), pocutho (dja entendu), halucincie pamti (spomienky bez pvodnho zitku) Pseudologia fantastica

    34. 5. Emcie Subjektvne zhodnotenie vetkch obsahov prevania, vztah cloveka k vlastnm prejavom, javom a situcim z okolia Emotivita dlhodob emocn charakteristika jedinca Afektivita pohotovost k emocnm reakcim

    35. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.1 Poruchy truktry emci emocn ambivalencia rozdvojen emocn vztah emocn labilita nhle prechody od emcii k emcii oploten emotivita nedostatocne siln emocn reakcie hyperemotivita - intenzvne emocn reakcie citov inertnost neschopnost menit citov vztahy

    36. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2 pecilne poruchy nlad (manick, depresvna, dysforick, zkostn, anhedonick, bludn) poruchy afektov poruchy vych citov ( socilna tupost, morlna tupost,emocn depravcia, degradcia) poruchy obsahov emci (averzie a fbie)

    37. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.1 pecilne: Poruchy nlad Patick nlada li sa od normlnej dlhm trvanm, nezvisl na kvalite psychognnych faktorov, neprimeranou intenzitou, zmenami intenzity, neodklonitelnostou, vraznm vplyvom na psychick funkcie (osobnost, konanie, postoje) a chbanm nhladu chorobnosti, neovplyvniteln preitkami, neprstupn logickmu a racionlnemu presvedcovaniu okolm

    38. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.1 pecilne: Poruchy nlad Expanzvna nlada - eufria (vesel, bez zvenia aktivity), mria (neprimeran vtipkovanie,sprvanie) Manick dominuj vesel, expanzvne obsahy v myslen Hypomanick menej vrazn forma, predstupen manickej nlady Rezonantn nlada predrdenost, afekty zlosti Dysforick rozladen Apatick pokles emocnej reaktivity a nezujem o okolie, bez manifestnej depresie Depresvna nlada hlbok, dlhotrvajci neodkloniteln smtok, vystupnovanm je melancholick nlada, anhednia (neschopnost teit sa) zkostn nlada Bludn nlada svis s bludnmi obsahmi myslenia Paradoxn nlada pri schizofrnii , nepriliehav situcii

    39. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.2 pecilne: Poruchy afektov Patick afekt brlivej priebeh s nslednou poruchou vedomia a amnziou Nezvldnut afekt - sprevdzan taou poruchou konania Afektov stupor tak tlm konania pri silnom afekte zkostn raptus sprevdzan vbuchom hyperaktivity

    40. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.2 pecilne: Poruchy vych citov Socilna tupost neschopnost vytvrat citov vztahy k inm (schizofrnia, ment. retardcia) Morlna tupost krajn egoizmus, protispolocensk konanie (antisocilna porucha osobnosti) Emotvna depravcia vrazn porucha etickch citov (zvislosti) Emotvna degradcia redukcia citovej rovne na oblast telesnch potrieb (pokodenia mozgu)

    41. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.2 pecilne: Fbie

    42. 6. Myslenie Myslenie proces sprostredkovanho poznania Logick, racionlne spracovanie vnemov a pamtovch stop za casti inch psychickch funkci vrtane emci Najvyia forma poznvania Pojem produkt a zkladn prvok myslenia, odra veobecn znaky predmetov a javov a vztahy medzi nimi Myslenie je spojen s recou, pojem je spojen so slovom. Myslenie nepretrit sled asocici Usudzovanie - vedom proces myslenia

    43. 6.1 Poruchy myslenia Kvantitatvne Kvalitatvne: formlne obsahov

    44. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.1.1 Kvantitatvne Poruchy dynamiky Spomalen, bradypsychizmus pomal tempo, mutizmus, depresie, poruchy vedomia, tlmiv ltky Zrchlen, tachypsychizmus zrchlen, spojen s mnoenm asocici, me byt a mylienkov trysk (mnie, stimulacn ltky), logorrhoe Zraz nhle preruenie toku myslenia preruenie reci (schizofrnia)

    45. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.1.1 Kvantitatvne - Poruchy ciela Roztrit - rozptylovan bezvznamnmi podnetmi Zabiehav nerozliuje podstatn od vedlajieho Ulpievav stereotypn opakovanie, persvercie odpoved Nevpravn stle sa vracia k pvodnej tme

    46. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.1 Kvalitatvne - Formlne Symbolick (magick) operuje s javmi a udalostami ako symbolmi inch javov, blzke overm, prisudzuje javom symbolick, tajomn vznam Paralogick rozvolnen logick vzba Autistick (dereistick) odtrhnut od reality, unanie fantziou, pecifick prznak schizofrnie Aglutinujce spjanie pojmov, ktor k sebe nepatria (tvorba neologizmov) schizofrnia Inkoherentn - rozvolnenost asocici (a slovn alt) Patr sem aj zmten (poruchy vedomia) a roztrieten (sch) myslenie

    47. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2 Kvalitatvne Obsahov bludy obsesie (+ kompulzie)

    48. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatvne Obsahov: Bludy Blud je chybn presvedcenie, vzniknut z chorobnch duevnch predpokladov na chorobnom, psychotickom podklade, ktormu pacient ver a ktor m patick vplyv na jeho jednanie (Myslivecek) Chorobne nesprvny sudok, casto sprevdzan silnm emocnm nbojom, ovplyvnuje sprvanie chorho, chor je presvedcen o jeho pravdivosti Kritri bludu: myln predpoklad obsahov nezmyselnost nevyvratitelnost

    49. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatvne Obsahov: Bludy Delenie: primrne (spsoben poruchami myslenia ) sekundrne (napr. pod vplyvom halucinci) Indukovan (v dsledku sugestvneho primrne chorho napr. manelsk pry) Klasifikcia: bludy expanzvne spojen s elevovanou nladou bludy depresvne - spojen s depresvnou nladou bludy paranoidn - spojen s paranoidnm syndrmem

    50. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatvne Obsahov: Bludy Expanzvne megalomanick chorobne zven sebavedomie a precenovanie vlastnho vznamu, alebo vlastnch schopnost - extrapotencn ( pri intoxikcich, manickch poruchch, progresvnej paralze) Depresvne mikromanick, obavn, sebaobvinujce, hypochondrick Paranoidn na podklade vztahovacnosti, bludy prenasledovania, iarliveck, erotomanick (schizofrnia, paranoia, parafrnia, niektor organick psychick poruchy)

    51. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1.1 Kvalitatvne Obsahov: Expanzvne bludy

    52. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1.2 Kvalitatvne Obsahov: Depresvne bludy

    53. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1.3 Kvalitatvne Obsahov: Paranoidn bludy

    54. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatvne Obsahov: Obsesie a kompulzie Obsesie: pretrvvajce mylienky, impulzy alebo predstavy, ktor postihnut subjekt vnma ako ruiv a nezmyseln subjekt sa ich sna ignorovat,potlacit a neutralizovat subjekt m nhlad a je si vedom, e vznikaj spontnne v jeho mysli Kompulzie: ide o opakujce se konanie s urcitm cielom, v dsledku reakcie na obsesiu podla urcitch ceremonilnych a ritulnych pravidiel alebo stereotypnm spsobom toto sprvanie m neutralizovat psobenie obsesie subjekt m nhlad na nezmyselnost alebo nadmernost tohto sprvania obsah obsesi: neistota a pochybnosti, fbia, nutkav konanie obsedantn mylienky se podobaj dominantnm alebo ovldavm mylienkam (kedy subjekt pozn dvod, peco se tieto mylienky vracaj)

    55. 7. Intelekt Inteligencia obecn schopnost adaptovat sa na nov problmy a podmienky ivita Intelekt sbor funkci prejavujcich sa schopnostou poznat nov situcie a celne ich rieit (viac teoreticky)

    56. 7. Rozvoj intelektu Limitovan: vrodene (geneticky) - cca 2/3 biologicky (nedostatocn viva,choroby) psychosocilne (vchova,slovn kontakt, monosti vuky, vzdelvania - vlcie deti - znmych asi 50 prpadov) V populcii priemerne zo 4 lud s 2 priemernho Intelektu,1 nadpriemernho a 1 podpriemernho

    57. 7.1 Poruchy intelektu Mentlna retardcia od rannho detstva,do 2 rokov, trval subnorma IQ70-90 lahk MR IQ 69-50 mentlny vek 9-12r stredne tak MR IQ 35-50,mentlny vek 6-9r tak a hlbok MR-vekov ekvivalent pod 6r, pri hlbokej pod 3r Degradcia na rozdiel od mentlnej retardcie niektor schopnosti ostvaj dlho zachovan, najzvanejia porucha: Demencia - u zsah do benho ivota Globlny typ demencie pri Alzheimerovej chorobe Ostrovcekovit typ pri cievnych demencich Pseudodemencia - prcinou in duevn choroba (depresia...)

    58. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentlna retardcia Lahk - vcina vzdelvatelnch,vzdelanie do cca 6.rocnka Z, dosiahnutie nezvislosti v osobnej starostlivosti, zamestnanie v menej nrocnch profesich mon, schopn it v spolocnosti aj samostatne alebo pod dohladom Stredne tak - vychovateln, nevzdelateln, velk rozdiely v schopnostiach, vcinou v skupinovch zariadeniach, nestlost nlady, casto pokodenie mozgu, epilepsia, telesn a neurologick handicapy

    59. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentlna retardcia Tak - vcinou zvan poruchy mozgu a zmyslovch orgnov, chudobn recov komunikcia, automatick kvav pohyby, tup vraz, vychovvateln k udrovaniu hygienickch nvykov, jednoduchch pracovnch konov pod dohladom Hlbok - tak postih schopnosti porozumiet poiadavkm, intrukcim alebo im vyhoviet - casto inkontinencia mocu, stolice, epilepsia, pokodenie zraku, sluchu, motoriky

    60. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentlna retardcia Syndrm idiot savant: - u 1 z 2000 mentlne retardovanch - npadn duevn vlastnosti u niektorch osb s mentlnou retardciou kalendrne, matematick vpocty, slovn pamt, vtvarn alebo hudobn nadanie Vcinou prod vo vyom veku, rodicia s vym intelektom a socilne-ekonomickm statusom

    61. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.2 Demencia Defekt, pokles a strata intelektovch schopnost, ktor u boli primerane vyvinut - mon u od 3. - 4. roku Postih intelektu, pamti, myslenia, orientcie, ucenia, emci, sprvania, sudku, vych citov Trvanie minimlne 6 mesiacov Negatvne narajca celkov fungovanie Vdy spsoben organickmi prcinami! Mnemotechnick pomcka DEMENTIA D-drogy,lieky,E-endokrinopatie (nerovnovha hormnov), M- metabolick poruchy, E-epilepsia, N-nutricn poruchy,T-tumory, traumy, I-infekcie,intoxikcie A-aterosklerza, anoxia

    62. 8. Konanie a vla Vlov konanie uvedomovan a myseln cinnost smerujca k dosiahnutiu vytcenho ciela - odpoved na vonkajie a vntorn podnety Vla - schopnost rozhodnt sa pre urcit ciel spolu s uvedomenm si a aktivciou prostriedkov k jeho dosiahnutiu Rozvoj vle svis srozvojom mozgovch truktr (prefrontlna funkcia mozgovej kry) Poruchy vle s poruchou autoregulcie, teda urcitho sebeovldania

    63. 8.1 Poruchy vle Ablia - celkov oslabenie vle, neschopnost cokolvek chciet a usilovat sa o nieco - depresie,schizofrnia,pokodenia mozgu Hyperblia - zven sila vlovho procesu s objavenm a chorobnej aktivity, iniciatvy a spontaneity - manick stavy - rchle rozhodnutia, vytrvalost nzka - poruchy kverulacn - vytrvalost vysok (aj roky!)

    64. 8.2 Poruchy cielenho konania irok skupina stavov spojench s poruchou v niektorch etapch vlovho aktu Patr sem aj automatick konanie, nedosahujce roven vedomia, uplatnenie pudovch mechanizmov a intinktov - nhly vznik, krtke trvanie, casto psychomotorick neklud - v extrmne ztaovch situcich

    65. 8.2 Poruchy cielenho konania 8.2.1 Skratov reakcie Prv eventualita k dosiahnutiu ciela (vysvedcenia - tek z domu, dezercia vojaka) Zostva vedomie neporuen!

    66. 8.2 Poruchy cielenho konania 8.2.2 celov konanie Nevedom, cel - ktormu sa neprimerane prispsobuje, neprimeran situcii Pseudodemencia - nevedom snaha napodobnit sprvanie dementnho - odpovede na otzky pribline nepresn, sami sa na poruchu pamti stauj, dodruj vak hygienu, neodmietaj jedlo...(vzenie,snaha o invalidn dchodok) Ganserov syndrm-typick pre vznov a vyetrovanch vo vzbe,zajatcov, prtomn aj porucha vedomia - mrkotn stav premrten, nezmyseln odpovede, sprvanie je rok 15 000,mm dnes 2 000 rokov,noviny cta naopak,klc strk naopak do dver Mu byt aj sluchov a zrakov halucincie Pozor - me byt aj pri epilepsii,ndoroch mozgu

    67. 8.2 Poruchy cielenho konania 8.2.2 celov konanie Puerilizmus nevedom snaha o nik do detskho veku,sprvanie ako dieta Faxensyndrom - sprvanie ako ao, grimasuje, ako blzon Vzbov psychza - npadn stav vzniknut ako podvedom obrana proti vzneniu a vyetrovaniu pestr halucincie vetkch zmyslov,bludy o zzracnom osloboden, nanebovzat, omilosten svetovou vznamnou osobnostou

    68. 8.1. Poruchy konania 8.3 Demontratvne konanie - prtomn predstava sledovanho ciela, na dosiahnutie neprimeran nhradn aktivita - napr. pokus o samovradu, aby si okolie vimlo jeho problmy, nechce zomriet 8.4 Kompulzie - nutkav konanie, ktor sa ned vlou potlacit - poctanie, umvanie, upratovanie, kontroly svojej cinnosti - vypnutie plynu, zamknutie bytu 8.5 Ambivalencia - chorobn nerozhodnost, v konan potom oznacovan ako ambitendencia

    69. 8.6 Poruchy konania: Tiky Mimovlov, opakujce sa, nerytmick pohyby prbuznch skupn kostrovch svalov (motorick tiky) alebo mimovlov produkcia zvukov alebo slov (voklne tiky) Jednoduch: motorick - murkanie, pohyby ramenami, ijou... voklne - pokaliavanie, potahovanie nosom... Komplexn: motorick-poskakovanie, tlapkanie... voklne-opakovanie slov svojich alebo cudzch, pri koprollii neslunch Syndrm Gilles de la Tourette - komplexn motorick a voklne tiky, vulgarizmy, zklby celho tela..

    70. 8.7 Impulzvne konanie Okamit neuven konanie, zdraznen hlavne difzne pudenie k cinnosti Nekontrolovan impulzvne konanie - mon pri schizofrnii Zven sklon k impulzvnemu konaniu pri niektorch poruchch osobnosti - antisocilna porucha osobnosti Impulzvne stavy (psychomotorika?) - v ohranicench casovch obdobiach sa objavuje siln pudenie k nejakej cinnosti - kleptomnia, dromomnia, dipsomnia, oniomnia, pyromnia, erotomnia, gambling, trichotilomnia

    71. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvantitatvne Psychomotorick tlm - tlm aktivity vo forme: Hypokinza (celkov tlm aktivity) Akinza - (pln vymiznutie psychomotoriky, spontaneity, iniciatvnosti - prejav sa vo forme stuporu (zotrvvanie v jednej polohe, pasvne, bez vrazovch prejavov, s mutizmom = tlmom reci) Napr.: tak depresie, dissociatvny stupor... Pohybov zraz - nhle preruenie pohybu, casto aj zraz myslenia (preruenie reci) - schizofrnia

    72. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvantitatvne Hyperkinza Psychomotorick nepokoj Agitovanost - vrazn vystupnovanie psychomotorickej aktivity, me byt aj agresivita, logorea Raptus - nhly neklud,casto tocn,rchle pohyby s dezorganizovanm konanm Jaktcie - psychomotorick neklud sprevdzan zmietanm tela, trasom koncatn, drkotanm zubami

    73. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvantitatvne - Psychomotorick nepokoj Podla intenzity - vntorn nepokoj,psychomotorick instabilita, psychomotorick agitovanost Podla priebehu postupne sa rozvjajci, raptus Podla zamerania agresia, autoagresia

    74. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvalitatvne - Katatonick Nie s prtomn v norme!, nesleduj iaden vedom ani nevedom ciel, na prv pohlad zvca neceln pohyby, recov prejavy alebo deformcie celnch pohybov

    75. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1.1 Kvalitatvne Produktvne katatonick pohybov stereotpie (steretotypn neceln pohyby) verbigercie (stereotypn recov produkcia) echomatizmy = napodobnovanie inho cloveka (echollia-opakovanie slov, echommia-napodobnovanie mimiky, echopraxia -napodobnovanie pohybov)

    76. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1.1 Kvalitatvne Produktvne katatonick Povelov automatizmus (automatick reagovanie na povely, na ben vzvy neraguje) Manierovanie (obradnost a ritulnost v bench konoch, dojem karikatrneho skreslenia pvodnho pohybu) Grimasovanie (neprirodzenost, nepriliehavost k emocnmu stavu)

    77. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1.2 Kvalitatvne Neproduktvne katatonick Negativizmus: Aktvny - odmietanie prkazov, spoluprce Pasvny - nereagovanie na vzvy Mutizmus - chbanie recovho prejavu Katatonick stupor - chbanie akchkolvek pohybov+ zven svalov naptie Flexibilitas cerea (voskov ohybnost) - monost modelovat polohu koncatn ako u figriny Katalepsia - kombincia stuporu a flexibilitas cerea pasivita proti vntenm nastavenia tela a zotrvvanie v tejto polohe, vlov pohyby nie s mon, napr. prznak poduky,

    78. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvalitatvne - Katatonick

    79. 9. Poruchy psychomotoriky 9.2 Kvalitatvne - Frenoleptick stavy Kleptomnia pudenie ku krdeiam Pyromnia impulzvne zakladanie poiarov Poriomnia chorobn tulctvo

    80. 9. Poruchy psychomotoriky 9.2 Kvalitatvne - Impulzvne stavy V ohranicench casovch obdobiach sa objavuje siln pudenie k nejakej cinnosti dromomnia, dipsomnia, oniomnia, erotomnia, gambling, trichotilomnia

    81. 10.1. Pudy Pudy s vroden tendencie k urcitmu konaniu, zameran na uspokojenie zkladnch potrieb. Potreby s vroden i zskan v priebehu ivota. Pudy zachovania jedinca vroden obrann reakcia, pud sebazchovy vprpade ohrozenia (tek alebo tok) Pud obivy Pud orientacn, zvedavosti tba zskavat informcie a poznatky a orientovat sa vo vntornom i vonkajom svete Pud zachovania druhu (rodu) Zdruovac pud socilny pud, societa zvyuje preitie. Umonuje vznik spolocenstva, kultry, vchovy. Pud sprjemnenia existencie sebauplatnenie, byt prijat, cta, slva, vyznamenanie a pocty, tba byt krsny, zdobivost, majetok, pekn zitky, po rozkoi, hedonismus

    82. 10.1. Poruchy pudov Poruchy pudu obivy bulmia - chorobn zvenie potreby jedla, mentlna anorexia chorobn znenie potreby jedla, a odpor k jedlu, sitofobia chorobn strach z jedla u depresi, schizofrni, pika - pojedanie nejedlch predmetov, koprofgia vkaly, kanibalizmus jedinci rovnakho druhu druhu Poruchy sebezchovnho pudu tendencie ksebapokodzovaniu, sebamrzacenie (automutilcie), samovrada Poruchy pohlavnho pudu - vplyv pohlavnej identity, role, sexulnej aktivity, hormonlne o zmena intenzity nymfomania/satyriasis, frigidita o zmena zamerania pedofilia, gerontofilia, nekrofilia o zmena spsobu ukjania voyerstvo, frotrstvo, sadomasochismus Poruchy rodicovskho pudu nezujem o potomstvo, zanedbvanie potomstva, tranie vlastnch det

    83. 10. Poruchy pudov 10.2 Samovraedn konanie Porucha pudu sebazchovy, samovrada, pokus o samovradu, tzv. bilancn samovrada, demontratvny pokus, patick samovraedn konanie psychzy Vvoj pri depresich mylienky, tendencie, rozhodnutie, realizcia Presuicidlny syndrm - utiahnutost do seba, pocity viny, predstavy o smrti,vcitky,poruchy nlady

    84. 11. Osobnost Osobnost integrcia vetkch psychickch a telesnch vlastnost, ktor sa utvraj v priebehu individulneho vvoja a predurcuj schopnost adaptcie na okolie Hipokrates (Aristoteles, Galenos) sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik C.G. Jung - introvert,extrovert E. Kretschmer - habitus pyknick, leptozmny, atletick, dysplastick Vlastnosti osobnosti intelekt a in schopnosti, charakter (svis s vymi citmi), zameranost (shrn zujmov a hodnt), temperament (spsob emocnho prevania a reagovania), pudov vlastnosti, kritickost

    85. 11. Osobnost - Crty Diferencovanost - stupen dokonalosti jednotlivch vlastnost Formt - predpokladom kvalitn intelekt,vla, diferencovanost (+,ale aj , zlocinci velkho formtu) Ucelenost - opakom rozhranost Kompaktnost - odolnost voci ruivm vplyvom Vyhranenost - npadnost jedinca urcitmi vlastnostami - odvaha, pracovitost...

    86. 11. Osobnost - Mechanizmy Mimovedom reakcie, patria k norme, ale vyskytuj sa aj pri psychickch poruchch! Podmienen hlavne emciami, slia k obrane sebaobrazu Racionalizcia - alkoholici, psychopati, neurotici Kompenzcia - pri pocitoch menejcennosti - vyniknutie v inej cinnosti Hyperkompenzcia - casto ako reakcia na zranenia namyslenost,alebo agresivita nikov reakcie - na vyhbanie sa istm situcim - tek, pasivita, samovrada, celovost, denn snvanie

    87. 11. Osobnost - Mechanizmy Projekcn mechanizmy: prenos svojich chb druhm, na druhch Identifikcia - stotonenie sa s spechmi inch Internalizcia - stotonovanie sa s inmi nzormi (zo strachu komunizmus) Negcia - nebratie na vedomie urcit fakt (nemm chorobu)

    88. 11.1 Poruchy osobnosti: Globlne Retardcia (zaostanie vo vvoji, nediferencovanost, nevyvja sa formt) Degradcia (demencie, zmeny, charakteru, egocentrizmus, pokles zbran, odbravanie vych citov,pudovost) Depravcia (zmena charakteru, hodnoty vztahov, strata morlnych zbran-zvislosti) Procesulne zmeny osobnosti (schizofrnia)

    89. 11.2 Poruchy osobnosti: pecilne Rozpad osobnosti (pri schizofrnii - ako orchester bez dirigenta) Transformcia osobnosti (povauje sa za niekoho inho,aj sa tak sprva) Apersonalizcia (chba sprvanie, ktor by zodpovedalo zmene v prevan) Rztep (nhla porucha, pln strata spomienok na predchdzajci ivot - Dr.Jekyll a Mr.Hyde)

    90. Psychopatologick symptomatolgia a syndromolgia Chorobn procesy v organizme vznikaj, rozvjaj sa a udruj postupnostou operci (patogenza) Symptm prznak = element klinickho obrazu Syndrm typick zoskupenie symptmov, dleit je hlavne vedci prznak (depresvna nlada pri depresii) - niekedy netypick priebehy, inkompletn, alebo kombinovan syndrmy, opt je tu jeden vedci

    91. 1.1 Psychopatologick syndrmy - emocn Vedci prznak: porucha nlady Depresvny - depresvna nlada, spomalen psychomotorika, spomalen myslenie, casto v nmetoch samovrada, hypoblia, telesn takosti, cast prmes zkosti, pri takch priebehoch telov ilzie a halucincie zkostn - dominuje zkostn nlada, spolu s telesnmi prejavmi zkosti, nsledne obavy o zdravie, kombincia s depresvnou nladou cast Obsedantnofobick - zkost je vtierav, tmatizuje a konkretizuje sa do konkrtnych obsahov, manifestcia obsesie,fbie

    92. 1.1 Psychopatologick syndrmy - emocn Expanzvny - expanzvna nlada v rznom stupni -euforick, manick, rezonantn, hypomanick - zrchlen psychomotorika, zrchlen myslenie, niekedy a pseudoinkoherencia, motvy konania nestle, oivenie temperamentu, pudov, chbanie pocitu navy Extatick - blaene povznesen nlada, zmena hranc subjektivity, zitky splvania s okolm, psychomotorika me byt akcentovan (tance,rituly), oiven fantzia, magick obsahy v myslen Manick

    93. 1. Psychopatologick syndrmy 1.2 Syndrmy poruenho vedomia: delirantn, oneiroidn, obnubilcia 1.3 Syndrmy poruenho konania a psychomotoriky: abulick ,syndrm psychomotorickej excitcie, akinetick, katatonick

    94. 1.3 Psychopatologick syndrmy Syndrmy porch interpretcie Hypochondrick - v popred ovldav alebo bludn idea s hypochondrickm obsahom, mu aj poruchy vnmania -telov ilzie, cenestopatie, halucincie, casto pri viacerch syndrmoch:depresvnom, zkostnom, paranoidnom Paranoidn - v popred chorobn vztahovacnost - zkladn prznak - paranoidn blud,niekedy aj s expanzvnym, +poruchy vnmania - ilzie, halucincie - sprvanie niekedy nenpadn, niekedy konformn s obsahom bludu

    95. 1.4 Psychopatologick syndrmy Syndrmy organickho pokodenia Dementn: V popred tak porucha kognitvnych schopnost, poruchy emotivity (spastick plac, smiech), pozornosti, psychomotoriky, sprvania, menlivost nlad, schudobnenie myslenia, niekedy bludy (casto naivn), schudobnenie zujmov,oslabenie kritickosti,casto charakterov zmeny, zmeny v pudovej oblasti, casto pridruen telesn ochorenia Amnesticko-konfabulacn (Korsakovov): Tak porucha vtiepivosti pamti, dezorientcia, vpadky pamti nahrdzan konfabulciami

    96. Psychopatologick pojmy: Psychick deficit stav osoby, ktorej vkon v niektorom pecilnom aspekte alebo celkovo spad niie, ne sa to od nej odvodnene ocakva (English, 1999), cie spad niie v porovnan s typickmi jednotlivcami alebo v porovnan s niektormi ukazovatelmi scasnho alebo minulho sprvania.

    97. Psychopatologick pojmy: Retardcia Je spomalenie alebo oneskorenie telesnho, psychickho a charakterovho vvinu. Ked sa retardcia vztahuje na telesn vvin a shrn duevnch javovo na vvin celej osobnosti, hovorme o psychosomatickej retardcii. (Jakabcic, Por, 1996)

    98. Psychopatologick pojmy: Psychick deprivcia je to psychick stav, ku ktormu dochdza nsledkom takch ivotnch situci, ked subjektu nie je poskytnut prleitost na uspokojenie niektorej jeho zkladnej (vitlnej) psychickej potreby v dostacujcej miere a po dost dlh cas. (Langmeier, Matejcek, 1998) Ide teda o stav duevnho strdania, ktor vak nie je nemenn a trval.

    99. Psychopatologick pojmy: Regresia Predstavuje nvrat, zvrat vvinu, padok na skorie vvinov obdobie niekedy straty u rozvinutch schopnost a niekedy znovuobjavenm sa skorch foriem sprvania (napr. detinsk sprvanie u starch lud v dsledku veku, agresvne primitvne sprvanie u opilcov a pod.)

    100. Psychopatologick pojmy: Frustrcia Frustrciou rozumieme zmarenie aktivity smerujcej k urcitmu cielu. Vznik vtedy, ked sa organizmu resp. osobnosti klad viac-menej neprekonateln prekky alebo obmedzenia. Podla toho, ako organizmus resp. osobnost zareaguje, hovorme o frustracnej tolerancii. (Rosenzweig, 1998)

    101. Psychopatologick pojmy: Akcelercia Predstavuje zrchlenie psychickho, telesnho resp. socilneho vvinu v urcitch vvinovch obdobiach alebo celkovho vvinu osobnosti. Vo vcine prpadov ide o pozitvnu zmenu osobnosti, ale me st aj o patologick prpady, napr. predcasn sexulna zrelost v 2.-4. roku ivota dietata.

More Related