1 / 20

komparatívna analýza štátnej podpory vedy, výskumu a inovácií

komparatívna analýza štátnej podpory vedy, výskumu a inovácií. Zuzana Maliková Zuzana.malikova@tuke.sk. Obsah. Cieľ článku Metodológia Analýza podpory vedy a výskumu vo vybraných krajinách Prehľad inovačných nástrojov Záver. Cieľ článku.

yan
Télécharger la présentation

komparatívna analýza štátnej podpory vedy, výskumu a inovácií

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. komparatívna analýza štátnej podpory vedy, výskumu a inovácií Zuzana Maliková Zuzana.malikova@tuke.sk

  2. Obsah • Cieľ článku • Metodológia • Analýza podpory vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Prehľad inovačných nástrojov • Záver

  3. Cieľ článku • priblížiť  spôsob štátnej podpory vedy a výskumu a inovácií (V&V) v troch vybraných krajinách vo Švédsku, na Slovensku a v Japonsku • teoretický prehľad inovačných nástrojov vo zvolených krajinách s cieľom zvýšiť participáciu podnikateľského sektoru vo vede a výskume • porovnáva zvolené indikátory vedy, výskumu a inovácie v daných krajinách.

  4. OECD definuje výdavky na vedu a výskum ako „peniaze vynaložené na kreatívnu prácu vykonávanú systematicky s cieľom zvýšiť úroveň vedomostí a využívanie týchto vedomostí na odvodenie nových aplikácií“ • Griliches vysvetlil zásahy štatu do VaV cez spillovers • Spillovers“ vo V&V znamená, že súkromné investície do vedy, výskumu a inovácií prinášajú výnos nie len pre podnik ale aj pre spoločnosť • Štúdie na podnikateľskej úrovni organizáciou VINNOVA dokazujú, že • prínos pre spoločnosť z investícií do V&V dosahuje 90 až 100% • zatiaľ čo prínos pre podnikateľa sa pohybuje v rozmedzí 7 – 69% • Finančné nástroje :vo forme grantov, pôžičiek s nízkou úrokovou sadzbou. znižovanie daňových záväzkov voči štátu, proinovačne orientovaná odpisová politika, daňové úľavy, licencie oslobodené od dane • Nefinančná politika obsahuje nástroje ako informačné poradenské centrá, inkubátory, centrá excellence, posilnenie duševného vlastníctva

  5. Duševné vlastníctvo je chránené týmito právami: • Práva priemyselného vlastníctva kde spadajú patenty, úžitkové vzorce, známky. • Autorské práva – literatúra, umelecké diela, hudba, software, databázy. Nemusia sa registrovať, lebo sú udeľované automaticky. • Komerčné stratégie – obchodné tajomstvá, zmluvy o mlčanlivosti. • v Európe je získanie patentu 10 krát drahšie ako v Amerike čo oslabuje konkurencieschopnosť a odrádza • v Európe aby 1 patent platil v 13 členských krajinách je potrebné zaplatiť 20 000 eur z čoho preklad a administrácia stoja 14 000eur. V Amerike stojí cca.1850 eur

  6. Metodológia • Sekundárne dáta: Eurostat • OECD definícia výdavkov do VaV • Krajiny: podľa SII (summaryinnovation index) - inovačná výkonnosť krajiny • Švédsko na 1. mieste v roku 2007,2008,2009 • Japonsko (mimo EU) -6. miesto • Inovační lidri • Slovensko – z dobiehajúcej krajiny(2007) na miernych inovátorov (2008)

  7. ŠVÉDSKO • 64% výdavkov na V&V je zo súkromného sektora (v roku 2009 - 77% V&V aktivít realizujú podnikateľské subjekty a to najmä nadnárodné korporácie) • V roku 2007, z celkových výdavkov na V&V: • vládne výdavky 22,2% •  výdavky sektoru vysokoškolského vzdelania dosiahli výšku 0,7% • štátna finančná podpora smeruje najmä do univerzít a výskumných centier, podniky si financujú V&V vo väčšej miere samy • 40% vládneho financovania V&V univerzít -priame financovania v podobe grantov • najvýznamnejšie akademické inštitúcie: Švédska agentúra obranného výskumu, Zariadenie obranného výskumu a Letecký výskumný ústav.

  8. ŠVÉDSKO • V rámci podnikateľského sektora - väčšina vládnej podpory smeruje do veľkých firiem orientovaných najmä na vojenský sektor • 13% z vládneho financovania V&V smeruje pre MSP, čo je v porovnaní so 60% vo Fínsku veľmi nízke. • Podniky realizujú V&V s cieľom zlepšiť existujúce produkty, služby a procesy, v menšej miere investujú peniaze do tvorby produktov, ktoré predtým na trhu neboli • Určitú časť peňazí vláda vyčleňuje aj na vývoj a aktivitu národných inkubátorov pre podporu začatia nových firiem -krajina pritom využíva fondy z EU. • V druhej polovici 1970, Švédsko bolo jednou z prvých krajín ktoré poskytovali daňové úľavy na výdavky na V&V a technický pokrok. Tento nástroj krajina využívala 10 rokov - prestali používať.

  9. ŠVÉDSKO • Nasledujúca tabuľka 1 znázorňuje zdroje financovania V&V v podnikoch v roku 2007. 76% tvoria vlastné zdroje a len 1% štátne zdroje a ďalšie 1% z EU.

  10. JAPONSKO • tretí základný plán vedy a techniky, ktorý je zameraný na 4 hlavné oblasti: • veda o živej prírode, nanotechnológie a materiály, informácie a komunikácia a životné prostredie • V roku 2008 výdavky na V&V -3,76% HDP • 77,7% boli výdavky vynaložené podnikateľským sektorom • 15,6% sektorom vysokoškolského vzdelania • 7,3% neziskovými organizáciami a verejným sektorom. • zamestnancov V&V • 58,7% je v podnikateľskej sfére • 7,3% v neziskových inštitúciách a verejnom sektore • 34% v školstve • V rámci krajín OECD je Japonsko na štvrtom mieste v počte výskumníkov na celkovú zamestnanosť: na 1000 zamestnaných pripadá 11 výskumníkov, pričom priemer OECD je 7, 3 • hlavným aktérom vo výskume sú podnikateľské subjekty a druhým najväčším finančným podporovateľom je vláda • nízka účasť európskych a iných zahraničných fondov- v roku 2007 celkové cezhraničné financovanie dosiahlo len 0,3%

  11. JAPONSKO • 90% vládnych výdavkov na V&V smeruje do univerzít a verejných inštitúcií. V rámci všetkých univerzít je 75% súkromných. Aj napriek tomu, štát finančne podporuje najmä štátne univerzity. • Súkromné univerzity majú financie zo školného plateného študentmi • štátne univerzity aj štátne výskumné centrá majú finančné prostriedky priamo od ministerstiev alebo od špecializovaných agentúr pre financovanie, avšak nie sú v podobe konkurenčných grantov, ktoré získavajú najlepší • rozpočet na V&V sa výrazne nemení od roku 2002 • tri hlavné organizácie na financovanie V&V: • Japonská spoločnosť pre podporu vedy, • Japonská agentúra vedy a techniky • Rozvojová organizácie pre nové energetické a priemyselné technológie.

  12. JAPONSKO • Každé ministerstvo poskytuje finančnú podporu v 4 základných formách: • základné univerzitné financovanie, • financovanie V&V za pomoci nezávislých správnych orgánov spadajúcich pod ministerstvá • špeciálne financovanie V&V organizácií • iné priame financovanie cez programy a projekty z ministerstva. • daňové stimuly -v roku 2003 vláda pozmenila systém daňových stimulov a zaviedla 8 – 10% permanentnú úľavu z celkových výdavkov na V&V • nepriamá podpora súkromných investície do V&V - tvorba technologických parkov, ktoré slúžia na podporu podnikateľov. • motiváciou včlenenia súkromného sektora do V&V -vytváranie povedomia a zapájanie súkromného sektoru do tvorby výskumnej politiky • Súkromná sféra - implementovaná aj do tvorby systému duševného vlastníctva. Napríklad vďaka tomu boli zavedené vhodné nástroje pre skrátenie procesu získavania patentov. • všeobecné dialógy, • neformálne zapojenie bez priamej účasti do procesu tvorby výskumnej politiky • spoločné aktivity medzi verejným a súkromným sektorom – pri vytváraní klastrov, technologických parkov, očakáva sa nárast dôležitosti prepojenia zamestnancov medzi súkromným a verejným sektorom

  13. SLOVENSKO • Výdavky na V&V v roku 2009 dosiahli 0,46 % z HDP, pričom v nasledujúcom roku sa očakáva zvýšenie na 0,6% z HDP. • Slovenská vláda každým rokom vyčleňuje menšiu čiastku zo štátneho rozpočtu na V&V. Štátna podpora V&V v roku 1998 dosahovala 12,14 miliónov eur, naopak v roku 2008 len 4,23 miliónov eur. • V porovnaní so Švédskom a Japonskom, najväčšie výdavky neboli vynaložené podnikateľským sektorom (35,6%) ale boli zo strany vlády v hodnote 53,9% z celkových výdavkov na V&V. • finančná podpora je prevažne vo forme grantov. Na Slovensku má finančná podpora dve podoby: • Financovanie SAV a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania cez priame transfery alebo VEGA granty. • Konkurenčné granty

  14. SLOVENSKO • V rámci oblasti fiškálnych stimulov podľa správy pre EK z roku 2004, Slovensko nevyužívalo daňové úľavy ako nástroj podpory pre V&V. Ani v roku 2007 o to ministerstvo financií SR nemalo záujem. Zákon z roku 2009 už obsahuje túto formu fiškálnych nástrojov • Zákon č.185/2009 o stimuloch výskumu a vývoja pre podnikateľov vymedzuje 5 druhov stimulov (poskytovatelia MŠSR a MF SR): A) dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na : 1. Podporu základného, aplikovaného výskumu alebo experimentálneho vývoja 2. Vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu 3. Zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva 4. Dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja B) úľava na dani z príjmu podľa osobitných predpisov • Podnikateľské inkubátory : 2002 až 2008 vybudovaných 16 inkubátorov a 1 virtuálny

  15. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Na obrázku 1. sú znázornené vybrané indikátory charakterizujúce situáciu vedy, výskumu a inovácií v krajine

  16. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Slovensko je na poslednom mieste vo všetkých indikátoroch okrem počtu patentov so zahraničnými spoluvynálezcami. • Najhoršia situácia -trojitá patentová rodina na milión obyvateľov a to 0,02. Trojitá patentová rodina znamená, že jeden patent bol podaný v EPO (Európsky patentový úrad), JPO (Japonský patentový úrad) USPTO (Úrad pre patenty a ochranné známky v USA). • Švédsko má najvyššie hodnoty v rámci rizikového kapitálu na HDP, v podnikateľskom výskume a vývoji (BERD 46% HDP), • v počte vedeckých článkov na milión obyvateľov (95,6) • okolo 65% firiem sa vyznačuje inovatívnymi aktivitami • Japonsko má najvyššie hodnoty v rámci percenta firiem s netechnologickými inováciami • najlepšie aj v rámci trojitých patentových rodín. To znamená, že v Japonsku pripadá na 1 milión obyvateľov až 100 trojitých patentov.

  17. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Švédsko (0,5093) má dvojnásobne viac inovatívnych firiem ako Slovensko (0,268) • Orientujú sa viac na inováciu produktu ako procesu • V obidvoch krajinách sú inovácie produktov realizované najmä v podnikoch • Na Slovensku okolo 11% inovatívnych podnikov kooperuje s inými podnikmi či inštitúciami a vo Švédsku je to 13,3% inovatívnych podnikov.

  18. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • V Japonsku až 48% prislúcha inovačným stratégiám, ktoré majú vysoký vyznám aj vo Švédsku (16%). To je vysoké v porovnaní so 4% pre EU 27 a 5% na Slovensku • Druhým najvýznamnejším nástrojom v Japonsku 37% je priama podpora vo forme grantov a pôžičiek, na Slovensku dosahuje 30% a naopak vo Švédsku len 3%. • Slovensko má najväčšie percento 45% v rámci V&V kooperácie (PPP projekty), čo je skoro dvojnásobok EU27 a je väčšie aj v porovnaní so zvyšnými dvoma krajinami: vo Švédsku 31% a Japonsku 30%. • Druhým najvýznamnejším nástrojom 30% na Slovensku sú Strategické výskumné politiky (dlhodobé výskumné programy), to je tiež dvojnásobok v porovnaní s EU27. V rámci tohto nástroja Švédsko sa nelíši od priemeru EU 27 a Japonsko dosahuje vyššiu hodnotu o 5%. • Švédsko dáva najväčší dôraz 31% na V&V kooperáciu (PPP projekty), na Slovensku je to 45% a v Japonsku 30% • 28% orientujú na politické opatrenia týkajúce sa excelentnosti, relevantnosti a riadenia výskumu na univerzitách. V Japonsku tento nástroj má len 6%, na Slovensku 25%.

  19. Záver • Komparatívna a deskriptívna analýza nám poukázala na niekoľko nedostatkov podpory V&V na Slovensku • Celkové výdavky na V&V vyjadrené ako percento z HDP sú na Slovensku veľmi nízke, nedosahujúce ani 0,5% zatiaľ čo vo Švédsku a Japonsku sú nad 3% HDP. •  len na Slovensku najväčšia časť výdavkov bola vynaložená zo strany štátu a nie zo strany podnikateľov. • Vo Švédsku 76% výdavkov na V&V je zo strany podnikateľov a v Japonsku je to 77%. • Slovensko zaostáva aj v podpore rizikového kapitálu, ktorý dosahuje len 0,46% HDP v porovnaní so 46% HDP vo Švédsku. • Z vykonaných analýz by sme mohli vyvodiť záver, že Slovensko ma • väčšiu pozornosť venovať rizikovému kapitálu, • celkovo zvýšiť povedomie podnikateľov o význame inovácií a zároveň aj samotný štát by mal V&V venovať väčšiu pozornosť. • V rámci fiškálnych stimulov je to otázne, pretože Švédsko ich nevyužíva ale Japonsko áno.

  20. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ZUZANA.MALIKOVA@TUKE.SK

More Related