METÓDY A FORMY TECHNICKEJ TVORIVOSTI

1. METÓDY A FORMY TECHNICKEJ TVORIVOSTI doc. Ing. Roman Hrmo, PhD.

2. TVORIVOSŤ – VYMEDZENIE POJMU Tvorivosť = kreativita Slovo kreativita pochádza z gréčtiny, má tieto významy: plodiť, tvoriť, rodiť, stvoriť, tvorivosť. V angličtine sa tvorivosť označuje slovom creativity. Synonymá: originalita, divergentné myslenie, invencia, fantázia, nadanie, intuícia, myšlienková odvaha a pod. (Turek, 2001)

3. Definície tvorivosti: E. P. Torrance (1962, s. 361): Tvorivosť je proces produkovania hypotéz, ich verifikácie a komunikácie výsledkov. Táto definícia v sebe zahŕňa tvorbu niečoho nového, niečoho, čo jedinec predtým nevedel, alebo čo predtým neexistovalo. Zahŕňa v sebe tiež také veci ako invencia, objavovanie, zvedavosť, predstavivosť, fantázia, experimentovanie, manipulácia atď. Tvorivé myšlienky sa stávajú evidentnými prostredníctvom takých vecí, ako: vedecké teórie, vynálezy, kvalitnejšie výrobky, romány, básne, projekty, obrazy, sochy atď.

4. C. Rogers (1962, s. 65): Tvorivý proces je taký, v ktorom sa prostredníctvom činnosti objaví nový vzťahový produkt, vyrastajúci z jedinečnosti indivídua na strane jednej a vecí, udalostí, ľudí alebo podmienok jeho života na strane druhej. J. Hlavsa (1985, s. 40): Tvorivosť, to sú také zmeny v subjekto - objektových vzťahoch, pri ktorých syntézou vonkajších vplyvov a vnútorných stavov dochádza k alterácii subjektu prostredníctvom intenzívnej a špeciálnej činnosti a k vývinu kreatívnych situácií a produktov, ktoré sú nové, progresívne, hodnotné a užitočné, pravdivé a komunikovateľné, čo spätne formuje vlastnosti subjektu.

5. M. Zelina (1994, s. 129): Tvorivosť je taká interakcia subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt, referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty. V definíciách tvorivosti sa najčastejšie opakuje tvrdenie, že to čo je tvorivé, musí byť nové (jedinečné, pôvodné, originálne) a nejakým spôsobom vhodné, hodnotné (užitočné, prijateľné). Ale nové môže byť niečo aj v subjektívnom význame, t.j. nové len pre mňa, zatiaľ čo ostatní to už poznajú, ako aj v objektívnom význame - je to nové pre všetkých ľudí. Novými môžu byť ale aj nesprávne odpovede na otázky, podvody, klamstvá atď.

6. Tvorivosť: • užšie chápanie: tvorivosť je možná iba u talentovaných vedcov, umelcov a vynálezcov - technikov, • široké chápanie: v zmysle, že každý človek je tvorivý. Niekedy chápe iba ako schopnosť človeka nachádzať nové, originálne a hodnotné riešenia, inokedy ako celý komplex kognitívnych, osobnostných, motivačných, postojových atď. vlastností človeka, ale aj ako súhrn všetkých činiteľov (vnútorných i vonkajších), ktoré ovplyvňujú proces tvorenia.

7. Pojem tvorivosť sa používa vo viacerých významoch, napr. : • ako nadradený názov pre všetky aspekty a činitele tvorivej činnosti (tvorivé myslenie, tvorivá osobnosť, tvorivý produkt, teórie tvorivosti, zložky a druhy tvorivosti, tvorivý proces, rozvíjanie tvorivosti a pod.), • na označenie schopnosti tvoriť niečo nové, originálne • iba na označenie druhu tvorivosti (napr. umelecká tvorivosť).

8. D. Child (1977, s. 213) konštatuje: Pravdou je, že vieme málo o tom, čo robí človeka tvorivým a ešte menej o určujúcich činiteľoch tvorivosti.

9. V zhode s poprednými svetovými (J. P. Guilford, E. P. Torrance, C. Rogers, J. F. Feldhusen, F. Barron, R. J. Sternebrg, T. M. Amabile a ďalší) i slovenskými (M. Zelina, L. Ďurič, M. Jurčová) odborníkmi vychádzame z týchto axióm o tvorivosti: • Tvorivosť je produkcia nových a vhodných(užitočných, hodnotných)produktov- myšlienkových i materiálnych. • Tvorivý proces nie je procesom nadprirodzeným a nevysvetliteľným. Rovnako ako každý iný psychický proces, ajtvorivý proces možno vedecky skúmať, analyzovať, experimentovať s ním a kontrolovať ho.

10. Tvorivý proces nie je jednoduchý a izolovaný proces. Pod týmto pojmom je zahrnutýkomplex poznávacích, motivačných, postojových, citových, environmentálnych a i. faktorov. • Tvorivý proces je možný u každého človeka, t.j. každý človek je do určitej miery tvorivý. • Tvorivý proces je možný vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.Teda nielen vo vede, umení, technike - vynálezcovstve, ale aj v športe, obchode, politike, vyučovaní i učení sa atď. • Tvorivosť, tvorivé schopnosti, tvorivé myslenie je možné rozvíjať, formovať, trénovať, t.j. je možné ich zvyšovať.

11. Tvorivosť je "ťažká" prácav tom zmysle, že človek musí veľa vedieť, poznať, premýšľať, byť vysoko motivovaný, vytrvalý, nevzdať sa prekážok, ochotný riskovať, musí mať rozvinuté kognitívne schopnosti (vnímanie, pamäť, predstavivosť, myslenie) atď., aby mohol vytvoriť nový a hodnotný produkt. • Tvorivý proces u vysokotvorivých a menej tvorivých ľudí, dlhodobý i krátkodobý tvorivý proces sa nelíšia podstatou, ale iba intenzitou, hĺbkou a rozsahom.

12. Ďalšie pojmy súvisiace s tvorivosťou, napr.: • tvorivé schopnosti • tvorivá osobnosť • tvorivý proces • tvorivý produkt • tvorba • tvorivá klíma

13. VÝZNAM TVORIVOSTI Keby človek nemal schopnosť tvoriť, nedochádzalo by k spoločenskému pokroku, ale iba k reprodukcii daného stavu. Najcharakteristickejšou črtou budúceho vývoja spoločnosti sú permanentné a rýchle zmeny. Najdôležitejšou vlastnosťou človeka na vyrovnanie sa s týmito zmenami je tvorivosť.

14. V krajinách, ako napríklad Slovenská republika, ktoré vyčerpali zdroje extenzívneho rozvoja svojho hospodárstva, je jedinou šancou pre prosperitu, pokrok, rozvoj uvoľniť tvorivý potenciál, tvorivé myslenie a konanie občanov ako hlavný zdroj ďalšieho rastu spoločnosti. Namiesto "homo faber" treba vychovávať "homo creathor" - ľudí so smelým, novátorským, tvorivým myslením, nachádzajúcich nové cesty a metódy vo vede, v technike, v ekonomike, v riadení, v kultúre, vo výchove i vzdelávaní. Investície do tzv. priemyslu mozgov, do rozvoja tvorivých schopností sú najrentabilnejšími investíciami (Turek, 2001). Príklady: Rubik, Bill Gates.

15. Tvorivosť má rozhodujúci význam i v živote jedinca. Vedecké štúdie dokazujú, že v tvorivej práci nachádza človek zmysel života, sebarealizáciu, šťastie. Tvorivá činnosť v zamestnaní i v osobnom živote, tým, že ju sprevádza pocit sebarealizácie, zmysluplnosti života, šťastia človeka, je aj liekom proti mnohým civilizačným chorobám, ktoré vznikajú z pocitov malomyseľnosti, márnosti sveta, úzkosti, stresu atď. (Zelinová - Zelina, 1990, s. 13-14).

16. Žiaľ, našu súčasnú civilizáciu, život väčšiny ľudí, výstižne charakterizuje Rogers (1962) ako veľmi málo prispievajúce k rozvoju tvorivosti. Už Platón povedal: “Čo sa cení v spoločnosti, to sa aj kultivuje.” Ak spoločnosť nepodporuje, necení si zmeny, novosť, originalitu, tak sa nerozvíja ani tvorivosť. O tom, ako sa cení tvorivosť v našej republike, svedčí spoločenské a finančné ohodnotenie profesií, ktoré sa považujú za tvorivé: vedcov, umelcov, ale i učiteľov.

17. Malé deti sa vyznačujú veľkou tvorivosťou. Všetkému novému sa učia v podstate riešením problémov, majú nespočetné množstvo otázok "prečo", prostredníctvom ktorých sa usilujú dozvedieť čo najviac o svete i o sebe. Tieto deti pri dospievaní, po vstupe do školy a do sveta práce strácajú tvorivé možnosti, akoby sa odnaučili tvorivo myslieť a konať. Prečo? Pretože za nich myslia a vnucujú im svoje názory iní: učitelia, vedúci, politici atď.

18. V našich školách sa odovzdávajú žiakom a študentom poznatky prevažne v hotovej podobe a žiaci ich pasívne prijímajú. Vedie to k prílišnému rešpektu, k slepej viere v hotové poznatky, ktoré im sprostredkuje nadriadený (učiteľ), k dogmatizmu. V praxi sú absolventi škôl potom nesamostatní pri riešení pracovných problémov, s každou maličkosťou sa obracajú na nadriadeného, lebo on symbolizuje učiteľa, učebnicu, absolútnu pravdu, hotový naservírovaný poznatok. Svojmu mysleniu neveria. Veria iba tomu, čo majú naučené. Prečo?

19. Škola ich nenaučila pri tradičnom vyučovaní: • veriť si a uplatňovať vlastné myslenie, • uplatňovať vlastné nápady, overovať si ich, • nebáť sa nových myšlienok, aj keď sú v rozpore s uznávanými pravdami. Potláča sa nápaditosť, tvorivosť, myšlienková odvaha, odvaha pri uplatňovaní vlastného pohľadu na svet. Vyžaduje sa reprodukcia myšlienok a pohľadov na svet uznávaných osobností. Vedie to k plytkému reprodukovaniu cudzích myšlienok, ktoré ochudobňuje nielen študentov, ale aj vedu, život a spoločnosť. Výchova a vzdelávanie dokážu tvorivosť nielen rozvíjať, ale aj držať na uzde a blokovať.

20. Práca väčšiny ľudí sa vyznačuje iba veľmi malým stupňom tvorivosti. Tá je rezervovaná pre managerov, vývojárov, konštruktérov. Aj vo vede je, žiaľ, neveľa vysokotvorivých ľudí, ktorí by vytvárali naozaj nové, priekopnícke, tvorivé teórie. Dokonca aj v osobnom a rodinnom živote prevláda netvorivosť. V obliekaní, strave, pasívnom trávení voľného času, v knihách, ktoré čítame, v televíznych i filmových programoch, ktoré sledujeme a dokonca i v myšlienkach, názoroch, postojoch prevláda tendencia ku konformizmu, stereotypu.

21. Význam tvorivosti pre človeka i spoločnosť výstižne vyjadrili Zelina - Zelinová (1990, s. 15): • Tvorivosť dáva zmysel životu. • Tvorivosť odlišuje človeka od zvieraťa a stroja. • Tvorivosť lieči človeka z chorôb modernej civilizácie. • Tvorivosť je spôsob sebarealizácie. • Tvorivosť je najväčšou hodnotou pre spoločnosť. • Tvoriť znamená žiť.

22. Aby bolo možné rozvíjať tvorivosť človeka, je potrebné vedieť: • aké psychické procesy sa odohrávajú v psychike človeka pri tvorivom procese, • ktoré činitele (schopnosti, osobnostné črty, vplyvy prostredia atď.) sú pre tvorivosť rozhodujúce, • prečo je jeden človek viac tvorivý ako iný, • v akom prostredí človek optimálne tvorí a pod.

23. HODNOTENIE TVORIVOSTI ŽIAKOV INTELEKTOVÉ SCHOPNOSTI CHARAKTERIZUJÚCE TVORIVOSŤ ČLOVEKA (fluencia, flexibilita, originalita, senzitivita, redefinícia a elaborácia) Americký psychológ J. P. Guilford vyslovil a verifikoval hypotézu, žetvorivosť nie je totožná s inteligenciou(meranou IQ testami). Tvorivé schopnosti sa stanú jasnejšími a zmysluplnejšími, keď sa porovnajú s inými schopnosťami a keď sa zistia vzťahy medzi nimi. Preto sa hľadali pomocou faktorovej analýzy faktory, ktoré tvoria základ psychickej činnosti pri intelektových procesoch.

24. Faktorovou analýzou Guilford vyčlenil 6 intelektových schopností charakterizujúcich tvorivosť človeka: • fluencia, • flexibilita, • originalita, • senzitivita, • redefinícia • elaborácia.

25. FLUENCIA FLUENCIA: bohatosť, množstvo, kvantita myšlienok, predstáv, symbolov, pohotovosť vytvárať myšlienky. Guilford uvádza štyri zložky fluencie: • slovnú • asociačnú • vyjadrovaciu • myšlienkovú

26. Inštrukcia na riešenie úloh naslovnú fluenciu: • Pripravte si papier a písacie potreby. • V priebehu štyroch minút napíšte čo najviac slov, ktoré začínajú napr. na písmeno "c". Píšte čo najrýchlejšie, nevenujte pozornosť krasopisu ani pravopisu(iný, ťažší variant: napíšte v priebehu štyroch minút čo najväčší počet slov, ktoré sa končia koncovkou - óg, napr. geológ, astrológ, monológ). • Spočítajte napísané slová, ale najprv vyškrtnite opakujúce sa slová alebo iné chybné odpovede.

27. Asociačná fluenciasa prejavuje v pohotovom vybavení si takých slov zo slovnej zásoby, ktoré spĺňajú isté obsahové požiadavky. Napríklad: Doplňte chýbajúce slovo vo vete tak, aby veta mala zmysel: Šatka je ľahká ako ........ (páperie, lístie a pod.) Iný príklad: Ku každému z uvedených slov napíšte štyri synonymá. Na riešenie máte štyri a pol minúty, v prípade nahrávania jeden a pol minúty: Spolok, pohár, hašterivý, postoj, uľahčiť, zoznam, neposlušný, starosť, dobrota, často.

28. Vyjadrovacia fluenciasa prejavuje v konštrukcii odpovede, ktorá sa skladá z niekoľkých slov. Napríklad: Napíšte vety, ktoré sa skladajú z troch slov, pričom sú dané začiatočné písmená jednotlivých slov: M..... o.......p.......... Mám otvorenú peňaženku. Moje oko pobolieva. Motor ostal poruchový...... atď).

29. Myšlienková fluenciaje schopnosť tvoriť myšlienky v situácii, ktorá umožňuje viaceré riešenia (odpovede). Mierou tejto schopnosti je iba počet myšlienok, a nie stupeň ich odlišnosti, lebo stupeň odlišnosti predstavuje inú schopnosť (flexibilitu). Napríklad: Napíšte v priebehu desiatich minút pri každom uvedenom predmete toľko spôsobov použitia, koľko si vymyslíte. Nesmie však dôjsť k zmene tvaru príslušného predmetu (napr. k jeho pretvoreniu a pod): klinec, fľaša, tehla, futbalová lopta.

30. FLEXIBILITA Guilford rozoznáva dva druhy flexibility: • spontánna – subjekt nie je nútený byť flexibilný, • adaptívna – subjekt je nútený byť flexibilný, pretože problém nemôže vyriešiť bez flexibility.

31. Prespontánnu flexibilitu sú typické skoky z jednej kategórie (triedy) použitia do inej. Príklad na zisťovanie spontánnej flexibility: Traja študenti mali za úlohu v priebehu troch minút napísať čo najväčší počet použití volejbalovej lopty. Ich odpovede boli tieto: • Študent A: 1. na volejbal, 2. na basketbal, 3. na futbal, 4. na hádzanú, 5. na vodné pólo. • Študent B: 1. na hry na lúke, 2. na iné športové hry, 3. na sedenie, 4. ako bubon, 5. na plávanie. • Študent C: 1. závažie, 2. guľa, 3. dekorácia, 4. hračka, 5. hudobný nástroj.

32. Z hľadiska fluencie by dostal každý študent po 5 bodov, pretože kritériom fluencie je počet odpovedí. Pri hodnotení flexibility dostane každý študent iný počet bodov. • Študent A dostane len 1 bod, lebo jeho odpovede patria len do jednej triedy použitia: použitie lopty na rozličné športové hry. • Študent B dostane 4 body, v jeho myslení sa prejavila väčšia pružnosť, lebo uviedol 4 triedy použitia lopty (hry, na sedenie, bubon, plávanie). • Študent C obdrží 5 bodov, lebo každá odpoveď predstavuje inú triedu použitia.

33. Typickým testom naadaptívnu flexibilitusú tzv. zápalkové problémy - zápalkové hry - skladačky zápaliek, napr. z určitého obrazca vytvoreného zo zápaliek odobrať niekoľko zápaliek tak, aby sa vytvoril určitý počet štvorcov.

34. ORIGINALITA ORIGINALITA je schopnosť produkovať (nachádzať) nové, neobvyklé (pôvodné, svojrázne, osobité) riešenia, odpovede, ktoré sa zakladajú na vzdialených asociáciách, alebo sú vtipné a vyznačujú sa prekvapujúcou vynachádzavosťou.

35. Napríklad: V priebehu desiatich minút napíšte stručne, v bodoch predpokladané následky tejto udalosti: Čo by sa stalo, keby ľudia odrazu získali schopnosť prechádzať múrom ? (Zväčšil by sa počet krádeží a zväčšil by sa počet policajtov. Výroba zámkov by stratila zmysel, atď.)

36. Ak chcete navzájom porovnať originalitu viacerých osôb, použite toto bodovanie: • Za každú odpoveď, ktorá sa vyskytla u všetkých osôb len raz, dajte jeden bod. Berte do úvahy, že obsahovo rovnakú odpoveď možno štylizovať inými slovami. • Za každú odpoveď, ktorá sa vyskytla v porovnávacej skupine osôb dva alebo trikrát, dajte dva alebo tri body. • Čím menší je súčet bodov, tým originálnejšie boli odpovede.

37. Iným druhom testu na zisťovanie originality je vymyslieť rôzne názvy pre nejaký príbeh. Napr. Misionára zajali na Papui – Novej Guinei domorodci. Ako nepriateľa sa ho rozhodli zjesť. Dali ho do veľkého hrnca, do ktorého naliali vodu, odniesli na ohnisko a pripravili vatru. Vtom prišla dcéra náčelníka domorodcov, ktorá mu povedala, že ho oslobodí, ak sa stane jej manželom. Misionár to odmietol, a tak ho domorodci uvarili a zjedli. Menej originálne názvy pre tento príbeh boli: Zjedený divochmi. Smrť v Papue. Uvarený divochmi. Originálnejšie odpovede boli: Manželstvo horšie ako smrť. Horúca cena za slobodu.

38. REDEFINÍCIA REDEFINÍCIA je schopnosť produkovať transformácie, zmeniť funkciu predmetu alebo jeho časti, zmeniť, modifikovať, redefinovať informácie. Príklad: Uveďte, ktorý z nižšie uvedených predmetov je najvhodnejší na založenie ohňa? 1. vrhačská guľa, 2. jablko, 3. paprika, 4. vreckové hodinky, 5. ceruzka.

39. Správna odpoveď: Vreckové hodinky, a to použitím sklíčka ako šošovky.

40. SENZITIVITA SENZITIVITA alebo tiež citlivosť na problémy je schopnosť vidieť medzery, nedostatky v riešení. Meria sa testami dvojako: • Riešiteľ má uviesť problémy, nedostatky pri používaní bežných domácich prístrojov, ako napr. telefón, práčka, žehlička, chladnička. • Riešiteľ má uviesť, aké problémy, nedostatky vidí v sociálnych vzťahoch a inštitúciách, ako napr. komunálne voľby, rozvodové konanie, stávkové kancelárie a pod.

41. ELABORÁCIA ELABORÁCIA je schopnosť domyslieť, rozpracovať detaily riešenia, doviesť myšlienku do konca. V testoch sa zisťuje tak, že sa načrtne iba plán nejakej činnosti a riešiteľ má navrhnúť podrobne všetky kroky, detaily, aby bol plán realizovateľný. Obsah testov tvorivosti (kreativity) nemusí byť iba sémantický ako vo vyššie uvedených ukážkach, ale aj symbolický, figurálny, príp. behaviorálny (pohyby, správanie).

42. Príklady: • Z číslic 2, 3, 4, 5, 6 utvorte čo najviac rôznych rovníc. Napr. (5 – 4 + 2 + 3) = 6. (Ide o zisťovanie symbolickej fluencie). • Pokúste sa vyjadriť zvukom víchricu, padanie krúpov. • Vyjadrite pohybom, ako sa topí snehuliak (tu ide o behaviorálnu tvorivosť). • Na obrázku č. 2 je nakreslený štvorec. Doplňte tento štvorec najviac štyrmi úsečkami, aby vznikol obraz nejakého predmetu, javu.

43. INTELIGENCIA A TVORIVOSŤ Niekedy nesprávne dochádza (aj medzi učiteľmi) k stotožňovaniu, zámene či prekrývaniu pojmov inteligencia a tvorivosť. Inteligencia je rovnako nepresný pojem ako tvorivosť. Existujú desiatky definícií inteligencie, ale ani jedna nie je všeobecne akceptovaná. Tieto definície možno zaradiť do troch kategórií: biologickej, psychologickej a operačnej (Child 1977).

44. Biologické definície zdôrazňujú inteligenciu ako schopnosť jedinca prispôsobovať sa novým podmienkam života, novým problémom, správne reagovať v novej, neznámej situácii, aplikovať známe poznatky do neznámych súvislostí. • Psychologické definície zdôrazňujú mentálnu výkonnosť a schopnosť abstraktného myslenia vyžadujúceho používanie symbolického jazyka, schopnosť učiť sa. • Podľa operačných definícií je inteligencia to, čo merajú inteligenčné testy (IQ testy).

45. Rozdiel medzi inteligenciou a tvorivosťou podľa nášho názoru je možné najlepšie pochopiť porovnaním testov tvorivosti a inteligenčných testov. Uvádzame niektoré položky IQ testov: • Usporiadajte nasledujúce slová v zostupnom poradí všeobecnosti a) mäsožravec, b) stavovec, c) zviera, d) mačka domáca, e) doga (Správna odpoveď: c, b, a, d, e) • Ktoré slovo nepatrí do nasledujúceho zoznamu a) kúsok, b) časť, c) zlomok, d) polovica (Správna odpoveď: d)

46. Automobil prešiel za hodinu 40 km. Koľko km prejde za 5 hodín? ( 200 km) • Máte 3 minúty času, aby ste sa naučili nižšie napísané slová: lev - slon .............. Učte sa tak dlho, kým nedostanete znamenie prestať. Potom zošit zavrite a odložte na kraj stola. Napíšte slová, ktoré si pamätáte.

47. Čitateľ určite prišiel na to, že úlohy inteligenčných testov majú spravidla jedno správne riešenie, t.j. identickú odpoveď od všetkých, ktorí majú testovú úlohu riešiť. Ide o konvergentné úlohy vyžadujúce najmä konvergentné myslenie a dobrú pamäť. Takéto úlohy prevažujú v školách na celom svete, a to je aj jeden z dôvodov, prečo je medzi školským hodnotením (prospechom žiakov) a ich inteligenciou (meranou IQ testami) štatisticky významná súvislosť.

48. Testy tvorivosti naproti tomu obsahujú spravidla divergentné úlohy, úlohy majúce viacej riešení. Na školách sa takéto úlohy vyskytujú iba ojedinele a aj tento fakt je jedným z možných dôvodov prečo, medzi tvorivosťou žiakov (meranou testami tvorivosti) a ich prospechom nie je štatisticky významná súvislosť.

49. Rozdiel medzi inteligenciou a tvorivosťou výstižne vyjadrili Getzels a Jackson (1962) pri opise najcharakteristickejších kvalít a reakcií pri tvorivom a inteligentnom konaní: Inteligencia Tvorivosť schopnosť vynaliezať produkcia nových, originálnych myšlienok revízia známeho skúmanie neurčeného konštruovanie toho, čo môže byť záujem o nové a špekulatívne veci ochota riskovať divergentné myslenie otvorenosť pátranie, menej obmedzované cieľmi • schopnosť pamätať si • pamätanie si obsahu • retencia známeho • učenie sa predurčeného • zachovanie toho, čo je • záujem o bežné, očakávané veci • preferovanie istoty • konvergentné myslenie • defenzívnosť • kontrolované myslenie

50. TVORIVÝ ČLOVEK Torrance (1967) uvádza tieto vlastnosti tvorivého človeka: zvedavosť, tendencia pýtať sa, nezávislosť v myslení i konaní, humor, fantázia, hravosť s myšlienkami, radikalizmus, sebavedomie, asertivita, dobrá pozorovacia schopnosť, citlivosť, menšia viazanosť k realite, odmietanie autoritárstva.