Zlyhanie štátu: problémy kolektívneho rozhodovania

1. Zlyhanie štátu: problémy kolektívneho rozhodovania

2. Teória verejnej voľby Kolektívne rozhodovanie a jeho formy • Priama demokracia • Zastupiteľská demokracia

3. Priama demokracia: • Efektívnosť rozhodnutia v priamej demokracii by sa mala teoreticky dosiahnuť v prípade, keď nikto zo zúčastnených nebude týmto rozhodnutím znevýhodnený, tj. rozhodnutie by malo byť prijaté jednomyseľne. • Takéto situácie sú však skôr zriedkavosťou, verejná ekonómia problém rieši sčítaním úžitkov a strát, ktoré vznikli zúčastneným prijatím rozhodnutia. • Ak úžitky prevyšujú straty, rozhodnutie je efektívne a sa doporučuje prijať. • V praxi kolektívneho rozhodovania priamou demokraciu však nieje zaručené prijatie takéhoto rozhodnutia.

4. Rozhodovanie o stavbe zastávky autobusu v obci: OBYVATEĽ 1 2 3 4 5 UKAZOVATEĽ Prínos zo stavby zastávky 6 6 0 0 6 Náklady na stavbu zastávky 5 5 5 5 5 Čistý prínos zo stavby zastávky 1 1 1 -5 -5 Hlasuje ÁNO ÁNO ÁNO NIE NIE Čistý prínos zo stavby zastávky je 1+1+1-5-5= -7 PRE OBEC AKO CELOK JE POSTAVENIE ZASTÁVKY NEEFEKTÍVNE VZHĽADOM NA PREFERENCIE HLASUJÚCICH SA VŠAK ROZHODNUTIE PRÍJME

5. Zastupiteľská demokracia: V praxi sa táto forma kolektívneho rozhodovania využíva oveľa častejšie ako priama demokracia, aj tu však existuje vysoké riziko prijatia neefektívneho rozhodnutia. Toto riziko pramení z viacerých skutočností:

6. Parlamentná zastupiteľská demokracia – problémy : Politici nepoznajú preferencie všetkých svojich voličov, v rozhodovaní prostredníctvom parlamentnej demokracie uprednostňujú záujem o svoje znovuzvolenie nad záujmami svojich voličov

7. Jednoznačné prijatie efektívneho rozhodnutia by predpokladalo splnenenie nasledujúcich podmienok: • Politici poznajú preferencie všetkých svojich voličov • Politici majú záujem o presadzovanie záujmov svojich voličov

8. Už pre splnenie 1. podmienky nejestvujú reálne predpoklady, zisťovanie verejnej mienky neposkytuje vždy reprezentatívne údaje týkajúce sa všetkých voličov. • Podľa utilitariánskeho prístupu by mal verejný záujem vyjadrovať čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov(Bentham). Nehovorí však o spôsobe ako merať prínos/stratu jednotlivých subjektov z presadzovania určitých rozhodnutí. • Odlišne chápe verejný záujem Holcombe, ktorý hovorí o verejnom záujem ako o rastúcom celkovom spoločenskom blahobyte. Tu možno spomenúť problém definovania verejného záujmu: Problematika definovania a kvantifikácie verejného záujmu je teda veľmi zložitou.

9. Splnenie 2. podmienky je takisto otázne. Politici budú mať predovšetkým záujem o svoje znovuzvolenie, ktorý prevýši záujem presazdovania záujmov svojich voličov, tj. spoločenský záujem. • Politici budú teda vo svojom rozhodovaní rešpektovať záujmy záujmových skupínNie je to len dôsledkom nenásytnosti politikov, ale aj dôsledkom spôsobu, akým fungujú politické inštitúcie

10. Ďalšie problémy demokratického rozhodovania • Problém cyklickej voľby (Condorcetov paradox) • Ovplyvnenie rozhodnutia zaradením/nezaradením niektorého návrhu do hlasovania • Volič medián • Log-rolling (vzájomná výmena hlasov) • Downsow model politického cyklu, Cyklická voľba • Leviathanova hypotéza

11. A Problém cyklickej voľby (Condorcetov/volebný paradox) Dôsledok dvojvrcholových prefenrencií (ak volič preferuje dve varianty pred jednou) • Tento problém v zastupiteľskej demokracii vyplýva z možnosti ovplyvniť výsledok hlasovania poradím podľa ktorého budu prerokovávané jednotlivé alternatívy rozhodnutia. Toto poradie určuje vedúci rokovania, teda konečné rozhodnutie môže do značnej miery ovplyvniť • Je teda vysoký predpoklad prijatia neefektívneho rozhodnutia, ak dôjde k manipulácii hlasovej agendy

12. Condorcetov/volebný paradox - dvojvrcholové prefenrencie poradie dvojvrcholová prefenrenčná krivka projekty

13. B Ovplyvnenie rozhodnutia zaradením/nezaradením niektorého návrhu do hlasovania Čísla v tabuľke vyjadrujú poradie preferencií pri jednotivých alternatívach rozhodnutia. Zvíťazila by teda knižnica s najnižsím poradím (je na popredných miestach prefencií hlasjúcich).

14. Ak by sme však do rozhodovania nezaradili športový areál /je na poslednom mieste preferencií/, výsledok by sa zmenil nasledovne: Zvíťazil by vodovod s poradím 6 nad knižnicou s poradím 7.

15. C Volič medián Volič, ktorého úroveň preferencií o dvoch alternatívach rohodnutiach rozdeľuje preferencie všetkých voličov na polovicu, tj. môže sa rovnako ako k prvej preferencii prikloniť k druhej preferencii a ovplyvniť tak celý výsledok hlasovania. • Model zaoberajúci sa aktivitou voliča • Politické strany si navzájom konkurujú – snažia sa získať si voličov • Ale v dôsledku lobbyzmu a nízkej aktivite voličov, ich neinformovanosti možno očakávať že: • EFEKTÍVNE ROZHODNUTIE SA NEPRÍJME

16. Volič medián v systéme dvoch politických strán Počet voličov M S Liberáli Konzervatívci

17. D Log-rolling (vzájomná výmena hlasov) • Predpokladajme, že jedna strana je pri hlasovaní o niektorom návrhu indiferentná, potom sa prikloní k preferenciám tej strany, ktorá je za to prisľúbi podporu pri hlasovaní o inom návrhu, na ktorý už prvá strana reflektuje.

18. E Downsonov model politického cyklu, Cyklická voľba • Monopolné správanie sa politikov a ich citlivosť na preferencie voličov • Tesne po voľbách je citlivosť politikov veľmi nízka (realizácia „nepopulárnych“ opatrení) – pravidlo 100 dní • Čím bližšie k termínu volieb, tým vyššia citlivosť na požiadavky občanov a zároveň realizácia „populárnych“ opatrení (zväčša vysoko deficitných a zameraných na sociálnu oblasť)

19. Downsow model politického cyklu Miera reakcie na požiadavky voličov Obdobie volieb I Obdobie volieb II

20. F Leviathanova hypotéza • Ovplyvňovanie pri hlasovaní • Náklady menšiny (neúspešná menšina nesie náklady rozhodnutí väčšiny) • Podceňovanie daňového bremena (voliči si častokrát neuvedomujú dôsledky podporovania výdavkového zákonodarstva) • Fiškálna ilúzia voličov • Riziko deficitného financovania • Hlasovanie verejných zamestnancov

21. KONIEC Ďakujem za pozornosť