Stožiare vonkajších elektrických vedení

1. Stožiare vonkajších elektrických vedení Na mechanické upevnenie vodičov VSV sa používajú stožiare – konštrukčné časti na „nesenie“ vodičov, samozrejme pomocou izolátorových reťazcov, nakoľko vodiče majú iný potenciál ako je potenciál zeme. Tab. pre stožiare SEPS, a.s. ROZDELENIE STOŽIAROV Podľa účelu rozdeľujeme stožiare na: • N – nosné. Dimenzujú sa na tiaž vodičov s prídavným zaťažením (námraza, vietor). Ak je výstužný úsek dlhší ako 3 km a vyloženie konzol viac ako 1 m aj na pretrhnutie jedného vodiča.

2. V – výstužné. Dimenzujú sa ako nosné a navyše na 2/3 jednostranný ťah vodičov (počíta sa na pretrhnutie dvoch z troch vodičov). Umiestňujú sa na trase vedenia každých 3 alebo 5 km podľa toho, či je nosný stožiar počítaný na pretrhnutie vodiča alebo nie. • R – rohové.Dimenzujú sa ako nosné a navyše na výslednicu ťahov vodičov. Umiestňuje sa pri zmene smeru trasy vedenia. • RV – rohové výstužné.Dimenzujú sa ako rohové a navyše na 2/3 jednostranný ťah vodičov. • Ko – koncové.Dimenzujú sa ako nosné a navyše na celý jednostranný ťah vodičov. • O – odbočné.Dimenzujú sa ako nosné a navyše na výslednicu ťahov vo vodičoch. • OV – odbočné výstužné.Dimenzujú sa ako odbočné a navyše na 2/3 ťah všetkých vodičov v poli priebežného a odbočujúceho vedenia. Umiestňuje sa na tých miestach, kde sú tzv. tupé odbočky. • Stožiar pred rozvodňou.Dimenzuje sa na rozdiel ťahov susedných polí. Umiestňuje sa ako prvý stožiar pred portálom rozvodne.

3. Okrem týchto stožiarov sú ešte tzv. križovatkové stožiare (KN, KV, KRV) pre ktoré platia zvýšené podmienky dimenzovania. Tvar a rozmery stožiarov závisia od napätia, druhu a počtu vodičov a uzemňovacích lán, veľkosti rozpätí, terénu a nosnosti pôdy, použitého materiálu, funkcie stožiaru a síl, ktorým má stožiar odolávať. Rozoznávame jednoduché (valec, hranol) a zložené (kozlík, portál, a pod.) konštrukcie najrôznejších tvarov. Časti stožiara sú: základ, driek, hlava, most (portál), priečky, konzoly, vzpery a zakotvenia.

4. Výška stožiara je jeho dĺžka nad zemou. Závisí od: usporiadania vodičov na hlave stožiara, priehybu vodičov, dĺžky izolátorových reťazcov, vzdialenosti uzemňovacieho lana od vodičov a od predpísanej výšky spodného vodiča od zeme alebo križovaných objektov. Hĺbka stožiara je jeho dĺžka v zemi a dĺžka je daná výškou a hĺbkou. Vodiče sú na hlavách stožiarov usporiadané vodorovne, zvisle alebo kombinovane. Pri veľkých rozpätiach (hlavne u stožiarov vvn a zvn) sa dávajú vodiče vodorovne, kvôli vyšvihnutiu vodiča pri opadávaní námrazy. Stožiare sa opatrujú stúpadlami, výstražnými tabuľkami, prekážkami proti svojvoľnému vyliezaniu na stožiar. Okrem toho bývajú na niektorých stožiaroch i sieťové prístroje (úsekové vypínače, poistky, bleskoistky, malé transformátory atď.). Podľa materiálu sa rozdeľujú stožiare na drevené, betónové a oceľové.

5. Na obr. je usporiadanie vodičov na hlavách stožiarov nn 22 kV 110 kV 110 kV 220 kV 220 kV na na portáloch jednodriekovom stožiari 220 kV 400 kV 400 kV 400 kV Typ Dunaj typ Mačka na portáloch Typ Dunaj

6. DREVENÉ STOŽIARE Donedávna sa takmer výlučne používalo drevo ako podpera vedení nn a vn. Drevo je ľahké a pružné, nepotrebuje mnoho opracovania, je investične lacné, býva ľahko dostupné a ak je dobre konzervované, vydrží priemerne 20 – 30 rokov. Stavba vedení s drevenými stožiarmi je ľahká a rýchla, udržiavanie drevených stožiarov je však drahšie ako oceľových a najmä betónových stožiarov, lebo i pri dobre konzervovaných stožiaroch s dlhou priemernou životnosťou sa musia niekedy vymeniť jednotlivé kusy už po 10 rokoch. Konzervácia drevených stožiarov sa musí robiť kvôli hnilobe dreva. Najnebezpečnejší je prechod dreva do zeme, tam začína hniloba najskôr. Konzervačné látky sú anorganického (vo vode rozpustné soli zinku, ortuti, medi a zlúčeniny fluóru) alebo organického pôvodu (olej z kamenno-uhoľného dechtu). Z toho dôvodu sa drevené stožiare používajú na betónových pätkách. V súčasnosti sa nahrádzajú hlavne betónovými stožiarmi.

7. Druhy normalizovaných stožiarov (STN 34 8210: 1984. Drevené stožiare a drevené stožiare na betónových pätkách pre vonkajšie elektrické vedenia) používaných u nás: J – jednoduchý stožiar, D– dvojitý stožiar, zložený z dvoch jednoduchých stožiarov tesne spojených, U – úzky kozlík, zložený z dvoch jednoduchých stožiarov rozkročených o šírku pražca, Š – štíhly kozlík, zložený z dvoch jednoduchých stožiarov rozkročených na šírku 1 m, A – široký kozlík, zložený z dvoch jednoduchých stožiarov rozkročených na 1/6 výšky stožiara.

8. BETÓNOVÉ STOŽIARE Železobetón poskytuje okrem úspory dreva a železa veľké výhody vzhľadom na svoju trvanlivosť, nepodlieha hnilobe a škodcom ako drevo, odoláva poveternostným vplyvom (znižujú sa náklady na obnovu náterov). Nevýhody vyplývajúce z veľkých hmotností, a tým vysoké nároky na dopravné a montážne mechanizmy, riešia stožiare z predpätého betónu. Pozdĺžne prúty armatúry sa pred hutnením napnú až k medzi pružnosti a povolia sa až po zatvrdnutí betónu. Tým je betón v stĺpe stlačený tak, že po ohybe nevznikne na vypuklej strane namáhanie v ťahu, ale zmenši sa len namáhanie v tlaku. Takto sa veľmi zmenší hmotnosť stožiara, výroba je však drahšia. Predpätý betón znesie napätie v ťahu 40 až 50 MPa i viac, kým armovaný dostáva trhlinky už pri 5 – 6 MPa. V súčasnosti u nás vyrába betónové stožiare ELV Senec pre vedenia nn a vn v dĺžkach 9; 10,5; 12; 13,5 a 15 m s vrcholovými silami 3; 4, 5; 6; 10; 12; 15 a 20 kN. Doba životnosti stožiarov je 30 rokov.

9. OCEĽOVÉ STOŽIARE Oceľové stožiare sa na vedeniach používajú veľmi často, najmä vtedy, ak ide o veľké výšky alebo ťahy, a to z týchto dôvodov: • sú pomerne ľahké, • konštrukcia i veľmi vysokých stožiarov je pomerne jednoduchá (napr. pre prechod cez Messinskú úžinu boli navrhnuté stožiare vysoké 224 m), • ľahko ich možno dopravovať po vode i v horách, lebo sa môžu rozložiť na ľahké diely. Po železnici možno dopravovať i celé zmontované diely stožiarov. Oceľové stožiare je potrebné chrániť pred koróziou. Korózii stožiarov je možné zabrániť nátermi, pokovovaním (najčastejšie sa používa pozinkovanie) alebo použitím nehrdzavejúcich ocelí (drahé riešenie, použitie iba u malých súčiastok). Najčastejšie používané typy sú: • stožiare z profilovej ocele, • stožiare z oceľových rúrok, • stožiare priehradovej konštrukcie z oceľových profilov.

10. Stožiare priehradovej konštrukcie Priehradové stožiarové konštrukcie z rôznych oceľových profilov sa u nás používajú najčastejšie a to na nn a vn vedenia ako ťažké stožiare (rohové, výstužné, križovatkové), a takmer výlučne na vedenia vvn a zvn. Keďže stožiare musia vyhovovať nielen najrôznejším technickým, ale i miestnym požiadavkám, vzniklo mnoho rôznych konštrukcií a sú ajz valcovaného materiálu. Normalizované priehradové stožiare nn sa vyrábajú u nás v dĺžke 9, 10 a 11 m s vrcholovými silami 15, 20 a 30 kN. Stožiare vn sa vyrábajú v dĺžkach 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20 m s dovolenými vrcholovými silami 12, 16, 20, 30, 40 a 60 kN. Priehradové stožiare vvn a zvn nie sú normalizované (typizácia je robená iba u dvojitého 110 kV vedenia – súdok). Tvary a rozmery stožiarov sú rôzne. Usporiadanie vodičov na hlavách stožiarov je dané podľa miestnych podmienok, od horizontálneho cez usporiadanie „Dunaj“ až po „súdok“. Používajú sa jedno alebo dve uzemňovacie laná. Veľká rozmanitosť je v tvare stožiara ohľadom na základ. Používajú sa úzke jednodriekové s blokovým (monolitickým) základom alebo zväčša rozkročené s deleným (pätkový, stienkový) základom.

11. Stožiar jednoduchého 110 kV vedenia  úzky jednodriekový stožiar s blokovým základom (v súčasnosti sa nepoužíva pre nové vedenia z dôvodu využitia pôdneho fondu aj z dôvodov ekonomických) Stožiar dvojitého 110 kV vedenia  jednodriekový úzky, väčšinou ako rozkročený stožiar s deleným (pätkovým, stienkovým) základom

12. Nosný portálový stožiar 400 kV vedenia  pre jednoduché 220 a 400 kV sa používal portálový stožiar. V súčasnosti sa portálové a viac driekové stožiare u nás nemôžu používať. Portálové stožiare nahradili stožiare tvaru „Y“ Stožiar 400 kV vedenia typu Y

13. Portálový vystužný stožiar 400 kV

14. Kotvený stožiar 400 kV jednoduchého vedenia Delta Stožiar dvojitého 400 kV vedenia – dunajský tvar - pre dvojité 220 a 400 kV vedenia sa používajú tzv. stožiare typu „Dunaj“

15. Stožiar 400 kV vedenia – mačka

16. Stožiare 110 kV sú oceľovej, priehradovej, skrutkovanej konštrukcie, z ocele 11523, podružné prvky z ocele 11373. Sú navrhnuté v štyroch typových radoch (N – nosné, I, II, III – kotevné) so 6-metrovým výškovým delením: +0, +6, +12 (na nosných navyše typ +3). Stožiare zohľadňujú zaťažovacie stavy podľa STN 33 3300 s kotevným úsekom dlhým 5 km v námrazovej oblasti N2. Samozrejme možno ich použiť aj pre iné námrazové oblasti. Typizácia bola urobená iba pre dvojité vedenie 110 kV, keďže jednoduché vedenie 110 kV sa prakticky nestavia z dôvodov využitia pôdneho fondu aj z dôvodov ekonomických. Protikorózna ochrana stožiarov je zinkovaním v tavenine, spojovací materiál galvanický. Tvar stožiara – súdok. Bližšie údaje o stožiaroch sú v nasledujúcej tabuľke. V tabuľke sú uvedené rozpätia elektrické pre nosné a výstužné stožiare, vetrové rozpätia, ako aj tiažové rozpätia pre strednú námrazovú oblasť. Na kotevných stožiaroch sú uvedené uhly, do ktorých sa jednotlivé typy stožiarov (I, II, III) môžu používať ako rohové, pripadne rohové výstužné. V tabuľke sú aj všetky rozmerové informácie o stožiari.

17. Technicko-ekonomické parametre stožiarov 2x110 kV typového radu ELV

18. Rebrík bez ochranného koša, je nutné zabezpečovacie zariadenie OHRAŇOVANÝ NOSNÝ STOŽIAR PRE 2x110 kV VEDENIE pre fázový vodič typu AlFe 240/39 Driek stožiara pozostáva z niekoľkých ohraňovaných plechových častí nasunutých na seba. Má osemhranný prierez a vrchol je uzatvorený privarenou platňou. Nosné izolátorové reťazce sú pripevnené na konzoly závesnými kĺbmi. Zemniace lano je uchytené na vrchole pomocou nosnej podpery. Výstup na stožiar je riešený rebríkom s istiacim lankovým systémom alebo istiacim koľajničkovým systémom.

19. OHRAŇOVANÝ NOSNÝ STOŽIAR PRE 110 kV VEDENIE pre fázový vodič typu AlFe 240/39

20. OHRAŇOVANÝ NOSNÝ STOŽIAR PRE 1x400 kV VEDENIE pre fázový vodič typu 430-AL1/100-ST1A

21. Základy stožiarov Základy stožiarov sú namáhané veľkými momentmi vodorovných síl spôsobených ťahom vodičov a vetrom. Východiskom rozhodovania o použitom druhu základov je preskúmanie pôdy (geologický prieskum) v zamýšľanej trase pôdnym znalcom, ďalej sondovaním a skúškami. Ak sa zistí viac nepriaznivých ukazovateľov (agresivita pôdy, sírany atď.), usilujeme sa týmto územiam vyhnúť. Jednoduché stožiare drevené, betónové a z oceľových rúrok nepotrebujú v dobrej pôde osobitné základy. Pre oceľové stožiare sa robia špeciálne betónové základy. Môžu byť celistvé, delené, prefabrikované, pilótové (pilierové), konzolové. Celistvé (blokové) základy sú masívne betónové základy zapustené do neporušeného terénu, resp. do dôkladne ubitej zeminy. Rozdeľujú sa na hranolové a stupňové. Základné typy celistvých základov

22. Delené základy sa robia kvôli úspore železobetónu pri rozkročených priehradových stožiaroch. Môžu byť v tvare hranola alebo valca, s hladkým alebo odstupňovaným plášťom, tiež ako stienkové základy. Stienkové a pilierové základy sú najefektívnejším typom delených základov stožiarov elektrických vedení pre menšie a stredné zaťaženia. Sú technologicky jednoduché. Pätkové základy sa osádzajú pre každú nohu stožiara zvlášť. pätkový a stienkový základ

23. Uzemňovanie stožiarov Uzemňovaniu stožiarov sa v minulosti nevenovala veľká pozornosť. Stožiare sa uzemňovali železnými pozinkovanými doskami 1 x 1 m uloženými asi 50 cm od betónového základu. Niektoré uzemnenia vyhovovali predpísanému odporu 15 Ω, niektoré však nie. Výskumom, dôkladnými štatistikami, rozborom porúch sa zistilo, že dokonalé uzemnenie stožiarov má podstatný vplyv na spoľahlivosť prevádzky VSV. Ak sa nepodarí pri veľkom zemnom odpore zviesť údery bleskov do zeme, vznikajú na vedení prepäťové vlny, ktoré pri kratších vedeniach sa prenášajú do rozvodní a spôsobujú škody na ich zariadení. Okrem toho môžu spôsobiť v mieste úderu blesku prepätie (nárast napätia na stožiari), ktoré spôsobí spätný preskok zo stožiara na vodič s možnosťou prepálenia vodiča vo svorke. Praktické pokusy ukázali, že ani použitím troch uzemňovacích lán sa nezamedzia poruchy spôsobné úderom blesku, ak nie je zároveň dokonalé uzemnenie stožiarov. Naopak porúch bolo oveľa menej pri jednom uzemňovacom lane s dobrým uzemnením stožiarov.

24. STN 33 3300 stanovuje, že odpor uzemnenia jednotlivých stožiarov VSV 110 až 400 kV nemá byť vyšší ako 15 Ω pre stožiare v trase, väčší ako 10 Ω pre stožiare na prechode z vedenia vzdušného na káblové a naopak a pre stožiare v blízkosti elektrických staníc (do 600 až 1000 m). Pre horšie pôdne podmienky sú dovolené zvýšené hodnoty odporov uzemnenia stožiarov. Z praktického hľadiska u jednodriekových stožiarov sa ukladá pásik dlhý do 25 m, pre portálové stožiare 220 kV a 400 kV sa dávajú 4 pásiky dĺžky 15 až 25 m. Pre zlepšenie uzemnenia sa nepoužívajú pásiky dlhšie ako 25 m, ale dáva sa ich viac. Spôsoby uzemnenia stožiarov

25. Izolátorysú pre bezpečný chod siete (najmä vn a vvn) najdôležitejším prvkom. Na izolátory sa upevňujú vodiče vonkajších vedení. Pôsobenie izolátorov závisí od: • ich materiálu, • tvaru a vyhotovenia, ale i • od prostredia, v ktorom sa izolátory nachádzajú, teda od: • podnebia, • nadmorskej výšky, • vlhkosti, dažďa, námrazku, od zmien teploty, množstva sadzí, dymu, prachu, solí a rôznych exhalátov vo vzduchu atď. Používajú sa podperné (do 35 kV) a závesné (nad 22 kV) izolátory rozdelené podľa kritérií: typ A – má najkratšiu prieraznú dráhu v tuhom izolačnom materiáli rovnú najmenej polovici dĺžky najkratšej preskokovej vzdialenosti vzduchom mimo izolačného telesa, typ B – má najkratšiu prieraznú dráhu v tuhom izolačnom materiáli, kratšiu ako je polovica dĺžky najkratšej preskokovej vzdialenosti vzduchom mimo izolačného telesa. Izolátorové závesy na vedeniach s napätím 110 kV a viac musia mať ochranné armatúry.

26. MATERIÁL IZOLÁTOROV • tvrdý porcelán, zložený najmä z kaolínu (42 – 60 %), kremeňa (12 – 40 %) a zo živice (11 až 27 %), • sklo – nepotrebuje dlhé vypaľovanie, takže sklenené izolátory možno dodávať veľmi rýchle. Sklo je krehkejšie ako tvrdý porcelán, máva vnútorné napätia, takže pri náraze praskne celý izolátor. Na vn sa robia izolátory obyčajne z boritého skla (pyrex), temperujú sa, aby sa zbavili vnútorného napätia. Tieto sklené izolátory sa s úspechom používajú v Japonsku, Anglicku, Francúzsku a Švédsku, kde sa dosiahli veľmi vysoké zaručené pevnosti (viac ako 100 kN). Pre väčšie ťahy používa steatit (keramika) i lejacia živica. • umelé hmoty ako epoxid, silikón, EVA materiál, tzv. kompozitné izolátory.

27. TVARY A DRUHY IZOLÁTOROV Izolátory nn hríbové kladkový

28. Kolíkový izolátor vn (22 kV) podperný Do 35 kV sa zvyčajne používajú pevné izolátory, najčastejšie plnojadrové, so 4, 5 alebo 7 strieškami, takže dlhá povrchová cesta má veľký odpor.

29. Závesné izolátory pre U> 35 kV. Dnes tyčové alebo sklené tanierové izolátory, predtým porcelánové tanierové izolátory. Výhoda tanierových izolátorov – dajú sa ľahko skladať na reťazce a pridaním ďalšieho článku možno zvýšiť ich izolačnú pevnosť. Tak isto pri poškodení jedného článku sa dá tento ľahko vymeniť, pričom vedenie sa môže nerušene ďalej prevádzkovať. Nevýhoda – izolátory sú menej odolné voči prierazu a ich elektromechanická pevnosť je menšia ako mechanická.  poruchové v znečistených oblastiach za hmly, kedy vznikali preskoky na reťazcoch. Izolátor čiapkový – závesný

30. Plnojadrové izolátory: izolátory so špirálovou strieškou a tyčové Líšia sa: • tvarom striešok, • spôsobom spojenia porcelánového telesa s armatúrami. • Špirálové izolátory – na oboch koncoch porcelánového telesa je hlboká dutina, do ktorej je zatmelená valcovitá časť armatúry s rebrami. • Tyčový izolátor – porcelánové teleso prechádza na oboch koncoch do zrezaného kužeľa, ktorý je zatmelený do kovových armatúr tvaru čiapky. Izolátory plnojadrové (špirálové, tyčové)

31. Plnojadrové izolátory pre vonkajšie vedenia vvn a zvn musia spĺňať tieto požiadavky: • zabezpečenie podmienok pre udržanie plynulej normálnej prevádzky, najmä pri mechanickom napätí spôsobenom • vlastnou tiažou a tiažou omrznutého vodiča, • statickým ťahom vo vodiči, • vibrujúcim napätím pri kmitaní vodičov, vyvolanom vetrom, • obmedzenie škôd pri vzniku niektorých porúch, a to po stránke: - mechanickej, zabránením havárií celého závesu pri porušení niektorého reťazca na viacnásobných závesoch, - elektromechanickej, zabránením havárií celého závesu pri vzniku oblúkového skratu. Ak sa poškodí izolátor, obyčajne spadne vodič na konzolu alebo na zem, čo sa pri čiapkových izolátoroch nestáva, pretože i keď sa odrazí porcelánový tanier, palička sa obyčajne zachytí v hlave čiapkového izolátora.

32. Kompozitné (plastové) izolátory Klasické porcelánové vysokonapäťové izolátory sú v poslednom období nahrádzané izolátormi z kompozitných materiálov a polymérov. Prvé živicové, epoxidové izolátory sa objavili ešte v prvej polovici minulého storočia. Vo vonkajších podmienkach sa väčšinou vyznačovali nízkou spoľahlivosťou. V 60.-tych rokoch minulého storočia sa už začali vyrábať izolátory z EPM (etylen propylen kopolymer), EPDM (etylen propylen dien monomer) a silikónového kaučuku. Klasický kompozitný izolátor je vyrobený najmenej z dvoch izolačných materiálov, menovite jadra a plášťa, ktoré sú doplnené kovovými spojovacími armatúrami. Skladá sa zo sklolaminátového jadra (tyče), plastových striešok a izolácie sklolaminátovej tyče – medzivrstvy, ktorá zabezpečuje dokonalé spojenie medzi tyčou a polymérom. Podstatné rozdiely v konštrukcii kompozitných izolátorov sú predovšetkým z hľadiska materiálov použitých na výrobu striešok.

33. Silikónové kompozitné izolátory Výhody: - možnosť vyrobiť v rôznych dĺžkach a tvaroch, štandardný postup je vyrobiť dlhšie kusy vcelku, a potom ich narezať na kratšie kusy, • odpudzujú vodu a majú vynikajúce samočistiace vlastnosti, • nižšia hmotnosť a následne aj lepšia manipulácia s nimi. Nevýhody: momentálne vyššia cena, ktorá je ale kompenzovaná dlhšou životnosťou a menšou náročnosťou na údržbu. Tyč (jadro) izolátora sa skladá zo sklenených vlákien posilnených umelou hmotou (glass-fiber reinforced plastic – FRP). Jadro sa z bezpečnostných dôvodov kontroluje presvecovaním, kde sa ukáže, či je vnútorná štruktúra bez porúch. Skontrolované jadrá sa následne sekajú na požadovanú dĺžku. Ďalej sa na povrch vulkanizáciou pri vysokej teplote nanesie vrstva gumového materiálu. Vzájomná reakcia vytvorí optimálne spojenie. Následne sa navlečie plastový tanier a zaistí sa ďalšou vulkanizáciou. Kovová časť je za studena zalisovaná. Podľa toho, kde bude izolátor použitý, sa zvolí príslušná kovová koncovka a následne je podrobená testom na ťah a ohyb. Ak izolátor úspešne prejde týmito testami, tak sa spoj tyč a kovová časť uzavrie silikónom. Takto vyhotovený izolátor by mal byť dostatočne odolný voči vplyvom počasia a prirodzenému starnutiu. Technológia výroby umožňuje rôzne priemery tyče s dĺžkou do 6 metrov. Teplotný rozsah zaručenej pracovnej oblasti: 50 °C až +180 °C.

34. V niektorých prípadoch je možné pri použití kompozitných izolátorov zvýšiť menovité napätie existujúceho vedenia bez zmeny rozmerov stožiara. Sú použiteľné aj pri projektovaní „kompaktných vedení“. Na obr. sú ťahové kompozitné izolátory Fiberlink DS  28G na ukotvenie vzdušných vedení 22 kV na konzolách a podperných bodoch. Kompozitné izolátory z EVA materiálu - polymérový plášť z etylen vynil acetat (EVA), ktorý kryje ťahu odolné jadro zo sklolaminátu, na ktorom sú pripevnené koncové svorky z galvanizovanej ocele alebo hliníkovej zliatiny. Výhody: lepšia odolnosť voči vlhkosti,  voči starnutiu a erózii než zmesi z EPDM (etylen propylen dien monomer), výborná odolnosť voči UV žiareniu a slnečnému svetlu, mechanickému poškodeniu, nárazu, opotrebeniu, pôsobeniu baktérií, ako aj dobré elektrické a mechanické vlastnosti. Výhodou je neobmedzená doba skladovateľnosti, na rozdiel od živice.

35. Priamym vylisovaním obalu izolátorov na jadro a koncové svorky, alebo použitým tesnenia z polyuretánu odolného voči zvodovým prúdom, sa zabraňuje vniknutiu vlhkosti do sklolaminátového jadra izolátora. Modulárne kompozitné izolátory s nízkou hmotnosťou sa skladajú z plného polymérového jadra a polymérového obalu. Do polymérového jadra je možné priskrutkovať nerezové svorníky bez nutnosti použiť objemné kovové koncové objímky pre izolátor. Na obr.je používaný kompozitný podperný izolátor PLI-25A-AFSSW-HP-M22 pre prostredia s vysokým znečistením do 24 kV striedavých. Kompozitné izolátory s plášťom z iných plastových materiálov Pre zlepšenie elektrických a mechanických vlastností sa do polyméru pridávajú rôzne stabilizátory, farbivá a plnivá, a tak vznikli napríklad materiály označené EPM (ethylen propylen copolymer), EPDM (ethylen propylen dien monomer). Konštrukčne sú vyrábané tak, ako aj silikónové izolátory, v zhode s STN IEC 61109 a STN EN 61952.

36. IZOLÁTOROVÉ ZÁVESY Pre vedenia 110, 220 a 400 kV sa používajú izolátorové reťazce zložené z plnojadrových izolátorov (Spirelec alebo tyčových), prípadne reťazce zo sklených tanierových izolátorov. Pre vedenie 110 a 220 kV sa používajú závesy: • jednoduché nosné, • dvojité nosné, • dvojité kotevné. Pre vedenia 400 kV: • dvojité nosné, • dvojité nosné V tvar, • trojité kotevné, • pomocné nosné. Mechanické vlastnosti V závesu – používa sa na všetkých stožiaroch typu "Mačka" pre strednú fázu a uvažuje sa s ich použitím pre všetky fázy na kompaktných vedeniach. Namáhanie jednotlivých reťazcov veľmi závisí od poveternostných podmienok, najmä od účinkov vetra.

37. Jednoduchý nosný záves 110 kV 1 – ochranná armatúra horná JN 110, 2 – izolátor L 110 BH 550, 3 – palička dvojitá, 4 – ochranná armatúra dolná JN 110, 5 – nosná svorka

38. Dvojitý nosný záves 110 kV 1 – horná ochranná armatúra DN 110, 2 – rozperka, 3 – palička s okom priama, 4 – izolátor L 110 BH 550, 5 – palička dvojitá, 6 – dolná ochranná armatúra DN 110, 7 – nosná svorka

39. Dvojitý kotevný záves 110 kV 1 – dvojité oko krížové, 2 – rozperka, 3 – horná ochranná armatúra tvar A, 4 – palička s okom priama, 5 – závesný tyčový izolátor, 6 – palička dvojitá, 7 – dolná ochranná armatúra tvar B, 8 – kotevná svorka s odbočkovým praporcom – lisovaná

40. Polokotevný záves 1 – závesný kĺb2 – dvojité oko priame 3 – rozperka4 – dvojité oko krížové5 – ochranná armatúra6 – tyčový izolátor LG75/22/1270 7 – vidlica s okom priama 8 – nosná svorka špirálová9 – ochranná špirála10 – svorník s maticou Výhoda:celková výška závesu je menšia ako vertikálneho závesu. Používa sa v prípadoch, kde rozhodujú centimetre. Jeho rozmer je obmedzený maximálnym uhlom izolátora, pretože nosná svorka ktorou sa spája samotný izolátor je výkyvná a vodič sa môže vychýliť len do určitého uhlu. Ďalší faktor je ten, že vzdialenosť živej časti (vodiča) a rozdvojovacej časti je menšia ako izolačná vzdialenosť izolátora.

42. Hmotnosť izolátora Spirelec (L 100 BH 550) je 25 kg, izolátora pre kotevný záves 400 kV (L 160 CH 550) 32 kg, tyčového izolátora (LS 75/21) 39,5 kg a tyčového izolátora používaného pre trojitý kotevný záves 400 kV LS 85/14 34,4 kg, skleného izolátora PSG 120 A je 7,3 kg.

43. Výhody pevných izolátorov: nízka cena izolátorov, ľahká montáž, nižšie stožiare a možnosť použiť háky na upevnenie izolátorov. Výhody visutých izolátorov: vyrovnávajú ťahy susedných poli, takže možno použiť i nerovnaké rozpätia, nenamáhajú konzoly v krútení, pri pretrhnutí vodičov odľahčujú stožiare, veľká bezpečnosť vedení proti prierazu, dobre sa dajú chrániť proti oblúkom rohmi alebo kruhmi, izolátory sa ľahko vymieňajú, opravy sú lacné, lebo sa vymení iba poškodený článok. DRUHY SKÚŠOK IZOLÁTOROV Metódy skúšania keramických izolátorov určených pre elektrické vonkajšie vedenia (STN 3480 02): a) skúšky 1. skupiny, ktoré sú určené na overovanie hlavných elektrických charakteristík izolátorov, ktoré závisia od ich rozmerov a tvarov, prípadne od výstroja, b) skúšky 2. skupiny majú overiť ostatné charakteristiky izolátorov, ako aj kvalitu použitých materiálov, c) skúšky 3. skupiny, ktorých účel je vyradenie izolátorov s výrobnými chybami.

44. Oblasti znečistenia v SR

45. Armatúry  veľmi dôležitá časť vonkajších vedení. Musia vyhovovať prevádzkovým požiadavkám, vzdorovať poveternostným a atmosférickým vplyvom bez údržby. Sú vystavené veľmi ťažkému namáhaniu. Rôznorodosť vonkajších vedení daná radmi napätia, potrebným prenášaným výkonom, predpismi pre stavbu vedení, si vyžaduje veľkú rôznorodosť typov armatúr. Patrí sem: • upevnenie izolátorov, • upevnenie vodičov a • armatúry vonkajších vedení s U > 1 kV.

46. UPEVNENIE VODIČOV NA IZOLÁTOROCH Uchytenie vodiča do žliabku a do plastovej manžety Väz vodiča na podpernom izolátore Hrubšie vodiče sa na izolátory často pripevňujú strmeňmi. Používajú sa aj špeciálne strmene s pohyblivými svorkami, ktoré sa osvedčili najmä pri veľkých rozpätiach.

47. ARMATÚRY VONKAJŠÍCH VEDENÍ Armatúry pre vodiče sú určené na ich spojenie, upevnenie, nesenie (pridržiavanie), udržiavanie predpísanej vzdialenosti, tlmenie vibrácií a na ochranu poškodených vodičov.

48. Armatúry pre vodiče Spojovacie armatúry Najprv sa vodiče spájali zväčša spojkami nitovanými alebo skrutkovanými, jednodielnymi a dvojdielnymi. Často sa poškodili jednotlivé drôty v lane, a preto sa od tohto spôsobu spájania už upustilo. Vrubové spojky majú tvar oválnej rúrky, do ktorých sa vloží z každej strany vodič. Medzi vodiče sa vsunie vložka a spojka sa zalisuje do vodičov vystriedanými vrubmi. Používa sa na spoje namáhané ťahom na vonkajšom vedení vn a vvn. Vrubové spojky – postup vrubovania podľa čísel (pre vodiče AlFe)

49. Prúdové svorky Lisované spojky pozostávajú z vnútornej oceľovej rúrky, ktorá spája oceľovú dušu a z vonkajšieho hliníkového plášťa zalisovaného do hliníkového plášťa lana. Spoj bude kvalitný len za podmienky, že zalisovanie sa vykoná predpísaným montážnym náradím. Prúdové svorky sú rozoberateľné alebo lisované, používajú sa na prúdové prepojenie preponiek na kotevných stožiaroch.

50. Kotevná svorka kužeľová Odbočovacie armatúry určené na svorkovanie vodičov. Veľkosť svorky sa volí podľa prierezu hlavného lana a na odbočenie možno použiť rozsah vodičov podľa označenia. Sem patria univerzálne svorky a odbočné lisované svorky C slúžiace na prúdové odbočenie na vonkajších vedeniach nn. Kotevné armatúry – kotevné svorky slúžia na kotvenie a pripájanie vodičov na vonkajších vedeniach a rozvodniach. Sú lisované s odbočným praporcom pre laná a koncové. – kotevné panvice slúžiace na uchytenie uzemňovacieho lana na kotevných stožiaroch, kotevné kladky, slúžiace spolu s uzemňovacou svorkou na kotvenie uzemňovacieho lana na kotevnom stožiari vedenia.