1 / 20

MED

2. Technicky cist med - vskyt. med sa v prrode najcastejie vyskytuje viazan na sru, ku ktorej m velk afinitu (najbenej je chalkopyrit CuFeS2, dalej bornit Cu3FeS3). V podstatne menom mnostve sa med viae na kyslk tvor cca 15 a 20% taby (napr. kuprit Cu2O). Rdza med sa vo vce

liam
Télécharger la présentation

MED

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. 1 MED a jej zliatiny

    2. 2 Technicky cist med - vskyt med sa v prrode najcastejie vyskytuje viazan na sru, ku ktorej m velk afinitu (najbenej je chalkopyrit CuFeS2, dalej bornit Cu3FeS3). V podstatne menom mnostve sa med viae na kyslk tvor cca 15 a 20% taby (napr. kuprit Cu2O). Rdza med sa vo vcej miere nachdza na Aljake u Hornho jazera, ojedinele v Cne a Chile. Rudy obsahujce med s pomerne chudobn, obsahuj 1 a 6 % Cu.

    3. 3 Med - vlastnosti Je nacervenalej farby Krytalizuje v mrieke kubickej, planicentrickej M vysok elektrick i tepeln vodivost (6x vy ako Fe) Velmi dobr tvrnitelnost (minimum pri teplotch okolo 500 600 C), odolnost proti korzii, obtan obrobitelnost (lep sa na nstroj) Teplota topenia 1083C,mern hmotnost 8,9.103kgm-3

    4. 4 Fyziklne, mechanick a technologick vlastnosti

    5. 5 Mechanick a technologick vlastnosti Mechanick vlastnosti zvisia na teplote tanost m minimum okolo 600C, kontrakcia u okolo 500C. Preto sa med tvrni bud za studena, alebo za tepla pri teplotch kolem 800C. pri han v atmosfre, obsahujcej vodk alebo uhlovodky, je nebezpecie vzniku vodkovej choroby, ktor spsobuje trhliny pri tvrnen i zvran.

    6. 6 Korzna odolnost medi Dobr odolnost medi proti korzii je dan jednak jej kladnm potencilom, jednak pasivacnmi cinkami oxidov a dalch zlcenn, vytvrajcich ochrann povrchov vrstvy. V atmosfre sa pokrva vrstvou Cu2O cerven farba, ktor dalou reakciou s atmosfrou sa men na zsadit uhlicitan mednat medenku zelenej farby.

    7. 7 Druhy a pouitie medi

    8. 8 Zliatiny medi - mosadze Mosadz je zliatina medi a zinku, prpadne dalch prvkov. Oznacuje sa Ms X, kde X je obsah medi v zliatine, prpadne CuZnX, kde X je obsah zinku. mosadze tvoria asi 80% vetkch zliatin medi. Meme je delit do niekolkch skupn, jednak podla chemickho zloenia na dvojzlokov a viaczlokov, jednak podla spsobu spracovania na tvrnen a zlievarensk.

    9. 9 Dvojzlokov mosadze Zinok tvor s medou primrne tuh roztoky (a, ?), ale tie radu intermedirnych fz. Niektor z nich s velmi tvrd a krehk, preto pre technick prax nepouiteln, take k tvrneniu sa pouvaj zliatiny s obsahom Zn max. 42%.

    10. 10 Mosadze mechanick vlastnosti S rastcim obsahom zinku sa najskr zvyuje pevnost i tanost. Maximum pevnosti je pri 46% obsahu Zn. Maximum tanosti avak mosadz dosahuje pri 32% obsahu Zn.

    11. 11 Mosadze ku tvrneniu S jednofzov, tvoren tuhm roztokom. mosadze s obsahom Cu 80 % a vym sa nazvaj tombaky. Vyrbaj sa z nich trubky, plechy, drty, ktor sa spracovvaj tahanm, lisovanm, tlacenm a razenm. Pre dosiahnutie lepch vlastnost sa mosadze casto leguj dalmi prvkami. Nzov je odvoden od prvku, ktor sa po medi a zinku vyskytuje v najvcom mnostve.

    12. 12 Viaczlokov mosadze ku tvrneniu Cnov pri obsahu 0,5 a 1,5 % Sn maj velmi dobr odolnost proti cinkom morskej vody vroba scast lodnch zariaden Mangnov 3 4% Mn, velmi dobr mechanick a antikorzne vlastnosti lodn zariadenia Hlinkov pri obsahu 3 3,5% Al s pevn, tvrd a korziivzdorn

    13. 13 Viaczlokov mosadze ku tvrneniu Niklov vysok pevnost, odolnost proti korzii, pri obsahu 14% Ni biela niklov mosadz (pakfong = alpaka = new silver = argentan). Je zvlt vhodn k hlbokmu tahaniu. Pouva sa i ako imitcia striebra. Kremkov mosadze obsah okolo 3% Si, s dobre tvrniteln za tepla i za studena, odoln proti korzii. Mono nimi spjkovat ocel. Prdavok Pb (do 3%) zlepuje obrobitelnost a zniuje trenie pouitie aj na loisk.

    14. 14 Viaczlokov mosadze ku tvrneniu Oloven dobr obrobitelnost, ale nzka tvrnost a hevnatost. Pouitie ako poloautomatov mosadze (Ms58Pb, Ms63Pb) Mosadzn spjky - tzv. tvrd spjky, ktor sa pouvaj na spoje viac mechanicky namhan, s vhodn pre kovy a zliatiny s teplotou tavenia nad 1000 C. Maj vysok obsah Zn (a 58%) a prsady dalch prvkov pjky strieborn, niklov. Teplota tavenia tvrdch spjok sa pohybuje nad 600C.

    15. 15 truktra mosadz

    16. 16 Zlievarensk mosadze S to spravidla mosadze heterognne, pouvaj sa podstatne menej ako mosadze tvrnen. Casto obsahuj okrem Cu a Zn aj Pb, Si, Al. Ich mechanick vlastnosti s horie ako mosadz tvrnench.

    17. 17 Bronzy Pouvaj sa napr. na menej namhan loisk a puzdr. Bronzy s zliatiny medi a dalch prvkov s vnimkou zinku, ktor nie je nikdy v bronzu hlavnou prsadou. Nzov bronzu je odvoden od hlavnho prsadovho prvku. Bronzy rovnako ako mosadze mu byt binrnymi alebo viaczlokovmi zliatinami, mu byt homognne, urcen k tvrneniu alebo heterognne, ktor sa spracovvaj zlievanm.

    18. 18 Cnov bronzy Niekedy sa oznacuj ako bronzy prav. Obsahuj max. do 20% Sn. Bronzy k tvrneniu obsahuj do cca 8%Sn a pouvaj sa na pruiny, membrny, sciastky pre elektrotechnick a chemick priemysel. Maj dobr odolnost proti korzii a dobre odolvaj mechanickmu opotrebeniu.

    19. 19 RBD Cu - Sn

    20. 21/21 Pouit literatra: tudijn materily TU Liberec Pulc, V., Hrnciar, V., Gondr, E.: Nuka omaterili, STU Bratislava, 2004 Ludek Ptcek a kol., :Nuka o materilu II, Akademick nakladatelstv CERM, Brno ,2003,

More Related