1.18k likes | 3.34k Vues
Janko Kráľ. * 1822 Liptovský Mikuláš - † 1876 Zlaté Moravce básnik, jeden z najvýznamnejších a najrevolúčnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie. Životopis Janka Kráľa Narodil sa v mäsiarsko-krčmárskej rodine. Vychovávala
E N D
Janko Kráľ • * 1822 Liptovský Mikuláš - † 1876 Zlaté Moravce • básnik, jeden z najvýznamnejších a najrevolúčnejších • predstaviteľov slovenskej romantickej generácie
Životopis Janka Kráľa Narodil sa v mäsiarsko-krčmárskej rodine. Vychovávala ho láskavá matka a prísny otec, ktorý sa k rodine údajne správal hrubo. Tento rodinný model napodobňoval vo svojom nie príliš šťastnom manželstve aj Janko Kráľ. Študoval na lýceách v Kežmarku a Levoči, v rokoch 1842 — 1844 v Bratislave, kde sa zapojil do aktivít romantickej generácie. Úspech mala najmä jeho balada Zverbovaný (napísaná pred rokom 1844 po česky). Istý čas dokonca býval u Ľudovíta Štúra. Po zosadení Štúra z funkcie námestníka profesora Palkoviča na protest spolu s ďalšími študentmi išiel do Levoče, kam ale nikdy nedorazil a v štúdiu nepokračoval.
Neskôr však Štúr na Kráľa zanevrel pre jeho tvrdohlavú povahu. Kráľ sa stal praktikantom v advokátskej kancelárii v Pešti. Počas revolúcie bol jedným z prvých, ktorí začali búriť ľud, aby od vrchnosti žiadal naplnenie svojich práv. Za tieto aktivity bol spolu s učiteľom Jánom Rotaridesom väznený a dokonca odsúdený na smrť, spod šibenice ho vyslobodili. Veža, v ktorej chceli obesiť Janka Kráľa
Kráľ napĺňal predstavu rodeného básnika: písať priam musel, málokedy menil, čo už napísal, len málo textov prepracoval, ostatné nechal v nečitateľných náčrtoch alebo zničil. Štúrovi sa vraj vyhrážal, že ho zastrelí, ak bude uverejňovať jeho nedokončené básne. Vedel po francúzsky, anglicky, nemecky, maďarsky, poľsky, rusky, srbsky, česky. Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši
Chcel sa vysťahovať do Srbska, neskôr do Ruska, aby zabránil maďarizácii svojej rodiny, čo sa mu však napokon nepodarilo. (Kráľova rodina podľahla čiastočnej maďarizácii: Jeho manželka bola alebo rodená Maďarka, alebo odrodilá Slovenka; dcéra Anastázia sa vydala za maďarského akademického maliara Gejzu Kaciányho a žila v Pešti, kam za ňou odišla aj jej matka. Syn Mladen hrával v Martine divadlo, Ján sa intenzívne venoval literatúre a umrel v mladom veku.)
Do revolúcie sa pre uväznenie zapojil až na jej sklonku v roku 1849, stal sa kapitánom. Porevolučná situácia ho sklamala. Pre úrady sa stal podozrivým, preto musel často meniť miesto pôsobenia (Čadca, Martin, Kláštor pod Znievom, Zlaté Moravce), žil v hmotnom nedostatku. Po roku 1867 ho dokonca prepustili zo štátnych služieb. Hrob v Martine Zložil advokátske skúšky a žil v ústraní v Zlatých Moravciach, kde sa po vypuknutí týfusovej epidémie pravdepodobne stal jej obeťou. Skutočnosť, že jeho hrob nie je známy, vedie k dohadom o jeho možnej samovražde. Literárny historik Rudo Brtáň tvrdil, že ho údajne ako samovraha pochovali na vtedajšom kraji cintorína, v časti pre evanjelikov.
Neexistuje žiadna zaznamenaná podoba Janka Kráľa, teda všetky jeho podobizne sú len fiktívne. O Jankovi Kráľovi sa zachovala aj takáto historka: Janko Kráľ išiel zo salaša domov. Cestou prešiel popri zemianskom kaštieli. Zeman stál vo dverách. Janko išiel zamyslený svojou cestou. Zeman bol naučený, aby sa mu každý klaňal. Janko sa mu nepozdravil. I zakričí za ním hrmotným hlasom nahnevaný zeman:„Kto si, že sa nepozdravíš? Či nevieš, že som zeman?“Janko sa obzrie, nezastane v chôdzi a krátko odvetí:„A ja som KRÁĽ,“ a ide ďalej.
Autori sochy v Sade Janka Kráľa v Petržalke: ak. sochár Fraňo Gibala, inž. arch. Štefan Imrich
Tvorba Janka Kráľa Prvé verše začal písať už počas štúdií na bratislavskom lýceu. Spočiatku písal v češtine, neskôr začal používať spisovnú slovenčinu a bol jedným z prvých básnikov, ktorí používali Štúrovu slovenčinu. Svoje básnické diela uverejňoval v almanachu Nitra a iných časopisoch. Začal písať epické básne s historickou tematikou, postupne však začal nadväzovať na ľudovú slovesnosť. Do povedomia verejnosti vstúpil ako autor balád a piesní, no jeho tvorba bola oveľa širšia.
Najznámejšie básne: - balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - básnikova najznámejšia balada – čiastočná autobiografia; - balady Zverbovaný, Povesť, Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka - spracúva v nich ľudové povesti a povery, ale pre väčšinu z nich hľadá námety i vo výjavoch zo súčasného života; - sociálna balada Pán v Tŕní, Kvet; - básne Orol, Orol vták, Duma bratislavská, Jarná pieseň – báseň o slobode, Krajinská pieseň; - báseň Šahy –najobšírnejšia revolučná báseň, na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostal do väzenia, zobrazil tragický priebeh revolúcie, lúči sa s nádejami, vidí tmavú budúcnosť.
OROL – báseň – je osobná spoveď Janka Kráľa, prvýkrát publikovaná v prílohe Slovenských národných novín Orol tatranský v roku 1845. V tomto texte sa básnik vyznáva zo svojho osobného nepokoja. Autor - orol sa hneď v úvode básne v túžbe prekonať prízemnosť sveta vznesie do výšin, do iného sveta, kde jeho dom „konca, kraja nemá“. Vyjadruje túžbu po slobode, voľnosti. Je odhodlaný bojovať za lepší život, vyzýva do spoločného boja za slobodu a odsudzuje tých, ktorí stoja v ceste slobodnému rozvoju.
V básni autor zobrazuje matku, ktorá prosí svojho syna, aby neopúšťal rodný kraj, neodchádzal do neznámych krajov. Vypočuje si ju, ale jej názory odmieta, je hnaný nedefinovanou silou, inštinktom či pudom po diaľkach a putovaní. Zrieka sa návratu do krajiny, práve naopak: rozhoduje sa pre únik z domova. Záver básne vyznieva temne, pesimisticky - sloboda so sebou prináša osamelosť.
Úlohy: • Janko Kráľ má blízko k ľudovej piesni. Vyhľadajte • v básni slová a obrazy, ktoré sú typické pre ľudovú • poéziu.
1. Zdrobneniny – spievaj, sláviček, na zelenom kríčku; - svojmu šuhajkovi; - nie to halúzka; - belie sa domček; - hájiček zelený; Obrazy prírody – keď hora, pole v tíši usedáva; - striasla sa lipa, šumel háj zelený; - zafúkol vietor ponad háj zelený; - kníše sa javor ponad brezy, bory;
2. Dokážte, že báseň môžeme zaradiť do spoločenskej lyriky.
2. Autor sa zamýšľa nad spoločenskými pomermi na Slovensku, zobrazuje biedu a neslobodu svojho rodného kraja. Tieto spoločenské pomery ho trápia, túži po zmene, preto ide o spoločenskú lyriku.
Duma bratislavská (1861) – príležitostná báseň Janka Kráľa, prvýkrát publikovaná v prílohe Slovenských národných novín s názvom Orol tatranský v roku 1847. Vznikla ako básnikova reakcia na suspendovanie Ľudovíta Štúra z postu profesora bratislavského evanjelického lýcea na Silvestra 1843. Trinásti študenti, stúpenci Štúra, vtedy na znak protestu odišli študovať do Levoče, Janko Kráľ bol medzi nimi. Duma bratislavská je protestnou básňou, vyjadruje autorov nesúhlas. Má však aj príležitostný charakter, lebo reaguje na skutočnú udalosť.
Dumy predstavujú v kontexte slovenského romantizmu a aj v kontexte tvorby Janka Kráľa špecifický okruh básní, odkazujúci na starobylý slovanský žáner. Autor používa na označenie Ľudovíta Štúra obrazné pomenovania: - záhorský šuhaj (Ľ. Štúr sa podpisoval ako Boleslav Záhorský podľa rodného trenčianskeho Záhoria) - jediné potešenie - srdce - jadro Básňou autor vyjadril presvedčenie o nezadržateľnosti rozvoja slovenského národného života.
Úlohy: 1. Čo je témou básne Duma bratislavská?
1. Téma literárneho diela je tvorená súhrnom udalostí, faktov zo života človeka a spoločnosti, javmi prírodného sveta, ktoré autor vybral zo skutočnosti, zobrazil v diele a ktoré hodnotí podľa svojho videnia a vnímania. Témou básne Duma bratislavská je protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesúry na lýceu v Bratislave.
2. Nájdite básnické obrazy, v ktorých autor vyjadruje: a) smútok b) rozhorčenie c) odhodlanie
2. • smútok – Všetko tak nechali, ale srdce vzali, • prešporskí šuhaji na ľade ostali; • - Akože my potom, siroty, budeme? • b) Rozhorčenie - A čože vy, páni, čože máte s nami? • - Bodaj ste, aby ste pokoja nemali, • keď ste nám jediné potešenie vzali! • c) odhodlanie – A tie naše Tatry zďaleka sa smejú: • „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“ • - ... nič sa my nebojme, • len my v našich Tatrách ak´ tie Tatry stojme;
Literatúra BRTÁŇ, Rudo: Osudy Janka Kráľa. Turčiansky Sv. Martin: Všeslovanská slovesnosť, 1946. MIKULA, Valér: Janko Kráľ. In: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kalligram — Ústav slovenskej literatúry, 2005, s. 307 — 309. Zlatý fond SME Literárna výchova pre 9. ročník ZŠ Internet