OZÓN, SKLENÍKOVÝ EFEKT, KYSLÉ DAŽDE

1. OZÓN, SKLENÍKOVÝ EFEKT, KYSLÉ DAŽDE RNDr. Ľudmila Dvorščáková

2. Obsah • Ozón • Kde vzniká ozón • Ozónová diera • Skleníkový efekt • Kyslé dažde • Hlavné zložky kyslých dažďov • Poškodzovanie prírody kyslými dažďami • Ako môžeme pomôcť všetci • Zoznam použitej literatúry • Kontakt

3. Ozón ozón O3 kyslík O2

4. Kde vzniká ozón • STRATOSFÉRA • - 10-50km nad nami • - vzniká prirodzene • v tejto časti atmosféry vytvára tzv. • ozónovú vrstvu. • ochranný štít proti ultrafialovému • žiareniu • - ozónová vrstva - životne dôležitá • TROPOSFÉRA • - časťou atmosféry medzi zemským • povrchom a stratosférou • najviac ozónu v najspodnejšej časti, • do výšky 1km nad zemským povrchom • 2 príčiny vzniku : • ► existencia ozónu, ktorý vzniká • v stratosfére • ► ľudská aktivita

5. Ozónová diera - veľká oblasť intenzívneho ztenšenia vrchnej vrstvy v stratosfére - vrchná ozónová vrstva tvorí pruh široký 25km - prvky, ktoré spôsobujú poškodenie ozónovej vrstvy : chlorouhľovodíky (freóny)   oxid dusný (rajský plyn)

6. Skleníkový efekt - proces, pri ktorom atmosféra spôsobuje ohrievanie planéty tým, že absorbuje dopadajúce slnečné žiarenie a zároveň bráni jeho spätnému odrazu do priestoru - skleníkovými plynmi označujeme také, ktoré majú jednu pozoruhodnú vlastnosť: pohlcujú teplo priamo zo Slnka alebo zo zemského povrchu, ktorý sa už predtým ohrial práve od slnečného žiarenia (napr. oxid uhličitý a vodné pary)

7. Kyslé dažde oxid siričitý oxid dusíka +vzdušná vlhkosť + vzdušná vlhkosť = kyselina siričitá = kyselina dusičná kyseliny + zrážky = kyslé dažde

8. Hlavné zložky kyslýchdažďov Síra a oxid siričitý 1kg uhlia = 10g síry v ovzduší 1l spálenej nafty alebo petroleja = 2g síry v ovzduší rok 1991, Európa – spálených ► 1 065 miliónov ton ropy +  768 miliónov ton zemného plynu = 20 miliónov ton síry v ovzduší Oxidy dusíka 1l nafty použitej na vykurovanie = 3-5 gramov oxidov dusíka v ovzduší 1km autom = 2 gramy oxidov dusíka v ovzduší rok 1991- do atmosféry uniklo nad Európou 23 miliónov ton oxidov dusíka

9. Poškodzovanie prírody kyslými dažďami Lesy • pôda sa stane kyslou • korene odumierajú • odolnosť stromov voči chorobám klesá • opadávanie listov a ihličia, suché vrcholce a presvetlené koruny stromov Sladká voda • smrť rýb • pridáva sa vápnik, aby sa znížila kyslosť vody a ryby sa zachránili

10. Stavby - poškodzujú predmety z kovov a kameňa - hrdzavenie výrazne urýchľujú kyseliny - kyslé dažde vymývajú vápenaté spojivo a kamene sa pomaly drobia. Ľudia - znečistenie vysoké - dýchame zmes plynov, ktoré nám ničia pľúca - kyslá voda môže rozpúšťať meď v medenom vodovodnom potrubí, a tak pijeme vodu, ktorá obsahuje veľa medi

11. Ako môžeme pomôcť všetci • Nepoužívaj auto v meste pre svoje pohodlie • Šetri energiu ako len môžeš • Recykluj čo najviac odpadu, vyhni sa plastom • Vysádzaj stromy a chráň ich • Nepoužívaj freóny • Podporuj organické poľnohospodárstvo, ktoré odmieta chemikálie, znečisťujúce vody

12. Zoznam požitej literatúry • 1. Čeman, M.(preložil z anglického originálu Air Pollution Project Europe). 1999. Modré z neba. Bratislava: Strom života. 1999. • 2. Kováčová, A. 2001. Projekt Ozón. Bratislava: Strom života. 2001. ISBN 80- 88688-24-8 • 3. Pauliniová, Z. 1991. Ako zachrániť Zem. Bratislava: Perex K+K. 1991. Internetové stránky • 1. www.infovek.sk • 2. www.ekostranka.host.sk • 3. www.ekoskola.sk

13. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ Kontakt: vychovnyporadca@pobox.sk