1 / 12

Factor prices, Goods prices and Input choices (Appendix)

Factor prices, Goods prices and Input choices (Appendix). Adriana Hofferová 3. AE/ex. Kapitola 4: Resources and trade: The Heckscher-Ohlin model. p očet jednotiek pôdy potrebných na výrobu 1 jednotky látky. a LF. p očet jednotiek práce potrebných na výrobu 1 jednotky potraviny.

chesmu
Télécharger la présentation

Factor prices, Goods prices and Input choices (Appendix)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Factor prices, Goods prices andInput choices (Appendix) Adriana Hofferová 3. AE/ex • Kapitola 4: Resources and trade: • The Heckscher-Ohlin model

  2. počet jednotiek pôdy potrebných na výrobu 1 jednotkylátky • aLF • počet jednotiek práce potrebných na výrobu 1 jednotky potraviny • počet jednotiek práce potrebných na výrobu 1 jednotky látky • Počet jednotiek pôdy potrebných na výrobu 1 jednotky potraviny • aLC V Heckscher-Ohlinovom modeli ekonomika produkuje 2 tovary: látku a potravinu. Produkcia týchto tovarov vyžaduje 2 vstupy ktoré sú v obmedzenej ponuke: práca a pôda. • aTF • aTC

  3. Kompromis medzi vstupmi (prácou a pôdou) v produkcii jednej jednotky potraviny je jednotka izokvanty na výrobu potraviny(krivka II). Tiež tu môžeme vidieť číslo isocosty (kombinácia vstupov pôdy a práce kde náklady sú rovnaké. Určenie optimálneho pomeru pôdy a práce • Na minimalizovanie nákladov sa musí výrobca dostať na najnižšiu možnú isocostu, to znamená vybrať bod na jednotkovej izokvante, kde sklon sa rovná mínusu pomeru mzdy a renty w/r.

  4. Isocost priamka môže byť skonštruovaná takto: náklady na nákup určitého množstva práce L sú wL a náklady na prenájom určitého množstva pôdy T sú rT. Takže ak je človek schopný produkovať jednotku potraviny použitím aLF jednotiek práce a aTF jednotiek pôdy, tak celkové náklady výroby tejto jednotky K sú:

  5. Priamka zobrazujúca všetky kombinácie aLF a aTF s rovnakými nákladmi je vyjadrená: To znamená, že je to priamka so sklonom -w/r.

  6. Línie vzdialenejšie od pôvodných vyjadrujú vyššie celkové náklady. Tu k tomu dochádza v bode 1, kde krivka II sa dotýka isocosty l a jej sklon zodpovedá -w/r. Na tomto grafe môžme vidieť skupinu isocost línií, z ktorých každá zodpovedá inej úrovni nákladov. Výrobca si zvolí najnižšie možné náklady dané technologicou výmenou (vyjadrené krivkou II).

  7. Môžeme tu vidieť výber vstupov vzhľadom na nízku relatívnu cenu práce (w/r)1 a vysokú relatívnu cenu práce (w/r)2. To znamená, že vyššia relatívna cena práce vedie k výberu vyššieho pomeru pôdy ku práci. Porovnanie výberu pomeru pôdy a práce pre 2 rôzne pomery cien výrobných faktorov. V prvom prípade výber vstupov je 1 v druhom prípade je to 2.

  8. Ceny tovarov a ceny výrobných faktorov. Analýza Abba Lernera Na tomto grafe vidíme vstupy potrebné na výrobu jednodolárovej hodnoty každého tovaru. Izokvanta na látku, CC, ukazuje možné kombinácie vstupov na výrobu jednodolárovej hodnoty látky, izokvanta na potravinu, FF, ukazuje možné kombinácie vstupov na výrobu jednodolárovej hodnoty potraviny. Produkcia potravín je náročná na pôdu: pre každý daný w/r, výroba potraviny bude mať vždy vyšší pomer pôdy a práce ako výroba látky.

  9. Ak ekonomika produkuje oba tovary, tak to musí byť dôkaz, že náklady na výrobu jednodolárovej hodnoty každého tovaru sú v skutočnosti, jeden dolár. Najmä náklady na výrobu jednodolárovej hodnoty obidvoch výrobkov musia byť rovnaké. Tento výsledok je možný len vtedy, ak minimálne náklady pre oba tovary ležia na rovnakej isocost priamke. Tak pomer miezd a renty w/r musí mať sklon ktorý sa dotýka oboch izokvánt.

  10. Na tomto grafe môžme posúdiť účinky zvýšenia cien látky na pomery miezd a renty. Ak cena látky stúpa, je nutné produkovať menej metrov látky, aby sme mali hodnotu jeden dolár. Izokvanta zodpovedá hodnote jedného dolára látky posunom dovnútra. Pôvodná izokvanta je zobrazená ako CC1, nová izokvanta ako CC2. Znova musíme nakresliť dotyčnicu s oboma izokvantami, sklon tejto dotyčnice je mínus pomer miezd k rente. Je na prvý pohľad zrejmé že zo zvýšenej strmosti isocost priamky (sklon = -(w/r)2) že nový w/r je väčší než ten predchádzajúci: Vyššia relatívna cena látky znamená vyšší pomer miezd a renty.

  11. Príklad: • V poľnohospodárstve sa na výrobu jedného potravinového koša používajú 2 jednotky pôdy a 1jednotku práce. V priemysle sa na výrobu jedného priemyselného koša používajú 4 jednotky pôdy a 1 jednotka práce. • Ak má krajina k dispozícii 80 jednotiek kapitálu a 30 jednotiek práce, celková produkcia v štáte je vyjadrená týmito podmienkami: • 2 X1 + 4 X2 80 • X1+ X2  30 • Prvá obmedzujúca podmienka X1 je pre kapitál a druhá X2pre prácu. • __________________________________________________________________ • Vyriešením sústavy rovníc dostaneme: • X1= 20 • X2= 10 • V krajine sa bude vyrábať 10 priemyselných košov a 20 potravinových košov. • Poľnohospodárstvoje náročné na prácu a priemysel je náročný na kapitál. • Poľnohospodárstvo si s priemyslom konkurujú v boji o výrobné zdroje. Obe odvetvia používajú rovnaké vstupy: kapitál a prácu.

  12. Použitá literatúra: ĎAKUJEM • Krugman Paul R., Obstfeld Maurice: International Economics. Theory & Policy. 4th Edition. Addison Wesley, Boston 1997, (Chapter 4) • http://www.fem.uniag.sk/Jan.Pokrivcak/doc/part2.doc 20.04.2013

More Related