1 / 59

Choroby tr viacich strojov

Anatomick

coral
Télécharger la présentation

Choroby tr viacich strojov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. Choroby trviacich strojov MUDr. Adriana Nogeov, CSc. Katedra pediatrie SZU

    2. Anatomick a funkcn zvltnosti GIT-u u det Mechanicky spracovat potravu doke dojca a v 5. - 6. mesiaci, kedy je u vyvinut reflex hryzenia a uvania a prerezvaj sa prv mliecne zuby. Sekrcia sln je u novorodenca slab - viazne trvenie krobu. Acidita aldocnej tavy je nzka - bielkovina materskho mlieka (laktalbumn) sa trvi dobre, bielkovina kravskho mlieka (kazen) nedokonale.

    3. Niiu aktivitu vlastnch enzmov nahrdzaj enzmy materskho mlieka - lipza. aldok dojcata je uloen vysoko a priecne + prtomn fyziologick nedovieravost vstupnho otvoru aldka = grckanie a vracanie dojciat.

    4. Prznaky ochoren GIT veobecn - bledost, nava, nechutenstvo, neprospievanie Charakteristick -

    5. Nechutenstvo (anorexia) je znenie a strata chuti do jedla (u det casto zdanliv nechutenstvo, kontitucne znen prjem potravy) prcinou nechutenstva me byt infekcia alebo in ochorenia rznych systmov me vzniknt aj na psychognnom podklade nvykov nechutenstvo extrmna forma nechutenstva, ktor sa vyskytuje najm u dospievajcich dievcat sa nazva mentlna anorexia Nauzea je nutkanie na vracanie bva casto spojen s inmi prznakmi: slabost, bolesti brucha, znenie tlaku, zven sekrcia sln

    6. Vracanie je reflexn dej, ktor spocva vo vyprzdnen aldka cez paerk a stnu dutinu vracanie nestrvenej potravy svedc o krtkodobom pobyte stravy v aldku prtomnost lce vo vvratkoch signalizuje prekku pod stm lcovch ciest do creva fekaloidn obsah vvratkov bva spojen s prekkou v nich castiach gastrointestinlneho traktu Spastick celkov ochorenie, pylorostenza, NBP, VVCH Vracanie bez nauzey zven vntrolebecn tlak Atonick sepsa, oslabenie organizmu

    7. Odgrckvanie u dojciat po poit potravy Habitulne neurza Rumincia znovuprehltanie vyvrtenej potravy Vracanie kolskch det rno pred odchodom do koly Acetonemick vracanie v priebehu respiracnho infektu, v moci acetn Dysfgia (takosti pri prehltan) je pocit uviaznutia ssta v paerku je dleitm prznakom ochorenia paerku me mat aj psychognny podklad.

    8. Hematemza je vracanie s prtomnostou krvi vo vvratkoch jasnocerven (nenatrven) krv - zdroj krvcania je v hornej casti zavacieho traktu (paerk, aldok, duodnum) krv vzhladu kvovej usadeniny (natrven) - zo aldka alebo nich cast trviacej rry. Bolesti brucha mu sprevdzat akkolvek aktne alebo chronick ochorenie kolikovit: vrazn, zchvatovit periodick: opakuje sa v urcitch casovch intervaloch parietlna: lokalizovan na postihnut orgn viscerlna: svis s inervciou orgnu hodnotme lokalizciu, trvanie ako aj svislost s jedenm, kalom, mocenm a stolicou

    9. Meteorizmus (zven plynnatost) bva nsledkom poruchy trvenia niektorch ivn prejavuje sa nafknutm bruchom z hromadenia plynov v creve Zpcha je vyprzdnovanie tuhej stolice menej casto ako tri krt za tden psychognna - so zadriavania stolice s nsledne vzniknutou poruchou pravidelnho vyprzdnovania poruchy inervcie creva Hnacka je cast vyprzdnovanm riedkych stolc aktna hnacka je nsledkom aktneho crevnho ochorenia vyvolanho vrusmi, baktriami ci parazitmi chronick hnacka je prejavom poruchy trvenia alebo vstrebvania ivn

    10. Melna je mazlav dechtovito sfarben stolica s natrvenou krvou zdroj krvcania bva najcastejie v hornch sekoch zavacieho traktu. ltacka (ikterus) je lt sfarbenie koe, sklr, sliznc a sra je prejavom zvenej koncentrcie lcovho farbiva bilirubnu v krvi vyskytuje sa pri ochoreniach pecene, lcovch ciest ale aj pri zvenom rozpade cervench krviniek.

    11. Choroby trviaceho traktu vroden a zskan (zpalov a nezpalov, aktne, recidivujce a chronick) castejie a vnejie s u dojciat a u det tleho veku

    12. Vroden vvojov chyby orgnov GIT-u Rztepy tvre, pery a podnebia, atrzia ezofagu, pylorostenza, gastroezofagelny reflux, vroden megakolon (Hirschprungova choroba)

    13. Pylorostenza Hypertrofia svalovej vrstvy vrtnika Cast VVCH, 5-krt castejia u chlapcov Vracanie oblkom zacna v 3. tdni ivota a stle sa zhoruje neprospievanie, chudnutie Zpcha alebo hladov zelenkav stolice Liecba chirurgick pretatie svaloviny pyloru

    14. Gastroezofagelny reflux mimovoln nvrat nestrvenho obsahu aldka do paerka a vyie fyziologick do 8. mesiaca ivota patologick aldocn tavy pokodzuj sliznicu paerka, vznik jej zpal neprospievanie, odmietanie jedla, nepokoj, plac, nadmern vracanie, opakovan ochorenia dchacch ciest, drdiv kael, apnoick pauzy prcinou je pravdepodobne nezrelost alebo anatomick porucha zvieraca vdolnej casti paerka

    15. 1 a 3,3 % det maj aj dalie zdravotn takosti, vtedy hovorme o refluxovej chorobe diagnostika GER: ultrazvuk, RTG, pH-metria pocas 24 hodn vpaerku, endoskopia liecba : prava techniky dojcenia - castejie krmenie a menie dvky, polohovanie - zdvihnutou castou matraca pri hlavicke dietata na 30 stupnov sa uplatnuje efekt gravitcie, ditne opatrenia - zahustenie mlieka Nutriton (mlet svtojnsky chlieb zplodov stromu rohovnka, ktor obsahuje karubn nevstrebateln vlkninu) sa pridva do odstriekanho mlieka apodva dietatu lyickou alebo striekackou - zahusten mlieko zostva valdku a dieta prestva grckat na mechanickom princpe (unedojcench det sa pouvaj pecilne antirefluxov mlieka)

    16. Megacolon congenitum Chbanie gangliovch buniek vo svalovine hrubho creva rigdna stena bez peristaltiky, nad prekkou dilatcia s poruchou vyprzdnovania Tak zpcha Diagnza irigografia Liecba chirurgick odstrnenie aganglionrneho seku creva

    17. Aktne poruchy vivy Aktne hnackov ochorenia S prcinou vysokej chorobnosti (kad dieta do 5 rokov prekon rocne 1-2 epizdy hnacky) Charakterizovan s castm (3/den) vyprzdnovanm riedkej stolice (voda, minerly) v mnostve presahujcom 10 ml/kg/den nhla zmena stolice! Casto s sprevdzan vracanm, teplotami a potenm = vznamn straty tekutn a minerlov

    18. Rozdelenie hnaciek podla vyvolvajcej prciny Infekcn - crevn infekcia (vrusy, baktrie, kvasinky, plesne, parazity) - mimocrevn infekcia (pneumonia, otitda, meningitda, pyelonefritda) Neinfekcn - zmeny mnostva potravy (prekrmovanie, hladov stolice, dity), zmeny zloenia (nedostatok bielkovn), genetick enzmov defekty, alergick hnacky, antibiotik, psychognne, poruchy imunity, rzne (sy. drdivho creva)

    19. Crevn infekcie Vrusy: napdaj zrel enterocyty, pomnoia sa a spsobia rozpad enterocytu (tenk crevo) nezrel enterocyty maj znen aktivitu disacharidz, absorpciu glukzy a tm aj sodka dochdza k atrofizcii sliznice a k redukcii rezorpcnej plochy = osmotick hnacka a malabsorpcia ak sa preru perorlna viva, vymizn do 24 hodn rotavrusy, koronavrusy, adenovrusy

    20. Baktrie: adheruj k sliznici, produkuj enterotoxny, ktor pokodzuj transport inov a vody (nadmern sekrcia alebo poruen rezorpcia elektrolytov ) = sekrecn hnacka pretrvva aj po preruen perorlnej vivy - enteropatognne E.coli, Salmonella, Shigella, Pseudomonas, Clostridium perfringens, S. aureus, Yersinia, Campylobacter, Vibrio

    21. Klinick obraz Nechutenstvo, neprospievanie, vracanie, bledost, letargia, teplota Stolica: kaovit a vodnat, hlien, krv, spenen, pH 5 pri kvasen Znen turgor koe, halonovan oci, bruko meteoristick, hepatosplenomeglia, oligria TOXIKZA najtaia forma dojcenskej hnacky: opakovan vracanie, cast vodnat stolice, dehydratcia, ok koncatiny studen, vlhk, akrocyanza, nitkovit pulz, anria

    22. Diagnza Anamnza: zaciatok, trvanie, pocet stolc, zvislost na jedle, charakter stolc, prmesy (krv a hlien), vskyt hnaciek v rodine, v kole, predchdzajca antimikrobilna liecba, vracanie, nechutenstvo, bolesti brucha, kael, polakizria Fyziklne vyetrenie: exantm, stav vedomia, aktivita, strata hmotnosti, stav vivy, farba koe, turgor, prtomnost slz a sln, vpadnutie VF, diurza, brun masa, hepatosplenomeglia, LU, Tk, pulzy, dychy, neurolog. vyetrenie

    23. Stupne dehydratcie

    24. Laboratrne vyetrenia Hemokoncentrcia (zven Hb a Ht) Na, K, Cl, osmolalita sra, ABR metabolick acidza, zven urea a kreatinin Vy. mocu - oligria, proteinria Stolica na mikrobiologick vyetrenie, TR, stolica na parazity

    25. Diferencilna diagnza Vodnat, riedke stolice sekretorick hnacky infekcnho pvodu s horckou Objemn, mastn, hnilobne pchnuce stolice chronick poruchy vivy Hlienovo-krvav stolice zpal hrubho creva salmonely, igely, yersnie, Campylobacter (treba vylcit ulcerznu kolitdu a divertikulzu) Krv v stolici krvcanie do creva, volvulus, cudzie teleso

    26. Liecba 1. Rehydratcia - orientujeme sa podla stupna dehydratcie: pri lahkch a stredne takch hnackch je rehydratcia p.o. vhodnejia ako parenterlna 2. Realimentcia prechodn malabsorpcia, nevstreban casti potravy stupnuj hnacku, preto prechodn karencia potravy a potom postupn realimentcia normlnou stravou! 3. Medikamentzna liecba pri bakterilnej infekcii dojcatm do 4 mesiacov a starm detom pri sepse, poruchch imunity a imunosupresvnej liecbe podvame ATB

    27. Rehydratcia Orlny rehydratacn roztok: Na, K, sacharidy, alkalick roztoky, osmolalita 200-250 mmol/l Lahk stupen dehydratcie (menej ako 5% straty hmotnosti) prvch 6 hodn 50 ml/kg v pocetnch malch dvkach Stredne tak dehydratcia (5 10%) pocas 6 h cca 100 ml/kg, pri vracan a hnacke hradit aj straty pri vracan ORR chladen v malch dvkach (kadch 5-10 mint 5-10 ml) Tak dehydratcia (viac ako 510%) intenzvna starostlivost

    28. Po 6 hodinch Zhodnotme celkov stav Dieta odvime Urcme stupen dehydratcie ak pretrvvaj prznaky dehydratcie, pokracujeme dalie 4 6 hodn, pri nelepen alebo zhoren parenterlna rehydratcia

    29. Realimentcia Postupne podvame dobre znan, lahko strviteln potravu Sacharidy: znit laktzu: riedenie mlieka, podvat polysacharidy (ryov odvar) Tuky: nie je dvod zniovat ich prjem Bielkoviny: v nezmenenom mnostve Dojcenie nepreruovat Pri umelej vive nemenit mlieko, iba riedit, nepridvat do stravy nov potraviny

    30. Dojcen deti Orlna rehydratcia + dojcenie Medzi dojceniami sa podva ORR v malch dvkach lyickou

    31. Umelo iven deti Zacname o 6 resp. 10 12 hodn po zaciatku orlnej rehydratcie Dojcat do 6 mesiacov: viva rieden vodou 1:2, neskr 1:1, v priebehu 2-3 resp. 3-5 dn (podla znanlivosti a kvality stolc) prejdeme k pvodnej koncentrcii potravy. Pri pretrvvan hnaciek nadalej hradme straty ORR. Dojcat nad 7 mesiacov: po rehydratcii dostan svoju normlnu stravu, pri taom priebehu koncentrciu mliek zvyujeme postupne Batolat a starie deti: co najskr veku primeran stravu s polysacharidmi (rya, bann, zemiaky)

    32. Chronick poruchy vivy Dystrofia: hypotrofia, atrofia (malnutrcia marazmus a kwashiorkor) Exognne prciny nedostatok potravy alebo jej zloky Endognne prciny poruchy trvenia alebo vstrebvania vredov choroba, malabsorpcn syndrm, intolerancia KM, zpalov ochorenia creva, enkomprza, ochorenia pecene, psychonutricn poruchy

    33. Vredov choroba aldka a dvanstnika Peptick vred - ohranicen strata tkaniva, zasahujca do podsliznicnho tkaniva prpadne hlbie do truktry steny orgnov GITu na sliznici hornej casti trviacej trubice (t.j. od paerka po tenk crevo), ktor vznikol nepriaznivm psobenm aldkovej kyseliny na sliznicu, ked nad obrannmi mechanizmami sliznice a organizmu (hlien, dostatocn tvorba obrannch ltok v sliznici) previli tzv. agresvne faktory (dlhodob pokodzovanie sliznice kyselinou acetylosalicylovou, kofenom, nikotnom, alkoholom, castm stresom, Helicobacter pylori najcastejia prcina u det) je len loklnym prejavom celkovho ochorenia - vredovej choroby

    34. Prznaky Nauzea, vracanie (predkolsk vek) Nechutenstvo Pokles telesnej hmotnosti Abdominlna bolest v noci, skoro rno, nezvisle na jedle (na rozdiel od dospelch) predkolsk vek: periumbiliklne adolescencia: epigastrium Hematemza, melna

    35. Diagnostika Endoskopicky Komplikcie: k r v c a n i e - lahk, kedy to pacient ani nemus zistit, alarmujce zvracanie cerstvej a/alebo natrvenej krvi hematemza a/alebo cierna stolica, ktor m smolovit konzistenciu melna perforcia - sprevdzan prudkou bolestou brucha penetrcia

    36. Liecba di e t a a r e i m o v o p a t r e n i a vyvarovatsa konzumu drdivch a korenistch jedl, alkoholu, ciernej kvy, fajceniu fyzick etrenie pri aktnom zhoren m e d i k a m e n t z n a l i e c b a HP negatvnych peptickch vredov: lieky na znenie tvorby alebo kyslosti aldkovej kyseliny: bloktory H2 receptorov resp. bloktory protnovej pumpy, antacid

    37. HP: trojkombinacn liecba - bloktor protnovej pumpy, amoxycilin a klaritromycin (metronidazol) 7 dn, potom podla stavu bloktor protnovej pumpy ete 14 dn alebo v lahch prpadoch bloktory H2 receprotov alebo antacid, prpadne obe spolu C h i r u r g i c k ᠠ l i e c b a v scasnosti ovela zriedkavejia, iba pri krbvcan z GIT opich - sutra krvcajceho vredu, resekcia aldka rzne typy, vagotmia - rzne typy (za celom znenia stimulcie vylucovania aldkovej kyseliny)

    38. Prevencia vyplva z dodriavania zsad sprvnej ivotosprvy potrebn vylcit alebo aspon obmedzit psobenie vyie uvedench tzv. agresvnych faktorov, prpadne posilnit obrann mechanizmy sliznice aldka po zhojen peptickho vredu sa niekedy odporca dlhodob uvanie malch dvok protivredovch liekov.

    39. Prognza vcinou dobr, ak sa vred vcas diagnostikuje a sprvne lieci

    40. Malabsorpcn syndrm Chronick porucha vivy, spsoben poruchou trvenia (cystick fibrza), vstrebvania (celiakia), sekrcie a motility tenkho creva Klinick obraz: hypotrofick deti s velkm nafknutm bruchom a charakteristickmi stolicami obsan, s mnostvom nestrvench tukov alebo splodn kyslho kvasenia cukrov

    41. CELIAKIE onemocnen, jeho projevy jsou vyvolan autoimunitnmi mechanizmy, kter byly sputeny cinkem prolaminu z obilovin (gliadin frakce lepku (gluten) z penicnch zrn, hordein z jecmene a secalin ze ita, minimlne kodliv nebo dokonce bez cinku je avenin (oves) u geneticky vnmavch jedincu dochz k irokmu s pektru sliznicnch zmen, predevm na sliznici jejuna (genetick predisposice k onemocnen je charakterizovna vysokou incidenc nekterch znaku HLA a podstatne vym vskytem onemocnen u prbuznch I. stupne

    42. Prevalence celiakie v populaci je mnohem vy ne se predpokldalo (1:200300) Etiopatogeneze: Nejcasteji je prijmna teorie o pusoben imunopatologickch mechanizmu pri vzniku celiakie

    43. Klinick projevy: k typickmu a znmmu obrazu celiakie, kter necin diagnostick pote, patr protrahovan prujmy s prznaky malabsorpce a npadne velk brko u dtete ve veku kolem 1 roku veku u nekterch det se manifestuje jen neprospvnm, anorexi a zvracenm deti jsou casto iritovan hnilobn procesy v tlustm streve v dusledku poruchy resorpce peptidu a mastnch kyselin a tvorba kyseliny mlcn pri zkvaovn cukru stolice ed, mastne se lesknouc, napenen, kopizn, obsahuje nevstreban vitaminy, minerly a obsahuje vet mnostv vody, pH stolice se sniuje pod 5,5

    44. Atypick projevy manifestace celiakie anmie z malabsorpce Fe, kys. listov, vit. B12 a okultnho krvcen krvcen z hypoprotrombinmie trombocytza (hyposplenizmus) osteopnie, osteomalcie, osteoporza, artralgie, artritidy z malabsorpce vitaminu D a kalcia mal rust (snen IGF 1) slabost, atrofie svalstva z malnutrice, elektrolytov poruchy perifern neuropatie z deficitu tiaminu a vitaminu B12 krecov stavy EEG zmeny

    45. atrofie mozku cerebrln kalcifikace nejasn psychiatrick stavy deprese, iritabilita, zhoren kolnho prospechu sek. hyperparathyreoidismus z malabsorpce vitaminu D a kalcia dermatitis herpetiformis Duhring (granulrn IgA depozita) folikulrn hyperkeratza z poruchy metabolizmu vit. A petechie z hypoprotrombinmie, trombocytopnie edmy z hypoproteinmie zven AST, ALT

    46. rekurentn bolesti bricha hypoplzie skloviny rekurentn aftzn stomatitis zcpa opoden menarch casneji se dostavuje menopauza castej sekundrn amenorea castej vskyt potratu oligospermie neplodnost

    47. Diagnostika Srologick vyetren: stanoven IgA (event. i IgG) protiltek proti gliadinu (AGP) a endomyziu (AEP- tmer vlucne u celiakie) antiretikulinov protiltky (ARP) protiltky proti tknov transglutaminze (AtTGP) POZOR! U kadho pacienta je vdy nutno vyetrit v rmci stanoven AGP a AEP i srov IgA, nebot pri jejich deficitu mohou bt vyetrovan IgA protiltky negativn a je nutno je detekovat v izotypu IgG nebo IgM

    48. klcov postaven v diagnostice celiakie m enterobiopsie, nejlpe z prvn jejunln klicky (asi 10 cm distlne od Treitzova ohb), ale ani biopsie nen 100% zrukou stanoven sprvn diagnzy, nebot zmeny nemus bt vdy difzn anebo podobn zmeny mohou bt i u jinch strevnch chorob jako je lambliza, intolerance blkovin, autoimunitn enteropatie

    49. Klinick formy onemocnen Rozliujeme celiakii aktivn, tichou, latentn a potenciln. asymptomatickch forem je asi 7 vce ne symptomatickch aktivn celiakie - klinick a histologick projevy charakteristick atrofick sliznicn zmeny tich celiakie - nem zreteln klinick projevy histologick nlez je pozitivn a v sru jsou pozitivn AEP, AGP

    50. latentn celiakie - chyb dukaz enteropatie casto klinick prznaky prtomny normln sliznice tenkho streva pri normln strave s lepkem u pacienta byly ji v minulosti zachyceny anebo budou zjiteny v budoucnosti zmeny na sliznici pozitivn AEP, AtTGP potenciln celiakie je charakterizovna chybenm klinickch prznaku, normlnm histologickm nlezem na jejunu a pozitivitou AEP pacient m onemocnen, kter je asociovno s celiaki nebo nekdo z prmch prbuznch m celiakii.

    51. Terapie Prokzan celiakie je lcena celoivotn bezlepkovou stravou v prprave tto stravy se pouv mouka sojov, rov, kukuricn nebo komercn potravinrsk vrobky s oznacenm bezlepkov, kter mohou vak, bohuel, obsahovat mal mnostv lepku.

    52. Intolerancia kravskho mlieka Vyskytuje sa asi u6-8% det 1. Potravinov alergick reakcia: zavac systm (vracanie, hnacky, opuch pier, afty) dchacie cesty (priedukov astma, ndcha) koe (koprivka, opuch tvre, zhorenie ekzmu) celkov reakcia (ok, pokles tlaku)

    53. 2. Intolerancia laktzy pri deficite laktzy laktza - mliecny cukor metabolizuje sa v tenkom creve psobenm laktzy sa tiepi na glukzu a galaktzu (nevyhnutn pre tvorbu galaktolipidov, dleitch pre vvoj CNS) pri deficite laktzy neprebieha hydrolza laktzy a laktza sa nerezorbuje v tenkom creve - psob ako osmoticky aktvna ltka a viae na seba vodu. v hrubom creve sa cinkom baktri hydrolyzuje, vznikaj organick kyseliny, ktor indukuj sekrciu vody do lmenu creva osmotickou aktivitou a priamym iritacnm cinkom

    54. Vroden malabsorpcia laktzy - vzcne autozmovo recesvne ochorenie, ktor sa prejavuje hnackovitmi stolicami od zaciatku krmenia dietata mliekom Sekundrny deficit laktzy - v dsledku pokodenia mikroklkov a enterocytov, ako scast inej malabsorpcie, dsledok pokodenia infekcnm agensom (bakterilne, vrusov, parazitrne infekcn crevn ochorenia), prpadne liekmi Aktivita crevnch disacharidz me byt znen pri alergii na bielkovinu kravskho mlieka, pri neliecenej celiakii, syndrme krtkeho creva, Crohnovej chorobe.

    55. Klinick obraz: nafknut brucho, flatulencia, bolesti brucha, riedke a vodnat stolice, perianlne intertrigo Diagnza: eliminacn test, laktzo-tolerancn test, koncentrcia vodka vo vydychovanom vzduchu, enterobiopsia Terapia: vylcenie laktzy zo stravy (mlieko a mliecne vrobky, u dojciat ich nhrada sjovm mliekom alebo lowlactose formulami liecba primrnej prciny zneniu obsahu laktzy pomha Lactobacillus acidophilus.

    56. Zpalov choroby creva ulcerzna kolitda a Crohnova choroba imunologick ochorenia charakterizovan chronickm zpalom, ktor nadmerne pokodzuje stenu trviaceho traktu prcina vzniku nepecifickch crevnch zpalov nebola dodnes plne objasnen, v scasnosti existuje viacero experimentlnych dkazov o lohe crevnej flry pri ich vzniku za prcinu sa povauj faktory genetick, infekcn a imunitn, mon je cast faktorov ivotnho prostredia

    57. Crohnova choroba spocva v prtomnosti vredov v urcitch sekoch crevnej steny, pricom tieto lzie mu prestupovat celou hrbkou steny a bvaj sprevdzan zpalom v okol. ochorenie sa prejavuje hnackami s prmesou krvi a hlienu, bolestami brucha (najm v pravom dolnom kvadrante) a horckou me djst k crevnej nepriechodnosti alebo obrazu pripomnajcemu apendicitdu komplikcie fistuly, abscesy, perforcia casto bva postihnut okolie ritnho otvoru Liecba: kortikoidy, dalie protizpalov lieky, podporn opatrenia dita, chirurgick liecba

    58. Ulcerzna kolitda povrchov zpalov proces postihujci takmer vhradne sliznicu vystielajcu vntro trviacej rry, pricom sa obmedzuje len na hrub crevo a konecnk zvycajne prebieha vo forme striedania aktvnej zpalovej fzy s bezprznakovmi obdobiami pokoja. Niekedy sa me zacat prudko a aktne s takm priebehom, inokedy m chronick charakter. Hnacka s vraznou prmesou krvi, bolesti brucha na lavej strane K hlavnm komplikcim patria toxick megacolon, masvne krvcanie a zven riziko vzniku ndoru hrubho creva a konecnka.

    59. Psychonutricn poruchy Obezita nekontrolovan prsun nesprvne zloenej potravy Nedostatok pohybu Mentlna anorexia dospievajce dievcat porn celov nechutenstvo vedce ku kachexii (anmia, imunodeficiencia, poruchy mentruacnho cyklu, smrt) Prcinou je psychopatologick porucha Bulimia nervosa variamt mentlnej anorexie Obdobia maximlnej ravosti striedan s anorexiou

More Related