E N D
1. Choroby trviacich strojov MUDr. Adriana Nogeov, CSc.
Katedra pediatrie SZU
2. Anatomick a funkcn zvltnosti GIT-u u det Mechanicky spracovat potravu doke dojca a v 5. - 6. mesiaci, kedy je u vyvinut reflex hryzenia a uvania a prerezvaj sa prv mliecne zuby.
Sekrcia sln je u novorodenca slab - viazne trvenie krobu.
Acidita aldocnej tavy je nzka - bielkovina materskho mlieka (laktalbumn) sa trvi dobre, bielkovina kravskho mlieka (kazen) nedokonale.
3. Niiu aktivitu vlastnch enzmov nahrdzaj enzmy materskho mlieka - lipza.
aldok dojcata je uloen vysoko a priecne + prtomn fyziologick nedovieravost vstupnho otvoru aldka = grckanie a vracanie dojciat.
4. Prznaky ochoren GIT veobecn - bledost, nava, nechutenstvo, neprospievanie
Charakteristick -
5. Nechutenstvo (anorexia) je znenie a strata chuti do jedla (u det casto zdanliv nechutenstvo, kontitucne znen prjem potravy)
prcinou nechutenstva me byt infekcia alebo in ochorenia rznych systmov
me vzniknt aj na psychognnom podklade nvykov nechutenstvo
extrmna forma nechutenstva, ktor sa vyskytuje najm u dospievajcich dievcat sa nazva mentlna anorexia
Nauzea je nutkanie na vracanie
bva casto spojen s inmi prznakmi: slabost, bolesti brucha, znenie tlaku, zven sekrcia sln
6. Vracanie je reflexn dej, ktor spocva vo vyprzdnen aldka cez paerk a stnu dutinu
vracanie nestrvenej potravy svedc o krtkodobom pobyte stravy v aldku
prtomnost lce vo vvratkoch signalizuje prekku pod stm lcovch ciest do creva
fekaloidn obsah vvratkov bva spojen s prekkou v nich castiach gastrointestinlneho traktu
Spastick celkov ochorenie, pylorostenza, NBP, VVCH
Vracanie bez nauzey zven vntrolebecn tlak
Atonick sepsa, oslabenie organizmu
7. Odgrckvanie u dojciat po poit potravy
Habitulne neurza
Rumincia znovuprehltanie vyvrtenej potravy
Vracanie kolskch det rno pred odchodom do koly
Acetonemick vracanie v priebehu respiracnho infektu, v moci acetn
Dysfgia (takosti pri prehltan) je pocit uviaznutia ssta v paerku
je dleitm prznakom ochorenia paerku
me mat aj psychognny podklad.
8. Hematemza je vracanie s prtomnostou krvi vo vvratkoch
jasnocerven (nenatrven) krv - zdroj krvcania je v hornej casti zavacieho traktu (paerk, aldok, duodnum)
krv vzhladu kvovej usadeniny (natrven) - zo aldka alebo nich cast trviacej rry.
Bolesti brucha mu sprevdzat akkolvek aktne alebo chronick ochorenie
kolikovit: vrazn, zchvatovit
periodick: opakuje sa v urcitch casovch intervaloch
parietlna: lokalizovan na postihnut orgn
viscerlna: svis s inervciou orgnu
hodnotme lokalizciu, trvanie ako aj svislost s jedenm, kalom, mocenm a stolicou
9. Meteorizmus (zven plynnatost) bva nsledkom poruchy trvenia niektorch ivn
prejavuje sa nafknutm bruchom z hromadenia plynov v creve
Zpcha je vyprzdnovanie tuhej stolice menej casto ako tri krt za tden
psychognna - so zadriavania stolice s nsledne vzniknutou poruchou pravidelnho vyprzdnovania
poruchy inervcie creva
Hnacka je cast vyprzdnovanm riedkych stolc
aktna hnacka je nsledkom aktneho crevnho ochorenia vyvolanho vrusmi, baktriami ci parazitmi
chronick hnacka je prejavom poruchy trvenia alebo vstrebvania ivn
10. Melna je mazlav dechtovito sfarben stolica s natrvenou krvou
zdroj krvcania bva najcastejie v hornch sekoch zavacieho traktu.
ltacka (ikterus) je lt sfarbenie koe, sklr, sliznc a sra
je prejavom zvenej koncentrcie lcovho farbiva bilirubnu v krvi
vyskytuje sa pri ochoreniach pecene, lcovch ciest ale aj pri zvenom rozpade cervench krviniek.
11. Choroby trviaceho traktu vroden a zskan (zpalov a nezpalov, aktne, recidivujce a chronick)
castejie a vnejie s u dojciat a u det tleho veku
12. Vroden vvojov chyby orgnov GIT-u Rztepy tvre, pery a podnebia, atrzia ezofagu, pylorostenza, gastroezofagelny reflux, vroden megakolon (Hirschprungova choroba)
13. Pylorostenza Hypertrofia svalovej vrstvy vrtnika
Cast VVCH, 5-krt castejia u chlapcov
Vracanie oblkom zacna v 3. tdni ivota a stle sa zhoruje neprospievanie, chudnutie
Zpcha alebo hladov zelenkav stolice
Liecba chirurgick pretatie svaloviny pyloru
14. Gastroezofagelny reflux mimovoln nvrat nestrvenho obsahu aldka do paerka a vyie
fyziologick do 8. mesiaca ivota
patologick aldocn tavy pokodzuj sliznicu paerka, vznik jej zpal
neprospievanie, odmietanie jedla, nepokoj, plac, nadmern vracanie, opakovan ochorenia dchacch ciest, drdiv kael, apnoick pauzy
prcinou je pravdepodobne nezrelost alebo anatomick porucha zvieraca vdolnej casti paerka
15. 1 a 3,3 % det maj aj dalie zdravotn takosti, vtedy hovorme o refluxovej chorobe
diagnostika GER: ultrazvuk, RTG, pH-metria pocas 24 hodn vpaerku, endoskopia
liecba : prava techniky dojcenia - castejie krmenie a menie dvky, polohovanie - zdvihnutou castou matraca pri hlavicke dietata na 30 stupnov sa uplatnuje efekt gravitcie, ditne opatrenia - zahustenie mlieka Nutriton (mlet svtojnsky chlieb zplodov stromu rohovnka, ktor obsahuje karubn nevstrebateln vlkninu) sa pridva do odstriekanho mlieka apodva dietatu lyickou alebo striekackou - zahusten mlieko zostva valdku a dieta prestva grckat na mechanickom princpe (unedojcench det sa pouvaj pecilne antirefluxov mlieka)
16. Megacolon congenitum Chbanie gangliovch buniek vo svalovine hrubho creva rigdna stena bez peristaltiky, nad prekkou dilatcia s poruchou vyprzdnovania
Tak zpcha
Diagnza irigografia
Liecba chirurgick odstrnenie aganglionrneho seku creva
17. Aktne poruchy vivy Aktne hnackov ochorenia
S prcinou vysokej chorobnosti (kad dieta do 5 rokov prekon rocne 1-2 epizdy hnacky)
Charakterizovan s castm (3/den) vyprzdnovanm riedkej stolice (voda, minerly) v mnostve presahujcom 10 ml/kg/den nhla zmena stolice!
Casto s sprevdzan vracanm, teplotami a potenm = vznamn straty tekutn a minerlov
18. Rozdelenie hnaciek podla vyvolvajcej prciny Infekcn - crevn infekcia (vrusy, baktrie, kvasinky, plesne, parazity)
- mimocrevn infekcia (pneumonia, otitda, meningitda, pyelonefritda)
Neinfekcn - zmeny mnostva potravy (prekrmovanie, hladov stolice, dity), zmeny zloenia (nedostatok bielkovn), genetick enzmov defekty, alergick hnacky, antibiotik, psychognne, poruchy imunity, rzne (sy. drdivho creva)
19. Crevn infekcie Vrusy:
napdaj zrel enterocyty, pomnoia sa a spsobia rozpad enterocytu (tenk crevo)
nezrel enterocyty maj znen aktivitu disacharidz, absorpciu glukzy a tm aj sodka
dochdza k atrofizcii sliznice a k redukcii rezorpcnej plochy = osmotick hnacka a malabsorpcia
ak sa preru perorlna viva, vymizn do 24 hodn
rotavrusy, koronavrusy, adenovrusy
20. Baktrie:
adheruj k sliznici, produkuj enterotoxny, ktor pokodzuj transport inov a vody (nadmern sekrcia alebo poruen rezorpcia elektrolytov ) = sekrecn hnacka
pretrvva aj po preruen perorlnej vivy
- enteropatognne E.coli, Salmonella, Shigella, Pseudomonas, Clostridium perfringens, S. aureus, Yersinia, Campylobacter, Vibrio
21. Klinick obraz Nechutenstvo, neprospievanie, vracanie, bledost, letargia, teplota
Stolica: kaovit a vodnat, hlien, krv, spenen, pH 5 pri kvasen
Znen turgor koe, halonovan oci, bruko meteoristick, hepatosplenomeglia, oligria
TOXIKZA najtaia forma dojcenskej hnacky: opakovan vracanie, cast vodnat stolice, dehydratcia, ok koncatiny studen, vlhk, akrocyanza, nitkovit pulz, anria
22. Diagnza Anamnza: zaciatok, trvanie, pocet stolc, zvislost na jedle, charakter stolc, prmesy (krv a hlien), vskyt hnaciek v rodine, v kole, predchdzajca antimikrobilna liecba, vracanie, nechutenstvo, bolesti brucha, kael, polakizria
Fyziklne vyetrenie: exantm, stav vedomia, aktivita, strata hmotnosti, stav vivy, farba koe, turgor, prtomnost slz a sln, vpadnutie VF, diurza, brun masa, hepatosplenomeglia, LU, Tk, pulzy, dychy, neurolog. vyetrenie
23. Stupne dehydratcie
24. Laboratrne vyetrenia Hemokoncentrcia (zven Hb a Ht)
Na, K, Cl, osmolalita sra, ABR metabolick acidza, zven urea a kreatinin
Vy. mocu - oligria, proteinria
Stolica na mikrobiologick vyetrenie, TR, stolica na parazity
25. Diferencilna diagnza Vodnat, riedke stolice sekretorick hnacky infekcnho pvodu s horckou
Objemn, mastn, hnilobne pchnuce stolice chronick poruchy vivy
Hlienovo-krvav stolice zpal hrubho creva salmonely, igely, yersnie, Campylobacter (treba vylcit ulcerznu kolitdu a divertikulzu)
Krv v stolici krvcanie do creva, volvulus, cudzie teleso
26. Liecba 1. Rehydratcia - orientujeme sa podla stupna dehydratcie: pri lahkch a stredne takch hnackch je rehydratcia p.o. vhodnejia ako parenterlna
2. Realimentcia prechodn malabsorpcia, nevstreban casti potravy stupnuj hnacku, preto prechodn karencia potravy a potom postupn realimentcia normlnou stravou!
3. Medikamentzna liecba pri bakterilnej infekcii dojcatm do 4 mesiacov a starm detom pri sepse, poruchch imunity a imunosupresvnej liecbe podvame ATB
27. Rehydratcia Orlny rehydratacn roztok: Na, K, sacharidy, alkalick roztoky, osmolalita 200-250 mmol/l
Lahk stupen dehydratcie (menej ako 5% straty hmotnosti) prvch 6 hodn 50 ml/kg v pocetnch malch dvkach
Stredne tak dehydratcia (5 10%) pocas 6 h cca 100 ml/kg, pri vracan a hnacke hradit aj straty
pri vracan ORR chladen v malch dvkach (kadch 5-10 mint 5-10 ml)
Tak dehydratcia (viac ako 510%) intenzvna starostlivost
28. Po 6 hodinch Zhodnotme celkov stav
Dieta odvime
Urcme stupen dehydratcie ak pretrvvaj prznaky dehydratcie, pokracujeme dalie 4 6 hodn, pri nelepen alebo zhoren parenterlna rehydratcia
29. Realimentcia Postupne podvame dobre znan, lahko strviteln potravu
Sacharidy: znit laktzu: riedenie mlieka, podvat polysacharidy (ryov odvar)
Tuky: nie je dvod zniovat ich prjem
Bielkoviny: v nezmenenom mnostve
Dojcenie nepreruovat
Pri umelej vive nemenit mlieko, iba riedit, nepridvat do stravy nov potraviny
30. Dojcen deti Orlna rehydratcia + dojcenie
Medzi dojceniami sa podva ORR v malch dvkach lyickou
31. Umelo iven deti Zacname o 6 resp. 10 12 hodn po zaciatku orlnej rehydratcie
Dojcat do 6 mesiacov: viva rieden vodou 1:2, neskr 1:1, v priebehu 2-3 resp. 3-5 dn (podla znanlivosti a kvality stolc) prejdeme k pvodnej koncentrcii potravy. Pri pretrvvan hnaciek nadalej hradme straty ORR.
Dojcat nad 7 mesiacov: po rehydratcii dostan svoju normlnu stravu, pri taom priebehu koncentrciu mliek zvyujeme postupne
Batolat a starie deti: co najskr veku primeran stravu s polysacharidmi (rya, bann, zemiaky)
32. Chronick poruchy vivy Dystrofia: hypotrofia, atrofia (malnutrcia marazmus a kwashiorkor)
Exognne prciny nedostatok potravy alebo jej zloky
Endognne prciny poruchy trvenia alebo vstrebvania
vredov choroba, malabsorpcn syndrm, intolerancia KM, zpalov ochorenia creva, enkomprza, ochorenia pecene, psychonutricn poruchy
33. Vredov choroba aldka a dvanstnika Peptick vred - ohranicen strata tkaniva, zasahujca do podsliznicnho tkaniva prpadne hlbie do truktry steny orgnov GITu na sliznici hornej casti trviacej trubice (t.j. od paerka po tenk crevo), ktor vznikol nepriaznivm psobenm aldkovej kyseliny na sliznicu, ked nad obrannmi mechanizmami sliznice a organizmu (hlien, dostatocn tvorba obrannch ltok v sliznici) previli tzv. agresvne faktory (dlhodob pokodzovanie sliznice kyselinou acetylosalicylovou, kofenom, nikotnom, alkoholom, castm stresom, Helicobacter pylori najcastejia prcina u det)
je len loklnym prejavom celkovho ochorenia - vredovej choroby
34. Prznaky Nauzea, vracanie (predkolsk vek)
Nechutenstvo
Pokles telesnej hmotnosti
Abdominlna bolest v noci, skoro rno, nezvisle na jedle (na rozdiel od dospelch)
predkolsk vek: periumbiliklne
adolescencia: epigastrium
Hematemza, melna
35. Diagnostika Endoskopicky
Komplikcie:
k r v c a n i e - lahk, kedy to pacient ani nemus zistit, alarmujce zvracanie cerstvej a/alebo natrvenej krvi hematemza a/alebo cierna stolica, ktor m smolovit konzistenciu melna
perforcia - sprevdzan prudkou bolestou brucha
penetrcia
36. Liecba di e t a a r e i m o v o p a t r e n i a
vyvarovatsa konzumu drdivch a korenistch jedl, alkoholu, ciernej kvy, fajceniu
fyzick etrenie pri aktnom zhoren
m e d i k a m e n t z n a l i e c b a
HP negatvnych peptickch vredov: lieky na znenie tvorby alebo kyslosti aldkovej kyseliny: bloktory H2 receptorov resp. bloktory protnovej pumpy, antacid
37. HP: trojkombinacn liecba - bloktor protnovej pumpy, amoxycilin a klaritromycin (metronidazol) 7 dn, potom podla stavu bloktor protnovej pumpy ete 14 dn alebo v lahch prpadoch bloktory H2 receprotov alebo antacid, prpadne obe spolu
C h i r u r g i c k ᠠ l i e c b a
v scasnosti ovela zriedkavejia, iba pri krbvcan z GIT opich - sutra krvcajceho vredu, resekcia aldka rzne typy, vagotmia - rzne typy (za celom znenia stimulcie vylucovania aldkovej kyseliny)
38. Prevencia vyplva z dodriavania zsad sprvnej ivotosprvy
potrebn vylcit alebo aspon obmedzit psobenie vyie uvedench tzv. agresvnych faktorov, prpadne posilnit obrann mechanizmy sliznice aldka
po zhojen peptickho vredu sa niekedy odporca dlhodob uvanie malch dvok protivredovch liekov.
39. Prognza vcinou dobr, ak sa vred vcas diagnostikuje a sprvne lieci
40. Malabsorpcn syndrm Chronick porucha vivy, spsoben poruchou trvenia (cystick fibrza), vstrebvania (celiakia), sekrcie a motility tenkho creva
Klinick obraz: hypotrofick deti s velkm nafknutm bruchom a charakteristickmi stolicami obsan, s mnostvom nestrvench tukov alebo splodn kyslho kvasenia cukrov
41. CELIAKIE onemocnen, jeho projevy jsou vyvolan autoimunitnmi mechanizmy, kter byly sputeny cinkem prolaminu z obilovin (gliadin frakce lepku (gluten) z penicnch zrn, hordein z jecmene a secalin ze ita, minimlne kodliv nebo dokonce bez cinku je avenin (oves)
u geneticky vnmavch jedincu dochz k irokmu s pektru sliznicnch zmen, predevm na sliznici jejuna (genetick predisposice k onemocnen je charakterizovna vysokou incidenc nekterch znaku HLA a podstatne vym vskytem onemocnen u prbuznch I. stupne
42. Prevalence celiakie v populaci je mnohem vy ne se predpokldalo (1:200300)
Etiopatogeneze:
Nejcasteji je prijmna teorie o pusoben imunopatologickch mechanizmu pri vzniku celiakie
43. Klinick projevy: k typickmu a znmmu obrazu celiakie, kter necin diagnostick pote, patr protrahovan prujmy s prznaky malabsorpce a npadne velk brko u dtete ve veku kolem 1 roku veku
u nekterch det se manifestuje jen neprospvnm, anorexi a zvracenm
deti jsou casto iritovan
hnilobn procesy v tlustm streve v dusledku poruchy resorpce peptidu a mastnch kyselin a tvorba kyseliny mlcn pri zkvaovn cukru
stolice ed, mastne se lesknouc, napenen, kopizn, obsahuje nevstreban vitaminy, minerly a obsahuje vet mnostv vody,
pH stolice se sniuje pod 5,5
44. Atypick projevy manifestace celiakie
anmie z malabsorpce Fe, kys. listov, vit. B12 a okultnho krvcen
krvcen z hypoprotrombinmie
trombocytza (hyposplenizmus)
osteopnie, osteomalcie, osteoporza, artralgie, artritidy z malabsorpce vitaminu D a kalcia
mal rust (snen IGF 1)
slabost, atrofie svalstva z malnutrice, elektrolytov poruchy
perifern neuropatie z deficitu tiaminu a vitaminu B12
krecov stavy
EEG zmeny
45. atrofie mozku
cerebrln kalcifikace
nejasn psychiatrick stavy
deprese, iritabilita, zhoren kolnho prospechu
sek. hyperparathyreoidismus z malabsorpce vitaminu D a kalcia
dermatitis herpetiformis Duhring (granulrn IgA depozita)
folikulrn hyperkeratza z poruchy metabolizmu vit. A
petechie z hypoprotrombinmie, trombocytopnie
edmy z hypoproteinmie
zven AST, ALT
46. rekurentn bolesti bricha
hypoplzie skloviny
rekurentn aftzn stomatitis
zcpa
opoden menarch
casneji se dostavuje menopauza
castej sekundrn amenorea
castej vskyt potratu
oligospermie
neplodnost
47. Diagnostika Srologick vyetren: stanoven IgA (event. i IgG) protiltek proti gliadinu (AGP) a endomyziu (AEP- tmer vlucne u celiakie) antiretikulinov protiltky (ARP)
protiltky proti tknov transglutaminze (AtTGP)
POZOR! U kadho pacienta je vdy nutno vyetrit v rmci stanoven AGP a AEP i srov IgA, nebot pri jejich deficitu mohou bt vyetrovan IgA protiltky negativn a je nutno je detekovat v izotypu IgG nebo IgM
48. klcov postaven v diagnostice celiakie m enterobiopsie, nejlpe z prvn jejunln klicky (asi 10 cm distlne od Treitzova ohb), ale ani biopsie nen 100% zrukou stanoven sprvn diagnzy, nebot zmeny nemus bt vdy difzn anebo podobn zmeny mohou bt i u jinch strevnch chorob jako je lambliza, intolerance blkovin, autoimunitn enteropatie
49. Klinick formy onemocnen Rozliujeme celiakii aktivn, tichou, latentn a potenciln.
asymptomatickch forem je asi 7 vce ne symptomatickch
aktivn celiakie - klinick a histologick projevy
charakteristick atrofick sliznicn zmeny
tich celiakie - nem zreteln klinick projevy
histologick nlez je pozitivn a v sru jsou pozitivn AEP, AGP
50. latentn celiakie - chyb dukaz enteropatie
casto klinick prznaky prtomny
normln sliznice tenkho streva pri normln strave s lepkem
u pacienta byly ji v minulosti zachyceny anebo budou zjiteny v budoucnosti zmeny na sliznici
pozitivn AEP, AtTGP
potenciln celiakie je charakterizovna chybenm klinickch prznaku, normlnm histologickm nlezem na jejunu a pozitivitou AEP
pacient m onemocnen, kter je asociovno s celiaki nebo nekdo z prmch prbuznch m celiakii.
51. Terapie Prokzan celiakie je lcena celoivotn bezlepkovou stravou
v prprave tto stravy se pouv mouka sojov, rov, kukuricn nebo komercn potravinrsk vrobky s oznacenm bezlepkov, kter mohou vak, bohuel, obsahovat mal mnostv lepku.
52. Intolerancia kravskho mlieka Vyskytuje sa asi u6-8% det
1. Potravinov alergick reakcia:
zavac systm (vracanie, hnacky, opuch pier, afty)
dchacie cesty (priedukov astma, ndcha)
koe (koprivka, opuch tvre, zhorenie ekzmu)
celkov reakcia (ok, pokles tlaku)
53. 2. Intolerancia laktzy pri deficite laktzy
laktza - mliecny cukor
metabolizuje sa v tenkom creve psobenm laktzy sa tiepi na glukzu a galaktzu (nevyhnutn pre tvorbu galaktolipidov, dleitch pre vvoj CNS)
pri deficite laktzy neprebieha hydrolza laktzy a laktza sa nerezorbuje v tenkom creve - psob ako osmoticky aktvna ltka a viae na seba vodu.
v hrubom creve sa cinkom baktri hydrolyzuje, vznikaj organick kyseliny, ktor indukuj sekrciu vody do lmenu creva osmotickou aktivitou a priamym iritacnm cinkom
54. Vroden malabsorpcia laktzy - vzcne autozmovo recesvne ochorenie, ktor sa prejavuje hnackovitmi stolicami od zaciatku krmenia dietata mliekom
Sekundrny deficit laktzy - v dsledku pokodenia mikroklkov a enterocytov, ako scast inej malabsorpcie, dsledok pokodenia infekcnm agensom (bakterilne, vrusov, parazitrne infekcn crevn ochorenia), prpadne liekmi
Aktivita crevnch disacharidz me byt znen pri alergii na bielkovinu kravskho mlieka, pri neliecenej celiakii, syndrme krtkeho creva, Crohnovej chorobe.
55. Klinick obraz: nafknut brucho, flatulencia, bolesti brucha, riedke a vodnat stolice, perianlne intertrigo
Diagnza: eliminacn test, laktzo-tolerancn test, koncentrcia vodka vo vydychovanom vzduchu, enterobiopsia
Terapia: vylcenie laktzy zo stravy (mlieko a mliecne vrobky, u dojciat ich nhrada sjovm mliekom alebo lowlactose formulami
liecba primrnej prciny
zneniu obsahu laktzy pomha Lactobacillus acidophilus.
56. Zpalov choroby creva ulcerzna kolitda a Crohnova choroba
imunologick ochorenia charakterizovan chronickm zpalom, ktor nadmerne pokodzuje stenu trviaceho traktu
prcina vzniku nepecifickch crevnch zpalov nebola dodnes plne objasnen, v scasnosti existuje viacero experimentlnych dkazov o lohe crevnej flry pri ich vzniku
za prcinu sa povauj faktory genetick, infekcn a imunitn, mon je cast faktorov ivotnho prostredia
57. Crohnova choroba spocva v prtomnosti vredov v urcitch sekoch crevnej steny, pricom tieto lzie mu prestupovat celou hrbkou steny a bvaj sprevdzan zpalom v okol.
ochorenie sa prejavuje hnackami s prmesou krvi a hlienu, bolestami brucha (najm v pravom dolnom kvadrante) a horckou
me djst k crevnej nepriechodnosti alebo obrazu pripomnajcemu apendicitdu
komplikcie fistuly, abscesy, perforcia
casto bva postihnut okolie ritnho otvoru
Liecba: kortikoidy, dalie protizpalov lieky, podporn opatrenia dita, chirurgick liecba
58. Ulcerzna kolitda povrchov zpalov proces postihujci takmer vhradne sliznicu vystielajcu vntro trviacej rry, pricom sa obmedzuje len na hrub crevo a konecnk
zvycajne prebieha vo forme striedania aktvnej zpalovej fzy s bezprznakovmi obdobiami pokoja. Niekedy sa me zacat prudko a aktne s takm priebehom, inokedy m chronick charakter.
Hnacka s vraznou prmesou krvi, bolesti brucha na lavej strane
K hlavnm komplikcim patria toxick megacolon, masvne krvcanie a zven riziko vzniku ndoru hrubho creva a konecnka.
59. Psychonutricn poruchy Obezita nekontrolovan prsun nesprvne zloenej potravy
Nedostatok pohybu
Mentlna anorexia dospievajce dievcat
porn celov nechutenstvo vedce ku kachexii (anmia, imunodeficiencia, poruchy mentruacnho cyklu, smrt)
Prcinou je psychopatologick porucha
Bulimia nervosa variamt mentlnej anorexie
Obdobia maximlnej ravosti striedan s anorexiou