HANS CHRISTIAN ANDERSEN

1. HANS CHRISTIAN ANDERSEN OTEC MODERNEJ ROZPRÁVKY „Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život.“ Andersena. A.Hriň V.E 2012/2013

2. ŽIVOTOPIS Rodný dom Hansa ChristianaAndersena Komôrka v rodnom dome Andersena Izba s posteľou v rodnom dome H.CH.A: narodil sa 2. apríla 1805 v dánskom meste Odense na ostrove Fyn

3. RANNÉ DETSTVO Jeho matka mala skoro 40 rokov a jeho otec 22 rokov, ich manželstvo trvalo iba 2 mesiace a HansChristian bol ich jediné dieťa Otec bol chudobný obuvnícky majster, bývali v jednej miestnosti, ktorá bola zároveň aj dielňou. Hoci mal chudobných rodičov, vyrastal ako v bavlnke. Otec mu čítal rozprávky 1000 a jednej noci a tým chlapcovi rozvíjal predstavivosť. Andersenov skromný, ale citovo bohatý život skončil v roku 1812. Vtedy miestny statkár zaplatil jeho otcovi, aby narukoval do napoleónskych vojen namiesto neho. Otec sa však vrátil s podlomeným zdravím a na jar roku 1816 zomrel. Matka musela ťažko pracovať ako práčka (Rozprávka Nebola súca). Znova sa vydala, opäť za mladšieho muža. Ten Hansa nemal rád a nevynechal ani jednu príležitosť, aby mu to nedal najavo. Aj Hans musel pracovať v továrni. Matka začala popíjať, až sa z nej stala alkoholička. Zomrela v ústave pre starých ľudí. V týchto časoch prežíval Hans najkrutejšie dni svojho detstva. Otčim ho nemal rád a nerozumel mu, kamaráti sa mu posmievali pre vycivenú postavu, bocianie nohy a ťarbavú chôdzu – neraz ho nemilosrdne naháňali po uličkách Odense a vyhrážali sa mu bitkou, pre nič za nič, len tak z pasie, pretože bol mrzký. Tieto neradostné zážitky z detstva zvečnil neskôr v krásnej a dojemnej rozprávke O mrzkom káčatku.

4. ŠTÚDIÁ Keď mladý Hans chodil do školy, veľmi skoro sa mu dostlali do rúk Shakespearove hry. Vtedy napísal svoju prvú hru , tragédiu, v ktorej všetci účinkujúci nakoniec umreli – Abor a Elvíra. Vysmiali ho s ňou, ale mladý Andersen si myslel, že divadlo je mu osudom. Matka nemala porozumenie pre synovo rojčenie. Chcela mať zo syna krajčíra. Napokon zverili rozhodnutie v tejto dôležitej veci istej „múdrej žene“ – veštici. Táto mu z karát a kávy predpovedala takýto osud: „ Z Vášho syna bude slávny človek! Na jeho počesť bude raz mesto Odense slávnostne osvetlené!“ Štrnásťročný Andersen odišiel z rodného mesta do Kodane. Mal krásny hlas a dúfal, že sa z neho stane operný spevák a popri tom bude písať divadelné hry. Bol veľmi sklamaný, keď jeho tvorbu neprijali. Vyštudoval vďaka svojmu dobrodincovi, riaditeľovi divadla, JonasaCollina, ktorý mu zariadil štúdium, vybavil kráľovské štipendium na gymnáziu v Slagelse, neskôr v Helsingore. Roky na strednej škole patria k najťažším chvíľam v jeho živote aj vzhľadom na jeho vek. Nebol však bohvieaký žiak a vraj do konca života poriadne neovládal pravopis. Maturoval ako najstarší maturant vo veku 22 rokov.

5. CESTOVATEĽ Andersen rád cestoval, navštívil Švédsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, dokonca sa zatúlal aj na Stredný východ a do Afriky. V Paríži spoznal spisovateľov Victora Huga, HeinrichaHeina, Balzaca aj Dumasa. V Londýne sa stretol s CharlesomDickensom. V Ríme s nórskym spisovateľom Bjørnsonom. Najdlhšia z jeho ciest, v 1840-1841, prešiel Nemeckom Talianskom, Maltou, a Gréckom - Constantinople. Spiatočná cesta viedla cez Čierne more a rieku Dunaj. Jeho popis tohto zážitku je Bazarbásníka (1842), obyčajne považovaný za najlepší z jeho cestopisných kníh.

6. TVORBA - Svet fantázie • Literárnu tvorbu začínal básňami, cestopismi a vaudevillmi – krátkymi veselohernými útvarmi, väčšinou s humornou zápletkou založenou na omyloch. • Spočiatku napísal divadelní hry. Jeho hry však neboli úspešné a niektoré neboli ani vydané: • Láska na Mikulášskej veži - 1829 • Anežka a vodník - 1833 • Ahasver - 1837 • Písal aj básnické zbierky, ktoré sa ale nestretli prakticky s žiadnym ohlasom: • Básne • Básnikov bazár • Byť či nebyť • Jeho autobiografický román Rozprávka môjho života je vrcholom jeho beletristickej tvorby. • Slávnym sa stal predovšetkým vďaka rozprávkam. Krehký svet, v ktorom ožívajú predmety, citlivý pohľad do vnútra postáv a ľudský rozprávačský prístup k čitateľovi mu zabezpečili miesto vo svetovej literatúre. Jeho 156 rozprávok sa číta dodnes a očarúvajú rovnako ako pred rokmi. Prvú napísal ako tridsaťročný a poslednú tri roky pred smrťou. Hoci o nich hovoria, že sú skôr určené dospelým, dokázal sa vcítiť do detskej duše. Rozprávky boli preložené do mnohých jazykov, ovplyvnili tvorbu mnohých spisovateľov.

7. ROZPRÁVKY Ani Andersen, ani nikto z jeho priateľov netušil, že svetovú slávu možno získať písaním rozprávok. Veľkým a nesmrteľným sa stal práve vďaka svojim rozprávkam, ktoré si najskôr ani sám veľmi nedocenil. Deň narodenín H. Ch. Andersena 2. apríl je sviatkom detskej knihy. Jedna rozprávka za druhou sa končí smutne, odvrhnutím, ponížením či sklamaním. Napriek tomu je im sebaľútosť cudzia. Aj v rozprávkach so šťastným koncom (Snehová kráľovná)bývajú chvíle radosti vykúpené bolesťou a utrpením. Medzi najkrajšie patria:

8. MALÁ MORSKÁ PANNA Malá morská víla, svetoznáma ikona Dánska, Kodanský prístav Je rozprávkový príbeh o morskej panne, ktorá sa zamilovala do ľudského princa, pre ktorého sa rozhodla stať človekom.

9. STATOČNÝ CÍNOVÝ VOJAČIK Hlavný hrdina, vojačik, ktorý pri výrobe prišiel o nohu, za čo sa mu ostatné hračky smejú. Až na tanečnicu, ktorá ho ľutuje.

10. CISÁROVE NOVÉ ŠATY Márnivý cisár starajúci sa len o svoj ​​vzhľad si najme dva tkáčov, ktorí sú však v skutočnosti podvodníci. Tí mu sľubujú nové šaty, ktoré sú neviditeľné pre tých, ktorí sú nespôsobilí na výkon svojej funkcie, alebo sú hlúpi. Cisár sám tieto neexistujúce šaty pochopiteľne nevidia, ale predstiera, že tomu tak je, aby nezobudil pochybnosti o vhodnosti svojej osoby na funkciu cisára. Jeho ministri robia to isté. Falošní tkáči dokončujú prácu a predstierajú, že cisára obliekajú do nových šiat. Cisár ide v sprievode poddaných, keď zrazu dieťa, ktoré je príliš mladé, aby pochopilo výhody pretvárky, vykríkne, že cisár na sebe nič nemá. To potom opakuje aj celý zástup, cisár sa však rozhodne sprievod dokončiť.

11. SNEHOVÁ KRÁĽOVNÁ Svoju najdlhšiu rozprávku Snehovú kráľovnú napísal ako v tranze – začal písať 5.12 a vydal ju o 2 týždne. V tejto svojej najslávnejšej rozprávke sa mysľou vracia do izbičky, v ktorej žil s rodičmi, a k debničke, v ktorej si jeho mama na streche pestovala zeleninu. „V mojej rozprávke táto záhradka ešte stále kvitne...“napísal.

12. O ŠKAREDOM KÁČATKU Kdesi neďaleko na jednom gazdovskom dvore čakala mama kačka na svoje deťúrence. Až sa dočkala! Jedno po druhom vykúkali na náš svet zo svojich vajíčok. Vyliahlo sa ich šesť. Ale čo to? Posledné siedme bolo akési iné. Trošku priveľké, trošku ťarbavé a sivé. Všetkým na dvore bolo na smiech. Smiali sa, lebo nič okrem svojho dvora nepoznali. Nikdy nevideli ani len za plot, a práve tam sa naše káčatko vybralo hľadať pravdu o sebe. A veruže aj našlo! A poriadne prekvapivú!

13. SLÁVIK Inšpirovaný neopätovanou láskou k švédskej speváčke JenneLindovej Čínsky cisár zisťuje, že jednou z najkrajších vecí v jeho ríši je pieseň slávika. Keď nariadi, aby mu priniesli slávika, dievča z kuchyne (jediná, ktorá vie, kde vták je) dvor zavedie do blízkeho lesa. Slávik súhlasí, že sa objaví u dvora. Cisár je tak unesený vtáčia piesní, že drží slávika v zajatí. Keď však dostane darom krásneho mechanického vtáka, o skutočného slávika stratí záujem. Ten sa vracia do lesa. Mechanický vták sa nakoniec rozbije kvôli nadmernému používaniu. O niekoľko rokov neskôr cisár vážne ochorie. Keď sa o tom dozvie slávik, vráti sa do paláca. Sama smrť je tak dojatá, že odíde a cisár sa uzdraví. Slávik súhlasí, že bude cisárovi spievať o dianí v jeho ríši, aby bol známy ako najmúdrejší cisár, čo kedy žil.

14. DIEVČATKO SO ZÁPALKAMI Je zima a tuho mrzne. Silvestrovský večer. Stmieva sa. A predsa sa jedno dievčatko túla ulicami a nikto si ho  nevšíma. Nikto si ho nevšíma, hoci práve záujem ľudí o jeho zápalky v tej chvíli rozhoduje, či bude ďalej žiť. Otec je zlý; keby prišlo domov bez utŕžených peňazí, zbil by ho. A to ono zažiť nechce. Preto si so zápalkami v zásterke čupne do kúta medzi dva domy a aby sa aspoň trošku ohrialo, zapaľuje postupne zápalky – najprv sa mu vo výjave zjaví rozohriata mosadzná pec, pri druhej zápalke uvidí upečenú a chrumkavú hus, pri tretej nádherný vianočný stromček, až sa mu pri štvrtej zápalke zjaví už dávno mŕtva stará mama. Komu? Predsa dievčatku so zápalkami.

15. PRINCEZNÁ NA HRÁŠKU Príbeh rozpráva o princovi, ktorý sa chce oženiť s princeznou, ale má problémy nájsť vhodnú manželku. Niečo je vždy zlé s dievčatami, s ktorými sa stretáva. Jednej búrlivej noci (u Andersena je to vždy predzvesť život ohrozujúce situácie, alebo príležitosť pre romantické stretnutie) hľadá na zámku útočisko mladá, dažďom premočená žena. Tvrdí, že je princezná a princovho matka sa ju rozhodne vyskúšať. Ponúkne dievčaťu útočisko na noc a pod 20 matracov umiestni hrášok. Princezná budúci ráno tvrdí, že mala bezsennú noc a budilo ju čosi tvrdého v posteli, čo jej spôsobilo modriny. Princ sa zaraduje, pretože len pravá princezná by prejavila takú citlivosť.

16. PALCULIENKA Čarovný príbeh, ktorý vám pripomenie, že keď sa vydáte za hlasom svojho srdca, nič nie je nemožné. Keď maličká kúzelná víla Palculienka stretne princa Cornelia, je si istá, že on je ten pravý. Ale ešte ako ich láska stačí rozkvitnúť, vílu unáša ropušia rodinka, zadržuje ju chrobák-intrigár a dokonca je vydatá za popleteného krtka!

17. ĎALŠIE ZAUJÍMAVOSTI ZO ŽIVOTA Andersen bol veľmi výtvarne nadaný a jeho špecialitou boli práve komplikované vystrihovačky z papiera Cestoval kamkoľvek, ale všade mal pri posteli v hoteli, kde nocoval, pripravené lano, aby v prípade nečakaného požiaru mohol uniknúť. Na nočnom stolíku bol vždy odkaz napísaný rukou :“To len vyzerám ako mŕtvy.“ Bál sa totiž, že v noci upadne do kómy a prípadne ho zaživa pochovajú. Andersen sa v detstve priatelil s o 3 roky mladším princom Fritzom. Jeho matka tam bola zamestnaná a je záhodou prečo si práve malého Hansa vybrali za princovho spoločníka a nie nejaké iné dieťa zo šľachtickej rodiny. Keď Fritz, už ako kráľ Frederik VII. zomrel., bol Andersen jediný, kto okrem príbuzných smel vidieť telo mŕtveho kráľa vystretého v rakve. Toto kráľovské je inšpiráciou rozprávky ZVON.

18. CENA HANSA CHRISTIANA ANDERSENA Cena Hansa ChristianaAndersena je považovaná za najprestížnejšie medzinárodné ocenenie pre autorov v oblasti literatúry pre mládež. Udeľuje ju Medzinárodná únia pre detskú knihu (IBBY) od roku 1956. Má dve kategórie: spisovatelia (za literárnu tvorbu) a ilustrátori (za ilustračnú tvorbu). Cena je pomenovaná po slávnom dánskom spisovateľovi HansoviChristianoviAndersenovi a zlatú medailu odovzdáva dánska kráľovná. Cena sa vyhlasuje každí párny rok.

19. NÁRODNÝ SMÚTOK Veštkyňa mala pravdu. Andersen sa dočkal veľkého uznania vo svojom rodnom meste ešte za svojho života. Šiesteho decembra 1867 ho mestská rada zvolila za čestného občana. Na jar v roku 1872 spadol z postele a vážne sa zranil. Nikdy sa už nevyliečil, zomrel vo svojom dome v Rolighede 4.augusta 1875. V deň jeho pohrebu vyhlásili v Dánsku národný smútok. Pochovali ho do hrobu s jeho dobrodincom Collinom, ktorého potomkovia však dali pozostatky niekoľkokrát preložiť. Keď HansChristianAndersen zomrel, na krku mal vraj kožené puzdro a v ňom listy od RiborgVoigtovej, svojej prvej, no nenaplnenej lásky.

20. ZÁVER Zatiaľ čo jeho romány, básne a cestopisy vybledli, jeho rozprávky zostávajú rovnako svieže a pútavé ako v deň, keď ich napísal. Nech boli Andersenove rozprávky o čomkoľvek, vždy sú v prvom rade a najmä o HansoviChristianoviAndersenovi. Na záver by som citoval samotného autora:“Musím splniť svoje poslanie! Musím namaľovať ľuďom víziu, ktorá sa mi v duchu vynára v celej svojej životnosti a rozmanitosti, a moja duša vie, že to určite dokážem.“ A my všetci dobre vieme, že to dokázal.

21. Ďakujem za pozornosť Adam Hriň, žiak V. E Ročník 2012/2013