1 / 14

Horotvorn cinnost a poruchy zemskej k ry

Pr?krov. Pr?krov je velk? doskovit? teleso tektonicky horizont?lne presunut? na vzdialenost minim?lne 5 km pozdl? n?sunov?ch zlomov na cudzorod? podklad, ktor? sa v s?vislosti s pr?krovmi casto naz?va autocht?n. Teleso pr?krovu na cudzorodom nadlo?? sa oznacuje ako allocht?n. Ak sa nad sebou nach?dz

dolf
Télécharger la présentation

Horotvorn cinnost a poruchy zemskej k ry

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


    1. Horotvorn cinnost a poruchy zemskej kry

    2. Prkrov Prkrov je velk doskovit teleso tektonicky horizontlne presunut na vzdialenost minimlne 5 km pozdl nsunovch zlomov na cudzorod podklad, ktor sa v svislosti s prkrovmi casto nazva autochtn. Teleso prkrovu na cudzorodom nadlo sa oznacuje ako allochtn. Ak sa nad sebou nachdza viacero prkrovov, podlon sa vzhladom na nadlon oznacuje paraautochtm. Vskumu prkrovov sa ako prv venovali geolgovia z Franczska, na cele s Bertrandom, ktor prkrovy oznacili nappe de charriage. V vajciarsku to boli A. Escher von der Linth a M. Lugeon. tudovali najm prkrovy v Alpch. Pribline v rovnakej dobe objasnil prkrovov stavbu Severozpdnch vrchov v ktsku Ch. Lapworth. Prkrovov stavbu Zpadnch Karpt preskmal ako prv raksky geolg V. Uhlig.

    3. Stavba prkrovu Na vlastnom telese prkrovu mono urcit viacero znakov. V prednej casti v smere pohybu sa nachdza celo prkrovu. To bva casto detailne zvrsnen, vtedy prtomn truktry oznacujeme ako digitcie. Plocha, po ktorej sa prkrov pohybuje sa nazva bazlna nsunov plocha. T me mat rzny tvar, je vak charakteristick typickm druhom tektonickej erzie spsobenej mechanickm obrusovanm, ktor je oznacovan ako rabot. Oblast, z ktorej pochdza teleso prkrovu, sa nazva domovsk oblast prkrovu. Cast, v ktorej sa od nej prkrov celkom odlepil, sa vol korenov zna. Lnia, ktor je jej stopou sa nazva ari. Domovsk oblast bva casto tlakmi stlacen a skrten, pricom sa me ponorit pod okolit tektonick celky, cm vznik tektonick sutura - jazva. Prkrovy, ktorch korenov oblast je neznma sa oznacuj ako bezkorenov prkrovy. Dalie zo truktr, ktor s typick pre oblasti s prkrovovou stavbou s: Tektonick (prkrovov) troska - je to erziou celkom izolovan menia cast prkrovu, ktor le na autochtnnom podlo. Typickm prkladom je naprklad vrchol Velkho Choca. Tektonick okno - je erziou obnaen cast autochtnneho podloia, svisle lemovan telesom prkrovu. V prpade, e toto erziou odkryt podloie nie je celkom uzavret prkrovom, jedn sa o tektonick polookno.

    4. Tektonick zlom Tektonick zlom alebo tie dislokcia je geologick krehk diskontinuitn porucha (fraktra) zemskej kry, pozdl ktorej dolo alebo aj v scasnosti dochdza k pohybu fraktrou oddelench horninovch blokov. Premiestnenie me byt len niekolko milimetrov, ale me dosahovat velkost aj stoviek kilometrov. Rchlost pohybu na zlomoch sa me rznit, ale rdovo je niekolko desiatok milimetrov rocne. V oblastiach aktvnych zlomov, na ktorch boli zaznamenan pohyby v poslednch 10 000 rokoch, sa casto vyskytuj zemetrasenia. Zlom oddeluje dva bloky hornn, ktor sa pozdl neho premiestnili. V priestore je vymedzen zlomovmi plochami na ktorch s casto viditeln stopy po pohybe blokov, tzv. stricie. Na kontakte zlomovch plch dochdza k vzniku tektonickho zrkadiel a minerlnych schodov. Obrovsk tlaky a trenie spsobuj rozpad pvodnej horniny a vznik novch hornn, takzvanch zlomovch tektonitov, vo vcch hlbkach mylonitov a ultramylomitov. Tie maj v dsledku zvenej plasticity vo vcch hlbkach in charakter ako tektonity na povrchu.

    5. Vznik zlomu Zlom vznik pri uvolnen postupne rastceho orientovanho naptia postupnm prepojovanm malch pukln a praskln. Vcie celky tchto trhln sa nazvaj strin fraktry. Vznamn lohu v tomto procese zohrva tlak provch flud. Ak pri zlomovom poruen hornn djde k vzniku viacerch rovnobench porch, dochdza k vytvoreniu takzvanej zlomovej zny. rka a dlka tejto zny, alebo jednotlivch zlomov je priamo mern velkosti pohybov, ktor na nich nastali. Pre objasnenie niektorch typov zlomov ako s smern posuny sa pouva bud mechanika cistho strihu, v prpade symetrickch truktr a mechanika jednoduchho strihu v prpade asymetrickej deformcie. Pri asymetrickej deformcii bola experimentlne aj prakticky odvoden svislost viacerch truktr, znmych ako riedlove strihy. S to smern posuny druhho rdu, oznacen ako riedlov syntetick strih a antitetick strih, vyskytujce sa okolo hlavnho strihu (tzv. main deplacement zone). Syntetick aj antitetick strih s smern pozdl tenznch trhln, ktor zvieraj s rovinou hlavnho strihu uhol mierne men ne 45. Riedlov syntetick strih je smern pozdl hlavnho zlomu so sekundrnym syntetickm strihom, ktor zviera s hlavnm zlomom ostr uhol. Zrkadlovo obrtene s riedlovmi antitetickmi zlomami sa v prrode casto formuj en-echelon truktry, tmito miestami casto prechdzaj osi vrs a na ne kolm fraktry. Orientcia os en echelon vrs umonuje urcit smer pohybu blokov v strinej zne. Podobn je aj Coulomb-Andersonov model strihu

    6. Vznamn zlomy vo svete San Andreas: najznmej a najsledovanej zlom na svete, ktor prechdza mestom San Francisco Basin and Range: aktvny komplex zlomov na zpade USA Severoanatlsky zlom: aktvny zlom prechdzajci Tureckom Highland Boundary Fault: neaktvny zlom v ktsku oddelujci ktsku vysocinu od ktskej niny Rnsk prielom: aktvny zlom v severozpadnej Eurpe Zlom Nojima: aktvny zlom v Japonsku dlh 60km Velk alpsk zlom: aktvny zlom dlh viac ne 500km na Novom Zlande

    7. Vznamn zlomy na Slovensku Zzrivsk sigmoida: smern posun v Bradlovom psme na vchodnom konci Malej Fatry Certovick lnia: zlom v Nzkych Tatrch oddelujci tatrikum od veporika Lubencko-margecianska lnia: oddeluje gemerikum od veporika Lamacsk zlom Ludinsk zlom Jastrabiansky zlom: hlbinn zlom, oddeluje bloky odlinej stavby (napr. Povask Inovec od Strovskch vrchov) Stredoslovesnk prelom Murnsky zlom Mtnansk zlom ttnick zlom Horndsky zlom Trebiovsk zlom Vihorlatsk zlom

    8. Vrsnenie Jednoduch ohyb vyvolan bocnm tlakom Vrsnenie je proces plastickej deformcie hornn, pri ktorom dochdza k vzniku vrs. V tektonike je vrsnenie najbenejm spsobom skrtenia v zemskej kre. Spolu s tvorbou prkrovov a rznych druhov smernch posunov pozdl zlomov je typickm sprievodnm javom orogenzy. Vrsnenie je v benej reci zamienan za tektogenzu. Za vrsnenie sa oznacuj aj tektonick fzy vo vvoji Zeme ako naprklad Alpnske vrsnenie.

    9. Prciny a spsoby vrsnenia Vrsnenie me postihnt vyvret, sedimentrne aj premenen horniny aj napriek tomu, e s za bench podmienok na povrchu pevn a krehk. Spsobuje to fakt, e aj rigdne horniny menia v dsledku zvyujceho sa tlaku a teploty svoje reologick vlastnosti. Najcastejou prcinou deformcie s tektonick pohyby zemskej kry pocas orogenzy, ktorch vntorn energia pochdza prevane zo zemskho plta. Jednotliv mechanizmy vrsnenia s zvisl hlavne od hrbky vrsnench sborov vrstiev ale tie od kontrastu pevnosti a viskozity horninovch sborov. Cm je vrsnen vrstva hrubia, tm je vlnov dlka vslednch vrs vcia. Ak nie s vrsnen vrstvy rovnako mocn, dochdza k disharmonickmu vrsneniu. V zvislosti od viskzneho kontrastu medzi vrstvami sa uplatnuj rzne mechanizmy tvorby vrs. Slab viskzny kontrast m za nsledok vznik ohybovch vrs. Pri vysokom pevnostnom kontraste dochdza k ohbaniu prpadne a k strinmu vrsneniu.

    10. Ohbanie Jednm zo zkladnch procesov vzniku vrs je ohbanie, alebo jednoduch ohyb, ktor je spsoben bocnm tlakom. Ten stlca zvrstven komplexy tak, e sa deformcia sstreduje v zmkoch, kde na vonkajej strane dochdza k roztahovaniu a na vntornom k stlcaniu, medzi nimi sa nachdza neutrlna, deformciou menej zasiahnut vrstva. Vo vonkajej oblasti vrsy, na ktorej dochdza k roztahovaniu vznikaj v hornine trhliny, v ktorch casto cirkuluj hydrotermlne roztoky, ktor po sebe zanechvaj charakteristick kremenn a kalcitov vpln. Ohbanm vrstiev vznikaj najcastejie paraleln a koncentrick vrsy.

    11. Prehbanie,ohybov sklz a strih Prehbanie Prehbanie je druh teoretick model vrsnenia, kedy dochdza k takzvanmu pasvnemu vrsneniu v dsledku poklesu podloia vrsnenej vrstvy. Ohybov sklz V prpade, e pocas bocnho stlcania dochdza k preklzavaniu, na styku medzi dvoma vrsnenmi vrstvami, nazva sa takto mechanizmus ohybov sklz. K takmuto procesu sa najcastejie dochdza na styku rzne pevnch hornn, naprklad v flyi. Na ramench vrs postihnutch ohybovm sklzom mono vo zvenej miere pozorovat ryhovania, ktor vznikli trenm klzajcich sa vrstiev. Aj tento typ vrsnenia produkuje najcastejie paraleln a koncentrick vrsy. Ohybov strih Ak dochdza k deformcii hornn iba v oblasti ramien vrsy a zmok zostva vrsnenm nezmenen, jedn sa o takzvan ohybov strih, alebo ohybov tok. Tmto spsobom, ktor postihuje jednoduchm strihom cel vntorn truktru ramien vrsy vznikaj tzv. podobn vrsy.

    12. Strin vrsnenie a plastick tecenie Strin vrsnenie Ked vznikn strin plochy usporiadan kolmo vzhladom na pvodn horizontlnu vrstvu a na horniny nsledne psobia vertiklne sily, nastva takzvan strin vrsnenie, ktor produkuje idelne podobn vrsy, ktorch prav hrbka je vo vetkch miestach rovnak. Plastick tecenie K plastickmu teceniu vrsnench hornn dochdza hlavne za extrmnych tlakov a teplt, casto pri mtemorfze, alebo pri horninch vyznacujcich sa velkou plasticitou ako s evapority alebo niektor typy lov. Vrsy takmto spsobom deformovanch hornn zvykn byt velmi komplikovan.

    13. Angulrov vrsy Vznik angulrnych vrs K formovaniu zalomench angulrnych vrs dochdza najm bocnm stlcanm bridlicnatch hornn napr. fylitov v malch hlbkach. Bocnmi tlakmi tu dochdza k zalomeniu a rotcii bridlicnatosti v oblasti zmkov vrs. V extrmnych prpadoch dochdza k vzniku takzvanch zalomench psov (kinkov).

    14. Teria z ucebnice Horotvorn cinnost je proces, pri ktorom vznikaj pohoria prehbanm, lmanm a pohybmi blokov zemskej kry. Vsledkom horotvornej cinnosti s aj poruchy zemskej kry. S to vrsy, prkrovy, poklesy, premyky a posuvy. Pri pohyboch litosferickch platn smerom k sebe vznik obrovsk tlak, ktor stlca plastick horniny. Horniny sa tlakom prehbaj do vln, ktor sa nazvaj vrsy. Proces, pri ktorom vznikaj vrsy, je vrsnenie. Cast vrsy vyklenut nahor tvor chrbt vrsy a cast vrsy prehnut smerom nadol tvor koryto vrsy. Medzi nimi sa nachdza rameno vrsy. Zloitm vrsnenm vznikli vrsov pohoria. Pri horotvornej cinnosti sa niekedy vrstvy hornn presvali na velk vzdialenosti a nasvali sa na seba. Tak vznikli prkrovy. Pohorie s prkrovovou stavbou sa nazva prkrovov pohorie. Pevn neprun horniny sa psobenm tlaku lmu. Vznikaj pukliny, ktor meme pozorovat skoro v kadej hornine na Slovensku. Ak tlak pretrvva, nastva pozdl pukliny pohyb a vznik zlom. Pokles vznik vtedy, ked jeden blok hornn klesne voci druhmu vplyvom tahu. Stupnovitm poklesom krh hornn pozdl zlomov vznik priekopov prepadina. Stupnovitm zdvihnutm krh vznik hrast. Premyk vznik pri psoben tlaku, ked sa jeden blok zdvihne nad druh. Posuv je vsledkom pohybu krh zemskej kry vo vodorovnom smere. Pohorie, ktor vzniklo vyzdvihnutm krh zemskej kry pozdl zlomov, je kryhov pohorie.

    15. Zlomy

More Related