Metódy sociálnej práce s komunitou a skupinou

1. Metódy sociálnej práce s komunitou a skupinou Vyšný Kubín, 2008

2. 1. BLOK Vymedzenie základných pojmov : socializácie a spoločnosti

3. Socializácia jednotlivca a regulácia ľudského správania Človek sa rodí ako biologická bytosť – sociálnou (ľudskou) bytosťou sa stáva vplyvom bezprostredného sociálneho prostredia v ktorom sa nachádza. Tento proces sa nazýva „socializácia“ – Štefanovič o nej hovorí ako o: „postupnej premene človeka z biologickej bytosti na bytosť ľudskú vplyvom sociálneho prostredia. Socializáciou človek nadobúda špecificky ľudské spôsoby psychického reagovania, vnímania, myslenia a cítenia – rozvíjajú sa uňeho psychické potreby a uspokojujú sa biologické potreby.

4. V takomto ponímaní chápeme socializáciou osvojovanie si znakov správania, ktoré sú dominantné v danej spoločnosti – skupine, kde jednotlivec žije. Pre prežitie človeka sú dôležité vzťahy a to dvoch rovinách: primárnej rovine: primárna socializácia – primárna skupina sekundárnej rovine: sekundárna socializácia – skupiny nadväzujúce na primárnu skupinu Zákonitosti procesu socializácie : • nie je náhodný, jeho priebeh a ciele určuje spoločnosť • je aktívnym procesom, neuskutočňuje sa pasívne ani mechanicky • Neuskutočňuje sa u každého rovnako a výsledky socializácie u jednotlivcov bývajú značne rozdielne

5. Formy sociálneho učenia Socializácia jednotlivca prebieha sociálnym učením, ktoré má nasledovné formy: • Imitácia – napodobňovanie :preberanie úkonov od iných ľudí a ich vykonávania tak, ako to robia oni • Identifikácia:je voľba istého správania a konania, jeho prevzatie a stotožnenie sa s ním • Preberaním – osvojovaním rolového správania:u každého postavenia sa v spoločnosti očakáva určité správanie Rolové správanie nám umožňuje predvídať správanie príslušníkov spoločnosti vzhľadom na ich spoločenskú rolu.

6. CITOVÁ NÁKAZA - SUGESCIA • Citovou nákazou nazývame: preberanie citových stavov iných ľudí, s ktorými sme v bezprostrednom kontakte, hoci títo ľudia neprejavujú tendenciu ovplyvňovať nás • Sugescia: Označujeme nekritické preberanie názorov, postojov bez zdôvodnenia ich správnosti a s tendenciou konať v tomto duchu Sociálne učenie sa realizuje v dôsledku odmeny alebo trestu, sociálnej kontroly alebo „hlasu svedomia

7. Spoločenské normy a hodnoty • Každá spoločnosť sa riadi spoločenskými normami, ktoré určujú spoločenské správanie jej príslušníkov. V prípade ich porušenia existujú sankcie, ktoré slúžia ako regulátor na udržanie spoločenského poriadku. • Spoločenské hodnoty určujú čo si daná spoločnosť najviac váži a o čo sa najviac usiluje. • Zároveň každá spoločnosť pre jednotlivca vytvára „kultúrny vzorec správania“ – ktorý schematický určuje čo je pre ktorú skupinu typické´= charakteristické a čo nie.

8. Status - rola Statusom sa označuje miesto, ktoré jednotlivec v skupine vzhľadom na svoje vlastnosti má. Zvyčajne sa spája so symbolom (napr. zdravotná sestra – vykonáva prácu zvyčajne v bielej uniforme) So statusom súvisí aj spoločenská rola, ktorá predpisuje, ako sa má osoba v danej pozícii k ostatným členom skupiny správať So statusom súvisí „kultúrny vzorec správania“ ktorý určuje správanie jednotlivcov v spoločnosti - skupine

9. KOMUNIKÁCIA - INTERAKCIA Špecifickosť podnetov vychádzajúcich z ľudí je predovšetkým v tom, že jednotlivec nereaguje iba na vlastný podnet (napr. slovo), ale aj na svojho pôvodcu, nositeľa. Druhým špecifickým znakom spoločenského prostredia, je, že jednotlivec v ňom neprichádza do kontaktu len s jednotlivými ľuďmi, ale vždy so spoločnosťou ľudí. V sociálnej interakcii človek uspokojuje, najmä potreby: • potreby: Maslowova pyramída potrieb • závislosti: prijíma pomoc a nechá sa viesť od osôb s pozíciou • afiliancie: uzatvára priateľstvá – fyzicky sa zbližuje • dominancie: usiluje sa byť vedúcou osobou – mať uznanie • agresie: usilie o škodenie iným, odmietanie, pohŕdanie a td. • Sebaúcty a egoidentity: dostať súhlas od iných a nebyť s nimi v rozporoch

10. Sociálne vnímanie - poznávanie • Sociálne vnímanie je zvláštnym druhom vnímania – viaže sa na vnímanie iných ľudí • Sociálne poznávanie patrí pod pojmy sociálnej psychológie • Rozumieme pod ním ako človek spoznáva sociálnu realitu, ktorá ho obklopuje

11. Je možné rozlišovať tri základné spôsoby sociálneho poznávania: • Intuitívne poznanie, založené na vcítení sa do situácie , stavu toho druhého. • Vyvodzovanie psychických charakteristík na základe telesných znakov (rúk – chirológia, hlavy – frenológia ap.) • Na základe prejavov správania.

12. KOMUNIKÁCIA A JEJ FORMY • Komunikáciou nazývame odovzdávanie a prijímanie informácií v priamom alebo nepriamom sociálnom styku. Je to prostriedok vzájomného ovplyvňovania sa navzájom Komunikácia = komunikačná sieť môže mať rôznu podobu, napr.: • kruhovú – bezprostredná komunikácia • reťazovú – iba s jedným členom skupiny - komunity • ohniskovú - iba s jedným členom – sprostredkovateľom Formy komunikácie: Vertikálna (zhora na dol), horizontálna (vodorovne) Verbálna – neverbálna komunikácia Obrazová komunikácia Symbolická komunikácia

13. Verbálnu a neverbálnu komunikáciu doplňujú metakomunikačné faktory (napr. ironické podfarbenie hlasu), môžu však viesť aj k nedorozumeniu a záporne ovplyvniť sociálnu komunikáciu. Faktory, ktoré ovplyvňujú komunikáciu: • Verbálne a neverbálne vyjadrený obsah • Kontext situácie (za akých okolností sa hovorí) • Citový a hlasový prízvuk • Mimická resp. pantomimická akcentácia (ako sa pri tom tvári) • Akcentácia konaním (čo pri komunikácii sa robí) Osobitnou a dôležitou formou skupinovej komunikácie je diskusia = vzájomná výmena názorov, pri ktorej sa utvárajú diferencované vzťahy, role a pozície. Skupinová diskusia a jej rozhodovanie silnejšie vplývajú na správanie jednotlivca ako individuálna inštrukcia – ovplyvňujú jeho vnímanie, posudzovanie a hodnotenie.

14. Sociálna moc • Sociálnou mocou označujeme vplyv osoby schopnej vyvolať zmenu v myslení, v citoch, postojoch a v správaní sa ľudí. Existuje mnoho zdrojov moci, mnoho spôsobov ako moc môže fungovať a mnoho účinkov, ktoré môže mať na jednotlivých členov, ktorí jej podliehajú • V teórii sociálneho pôsobenia (Lattane, 1981) rozhoduje o sile vplyvu pociťovanej cieľovým objektom tri faktory: • Sila (dôležitosť vodcu) • Počet (koľko autorít má skupina) • Bezprostrednosť (blízkosť autority) • Raven odhadujú šesť rôznych zdrojov moci, ktoré však môžu pôsobiť súčasne:

15. Moc odmeňovať: tento vplyv je postavený na tom, že autorita poskytuje to čo členovia chcú, alebo odstraňuje to, čo členovia nechcú. Môžeme sa s ňou stretnúť v rodine, pracovnom pomere atd. ...) Donucovacia moc: tento typ sa vyznačuje že autorita má možnosť trestať uvalením určitého negatívneho podnetu (nesúhlasu ...) Referenčná moc: ide o vplyv, ktorá má osoba pretože je rešpektovaná alebo obdivovaná (neformálny vodca). Legitímna moc: v tomto prípade člen skupiny uznáva pravidlo – normu a to že autorita má právo ju použiť k uplatneniu vplyvu (policajt). Moc odborníka – experta: člen skupiny verí autorite, lebo si myslí, že má schopnosti, znalosti v danej oblasti, ktorú on potrebuje riešiť Informačná moc: autority majú moc prostredníctvom informácií, ktoré posktujú iným členom skupiny

16. KONFORMITA A JEJ DRUHY KONFORMITA: označujeme podľahnutiu skupinového tlaku. Podľa Aronsona môže byť tlak skutočný alebo len domnelý. Kelman sa domnieva, že podliehaniu tlaku môže mať podobu: • Vyhovenie – zmena chovania, zmena názorov • Internalizacia – zmena chovania – existuje zhoda medzi názormi • Identifikácia – jedinec mení svoje chovanie aby sa identifikoval TYPY: Informačný sociálny vplyv: Deutsch a Gerard sa domnievajú že konformita vychádza s potreby istoty, ktorá je každému vlastná. V takomto prípade sa u nich prejavuje internalizácia – so skupinou sa zhodujú

17. Normatívny sociálny vplyv:Deutsch a Gerard sa domnievajú, že motív konformity vychádza z potreby sociálneho prijímania a súhlsu. V prípade, že jednotlivec je postavený do nepríjemné situácie, ako je napríklad nesúhlas so skupinou čelí konfliktu medzi vlastným názorom a názornom skupiny. V takomto prípade člen skupiny vyhovie skupine s tým, že svoj názor si ponecháva. • Referenčný sociálny vplyv:Tunner tvrdí, že ľudia majú tendenciu zaradovať sa do rôznych skupín – teória sociálnej identity. Tie ktoré prijímajú za svoje sa s nimi stotožňujú – identifikujú sa s nimi – jedincovo správania i presvedčenie sa zhoduje so skupinou

18. Odolávanie vplyvu Typy odolávania skupine: • Nezávislé správanie:jeho súčasťou je skutočné odmietanie sociálneho vplyvu a správanie sa v zhode s vlastnými vnútornými postojmi bez ohľadu na to, či sa zhoduje alebo nezhoduje s tým, čo chce autorita – skupina • Antikonformita:odolávanie sociálnym vplyvom tým, že osoba schávlne oponuje väčšine a odmieta sa správať ako iní členova skupiny. Dôvody odolávania sociálnym vplyvom : • Skupinová identita – nerešpektovanie noriem inej skupiny • Psychologická reaktace – obmedzovanie slobody vedie u niektorých ľudí k odporu skupiny • Socializácia – jedinec je ovplyvnený skupinou v ktorej vyrastal

19. Problém komunity a skupiny - Menšina Niekedy môžu menšiny nielen väčšine vzdorovať, ale ju dokonca aj ovplyvniť (bojovníci za práva žien). Teória vysvetľujúca vplyv menšín: Teória duálneho procesu: Moscovici tvrdia, že menšiny nemajú informačný a normatívny vplyv na väčšinu, teda musia svoj vplyv vykonávať štýlom správania – ako svoje názory prejavujú Štýl správania teda znamená, že menšiny a väčšiny vykonávajú vplyv dvoma rôznymi procesmi – preto duálny proces: • Menšiny sú rýchle ovplyvniteľné väčšinou a vyhovejú • Väčšiny sú pomaly ovplyvniteľné menšinou a konvertujú – menia postupne svoj názor

20. Teória atribúcie : Kelly hovorí, že vďaka stálosti býva správanie menšiny pripisované skôr príčinám vnútorným (presvedčenie) ako situačným (spoločenská metóda) • Teórie sociálnej identity : zmena názoru je pravdepodobná, pokým menšinový názor vyjadrujú členovia skupiny, ku ktorým sa počítame. • Teória sociálneho pôsobenia: účinok názoru menšiny sa zvyšuje, keď pôsobí bezprostredne a je zastávaní viacerými ľuďmi s vyšším statusom

21. Teória vodcovstva Vodcovstvo je:proces ovplyvňovania členov skupiny smerom k dosahovaniu cieľov skupiny. O vodcoch sa dá povedať, že sú to osoby s najväčším vplyvom – mocou na členy skupiny. Výskumy vodcovstva sa zamerali na dva vzájomné otázky: vznik vodcu a jeho efektívnosť, v priebehu niekoľkých rokov sa vyvinuli tri prístupy: • Prístup zdôrazňujúci rysy osobnosti: zakladá na charakteristike vodcu. Tento prístup však neskôr upadol do nemilosti a to pre svoju nie moc verifikovateľnú hodnotu • Situačný prístup: Situačný prístup si kladie za cieľ odhaliť podmienky, za ktorých sa človek môže stať vodcom, klasifikuje dva druhy vodcov – FORMÁLNY A NEFORMÁLNY VODCA • Interakcionistický prístup: všeobecnou funkciou vodcu je umožniť skupine dosiahnuť ich cieľov, ktoré vyžadujú rôzne vodcovské schopnosti, teda vodcom je ten, kto má tieto znalosti najlepšie

22. DAVOVÉ SPRÁVANIE • Davy sú veľké, často krátkodobé skupiny ľudí, typicky s menej zreteľným organizačným a komunikačným spojením medzi členmi. • Davové správanie je: • Divoké, nepremyslené, iracionálne • Častokrát doprevádzané stratou identity • Zámerne riadení pravidlami a racionálne pokým ide o pochpoenie cieľov

23. 2. BLOK : Metódy sociálnej práce so skupinou

24. POJEM SOCIÁLNA SKUPINA • Sociálnou skupinou označujeme každé zoskupine ľudí, ktoré v ich vedomí utvára vedomie spolupatričnosti – ide vlastne o skupinu dvoch alebo viacerých osôb. (rodina, terapeutická skupina...), ale nie obecenstvo, cestujúci v autobuse. Malú sociálnu skupinu môžeme definovať ako istý počet osôb, ktoré interagujú v osobnom kontakte, alebo v množstve takýchto kontaktov, v ktorých každý člen skupiny získava istý dojem, alebo vnem o inom členovi a to na toľko jasný, že môže na každého z nich reagovať.

25. Črty skupiny sú : • Skupina existuje v rámci jednej konkrétnej sústavy • Skupina existuje objektívne, nezávisle od vôle želania jedincov • Členovia skupiny sa môžu poznať – nenávidieť, ale vystupujú vždy jednotne • Skupina vystupuje ako jednotný celok • Každá skupina má svoje určité sociálno-psychciké črty a riadi sa istou ideou v ktorej sa odráža skupinový záujem

26. Každá skupina je dynamická jednotka – zmena akejkoľvek častí mení stav všetkých ostatných častí. Dynamika soc. skupiny sa zakladá na tom ako sa skupina ďalej rozvíja, ale aj na faktoroch: • Vyčlenenia vodcov • Utvárania skupinových noriem a kontroly • Vzniku a diferenciácie skupinových kontaktov medzi členmi = čím sa utvára atmosféra skupiny verzus kohézia skupiny • Diferenciácia vzťahov medzi členmi skupiny v dôsledku čoho nastáva diferenciácia funkcií, prípadne vznikajú podskupiny

27. ZNAKY SOCIÁLEJ SKUPINY • EXISTENCIA SPOLOČNÝCH CIEĽOV: spoločné ciele dosahované vzájomnou súčinnosťou robí členov od seba navzájom závislých 2. VEDOMIE SÚDRŽNOSTI A PRINÉLEŽITOSTI DO SKUPINY: vedomie „my“, vzájomných medziľudských vzťahov, vzájomnej závislostí pri dosahovaní cieľov... 3. ISTÚ ORGANIZOVANOSŤ: každý člen má v skupine svoje miesto 4. SPOLOČNÉ HODNOTY: tie ktoré sú spoločné pre skupinu sú zároveň aj regulátorom správania jednotlivých členov skupiny

28. Skupinovú disciplínu: existencia určitých noriem • Činnosť sociálnych kontaktov

29. Typy skupín a kritéria ich delenia • Skupinu môžeme určiť len tak, že spájame jej analytickú charakteristiku s charakteristikou syntetickou. • Skupiny musíme rozlišovať od sumasívnych skupín od vnútorne integrovaných skupín Klasifikáciu môžeme uskutočniť na základe šiestich kritérií: • Typ väzby spojujúci členov skupiny • Stupeň stálosti tejto väzby • Veľkosť skupiny • Charakter členstva v skupine (dobrovoľné, automatické) • Typ solidarity členov v skupine • Význam skupinovej väzby pre vysvetlenie chovania jednotlivcov tvoriacich skupinu

30. Z pohľadu sociálnej práce ide: • podporné, • Vzdelávacie, • Pracovné • Terapeutické • Rola: facilitátora, konzultanta, terapeuta, zdroj skupinovej skupiny

31. Príklad: Typ skupinovej väzby: Neformálna - väzba osobného charakteru formálna skupina – neosobného chrakteru Stupeň stálosti: delíme skupinu na : krátkodobú, sporadickú, stálu Veľkosť skupiny: Primárnu skupinu – rodina Sekundárnu (veľkú) - politická strana

32. Delenie skupín podľa cieľov a zloženia • Primárne skupiny • Sekundárne skupiny • Homogénne skupiny • Skupiny zamerané účelovo • Psychoterapeutické skupiny • Svojpomocné skupiny • Výcvikové skupiny • Skupiny zamerané na dosiahnutie sociálnych cieľov

33. Otvorené • uzatvorené

34. VPLYV SOCIÁLNEJ SKUPINY NA JEDNOTLIVCA • Sociálna skupina uspokojuje predovšetkým psychosociálne potreby svojich členov : potrebu byť s ľuďmi, získať uznanie, prestíž, byť akceptovaný a pod. • Zdravá sociálna skupina by mala jedincovi poskytovať: • Podporu pre vývin osobnosti každého člena, • Urýchľovať sociálny vývin

35. SKUPINOVÁ ŠTRUKTÚRA • Výsledkom procesu vývinu skupiny je jej relatívne stabilná štruktúra. • Štruktúra skupiny je výsledkom procesu diferenciácie jej členov a odráža komplexnosť vzťahov v ktorých je obsiahnutý statusový, rolový systém a skupinové normy.

36. SKUPINOVÉ SPRÁVANIE • JANIS ako prvý použil termín skupinového myslenia - ktoré zatláča individualitu každého jednotlivca a presadzuje ciele skupiny – konformita • Takto sa u jedincov môže prejaviť sociálne leňošenie – členovia skupiny vynakladajú menšie úsilie, ako keby pracovali samostatne

37. SOCIÁLNA FACILITÁCIA • Sociálna facilitácia sa týka účinku prítomnosti ostatných ľudí na náš výkon – tento účinok môže byť : • Pozitívny : zvyšuje/ulachčuje náš výkon • Negatívny: znižuje/ brzdí náš výkon zdá sa, že prítomnosť ostatných členov skupiny výkon uľahčuje, pokým ide o dobre známe úkoly, ale brzdí ich keď sú úkony obtiažne, alebo náročné. Výskumy sociálnej facilitácie sa zamerali na: Efekt súčasnej činnosti – keď ľudia pracujú jednotlivo, ale bok po boku na podobných úkoloch Efekt publika – kedy skupina ľudí pozoruje jedinca, ktorý vykonáva určitý úkol

38. SKUPINOVÁ INHIBÍCÍA • negatívny vplyv = sociálna inhibícia, predovšetkým pri ťažkých a málo naučených úlohách).

39. SKUPINOVÁ POLARIZÁCIA • Skupinová polarizácia – skupiny postupujú pri rozhodovaní riskantnejšie, ako jednotlivci, avšak bolo zistené, že niekedy skupiny volia opatrnejšie alternatívy ako jednotlivci

40. (dochádza k rozloženiu zodpovednosti, dôležitú úlohu hrá sociálne porovnávanie – sme permanentne motivovaní vnímať sa a prezentovať seba v sociálne žiadúcom svetle, každý chce byť odlišný a lepší ako iní ľudia, dôležitú úlohu hrá vyjednávanie, argumentovanie a presviedčanie.

41. SKUPINOVÉ ZAHÁĽANIE Sociálne zaháľanie – nižší výkon jedinca v skupine v porovnaní s jeho výkonom osamote. Samotná úloha a vzťah človeka k nej pôsobí na motiváciu a tým aj na možnosť zaháľania.

42. Jedinec pracuje s nižším nasadením, úsilím na dosiahnutí spoločného výsledku, keď: • Úloha nie je pre jedinca zaujímavá, príťažlivá, • Nemá významné kritéria pre hodnotenie práce celej skupiny, • Je presvedčený, že ho nemôže hodnotiť niekto iný porovnaním s ostatnými členmi,

43. Zníženie motivácie pri skupinovej práci s jedným spoločným výsledkom spôsobujú tri zdroje: • Význam úlohy pre jedinca, • Jeho hodnotenie seba a sebahodnotenie ako člena skupiny, • Možnosť hodnotenia jeho výkonu a výkonu skupiny inými.

44. Je presvedčený, že výkon skupiny nemôže byť hodnotený s výkonom inej skupiny.

45. Skupinová kohézia • Čím je kohézia členov vyššia, tým vyššia je motivácia prispôsobiť sa pravidlám skupiny. • Nastáva: členovia sú si podobní, akceptujú sa, častosť stretávania, jasné ciele,

46. Skupinové napätie • Vysoké napätie – problémy vo vzťahoch, vzťahy sú narušené • Príliš nízke napätie – v skupine je útlm, skupina je príjemná, ale neproduktívna

47. SKUPINOVÉ NORMY A SANKCIE • Skupinové normy obsahujú tri prvky: • Žiaduce a zavrhované správanie to ktoré skupina podkladá za správne a to ktoré je skupinou zavrhované • Kritéria na hodnotenie konkrétnych foriem správania – spoločenská kontrola • Sankcie a tresty

48. SKUPINOVÉ PRAVIDLÁ • Skupinové pravidlá slúžia na presné vymedzenie žiaduceho správania, označujeme ich aj normou. Ak jednotlivec nedodrží takéto pravidlo hrozí mu sankcia za porušenie. • Skupina sa môže dohodnúť na rôznych pravidlách, pričom takými najzákladnejšími pravidlami terapeutických skupín sú napr.: • PRAVIDLO povedať stop • PRAVIDLO mlčanlivosť a dôveryhodnosť • PRAVIDLO NEVYNÁŠANIA ZO SKUPINY • PRAVIDLO otvorenosť a úprimnosť • Zodpovednosť voči sebe a iným, dodržiavanie organizačných pravidiel

49. SKUPINOVÉ HODNOTY, CIELE A IDEÁLY • Hodnoty skupiny sú tie, ktoré si skupina najviac cení, ktoré uprednostňuje v cieľoch, konaní a správaní – premietajú sa do skupinových cieľov a noriem • Skupinové ideály tvoria také vzory správania, ktoré sa subjektívne alebo objektívne pokladajú za najdokonalejšie, preto sa skupiny k nim usilujú priblížiť • Ciele skupiny vyjadrujú charakter skupiny – zmysel jej konštituovania, na prijatie skupinových cieľov má prebehnúť medzi členmi skupiny skupinová diskusia. Význam deklarovaných cieľov a nedeklarovaných

50. ŠTRUKTÚRA VZŤAHOV V SOCIÁLNEJ SKUPINE • Každý člen skupiny má určitú pozíciu v skupine – pozícia je miesto, ktoré zaberá jednotlivec v sociálnej skupine a ktoré označuje jeho spoločenskú funkciu – status a rolu (napr. člen skupiny – vodca skupiny – autorita) • Takýto systém pozícii vnáša do skupiny poriadok a pravidelnosť • Pozícia jednotlivca sa určuje na základe: Podľa jeho príťažlivosti pre iných členov Podľa miery jeho osobnej moci – prestíže (vodca) Podľa toho ako skupina prijíma jeho presadzovanie