Planéty Slnečnej sústavy

1. Planéty Slnečnej sústavy • Autor: Róbert Babeľa • Trieda: 9.A • Školský rok: 2005/2006

2. saturn Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Aj keď prstence vyzerajú zo Zeme jednoliato, sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov.

3. Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda, má iba 0,7 násobok jej hustoty. Aj vďaka tomu a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer Saturn v číslach: Rovníkový priemer: 120 536 km Hmotnosť (Zem=1): 95,18 Dĺžka dňa: 10 h 14 m Dĺžka roka: 29,46 r Viac údajov...

4. Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je z kovového vodíka (je tu tak veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 12 000 K. Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Zatiaľ existuje niekoľko teórii pre vysvetlenie tohoto javu. Jednou z príčin je aj rádioaktívny rozpad prvkov z čias vzniku Slnečnej sústavy. zaujimavosti

5. Urán Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies, ktorý sa zrodil bez otca z matky zeme Gaie, s ktorou splodil dvanásť Titanov. Najmladší z nich, Kronos (= Saturn) ho zvrhol z trónu a prehlásil sa za vládcu. Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Planétu náhodne spozorovali mnohí hvezdári už predtým, ale nezistili, že ide o novú planétu, zaznamenávali Urán ako bežnú hviezdu. Prvý ho takto zaznamenal v roku 1690 John Flamsteed a priradil mu katalógové označenie 34 Tauri. Herschel planétu pomenoval na počesť svojho kráľa "Georgium Sidus", neskôr sa nazývala Herschel. Meno Urán navrhol Bode v súlade s pomenovaním ostatných planét podľa bohov antickej mytológie, ale názov sa zaužíval až od polovice XIX. storočia.

6. Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 2,87 miliardy kilometrov, teda 19,2 krát ďalej ako Zem. Urán ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa". Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Dosiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie, prečo má planéta tak extrémny sklon osi. Urán v číslach: Rovníkový priemer: 51 118 km Hmotnosť (Zem=1): 14,56 Dĺžka dňa: 17 h 14 m Dĺžka roka: 84,01 r Viac údajov... Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Na rozdiel od prvých dvoch obsahuje jeho atmosféra menej vodíka (83% vodíka, 15% hélia a 2% metánu). Vďaka metánu vo vrchných vrstvách atmosféry je pohlcovaná červená farba a Urán získava charakteristickú modrozelenú farbu. Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence. Prvý krát boli pozorované počas zákrytu hviezdy Uránom ako niekoľko poklesov jasnosti hviezdy pred jej zakrytím a po jej výstupe spoza planéty. Voyager 2 ich existenciu potvrdil. Okolo planéty obieha zatiaľ 27 mesiacov (r.2004), zatiaľ s dočasnými označeniami. Desať ich objavila sonda Voyager 2. Názvy mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a E. A. Popeových diel. Najvýznamnejších je päť veľkých satelitov: Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon.

7. Dosiaľ navštívila Urán jediná sonda Voyager 2 začiatkom roka 1986. Vďaka vyvíjajúcej sa pozorovacej technike však môžeme planétu pozorovať pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu takmer rovnako dobre ako sondy. Urán býva väčšinou pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom. Ak si ho chcete pozrieť na vlastné oči, môžete si jeho polohu nájsť pomocou niektorého z astronomických programov, alebo v astronomickej ročenke.

8. Neptún Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako ako grécky boh Poseidón. Jeho typickým znakom je trojzubec. Po objave Uránu pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Angličan John Couch Adams (1819 - 1892) a Francúz Urbain Jean Joseph Leverrier (1811 - 1877) nezávisle na sebe spočítali približnú polohu neznámej planéty a 23. septembra 1846 našiel astronóm Johann Gottfried Galle Neptún blízko predpovedanej polohy. Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou, pretože je veľmi nepravdepodobná možnosť vzniku planét vo väčšej vzdialenosti.

9. Ako všetky veľké planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo. Napríklad Veľká tmavá škvrna veľká ako Zemeguľa, ktorú pozoroval Voyager 2 sa na neskorších snímkach z HST nenachádza, miesto nej vznikli nové veľké útvary. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. Najvýznamnejší z nich pomenovaný Adams má tri výrazné zhustenia (nazývané Sloboda, Rovnosť a Bratstvo), ďalšími sú Leverrier a Galle. Neptún v číslach: Rovníkový priemer: 49 528 km Hmotnosť (Zem=1): 17,14 Dĺžka dňa: 16 h 7 m Dĺžka roka: 164,79 r Viac údajov... Neptún má 13 mesiacov (r.2004). Okrem najväčšieho z nich (Triton, 1 350 km) a Nereidy (priemer 170 km) boli všetky ostatné drobné mesiace objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo Ako všetky veľké planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo. Napríklad Veľká tmavá škvrna veľká ako Zemeguľa, ktorú pozoroval Voyager 2 sa na neskorších snímkach z HST nenachádza, miesto nej vznikli nové veľké útvary. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. Najvýznamnejší z nich pomenovaný Adams má tri výrazné zhustenia (nazývané Sloboda, Rovnosť a Bratstvo), ďalšími sú Leverrier a Galle. Neptún v číslach: Rovníkový priemer: 49 528 km Hmotnosť (Zem=1): 17,14 Dĺžka dňa: 16 h 7 m Dĺžka roka: 164,79 r Viac údajov... Neptún má 13 mesiacov (r.2004). Okrem najväčšieho z nich (Triton, 1 350 km) a Nereidy (priemer 170 km) boli všetky ostatné drobné mesiace objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo

10. Pluto Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979-1999. Pluto je aj ďaleko najmenšou planétou slnečnej sústavy, je dokonca menší ako sedem najväčších mesiacov. V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Planéta pravdepodobne dostala svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere. Objaviteľom Pluta bol Clyde Wiliam Tombaugh, ktorý ho zaznamenal na fotografickej platni v roku 1930 pri systematickom snímkovaní oblohy. Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu, ktorej existencia bola predpovedaná na základe nepravidelností v pohybe Neptúnu. Podobne bol podľa predpovede nájdený Neptún na základe pozorovaní nepravidelností v dráhe Urána v roku 1846. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bol objavený iba náhodou, pretože je príliš drobný a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnu.

11. Akonáhle sa zistilo, aký je Pluto malý, začali sa špekulácie o existencií 10. planéty X. Takmer určite však desiata planéta nemôže existovať. Musela by ovplyvňovať ostatné planéty a je nepravdepodobné, že v dnešnej dobe by astronómovia vyzbrojení výkonnými prístrojmi nespozorovali akékoľvek väčšie teleso. Nakoniec, aj počítačové modely vzniku slnečnej sústavy ukazujú, že v takýchto vzdialenostiach od Slnka nemôže väčšie teleso vzniknúť. Pluto v číslach: Rovníkový priemer: 2 360 km Hmotnosť (Zem=1): 0,0022 Dĺžka dňa: 6 d 9 h Dĺžka roka: 248,59 r Viac údajov... O 48 rokov neskôr (1978) bol objavený mesiac Charón. Pomenovaný je podľa prievozníka cez posvätnú rieku Stix, ktorý prevážal duše mŕtvych do Podsvetia. Charón je natoľko hmotný v porovnaní so samotnou planétou, že môžeme hovoriť o dvojplanéte. Šťastnou náhodou nastalo krátko po objave Charóna niekoľko vzájomných zákrytov týchto dvoch telies, takže mohli byť zostrojené svetelné krivky a z nich určené mapy svetlých a tmavých oblastí oboch telies, rovnako ako boli zistené údaje o veľmi riedkej spoločnej atmosfére. Táto atmosféra sa periodicky vytvára a stráca sa, podľa toho či je planéta v príslní, alebo odslní.