1 / 124

Sociálna práca v zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve. Prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc. Obsah:. Základné pojmy (zdravie, choroba, ZP, hospitalizmus ) Sociálna práca v zdravotníctve a sociálni pracovníci (predmet, náplň práce SP, úlohy, aktuálne problémy) Zdravotná starostlivosť, zdravotnícke zariadenia

korbin
Télécharger la présentation

Sociálna práca v zdravotníctve

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Sociálna práca v zdravotníctve Prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc.

  2. Obsah: • Základné pojmy (zdravie, choroba, ZP, hospitalizmus) • Sociálna práca v zdravotníctve a sociálni pracovníci (predmet, náplň práce SP, úlohy, aktuálne problémy) • Zdravotná starostlivosť, zdravotnícke zariadenia • História sociálne práce v zdravotníctve • Sociálne lekárstvo (demografia, zdravotná výchova, bioetika) • Sociálna pediatria ( náplň odboru, dieťa - vzťah matka a dieťa, chcené a nechcené deti, sociálne služby v pediatrii, špecializácie podľa oddelení) • Sociálna práca v geriatrii ( starnutie, staroba, seniori, sociálna gerontológia, zdravé starnutie, sociálne služby pre seniorov) • Paliatívna starostlivosť (terminálne chorý človek, hospice, umieranie) • Sociálna psychiatria • Ľudia so zdravotným postihnutím (Dohovor OSN, MKFD, sociálne služby

  3. 1. ZÁKLADNÉ POJMY Zdravie • WHO (1948) definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti. • FlorenceNightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. • Zdravotný stav človeka ovplyvňujú rôzne vnútorné a vonkajšie faktory. Medzi vnútorné faktory patria: • dedičnosť – predispozícia (atopia, autoimunita, DM1) • pohlavie (choroby viazané na pohlavie) • vek (choroby detského veku, alebo choroby v séniu) • Vývinové aspekty

  4. Zdravie Medzi vonkajšie faktory patria: • fyzikálne činitele (žiarenie, teplota, tlak) • chemické činitele (chemikálie, lieky, drogy, exhaláty a pod) • biologické (infekčné agens - vírusy, baktérie, plesne, parazity a pod) • sociálno - spoločenské (vplyv spoločnosti, životný štýl, životospráva – stravovanie, telesná aktivita, zlozvyky, zdravotné návyky, kultúrne vplyvy, interpersonálne vzťahy a iné)

  5. Choroba Choroba je „objektívne zistená porucha zdravia“, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie – návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života. Chorobu možno definovať aj ako nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje problémy fyzické, psychické, sociálne alebo duchovné. Choroba výrazne zasahuje do života jedinca. Dôsledky choroby - sociálne - psychické

  6. Zdravotné postihnutie • Chronické choroby, ktoré trvajú minimálne rok môžu pacientovi podstatne zhoršiť jeho kvalitu života. • Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, intelektovými, mentálnymi, duševnými alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Ak je miera funkčnej poruchy 50 % a viac ako 50 %, pacient sa stáva ťažko zdravotne postihnutým. Pacient • Osoba, ktorá prijíma starostlivosť zameranú na podporu alebo prinavrátenie zdravia. • V rôznych momentoch života sa mení jeho rola a postavenie v rámci zdravotníckeho systému. Keď je zdravý, potrebuje pomoc na udržanie zdravia, keď je pacientom, tak potrebuje pomoc na prinavrátenie zdravia.

  7. Hospitalizmus • Je výrazne negatívnou reakciou na hospitalizáciu. • Prejavuje sa určitou pasivitou, strnulosťou, pocitom únavy, nezáujmom, nechuťou do akejkoľvek činnosti, strachom alebo úzkosťou. V krajných prípadoch je hospitalizmus príčinou odmietania liečby pacientom. Najcitlivejšou skupinou sú deti a seniori. • Dôsledky hospitalizmu sa môžu u detí prejaviť pasivitou, skľúčenosťou až negativizmom, alebo na druhej strane neustálym plačom až agresivitou. Deti v dôsledku hospitalizmu môžu zaostávať vo vývine alebo môžu získať rôzne zlozvyky, napríklad stereotypné pohyby. Napr. pre malé deti je typické cmúľanie prstov. U starších ľudí sa hospitalizmus prejavuje ľahostajnosťou, depresiou, nechutenstvom, nespavosťou alebo apatiou.

  8. Faktory prostredia, ktoré ovplyvňujú proces liečby patria: A. vonkajšie faktory • celkové prostredie nemocnice, • počet pacientov v jednotlivých izbách, • otvorenosť, resp. uzavretosť zariadenia, • primerané alebo neprimerané oznámenie diagnózy, omyly v liečbe • poskytovanie skreslených informácií o chorobe, liečbe, • vzťahy medzi personálom (napr. ambivalencia – nejednotnosť, Prevencia hospitalizmu: • zabezpečenie príjemného prostredia nemocnice, zabezpečenie adekvátnej vybavenosti nemoc. oddelenia a nemocničných izieb, • príjemné správanie personálu, • korektná liečba, • poskytnutie informácií o fungovaní zariadenia, o možnosti kontaktu s vonkajším svetom (na koho sa obrátiť s problémami)

  9. Subjektívne faktory: vhodná aktivácia pacienta pomocou rôznych druhov terapií (arteterapia, ergoterapia, komunitná práca, aktívne využívanie voľného času), udržiavanie pacienta v dobrej duševnej pohode (vytváranie príjemnej atmosféry rozhovormi, príjemného sociálneho prostredia pacienta aj personálu) a iné. Dôležité je korektné oznámenie diagnózy. Treba dodržiavať nasledovné zásady: časový horizont - kedy oznámiť diagnózu? - keď je definitívne potvrdená spôsob - ako oznámiť diagnózu? - zrozumiteľne a šetrne miesto - kde oznámiť diagnózu? - v intímnom prostredí

  10. Prostredie • Prostredím sa vo všeobecnosti rozumie všetko, čo človeka obklopuje, t.j. prostredie materiálne, prírodné, fyzikálne ale aj prostredie psychické, sociálne a duchovné. • V zdravotníckej terminológii je prostredie systém vytváraný pre potreby zdravia a podporný systém zameraný na zdravie, služby, ktoré má klient k dispozícii a sú efektívne pre zdravie. • Medzi človekom a prostredím existuje vzájomná väzba, t.j. človek vyplýva na prostredie a naopak prostredie ovplyvňuje človeka. • V problematike sociálnej práce v zdravotníctve si treba uvedomiť, že človek – pacient s nepriaznivým zdravotným stavom, prichádza z nejakého sociálneho prostredia, ktoré sa môže podpísať na vzniku choroby a po intervencii zdravotníkov sa do tohto istého prostredia vracia.

  11. 2. SOCIÁLNA PRÁCA V ZDRAVOTNÍCTVE – ÚLOHA SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA V ZDRAVOTNÍCTVE • Sociálna práca v zdravotníctve je špecifická činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu celkového zdravotného stavu jednotlivcov, skupín a populácie celkom. Poskytuje sa bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálne preferencie, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie, prípadne iné socio-demografické odlišnosti jednotlivca, skupiny alebo komunity. • Základným cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je riešiť sociálny problém pri chorobe, narušení zdravia, zdravotnom postihnutí a v starobe. Rieši tiež sociálne dôsledky choroby a postihnutia na sociálnu situáciu jednotlivca alebo rodiny, na narušené vzťahy a situácie v spoločenskom prostredí, ktoré vznikli v živote človeka následkom zdravotne a sociálne neželaných zmien.

  12. Zdravotníctvo a sociálna práca • Sociálna práca v zdravotníctve tak ako v iných odboroch je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu sociálneho stavu jednotlivca, sociálnej situácie celej rodiny, skupiny či sociálneho prostredia. • Hlavnými atribútmi prístupu k sociálnym subjektom v zdravotníctve je etický prístup, vhodný spôsob voľby pomoci, podpory ako aj sprevádzania.

  13. Významnú úlohu v zdravotníctve má samostatný odbor sociálne lekárstvo, ktoré sa zaoberá sociálnou problematikou v zdravotníctve – demografiou, štatistikou, zdravotnou výchovou a lekárskou etikou – bioetikou. Pri odborných spoločnostiach Slovenskej lekárskej spoločnosti sú pod jednotlivými odbornými spoločnosťami sekcie pre sociálnu problematiku v medicíne. Medzi ne patrí sociálna pediatria, sociálna psychiatria, sociálna gerontológia a iné. Náplne sekcií sú závislé od základnej problematiky. Sociálnu prácu v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú okrem odborných sociálnych pracovníkov aj lekári, zdravotné sestry a psychológovia. Týka sa nielen sociálnej pomoci a podpory, poradenstva, ale aj etických prístupov a postojov.

  14. Sociálny pracovník v zdravotníctve • Náplň práce sociálneho pracovníka je závislá od špecifikácie zdravotníckeho zariadenia a od jeho vlastnej odbornosti. • Sociálny pracovník v zdravotníctve je neodmysliteľnou súčasťou práce zdravotníkov. • Pracuje v tíme zdravotníckych pracovníkov – lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov a iných ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, rečoví terapeuti a iní. • Náplň práce sociálneho pracovníka je závislá od špecifikácie zdravotníckeho zariadenia a od jeho vlastnej odbornosti. • Sociálny pracovník v systéme starostlivosti o deti a dospievajúcich so zdravotným postihnutím je neoddeliteľnou súčasťou špecializovaného tímu odborníkov rôznych profesií.

  15. Riešenie sociálnych problémov v zdravotníckych zariadeniach • Do roku 2004 pracovali v zdravotníckych zariadeniach sociálne sestry. Pracujú aj dnes, avšak nie sú oficiálne vedení ako sociálni pracovníci. • Ich hlavnou náplňou je riešenie sociálnych dôsledkov chorobných stavov, ktoré sú sprevádzané psychologickými a sociálnymi problémami, poskytovanie informácií o sociálnej pomoci a podpore (poradenstvo o sociálnych službách), práca s rodinou pacienta (pomoc, podpora), riešenie komplexných problémov v koordinácii s ostatnými odborníkmi, riešenie sociálnych problémov (opustenie dieťaťa, násilie, týranie, ľudí bez domova a iné) s pracovníkmi iných inštitúcii (matrika, verejná bezpečnosť, súdy a iné).

  16. Úlohy a činnosť sociálnych pracovníkov v zdravotníctve: • spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckom zariadení, • získavať sociálnu anamnézu a dopĺňať zdravotnú anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení, • pomáhať pacientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho alebo ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby, • podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých a vyliečených do spoločnosti, • spolupracovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý ich upozorňuje na potreby sociálnej starostlivosti, spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, psychológ, fyzioterapeut),

  17. zúčastňovať sa podľa potreby lekárskych vizít, zisťovať potreby a požiadavky chorých, spolupracovať pri realizácií diagnosticko-liečebného programu, objektívnym zisťovaním a overovaním anamnestických údajov prispievať k určeniu diagnózy, dopĺňať zdravotnú anamnézu a sociálnu anamnézu, hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie, s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie sociálnych zásahov navrhovať a sprostredkúvať opatrovateľskú službu, v prípade poverenia podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch a na polícii, podieľať sa na psychoterapii (niektoré metódy po absolvovaní špeciálnych kurzov),

  18. spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, spolupracovať so sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi, spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (ľudia so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi), viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby, vykonávať výchovnú a sociálno-osvetovú činnosť, vykonávať výchovnú a poradenskú činnosť, ktorá je zameraná na socializáciu a resocializáciu, hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie, v prípade poverenia podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch a na polícii, sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta,

  19. pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb, prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, informovanosti o pracovných výsledkoch, získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii, sledovať aktuality a zúčastňovať sa školiacich akcií, za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí, spolupracovať s organizáciami 3. sektoru, spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch a spolupracovať pri štatistickom vyhodnocovaní a spolupráci pri hlásení chorôb a zdravotných postihnutí (registroch).

  20. Sociálny pracovník v zdravotníctve - bakalár alebo magister sociálnej práce v zdravotníctve by mal byť súčasťou liečebno-preventívnej starostlivosti. Sociálne dôsledky choroby na jednej strane a sociálne problémy zhoršujúce zdravie pacientov na strane druhej sú neodlučiteľnou zložkou zdravotno-sociálnej politiky každého vyspelého štátu. Úlohy sociálnych pracovníkov zdravotníckych zariadeniach závisia od špecifikácie oddelenia, od profilácie oddelenia, vekovej kategórie pacientov a iných faktorov. Etapy práce s pacientom 1. etapa sociálnej evidencie a prvého kontaktu s pacientom (klientom), 2.  sociálna diagnostika, 3.  etapa vypracovania plánu sociálnej pomoci, 4.  sociálna terapia, 5.  etapa overovania výsledkov.

  21. Sociálne hodnotenie pacienta na základe riadeného rozhovoru sociálna anamnéza (ako problém vznikol a ako sa vyvíjal), sociálne prostredie (najbližšia rodina, vzdialenejšie príbuzenstvo, obec, komunita, pracovisko), zoznam denných činností, nevyhnutných pre život (hygienické potreby, stravovanie, schopnosť samostatného obliekania, iné činnosti),  vymedzenie problému a stanovenie pracovnej hypotézy (vrátane úpravy životného prostredia, kompenzačné pomôcky, asistencia, ošetrovateľsko-opatrovateľská starostlivosť, pomoc a podpora občanom so zdravotným postihnutím a ich rodinám), ekonomické zázemie (príjmy vlastné, rodina, podpora či príspevky).

  22. Etika a osobnosť sociálneho pracovníka Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení: • zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o pacientovi, mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie, • nesmie zneužiť postavenie pacienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti, • podporuje samostatnosť pacienta – sociálneho klienta - a má k nemu zodpovedný a citlivý prístup, • má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii, • počas svojej praxe v zdravotníckom zariadení by mal permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie. • samozrejme, že okrem iného existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

  23. Osobnosť sociálneho pracovníka Z osobnostných vlastností sú dôležité: • empatia, • sociálne cítenie, • obetavosť pre iných, • zodpovednosť voči klientovi, • solidárnosť s chorými, • komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania, • snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia človeka, • odborná kvalifikácia.

  24. Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach • sociálnu prácu podľa liečebného poriadku v zdravotníctve môže vykonávať len ten pracovník, ktorý ma zdravotnícke vzdelanie (Stredná zdravotná škola, Lekárska fakulta), nie absolvent sociálnej práce príslušných vysokých škôl, • výkony sociálneho pracovníka nie sú hradené zdravotnými poisťovňami, • sociálni pracovníci s vysokoškolským diplomom nie sú zaradení do systému zdravotníckej starostlivosti, • sociálni pracovníci nerobia žiadne štatistické vyhodnocovanie, • nemajú čas na poradenstvo, pomoc a podporu pacientov so sociálnymi problémami, • nemajú v náplni práce podporu rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom, dospelých ľudí so ZP, • Minimálna intervencia pre ľudí so zdravotným postihnutím (napríklad poradenstvo o kompenzáciách, či sociálnych službách) podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

  25. Sociálni pracovníci v zdravotníctve na špecializovaných oddeleniach • Pediatrické oddelenia • na novorodeneckých oddeleniach rieši adopcie, návrhy na predbežné opatrenia u detí z Hniezd záchrany, problémy opustených a nechcených detí, novorodencov s neonatálnym abstinenčným syndrómom, novorodencov s pozitívnym BWR, novorodencov nezaopatrených rodičov a bezdomovcov, • spolupracuje s  matrikou, • na detských oddeleniach (detské chirurgické oddelenia, oddelenia intenzívnej starostlivosti, lôžkové dojčenecké a interné oddelenia) rieši podozrenie na týranie alebo zneužívanie dieťaťa, zanedbávanie starostlivosti o dieťa, alkoholizmus, narkomániu v rodine dieťaťa, • spolupracuje s políciou, so súdmi, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, so školskými psychológmi a inými odborníkmi, • poskytuje sociálnu pomoc a intervenciu deťom dlhodobo hospitalizovaným, vypomáha pri ich voľnočasových aktivitách, využíva rôzne metódy terapie (arteterapia, muzikoterapia a pod.), • spolupracuje s rodičmi ťažko chorých a ťažko postihnutých detí.

  26. Oddelenia pre dospelých • dlhodobo hospitalizovaným občanom pomáhajú uľahčiť proces návratu do bežného života, • chronicky chorých kontaktujú so svojpomocnými skupinami s podobným problémom, • spolupracujú aj s rodinou chorých občanov, informujú ich, ako s pacientom pracovať, akú starostlivosť bude potrebovať po návrate domov, • pomáhajú bezdomovcom, narkomanom, ktorí sú často opakovane hospitalizovaní (vybavujú občiansky preukaz, zdravotné poistenie, kontaktujú sa s rodinou klientov, spolupracujú s občianskymi združeniami, ktorých cieľovou skupinou sú práve títo občania, s miestnymi úradmi podľa miesta trvalého pobytu občana a pod.), • v prípade úmrtia občana, ktorý nemal žiadnych príbuzných, vybavujú jeho pochovanie.

  27. Geriatrické oddelenia • sociálni pracovníci pomáhajú starým ľuďom, ktorí už často zle znášajú hospitalizáciu, majú problém s adaptáciou na nové prostredie, pocit izolácie, odloženia rodinou, • pracujú s ich rodinou v snahe motivovať v nich záujem o klienta, vytvoriť podmienky pre jeho návrat do domáceho prostredia, • sú v úzkom kontakte s miestnymi úradmi podľa miesta trvalého bydliska občana, s VÚC, s OZ a neštátnymi zariadeniami pre pomoc starým občanom, • podávajú žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, opatrovateľská služba, prepravná služba a pod.), • spolupracujú s lekármi u terminálne chorých pacientoch.

  28. 3. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ Cieľom zdravotnej starostlivosti je podľa § 2 Zákona č. 576/2004 Z. z. predĺženie života človeka, zvýšenie kvality jeho života a zdravý vývoj budúcich generácií. Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Zdravotná starostlivosť zahŕňa: • prevenciu, • dispenzarizáciu, • diagnostiku, • liečbu, • biomedicínsky výskum, • ošetrovateľskú starostlivosť a • pôrodnú asistenciu.

  29. Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti: • Upravuje ich § 7 Zákona č. 576/2004 Z. z. Zdravotná starostlivosť môže byť: • ambulantná - všeobecná alebo špecializovaná. Poskytuje sa osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. • ústavná - poskytuje sa na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín • lekárenská - sa týka výdaja liekov a zdravotníckych pomôcok.

  30. Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti: • poskytovanie stravovania počas ústavnej starostlivosti, • poskytovanie pobytu na lôžku počas ústavnej starostlivosti, • spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely zdravotného poistenia, • štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia, • doprava, • pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti, • vypracovanie lekárskeho posudku, • poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie

  31. Základné legislatívne dokumenty, ktoré upravujú práva pacientov v Slovenskej republike: • Zákon č.23/1991 Zb. – ústavný zákon, ktorým sa uvádzaListina základných práv a slobôd • Zákon č.460/2002 Zb. – Ústava Slovenskej republiky čl. 40: „ Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ • Zákon č. 282/2006 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti • Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov • Zákon č. 579/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

  32. Zákon NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 577/2004 Z. z.o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zákon NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe. Zákon NR SR č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov

  33. Sociálne zákony • Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia • Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov • Zákon č.5/2004 Z. z.o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov • Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

  34. Zdravotnícke zariadenia: • nemocnice • zariadenia poskytujúce paliatívnu starostlivosť – hospice • odborné liečebné ústavy • psychiatrické liečebne, nemocnice, stacionáre • liečebne pre dlhodobo chorých • liečebné kúpele • agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) • dialyzačné strediská • vysokošpecializované liečebné ústavy • geriatrické centrá

  35. Typy zdravotnej starostlivosti: • Primárna – základná ambulantná liečebná starostlivosť – všeobecní lekári, všeob. lekári pre deti a dorast, gynekológovia a stomatológovia. Je charakteristická časovou a geografickou dostupnosťou, komplexnou kontinuálnou starostlivosťou, zameraním na prevenciu. • Sekundárna – preventívna, diagnostická a liečebná starostlivosť, ktorá sa môže poskytovať ambulantne alebo ústavne. Patria sem lekári špecialisti. • Následná - nadväzuje ma primárnu a sekundárnu vtedy, ak je potrebná liečebná rehabilitácia, kúpeľná liečba, psychologická starostlivosť a pod. • Ústavná – poskytuje sa, ak nie je možné poskytnúť ambulantnú starostlivosť • Kúpeľná - pokračovanie liečebného procesu, pokiaľ si to zdravotný stav pacienta vyžaduje. • Lekárska posudková činnosť – má význam z hľadiska sociálnej práce, pretože hodnotí zdravotný stav pacienta, posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pacienta, jeho dočasnú práceneschopnosť, ale aj dlhodobé narušenie zdravia,  jeho dôsledky a znevýhodnenia oproti zdravej osobe. • Osobitná – psychiatrická starostlivosť, starostlivosť o osoby závislé...

  36. Zdravotné poistenie v SR Verejné (povinné) zdravotné poistenie je založené na princípoch: solidarita, rovnosť, neziskovosť, hospodárnosť, autonómnosť, verejnoprávnosť Súkromné (nepovinné, dobrovoľné) zdravotné poistenie je založené na princípoch: individuálnosť, zisk Zdravotná politika štátov   Politika „Zdravie pre všetkých v 21. storočí“ - dokument WHO z r. 1999 Hlavným zámerom zasadnutia WHO v Kodani bol návrh stratégie starostlivosti o zdravie populácie „Zdravie pre všetkých v 21 storočí“. Stratégia sa týka dlhodobého zámeru a hlavných smerov. Dlhodobý zámer: dosiahnuť úplný potenciál zdravia pre všetkých. Hlavné smery: • podporovať a ochraňovať zdravie ľudí po celý život, • znižovať výskyt nových prípadov závažných chorôb a poškodení, • zdravé starnutie.

  37. Etická báza zdravotnej politiky zdravie ako základné ľudské právo, rovnosť v zdraví a solidarita pri realizácií opatrení na zlepšenie zdravia, účasť a zodpovednosť jednotlivcov, skupín, inštitúcií a komunít za sústavný rozvoj zdravia Zdravotná starostlivosť - realita Na Slovensku je nedostatok centier včasnej diagnostiky a intervencie pre deti a detských rehabilitačných centier. Neexistuje sieť zariadení na komplexnú rehabilitáciu. Komplexnú rehabilitáciu po ťažkých úrazoch a operáciách poskytuje prakticky iba Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej (Orgonášová, 2009). Nie je doriešené postavenie nemedicínskych profesií v zdravotníctve (psychológovia, logopédi, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, sociálni pracovníci a i.). Zdravotnícke zariadenia a strediská sú zväčša bariérové

  38. Zdravotná starostlivosť - odporúčania • Urýchlene realizovať debarierizáciu zdravotníckych zariadení • Zabezpečiť prípravu profesionálov pre včasnú diagnostiku a poskytovanie včasnej intervencie detí s rizikovým vývinom • Legislatívne upraviť postavenie profesionálov nemedicínskeho vzdelania pre poskytovanie starostlivosti a komplexnej rehabilitácie • V postgraduálnom vzdelávaní posudkových lekárov podporiť zakomponovanie dokumentu WHO „Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia“ do študijných osnov

  39. 4. HISTÓRIA SOCIÁLNEJ PRÁCE V ZDRAVOTNÍCTVE Neorganizovaná forma pomoci • Sociálna práca sa vyvíjala ako neorganizovaná forma pomoci. Už 200 rokov pred našim letopočtom začali vznikať rôzne zariadenia pre chorých, biednych, či zdravotne postihnutých. Najstaršia nemocnica, ktorá funguje dodnes, je „HôtelDieu“ v Paríži. Bola založená v roku 600 n. l. Stovky rokov sa nemocnice starali o ťažko chorých a chudobných ľudí, ktorí nemohli byť liečení v domácom prostredí. Neorganizovaná forma pomoci bola na úrovni opatrovateľstva a čiastočne aj na úrovni ošetrovateľstva. Neorganizovanú formu charakterizuje: • náhodnosť a neuvedomelosť, • pomoc chorým, sirotám a opusteným ľuďom, • spojenie s kresťanstvom – rehoľné spoločenstvá

  40. Organizovaná forma sociálnej práce v zdravotníctve • v európskych podmienkach sa začala formovať v približne v 9. storočí n. l. Vo svojich počiatkoch bola viazaná predovšetkým na kláštory a rôzne cirkevné spoločenstvá. • Neskôr začali vznikať mestské nemocnice, ktoré sa podobali na útulky pre starých ľudí s ošetrovateľskou starostlivosťou. • K rozmachu sociálnej práce v oblasti starostlivosti o chorých a umierajúcich došlo v 19. storočí. Prvé záznamy o existencii sociálnych pracovníčok - sociálnych sestier - sú z roku 1895 z londýnskych nemocníc. V roku 1914 začínajú pracovať sociálne sestry aj v berlínskych nemocniciach a v roku 1917 vo francúzskych nemocniciach. Zameriavali sa najmä na problémy úmrtnosti dojčiat, alkoholizmus a pohlavné choroby. • Na území bývalého Československa začali sociálne sestry pracovať v roku 1938 v Prahe. V päťdesiatych rokoch sa však zmenil pohľad na základné životné potreby a problémy občanov. Preto sa v roku 1951 zrušila profesia sociálnej sestry.

  41. Sociálna práca na území dnešného Slovenska • Neorganizovaná forma sociálnej pomoci sa týkala taktiež skôr opatrovateľskej pomoci chorým a sociálne slabým občanom. Pomoc bola dobrovoľnícka, participovali na nej dobrovoľníci z radov obyvateľov počas vojnových období alebo manželky vyššie postavenej šľachty. • Organizovaná pomoc bola viazaná na kláštory • v 11. storočí mala charitatívno-liečebný charakter, zakladali sa prvé nemocnice, • v 11. a 12. storočí vznikli prvé mestské špitály, • v 13. storočí vykonávali sociálnu podporu viaceré osobnosti (Anežka Česká), • od 14. storočia – záujem miest o problematiku zdravia, • najstarší „špitál“ na území dnešného Slovenska bol špitál sv. Ladislava v Bratislave, • Neskôr vznikali nemocnice na Spiši – Levoča, Kežmarok - a v okolí banských miest.

  42. 5. SOCIÁLNE LEKÁRSTVO • Sociálne lekárstvo je vedný medicínsky interdisciplinárny odbor, ktorý sa zaoberá zdravím populácie a zdravím spoločnosti. • Patrí medzi lekárske odbory, alebo bližšie medzi sociomedicínske lekárskej odbory, ktoré typicky využívajú demografické, epidemiologické, sociologické a iné metódy pre štúdium základných zdravotných problémov skupiny ľudí a na ich zvládnutie. • Predmetom záujmu tohto vedného odboru je zdravie populácie a zdravie spoločnosti. Na rozdiel od klinických biomedicínskych odborov sa zaoberá skupinami ľudí v zdraví a chorobe. V rámci sociálnej práce v zdravotníctve sa zaoberá problémami sociálnych skupín.

  43. Demografia • je spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom reprodukcie ľudských populácií. Jej predmetom sú všetky udalosti a procesy, ktoré s reprodukciou ľudských populácií súvisia. • Kvantifikáciou demografických udalostí a procesov sa zaoberá demografická štatistika. • Demografia je veda, ktorá zhromažďuje údaje o demografickom (populačnom) správaní obyvateľstva, študuje súvislosti medzi zistenými javmi a vyslovuje prognózy. Má veľký význam pre rodinnú a sociálnu politiku. Okrem toho môže upozorniť na alarmujúce (ale aj pozitívne) javy, ktoré vyžadujú výraznú zmenu správania spoločnosti, alebo – naopak - potvrdzujú správnosť prijatých opatrení. • Základné demografické procesy sú: počet obyvateľov, počet sobášov, počet rozvodov,, počet narodených, počet potratov, počet migrantov, prírastok obyvateľstva. • Relatívne ukazovatele sú: sobášnosť, rozvodovosť, plodnosť, potratovosť, úmrtnosť, priemerný vek, maskulinita.

  44. Štatistické zisťovanie Údaje o zdravotnom stave obyvateľstva, o sieti a činnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a iných organizácií, o pracovníkoch, o ekonomike zdravotníctva vrátane financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia, zdravotníckej technike atď. zbiera a spracováva Národné centrum zdravotníckych informácií. Zabezpečuje úlohy a činnosti súvisiace s vedením, aktualizáciou a spracúvaním údajov národných zdravotných registrov. (viac info na http://www.nczisk.sk/Pages/default.aspx) Zdravotnícke štatistiky sú zamerané na poskytovanie štatistických informácií o štruktúre a výkonoch siete zdravotníckych zariadení, o zdravotnom stave obyvateľstva a jeho determinantoch  a ochrane zdravia pri práci. V rámci zdravotných štatistík sa popisujú aj finančné zdroje a výdavky na zdravotníctvo.

  45. Demografické prognózy • Demografický vývoj v Európe je v posledných desaťročiach alarmujúci, vo väčšine európskych štátov je počet narodení nižší ako počet úmrtí. • Každý rok na zemi pribudne zhruba 80 miliónov ľudí. • Niektorí prognostici vidia v populačnom náraste ekonomický potenciál, pesimisti zase blížiaci sa kolaps civilizácie. • Podľa novej prognózy OSN na konci tohto storočia nebude žiť na zemi predpokladaných 10 miliárd obyvateľov, ale o niekoľko miliárd viac. Kým V Európe, Japonsku a Rusku pripadá na jednu ženu len 1.5 dieťaťa, v Afrike a v Afganistane až 5 detí. Priemerný vek dožitia sa od roku 1950 zvýšil o 21 rokov. Vtedy sa ľudia priemerne dožívali 48 rokov a teraz 69 rokov. Pomohol tomu najmä pokrok v medicíne a hygiene (Vajs, 2011). • Podľa demografa Branislava Blehu (2011) na Slovensku presiahne index starnutia u nás pravdepodobne ešte pred rokom 2025 hraničnú hodnotu 100. To znamená, že počet obyvateľov v produktívnom veku vôbec prvýkrát v našej histórii bude vyšší ako počet obyvateľov v predproduktívnom veku. • Slovensko je pritom špecifické – na jednej strane zaznamenáva populačnú explóziu v rómskych osadách, na druhej strane sa ľahko vzdáva vzdelanejšieho obyvateľstva.

  46. Zdravotná výchova • Podľa WHO je zdravotná výchova špeciálny odbor lekárskych vied a zdravotníctva, ktorého cieľom je utvárať vedomosti a rozvíjať konanie, zamerané na zachovanie zdravia jednotlivcov i populačných skupín spoločnosti. • Je účinnou metódou liečebno-preventívnej ochrany zdravia, tvorí súbor vzdelávacích, výchovných, agitačných a propagačných aktivít, zameraných na upevňovanie, zachovanie, aj na obnovenie zdravia a pracovnej schopnosti ako aj na udržanie fyzickej a psychickej aktivity človeka. • Predmetom zdravotnej výchovy je štúdium súčasného stavu a vývoja vedomostí, postojov, motivácií a konania ľudí v individuálnej a kolektívnej ochrane zdravia, ako aj skúmanie odrazu vplyvu prostredia na zdravotné uvedomenie ľudí, žijúcich v rôznorodých sociálnych podmienkach. • Cieľom zdravotnej výchovy je dosiahnuť, aby občania získali toľko správnych vedomostí o zdraví, nadobudli správne postoje a návyky a vyvíjali takú aktívne uvedomelú činnosť, koľko si vyžiada osobná a kolektívna ochrana individuálneho a spoločenského zdravia.

  47. Zásady zdravotnej výchovy: • zásada vedeckosti a odbornej správnosti (východisko – odbornosť lekárskych disciplín) • zásada konkrétnosti a zrozumiteľnosti (diferencovaný prístup k ľuďom podľa veku, vzdelania a profesionálneho zamerania) • zásada sústavnosti a plánovitosti (na všetkých rovinách zdravotnej výchovy a liečebno-preventívnej starostlivosti) • zásada optimizmu (nabádanie ľudí k pozitívnemu konaniu) Metódy zdravotnej výchovy podľa toho, na ktorú zložku osobnosti človeka zvolená metóda pôsobí: • metódy emočného pôsobenia na city • metódy utvárania návykov a zručností • metódy spoločenského ovplyvňovania • metódy pôsobenia na rozumové spoznávanie

  48. podľa foriem pôsobenia: metódy hovoreného (reprodukovaného) slova v individuálnom aj v skupinovom styku (prednáška, individuálny rozhovor, beseda – skupinový rozhovor, panelová diskusia, „večer otázok a odpovedí“, rozhlasová relácia, miestny rozhlas a iné), metódy tlačeného slova (heslo, leták, plagát, článok, buletín, brožúra, kniha), názornémetódy (ilustrácia, plagát, nástenka, pútač, fotografia, drobný grafický materiál, magnetické a iní tabule, modely, makety, preparáty, skutočné predmety napr. ošetrovanie dieťaťa, resuscitácia, používanie ochranných prostriedkov a iné), kombinovanémetódy (prednášky doplnené diskusiou, videom, diapozitívmi, power -pointovou prezentáciou, masovokomunikačné média ako televízia, zdravotno-výchovné filmy, javiskové hry pre deti ako bábkové hry a iné). podľa objektu zdravotnej výchovy – pôsobenia: metóda individuálneho pôsobenia - individuálny rozhovor, individuálna zdravotná výchova - inštruktáž, konzultácia, telefonická konzultácia, telefonicko-magnetofónová služba, infomy (autom. informačné zariadenia), osobná zdravotná výchova - korešpondencia metóda skupinového pôsobenia – prednáška, skupinová diskusia (beseda), beseda za okrúhlym stolom, panelová diskusia, večery otázok a odpovedí, kurzy, klubová činnosť, svojpomocné skupiny, aktivizačné metódy (problémové, inscenačné, burzy nápadov) metóda hromadného pôsobenia - využitie pôsobenia masmédií - tlač, rozhlas, Internet, televízia, videokazety, múzeá a výstavníctvo 

  49. Lekárska etika Pojem etika je pojmom filozofickým. Je to disciplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Etika sa však objavuje aj v náplni štúdia medicíny a iných odborov. V akej súvislosti teda hovoríme o lekárskej etike? • Na lekárov a ďalších odborníkov (aj sociálnych pracovníkov) pracujúcich s ľuďmi so zdravotnými problémami, sú z hľadiska etiky kladené vysoké nároky. V dôsledku špecializácií smeruje pozornosť lekárov väčšinou na určitý systém orgánov v ľudskom tele. Dôležité však je vždy chápať pacienta ako celistvú jedinečnú bytosť, rešpektovať ho ako individualitu a brať ho so všetkými jeho vlastnosťami a pocitmi. Vzťah lekár – pacient V minulosti bol charakteristický paternalistický vzťah lekára k pacientovi. V súčasnosti – partnerský vzťah. Jedným z najdôležitejších etických princípov, ktorý si nachádza uplatnenie v tomto novom vzťahu, je princíp informovaného súhlasu. Pozostáva z dvoch základných prvokov – 1. poskytnutie informácie, 2. získanie súhlasu

  50. Je dôležité ako lekár s pacientom komunikuje, ako mu podáva informácie o jeho zdravotnom stave. Správny prístup lekára k pacientovi môže vo veľkej miere ovplyvniť jeho liečbu a postoj k chorobe. Nevyhnutné je, aby pacient stál vždy na prvom mieste. Lekár lieči ľudí, preto musí byť ľudský. K lekárskej etike v praxi patria aj vzťahy medzi lekármi (napr. praktickým lekárom a špecialistom). Rieši tiež otázky súvisiace so smrťou a umieraním (eutanázia, asistovaná samovražda), s reprodukčnou medicínou (prístupnosť interrupcie, klonovanie, manipulácia s génovým materiálom, eugenika), s lekárskym výskumom a pod. Kľúčovou otázkou je v tomto prípade to, či lekári môžu robiť všetko to, čo vedia a čo im moderná medicína umožňuje.

More Related