Sviečková manifestácia

1. Sviečková manifestácia 25. marec 1988

2. OBSAH 1. Podnet k demonštráciám 2. Príprava akcie na Slovensku 3. Postoj Predsedníctva ÚV KSS 4. Priebeh manifestácie 5. Informácie vmédiách 6. Význam manifestácie

3. 1. Podnet k zorganizovaniu manifestácie "Koncom septembra 1987 som sedel v obývačke môjho bytu pohrúžený do slovenskej knihy, ktorej obsahom bola perzekúcia cirkvi na Slovensku po vojne, keď sa k moci dostali komunisti. Na jednej strane mi pri čítaní nabiehala husia koža po tele, na druhej strane som s obdivom vnímal vnútorné utrpenie vo väzenských celách, pri vypočúvaní, ktoré s pokorou vo viere uväznení znášali. Po dočítaní kapitoly som odložil knihu a zahľadel som sa von oknom na končiare hôr nad údolím Val d'Anivieres. ... Pomyslel som si: Ešte aj dnes, síce s menšou intenzitou, táto perzekúcia pokračuje. " Marián Šťastný, bývalý hokejový reprezentant ČSSR, od r. 1981 v emigrácii, výkonný podpredseda Svetového kongresu Slovákov

4. Podnet k zorganizovaniu manifestácie – lístok ukrytý v čokoláde List Mariána Šťastného, 1987 "V snahe dosiahnuť väčšiu pozornosť pre naše slovenské záujmy vo svete dovolím si Vás požiadať ako zástupcov slovenských organizácií o vyjadrenie Vášho názoru (tiež o pomoc) k spoločnej pokojnej demonštrácii v slobodnom svete. Demonštrácia by sa mala konať 25. marca 1988 pred budovami ČSSR zastupiteľstiev. Jej priebeh Vám presnejšie oznámim po Vašom vyjadrení. Predseda Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Dr. P. Arnold s myšlienkou už dnes súhlasí. Cieľom tohto prejavu nesúhlasu budú brutálne vraždy predstaviteľov cirkvi na Slovensku, upieranie náboženských práv v praxi, ako aj ostatných ľudských práv." Obsah Koniec

5. Ciele Mariána Šťastného • proti brutálnym vraždám predstaviteľov cirkvi na Slovensku, • proti upieranie náboženských práv v praxi, • proti upieraniu ostatných ľudských práv. Dp. Štefan Polák, zavraždený 7. 10 1987 v Borovciach Dp. Rusnák, Dp. Coufal zavraždený v Bratislave http://www.youtube.com/watch?v=s7MIWTFXfD0

6. 2. Príprava akcie František Mikloško a Ján Čarnogurský - hlavní organizátori protestu Vladimír Jukl a Silvester Krčméry • hlavní aktivisti tajnej cirkvi, ktorí propagovali manifestáciu medzi spoločenstvami veriacich Oficiálne oznámenie ObNV

7. Požiadavky manifestácie: • slobodné vymenovanie biskupov bez zasahovania štátu, • dodržiavanie náboženskej slobody, • dodržiavanie občianskych práv. „Žiadali sme slobodu pre cirkev, ale tiež sme chápali, že nemožno bojovať len za seba samých, za naše náboženské záujmy. V spoločnosti boli ďalší ľudia, ktorí, aj keď neboli kresťanmi, trpeli podobne a možno aj viac ako my. My sme chceli byť s týmito ľuďmi solidárni, teda aj pre nich žiadať práva, rešpektovanie demokratických ľudských práv. Nechceli sme chápať slobodu ako niečo, čo sa týka iba nás. Ako kresťanom nám záležalo na tom, v akej spoločnosti žijeme.“ Vladimír Jukl

8. Ciele demonštrácií v zahraničí • proti brutálnym vraždám predstaviteľov cirkvi na Slovensku, • proti upieranie náboženských práv v praxi, • proti upieraniu ostatných ľudských práv. Ciele Sviečkovej manifestácie v Bratislave - slobodné vymenovanie biskupov bez zasahovania štátu, - dodržiavanie náboženskej slobody, - dodržiavanie občianskych práv.

9. Informovanie verejnosti o konaní manifestácie

10. Informovanie verejnosti o konaní manifestácie List ministrovi vnútra ČSSR a prvému námestníkovi MV ČSSR „Fero Mikloško dal oficiálnu požiadavku na národný výbor o zorganizovanie stretnutia v čase od šiestej večer do pol siedmej. Súhlas s týmito požiadavkami sme hodlali prejaviť držaním sviečky. Hneď potom sme to oznámili Antonovi Hlinkovi do Rádia Slobodná Európa a redakcii Rádia Vatikán a bolo zle, lebo sa to ľudia dozvedeli a chystali sa prísť.“ Ján Čarnogurský Záver Obsah

11. 3. Postoj Predsedníctva ÚV KSS • akcia vnímaná ako politická provokácia – prejav aktivizácie protisocialistických síl • zákaz manifestácie Z listu ministrovi vnútra ČSSR a prvému námestníkovi MV ČSSR  príprava protiopatrení ( propaganda, zastrašovanie, zvýšená aktivita ZNB, sledovanie iniciátorov, zadržanie potenciálnych účastníkov, atď.

12. Mimoriadne opatrenia • 24.3. väčšina študentov vysokých škôl musela odcestovať domov • na 24. a 25. 3. bola vyhlásená celoslovenská dopravná bezpečnostná akcia s cieľom tlmiť príjazdy občanov do Bratislavy • operačný štáb SSR vydal pokyn, aby sa organizátorom zamedzil prístup do Bratislavy • 25. 3. ráno začali v celej ČSSR zadržiavať najznámejších aktivistov podzemnej cirkvi a Charty 77 • 17.16 hod. uzatvorené námestie a presmerovaná mestská hromadná doprava • 17.55 rozhodnutie prisunúť poriadkové jednotky a policajnú techniku

13. Československá televízia nasadila do vysielania v tom čase filmový hit Angelika, markíza anjelov.

14. Organizátori počas manifestácie • F. Mikloško, J. Čarnogurský a V. Jukl odvezení na VB, formálne vypočúvaní a zadržaní, • Silvester Krčméry bol strážený príslušníkmi ŠtB doma (mal vytknutý členok a tak sa ani nepokúšal opustiť domácnosť) Z listu J. Ch. Korca (počas cesty na manifestáciu ho zadržala ŠtB a následne ho obliali vriacou kávou) predsedovi vlády SSR P. Colotkovi Zaistených organizátorov zastúpili ďalší aktivisti laického apoštolátu • Július Brocka a František Vikartovský.

15. Politická komisia • úloha: sledovať a riadiť aktivity proti zhromaždeniu a zásah proti nemu, • počas manifestácie zasadala v Hoteli Carlton • členovia: Gejza Šlapka, vedúci tajomník MV KSS Bratislava, tajomník ÚV KSS a člen Predsedníctva ÚV KSS Miroslav Válek, minister kultúry SSR a člen Predsedníctva ÚV KSS Štefan Lazar, minister vnútra SSR Záver Obsah

16. Priebeh sviečkovej manifestácie 18,00 – 18,30 Hviezdoslavovo námestie Bratislava

17. 18,00 – začiatok manifestácie Ľudia na námestí zaspievali štátnu hymnu, po nej pápežskú hymnu, začali sa modliť modlitbu ruženca a postupne si zapaľovali sviečky.

18. 18.00 -18.25 hod. rozháňanie manifestácie políciou Autá VB mali zapnuté sirény a majáky, začali prudko jazdiť po námestí, vrážať do ľudí. Príslušníci VB a niektorí civili s odznakmi kričali na ľudí, bili ich obuškami, päsťami a tých, čo padli, kopali na zemi. Video

19. "Námestie bolo plné ľudí. Po tom, ako sa zaspievala hymna a ľudia sa modlili, začali príslušníci VB týchto rozháňať. Medzi občanmi stálo veľa mužov v civilnom oblečení, za ktorými boli príslušníci VB v uniformách. Títo muži v civile nadávali ľuďom, ktorí sa modlili a držali sviečku. Jeden z týchto civilov podišiel ku mne a vyrazil mi z ruky sviečku. Hovoril mi, aby som zmizla a že uvidím. Nadával takto každému a vyhrážal sa nám. Príslušníci VB robili nájazdy služobnými vozidlami do davu ľudí.“

20. Policajné príkazy Veľmi rázne zakročujte proti všetkým! Použiť kropiace vozy! Nedovoliť im sústrediť sa v centre mesta! Vytláčať ich mimo centra! Do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delá! Tie vodné delá použiť! Stále nech striekajú! Vodné delá... Tlačiť, tlačiť, tlačiť..! Tlačiť tou vodou ľudí von. Tu je nejaká žena v modrom. Treba ju predviesť!

21. 18.26 hod. na rozohnanie manifestujúcich boli použité dve vodné delá 18,30 – ukončenie manifestácie

22. „Na chodníku bola aj staršia pani s paličkou (asi 70-ročná). Policajt, ktorý obsluhoval delo, zamieril prúd vody i do nej. Samozrejme, že ju to skosilo a spadla na chodník. Keď to videli mladší veriaci, rozhodli sa jej pomôcť zo zeme. Tu priskočili dvaja policajti s obuškami a začali biť tých, ktorí pomáhali panej. Oplzlo im nadávali...“

23. Zadržiavanie účastníkov manifestácie "Videl som, ako štyria vliekli svoju obeť, chlapca, a celou silou ho bili. Surovo ho tlačili do auta, a až kým sa nezavreli dvere, bili ho po hlave… Bol som svedkom brutálneho vyčíňania polície aj neuveriteľnej odvahy a odhodlania veriacich." zadržaných asi 141 osôb Obsah Záver

24. 5. Uviedli vzahraničných médiách Svet sa o zásahu polície dozvedel už pol hodinu po jeho ukončení. Jeden z účastníkov z telefónnej búdky na námestí informoval o jej priebehu Antona Hlinku. Reportáž v rádiu Hlas Ameriky Anton Hlinka, redaktor a moderátor Rádia Slobodná Európa

25. "Nikde na svete v kultúrnych a vyspelých krajinách sa veriaci nemusia báť boja a čakať na výsluch so zdvihnutými rukami a s tvárou k stene aj niekoľko hodín, ako to bolo teraz v Bratislave." Courant "Brutálny zásah československej polície proti pokojným, iba sviečkami vyzbrojeným účastníkom manifestácie rozbil mnohé ilúzie." Die Welt

26. Tlač v ČSSR napísala...

28. Ohlasy v českom samizdate

29. Obsah Záver

30. 6. Význam Sviečkovej manifestácie “My v Rakúsku nikdy nezabudneme, že Vy na Slovensku ste to začali!” Tento výrok rakúskej reportérky zatknutej počas Sviečkovej manifestácie, Barbary C. Kalergi, ktorý odznel na Hviezdoslavovom námestí v roku 2011, je podľa niekoho až prehnane silný. Je to tak? Stále máme pocit, že dejiny píšu veľké národy, osobnosti. Sme skromní vo svojich odhadoch. “Príde nás tam asi 80. Stlčú nás, nasadia do antonov (autá vtedajšej polície slúžiace na transport zadržaných - pozn. autora)... ale splníme si svoju povinnosť.” Takýto skromný odhad mal pred manifestáciou jeden z organizátorov Vladimír Jukl zo Spoločenstva bratov Fatima. Skutočnosť bola iná. Od Sviečkovej manifestácie v Bratislave uplynulo 564 dní a podobné zhromaždenie v Lipsku ľudí so sviečkami v rukách viedlo (o mesiac na to) k pádu Berlínskeho múru - symbolu studenej vojny. Kde našli kresťania v Lipsku inšpiráciu? Nebola to Bratislava?  V nemeckom Lipsku tento deň (9. október 1989) označili ako „deň slobody”. Je kľúčovým dátumom pokojnej revolúcie v Nemecku a v súčasnosti si ho dokonca pripomínajú nielen každý rok, ale každý mesiac (!). Aká je naša spomienka na udalosť z roku 1988? Dá sa zabudnúť na to, že "...my na Slovensku sme to začali?“ a to nie len vo vzťahu k 17. novembru 1989, ale aj k pánu Berlínskeho múru Z rozhovoru Dr. Jána Čarnogurského pre Slobodnú Európu

31. Ďakujeme za pozornosť. Mgr. Eva Kňažeková Mgr. František Neupauer, PhD.

32. ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ŠIMULČÍK, Ján: Čas svitania. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1998. ISBN 80-7165-167-2 KOREC, Ján: Bratislavský veľký piatok. Bratislava : Lúč, 2008. ISBN 978-80-7114-677-3 www.svieckovamanifestacia.sk (podrobné informácie, videá, dokumenty) www.muzeumkomunizmu.sk (výstava k 25. výročiu Sviečkovej manifestácie – pripravuje sa zverejnenie) Internetové zdroje a použité internetové odkazy http://svieckovamanifestacia.sk/index.php http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/svieckova-manifestacia-v-bratislave--25--marec-1988/ http://www.upn.gov.sk/data/svieckova-manifestacia/analyza-upn.pdf http://4.bp.blogspot.com/_U8f3nVtHPX8/SzNTLVaJV_I/AAAAAAAAAMk/uRGNQaH7stU/s320/Marian_Stastny_cs.jpg http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1154915 http://www.magnificat.sk/old/stb/november01.htm http://www.magnificat.sk/archiv-antona-seleckeho/bratislavsky-velky-piatok-odkaz-jednoty-slovenska/ http://www.postoy.sk/svieckova_manifestacia_my_sme_to_zacali http://www.postoy.sk/svieckova_manifestacia_odvaha_a_vdacnost

33. Namiesto záveru – pohľad organizátorov a účastníkov Všeobecne sa dá povedať, že to bola prvá akcia tohto druhu v Bratislave a na Slovensku. Možno ju považovať – povedal by som – za veľmi úspešnú, pretože ukázala, že veriaci sú schopní aj takouto formou dožadovať sa svojich práv. Ukázala vláde a režimu medze istej moci. Za dosť významný moment považujem aj tú okolnosť, že sa tu navzájom prelínali náboženské práva a požiadavky – napríklad obsadenie biskupstiev – so širšími a všeobecne politickými požiadavkami, ako je plné dodržiavanie občianskych práv. Z rozhovoru Dr. Jána Čarnogurského pre Slobodnú Európu

34. Tvrdým zásahom proti manifestantom 25. marca 1988, ktorí sa na Hviezdoslavovom námestí modlili ruženec so zapálenými sviečkami, sa režim v ČSSR nadobro zdiskreditoval a pred celým svetom spadla z neho falošná maska tolerancie ku Cirkvi, ktorú sa komunisti snažili produkovať najmä v zahraničnej politike. 25. marec 1988, tzv. „Bratislavský Veľký piatok“ sa stal v našej novodobej histórii nielen pamätným. Jeho duchovný aspekt ďaleko prevyšuje priebeh či výsledok jednej demonštrácie. Možno ani sami jej účastníci a pozorovatelia dodnes nemôžu v plnom rozsahu zhodnotiť jej dimenziálny dosah a výsledky. Nechceme z tohto dňa stavať nijaký pomník. Podať správu a odkaz o ňom všetkým účastníkom však považujeme za prostú povinnosť, oslobodenú od nadsadzovania, sentimentality, a či osobovania si zásluh. Anton Selecký Anton Selecký Účastník manifestácie, venoval sa spravodajskej činnosti pre Rádio Slobodná Európa Záver Obsah