1 / 10

Ozónová diera a skleníkový efekt

Ozónová diera a skleníkový efekt.

pepin
Télécharger la présentation

Ozónová diera a skleníkový efekt

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Ozónová diera a skleníkový efekt • Vrstva ozónu, ktorá chráni rastlinný a živočíšny svet pred ultrafialovými lúčmi Slnka je dnes na viacerých miestach zničená: nad Antarktídou a nad Severným pólom a Európou. Ak by bol v budúcnosti živý svet vystavený ničivým lúčom slnka, mohla by sa stať Zem rozpáleným ražňom. Vedci už dávno poznajú vinníkov: sú nimi chlorofluorové deriváty uhľovodíkov používané v aerosolových rozprašovačoch a v chladiarenskom priemysle. Tieto zlúčeniny, vyrobené pri povrchu Zeme uvoľňujú atómy chlóru, ktoré spôsobujú chemickú reakciu s ozónom vo vyšších vrstvách atmosféry.

  2. Druhým Damoklovým mečom je zvyšovanie skleníkového efektu, ktorý hrozí zmeniť našu planétu na tlakový hrniec. Klimatické krivky sú jasné: Zem sa za menej ako sto rokov zohriala o 0.5°C a hrozí, že sa bude ďalej zohrievať. Jediné vysvetlenie, ktoré ponúkajú vedci, je množstvo oxidu uhličitého, ktoré sa od začiatku industrializácie neustále zvyšuje. Produkuje ho priemysel a absorbuje infračervené lúče, vyžarované z atmosféry a povrchu Zeme.

  3. Zotavovanie lesov • Na začiatku sedemdesiatych rokov nemecké lesy hynuli, pričom sa tento jav nedal vysvetliť nijakým prírodným javom. Na svahoch Čierneho lesa, predtým zarastených smrekmi, sa týčia len zbytky stromov.

  4. Vinníka čoskoro odhalili: kyslé dažde. Každoročne priemysel z celého sveta vypúšťa do atmosféry 200 miliónov ton oxidu síričitého a 69 miliónov ton oxidu dusíka. Zlúčením s vodou sa tieto oxidy premenia na kyselinu síričitú a dusičnú.

  5. Dažďová voda sa tak stáva abnormálne kyslou: na severnej pologuli je dnes vzácne, aby mala dažďová voda pH vyššiu ako 5,5 (neutrálna je pri pH 7). Výsledkom sú holé stromy v Európe, ale aj v Nórsku a Kanade.

  6. Zlo sa však nekončí holými stráňami. Korene v zemi hnijú a rozklad postupne zachvacuje kmeň stromu. Varovné sú dva hlavné príznaky: žltnutie listov alebo ihličia stromov a „bocianie hniezda“ na vrcholku, ktorý prestáva rásť, zatiaľ čo bočné vetvy pokračujú v raste...

  7. „Nebo ako pokrievka“ • V zime v čase teplých inverzií sa vrstva studeného vzduchu zasunie pod teplé vrstvy a nehybný vzduch sa položí ako pokrievka na znečisťovateľov atmosféry, a znemožňuje rozptýlenie škodlivých látok. To je ten slávny smog, ktorý sa občas usadí v Los Angeles a spôsobuje dýchacie problémy.

  8. Pri skleníkovom efekte (hore) slnečné žiarenie (žltá farba) zohrieva Zem, ktorá časť tepla vracia do priestoru (červená farba).Toto tepelné žiarenie však pohlcuje oxid uhličitý a teplo sa vracia späť k zemi.

  9. Použitá literatúra • www.referaty.sk • www.obrazky.sk • Na prahu 21. storočia

  10. Vypracoval • Marek Kačík • VIII. tr. • ZŠI pre slabozrakých • Svrčia 6 Bratislava

More Related