1 / 34

Lineárna algebra - diferenciálne rovnice

Lineárna algebra - diferenciálne rovnice. Diferenciálne rovnice vyšších rádov 1. Základné pojmy. Definícia 1.1. Obyčajnou diferenciálnou rovnicou n-tého rádu nazývame rovnicu tvaru F(x, y, y´,..., )=0,

Télécharger la présentation

Lineárna algebra - diferenciálne rovnice

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Lineárna algebra - diferenciálne rovnice Diferenciálne rovnice vyšších rádov 1. Základné pojmy Definícia 1.1. Obyčajnou diferenciálnou rovnicou n-tého rádu nazývame rovnicu tvaru • F(x, y, y´,..., )=0, kde F je nejaká funkcia n+2 premenných, y je neznáma funkcia premennej x a premenná má nenulový koeficient. Jej špeciálny prípad je rovnica • =f(x, y, y´,..., ), kde f je funkcia n+1 premenných.

  2. Definícia 1.2 Riešením diferenciálnej rovnice (2) nazývame každú funkciu y=y(x), ktorá má v nejakom intervale I deriváciu n-tého rádu a pre každé x z intervalu I vyhovuje rovnici (2) Definícia 1.3Úlohu, nájsť riešenie y rovnice (1) také, že vyhovuje podmienkam kde sú dané čísla sa nazýva Cauchyho začiatočná úloha a podmienky sa nazývajú Cauchyho začiatočné podmienky.

  3. Veta 1.1 (o existencii a jednoznačnosti) Nech funkcia f(x, y, y´,..., )a jej parciálne derivácie podľa premenných y, y´, ...., sú spojité v (n+1) rozmernej oblasti D, ktorá obsahuje bod ( ). Potom existuje práve jedno riešenie y=y(x) diferenciálnej rovnice (2), ktoré spĺňa dané začiatočné podmienky z definície (1.3). 2. Diferenciálna rovnica tvaru Riešime postupným integrovaním. 3. Diferenciálna rovnica Použijeme substitúciu a dostaneme rovnicu

  4. 4. Diferenciálna rovnica tvaru F(y, y´, y´´)=0. Použitím substitúcie: y´(x)=p(u), u =y(x), y´´=p´p, znížime rád o 1. 5. Diferenciálna rovnica tvaru: , kde Substitúciou Získame diferenciálnu rovnicu tvaru 4.

  5. Príklad 1. ak sú dané začiatočné podmienky y(0)=1, y´(0)=-1, y´´(0)=0. Príklad 2. Príklad 3. Príklad 4.

  6. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu1. Základné pojmy • Definícia 1.1 Diferenciálna rovnica tvaru (1) y(n) + p1(x)y(n-1) + ... + pn(x)y=q(x) sa nazýva lineárna diferenciálna rovnica n-tého rádu, kde q(x), pi(x), i=1, 2, ... , n sú nejaké funkcie definované na intervale J. (pi(x) nazývame koeficientami tejto rovnice)

  7. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu1. Základné pojmy • Poznámky: n=1, lineárna difererenciálna rovnica 1. rádu q(x)=0, LDR n-tého rádu bez pravej strany, alebo homogénna LDR n-tého rádu (ináč nehomogénna) (2) y(n) + p1(x)y(n-1) + ... + pn(x)y=0

  8. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu1. Základné pojmy • Veta 1.1 Nech funkcie pi(x), i=1, 2, ... , n a q(x) sú spojité na otvorenom intervale J, Nech x0 je ľubovoľné číslo tohto intervalu. Potom existuje práve jedno riešenie y LDR (1) definované v istom okolí U(x0), ktoré spĺňa začiatočné podmienky: y(x0)=b1, y´(x0)=b2, ... , y(n-1)(x0)=bn, kde b1, b2, ... , bn sú ľubovoľné vopred dané čísla.

  9. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu1. Základné pojmy • Veta 1.2 Nech funkcie y1, y2, ... ,yn sú riešenia rovnice (2) na intervale J, potom aj ľubovoľná ich lineárna kombinácia y= c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn je riešením rovnice (2) na intervale J. • Veta 1.3 Ak komplexná funkcia y=u+i.v je riešením rovnice (2) na intervale J, tak aj u a v sú riešenia rovnice (2) na J.

  10. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Definícia 2.1 Nech y1, y2, ... ,yn sú funkcie definované na intervale J. Budeme hovoriť, že tieto funkcie sú na J lineárne závislé, ak existujú čísla c1, c2, ... ,cn z ktorých aspoň jedno je rôzne od nuly a pre každé x z intervalu J platí (3) c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn=0. Ak rovnosť (3) platí pre každé x z J iba vtedy ak c1= c2= ... =cn=0, hovoríme, že funkcie sú na J lineárne nezávislé.

  11. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Poznámky: • Ak IJ a funkcie sú lineárne závislé na J, potom sú lineárne závislé aj na I. • Ak JK a funkcie sú lineárne nezávislé na J, potom sú lineárne nezávislé aj na K.

  12. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Veta 2.1 • Funkcie y1, y2, ... ,yn sú na intervale J lineárne závislé práve vtedy, ak jedna z nich sa dá vyjadriť ako lineárna kombinácia ostatných. • Príklad 2.1 1, sin2x, cos2x sú lineárne závislé na R. • Príklad 2.2 1, x, x2, ... , xk sú lineárne nezávislé na každom intervale J. • Príklad 2.3 erx, x erx, x2 erx, ... , xk erx sú lineárne nezávislé na každom intervale J (r je ľubovoľné komplexné číslo)

  13. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Príklad 2.4 Ak r1, r2, ... ,rk sú navzájom rôzne reálne čísla, potom funkcie sú lineárne nezávislé na každom intervale J. • Poznámka: Zisťovanie lineárnej závislosti a nezávislosti pomocou derivácií, Wronského determinant

  14. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) Wronského determinant

  15. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Veta 2.2 Ak funkcie f1, f2, ... ,fk majú na intervale J derivácie rádu k-1 a sú na tomto intervale lineárne závislé, ich wronskián W(x)=0 pre každé x z J. • Dôsledok Ak funkcie f1, f2, ... ,fk majú na intervale J derivácie rádu k-1 a aspoň v jednom čísle x0 z J je W(x0)≠ 0, tak funkcie f1, f2, ... ,fk sú na tomto intervale lineárne nezávislé.

  16. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Príklad 2.5 Nech sú reálne čísla a je rôzne od nuly , potom funkcie sú lineárne nezávislé na R.

  17. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 2.Lineárna závislosť a nezávislosť riešení rovnice (2) • Veta 2.3 Nech funkcie y1, y2, ... ,yn sú riešenia rovnice (2) na intervale J, na ktorom sú funkcie pi(x), i=1, 2, ... , n spojité. Funkcie y1, y2, ... ,yn sú na intervale J lineárne nezávislé práve vtedy ak W(x)≠ 0 pre každé x z intervalu J.

  18. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 3. Štruktúra všeobecného riešenia rovnice (2) • Poznámka: Dá sa ukázať, že každé riešenie rovnice (2) má tvar: y= c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn, kde yi sú lineárne nezávislé riešenia rovnice (2). Systém n lineárne nezávislých riešení rovnice (2) budeme nazývať fundamentálnym systémom riešení rovnice (2).

  19. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 3. Štruktúra všeobecného riešenia rovnice (2) • Veta 3.1 • Nech y1, y2, ... ,yn sú lineárne nezávislé riešenia rovnice (2) na intervale J. • Potom každé riešenie y tejto rovnice na intervale J môžeme jednoznačne vyjadriť v tvare y= c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn , kde c1, c2, ... ,cn sú vhodné konštanty. • Systém funkcií určený rovnicou y= c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn , kde c1, c2, ... ,cn sú ľubovoľné konštanty je všeobecné riešenie rovnice (2) na intervale J.

  20. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 3. Štruktúra všeobecného riešenia rovnice (2) • Poznámky: • Dá sa ukázať, že každá rovnica má nekonečne veľa fundamentálnych systémov. • Ako nájsť aspoň jeden? Túto úlohu nevieme riešiť vo všeobecnosti.

  21. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 4. Homogénna lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami • Definícia 4.1 Rovnica (4) y(n) + a1y(n-1) + ... + any=0 kde ai sú konštanty, je lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami.

  22. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 4. Homogénna lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami • Veta 4.1 Funkcia erx je riešením rovnice (4) vtedy a len vtedy ak číslo r je koreňom algebraickej rovnice (5) rn + a1rn-1 + ... + an =0. Rovnicu (5) nazývame charakteristickou rovnicou prislúchajúcou k rovnici (4).

  23. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 4. Homogénna lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami • Dôsledok 1 Ak charakteristická rovnica (5) má n rôznych reálnych koreňov, potom funkcie: tvoria fundamentálny systém riešení rovnice (4).

  24. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 4. Homogénna lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami • Príklad 4.1 Riešte rovnicu: y´´´-4y´=0! • Dôsledok 2 Ak r je k-násobným koreňom rovnice (5), potom funkcie y1=erx,y2=xerx,...,yk=xk-1erx sú lineárne nezávislé riešenia rovnice (4). • Príklad 4.2 Riešte rovnicu: y´´´+ 2y´´ + y´=0!

  25. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 4. Homogénna lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami • Dôsledok 3 Nech je koreňom rovnice (5), potom funkcie sú lineárne nezávislé riešenia tejto rovnice. • Príklad 4.3 Riešte rovnicu y´´+ 6y´+ 13y = 0!

  26. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 4. Homogénna lineárna diferenciálna rovnica s konštantnými koeficientami • Zhrnutie: korene reálne rôzne korene reálne viacnásobné korene komlexne združené korene komplexné viacnásobné

  27. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 5. Štruktúra všeobecného riešenia rovnice (1) • Veta 5.1 • Ak y1, y2 sú ľubovoľné dve riešenia rovnice (1) na intervale J, potom funkcia y= y1- y2 je riešením rovnice (2). • Veta 5.2 • Ak y* je ľubovoľné riešenie rovnice (2) na intervale J a y** je ľubovoľné riešenie rovnice (1) na intervale J, potom aj funkcia y=y*+y** je riešením rovnice (1) na J.

  28. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 5. Štruktúra všeobecného riešenia rovnice (1) • Veta 5.3 Ak Y= c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn je všeobecné riešenie rovnice (2) na intervale J a y* je ľubovoľné riešenie rovnice (1) na J, potom y=Y+y*= c1y1 + c2 y2 + ... + cnyn +y* je všeobecné riešenie rovnice (1).

  29. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 5. Štruktúra všeobecného riešenia rovnice (1) • Veta 5.4 (princíp superpozície) Ak funkcia yi je riešením rovnice y(n) + a1y(n-1) + ... + any=qi, i=1, 2, ...,m, na intervale J, potom funkcia je riešením rovnice y(n) + a1y(n-1) + ... + any= na intervale J.

  30. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 6. Metóda variácie konštánt (Lagrangeova metóda) • Veta 6.1 Nech y1, y2, ... ,yn je fundamentálny systém riešení rovnice (2) na intervale J. Potom funkcia je riešením rovnice (1) na intervale J.

  31. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 6. Metóda variácie konštánt (Lagrangeova metóda) • Príklad 6.1 Riešte rovnicu y´´-2y´+y=exx-1! • Príklad 6.2 Riešte rovnicu y´´+y=-cotg2x + x2+1!

  32. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 7. Riešenie rovnice (1) pre špeciálne pravé strany • Poznámka: • Ak je pravá strana špeciálna, nemusíme použiť metódu variácie konštánt a budeme vedieť nájsť riešenie y*. 1. q(x) je polynóm 2. q(x)=eaxP(x) 3. q(x)=P(x)cosbx + Q(x)sinbx

  33. Lineárne diferenciálne rovnice n-tého rádu 7. Riešenie rovnice (1) pre špeciálne pravé strany • Príklad 7.1 Riešte rovnicu: y´´ - 7y´+ 6y = 2x + 3ex! • Príklad 7.2 Riešte rovnicu: y´´ + 2y´+ 5y´= 2cosx + e-x! • Príklad 7.3 Riešte rovnicu: y´´´´ – 6y´´´ + 9y´´ = xex + 2x + e3x!

More Related