200 likes | 549 Vues
Martin Luther. Peter Makovský Michal Kubičko I.B. Mladosť Martina Luthera.
E N D
Martin Luther Peter Makovský Michal Kubičko I.B
Mladosť Martina Luthera Martin Luther, pôvodne augustiniánsky mních, sa narodil ako jedno z deviatich detí baníka v Eislebene. Vyrastal v chudobných pomeroch spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať štúdiá svojho syna. V rokoch 1501 - 1505 Martin Luther študuje na univerzite v Erfurtefilozofiu. Po získaní titulu magistra sa zapisuje na štúdium práv, krátko potom sa však rozhoduje vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Aj keď je vzorný mních, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvoláva pochybnosti o možnosti spasenia z vlastnej moci. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza, čo v sebe zahrňovalo tzv. sľub čistoty (celibát).
Reformácia V roku 1517 pribil nemecký mních Martin Luther svojich 95 tézach na bránu Wittenberského zámockého kostola. Išlo o body k rozprave o rímskokatolíckej cirkvi, ktoré nakoniec viedli k vzniku reformácie. V čase, keď takto radikálne vystúpil, nebolo mysli augustínskeho mnícha Martina Luthera nebolo nič vzdialenejšie než rozdelenie rímskokatolíckej cirkvi.
Luther postoj sa stával čoraz radikálnejší. Roku 1520 napadol učenie o transsubstanciácii- vieru, že sa chlieb a víno premieňa na krv a telo Kristovo. Preto ho pápež Lev X. vyhlásil za kacíra. Roku 1521 ho dali do kliatby. Medzitým zverejnil tri vplyvné spisy: Kresťanským rytierom nemeckého národa, Babylonské zajatie cirkvi a o slobode kresťana v ktorom nabádal svetských vládcov, aby sa ujali protestantských vecí. Cisár Karol V. bol znepokojený podporou ktorej sa Martinovi Lutherovy dostalo, vyzval ho aby svoje učenie obhájil priamo pred ríšskym snemom, zvolaný roku 1522. On na výzvu len povedal: „Nemôžem a ani nechcem svoje tvrdenie odvolať lebo nie je ani bezpečné ani čestné konať proti vlastnému presvedčeniu. Boh mi pomáhaj"
Biskupská demokracia • Rané dejiny katolíckej cirkvi sú dejinami cirkevných koncilov. Cirkev bola ešte mladá a bolo potrebné ju upevňovať. Na prvých konciloch sa bojovalo najmä za prijatie jednej správnej, ortodoxnej interpretácie Biblie. Stovky cirkevných otcov sa hádali, prekrikovali a diskutovali o budúcej podobe viery. Na dennom poriadku boli exkomunikácie neposlušných biskupov, kliatby uvalené na kacírske učenia, metafyzické spory a buly konštituujúce cirkevnú organizáciu. Bezohľadné presadzovanie jedinej dovolenej cesty k Bohu splnilo svoj účel: cirkev prežila a mohla ďalej šíriť kresťanstvo.