290 likes | 577 Vues
Tretia prednáška z ekonómie. Prof. Ing. Ladislav Andr ášik, DrSc. Podnik, podnikanie, členenie podnikov. OSNOVA. 1. Podnik a podnikanie Charakteristika podnikania a podniku Transakčné náklady a dôvody existencie podniku Podnikateľské riziko a spôsoby jeho redukcie
E N D
Tretia prednáška z ekonómie Prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc. Podnik, podnikanie, členenie podnikov
OSNOVA 1. Podnik a podnikanie • Charakteristika podnikania a podniku • Transakčné náklady a dôvody existencie podniku • Podnikateľské riziko a spôsoby jeho redukcie • Podnikateľská stratégia • Životný cyklus podniku • Členenie podnikov • Podnik jednotlivca • Právne formy podnikania • Daň z príjmu 2. Hranice podnikateľských možností podniku 2.1 Hranica dosahu produkčných možností podniku (produkčný rádius podniku) 2.2 Hranica odbytových možností podniku
1. PODNIK A PODNIKANIE Úvod: • Podniky sú kostrou celej ekonomiky a podnikanie je životný prejav organizácií a štruktúr v trhovej ekonomike. • Bez podnikateľského ducha a schopnosti podnikateľov znášať riziká hospodárstvo ako celok nemôže prosperovať. • Pokrok a hospodársky rozvoj zabezpečujú podnikatelia. • Rozumný štát a jeho vrcholoví predstavitelia musia robiť všetko preto, aby podnikateľské prostredie bolo žičlivé pre podnikateľov. • Len podnikateľská komunita vďaka svojim výnimočným schopnostiam a nasadeniu vie v tvrdých medzinárodných podmienkach konkurencie zabezpečiť prežitie spoločnosti na primeranej úrovni civilizačného rozvoja, kultúry a blahobytu.
1. PODNIK A PODNIKANIE 1.1Charakteristika podnikania a podniku Vymedzenie pojmu podnik: • Podnik je historická ekonomická kategória, podliehajúca zmenám v čase a priestore – osobitne dynamické sú tieto zmeny teraz, keď vyspelé hospodárstva prechádzajú do etapy vedomostnej spoločnosti, keď spoločnosti vstupujú do prostredia nasýteného informačno-telekomunikačnými technológiami (IKT) • Najjednoduchšie možno definovať podnikakoekonomicky a právne samostatnú jednotku (organizáciu) založenú za účelom podnikania s cieľom zisku • Podnikanie je ľudská aktivita zameraná na získanie prostriedkov pre prežitie v podmienkach neurčitosti – v uvedenom zmysle je každá ľudská činnosť podnikaním vtedy, keď výsledky prevyšujú náklady - teda, keď sa aktivitou čiže prácou dosiahnenadhodnota • Takáto činnosť si vyžaduje vysokú úroveň tvorivosti, iniciatívnosť, novátorské postupya veľkú dávkuodvahy znášať riziká pri tvorbe a uskutočňovaní podnikateľských zámerov („risk bearing“ – opakom je „risk aversion“)
1. PODNIK A PODNIKANIE 1.1Charakteristika podnikania a podniku Vlastnosti podniku: • Ekonomická a právna samostatnosť podniku • Obchodný majetok a obchodné imanie podniku • Obchodné menopodniku • Podnikateľské subjekty a konanie podnikateľov
Ekonomická samostatnosť podniku má tieto 3 podstatné črty: • finančná rovnováha jej podstatným znakom je likvidita podniku, jeho platobná schopnosť, schopnosť v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie hradiť si svoje záväzky – vyplácať mzdy a platy svojim zamestnancom, splácať úvery, platiť dane atď. • Rentabilita rentabilita, ziskovosť patrí k základným ekonomickým ukazovateľom, vyjadruje výnosnosť, ziskovosť do podniku vkladaných zdrojov. Hovorí nám aký objem zisku pripadá na korunu vložených zdrojov – napríklad kapitálu, miezd atď. Dosahovanie zisku, zhodnocovanie vložených kapitálových zdrojov je spravidla významným cieľom podniku • hospodárnosť hospodárnosť, teda dosahovanie maxima výstupov s minimom vstupov alebo optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi • Len ak vo všetkých týchto oblastiach dosahuje podnik primerané parametre, dokáže čeliť čoraz ostrejším ekonomickým tlakom svojich konkurentov, a teda zachovať si ekonomickú samostatnosť.
Právna samostatnosť podniku znamená, že v rámci platných legislatívnych noriem si podnikateľ môže relatívne samostatne zvoliť právnu formu svojho podniku, podľa zásady, čo nie je zakázané, je dovolené: • Podľa Obchodného zákonníka - zákona č. 513/1991 Zb. je podnikateľom: • osoba zapísaná v obchodnom registri, • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
2.1 Hranica dosahu produkčných možností podniku(produkčný rádius podniku) Úvod: • Vieme už, že podnik v objektívnej ekonomickej realite musí používať viaceré vstupy pre generovanie požadovaného produktu • Aj v tých najjednoduchších výrobných procesoch sa používa pracovná sila s určitou mierou nasadenia, výrobné prostriedky, pracovné predmety a energia • Samozrejme, že sa tiež musí rátať s určitou mierou technológie a vedomosťami a zručnosťami pracovnej sily • Predpokladáme, že sa inputy môže medzi sebou vzájomne zastupovať, prinajmenšom v daných, či vybraných pomeroch • Toto vzájomné nahradzovanie sa inputov vo výrobnom procese (trade-off) sa dá opísať matematickým modelom, napríklad substitučnou produkčnou funkciou s konštantnou elasticitou substitúcie (CES), s ktorou sme sa už predbežne zoznámili • Výklad tejto problematiky spočíva na modeli v programe STELLA
Model produkčných možnosti v STELLE • Pre ľahšie pochopenie začneme analýzu s dvoma inputmi pri danej úrovni outputu • Hranica produkčných možností je krivka – izokvanta, ktorá ukazuje minimálnu kombináciu inputov akurát potrebnú pre generovanie požadovaného outputu • Predpokladajme, že produkciu dajakej firmy znázorňuje produkčná funkcia v nasledovnej forme kde Alfa, Beta, Gama a Delta sú zafixované parametre, ktoré určujú predpis pre produkciu outputu Q z inputov X1 a X2
Konštrukcia izokvanty • Pretože izokvanta ukazuje vzťah medzi inputmi X1 a X2 pre fixnú úroveň outputu, definujeme takúto outputovú úroveň symbolom Qo , dosadíme Qo do predchádzajúcej rovnice a tú potom riešime pre jeden z inputov a to pre X1 • Takto dostávame X1 ako funkciu X2 a obe ako parametre produkčnej funkcie a fixnej úrovne outputu, čo vyjadruje nasledovná rovnica
Ďalšie predpoklady modelu • Predpokladajme ďalej, že máme dané ceny W1 a W2 pre inputy X1 a X2. Nasledovná rovnica sa môže využiť na výpočet nákladov firmy, ktorá produkuje output Qo, môžeme ju nazvať nákladovou funkciou • Teraz je už všetko pripravené na skonštruovanie modelu, ktorý určí tvar a umiestnenie izokvanty ako aj nákladovú funkciu pre úroveň outputu, ktorá je stanovená na jednotiek • Tento model znázorňuje snímka schémy nakreslenej na pracovnej doske STELLA-y ako uvidíme na ďalšom slajde
Spustíme beh modelu pri zadanej úrovni jednotiek Grafy na nasledujúcich obrázkoch ilustrujú produkčný rádius a nákladové funkcie, ktoré vygeneroval tento model Minimálna hodnota nákladovej funkcie je pár halierov nad 16 Korún, ako je to zrejmé z grafu obrázku vľavo Na úrovni tohto minima firma používa približne 6.6 jednotiek inputu X1 Na ďalšom grafe vpravo vidno vzťahy na izokvante medzi X1 a X2 - ak máme daný input X1 pre minimalizáciu nákladov, optimálna voľba X2 je približne 2,5 jednotiek
Ďalší model podnikových kalkulácií • Vyššie uvedená produkčná funkcia má charakter CES PF (constant elasticity of substitution production function) • CES PF sa charakterizuje tým, že 1% konštantná zmena v pomere inputov je odpoveďou na 1% zmenu v sklone izokvanty • Model minimalizácie nákladov a maximalizácie zisku pre produkčnú funkciu typu je ďalším príkladom, na ktorom sa dajú demonštrovať produkčné možnosti podniku • V tomto prípade predpokladajme, že náklady na výrobky budú ako predtým závislé od fixných cien inputov W1 a W2 , ale teraz zavediemeďalšie neoklasické predpoklady – bežnú hodnotu zisku (BHZ), t. j. Current Value of Profit (CVP) a cenu (P) • Potom náklady budú aj tu vyjadrené vzťahom C = W1* X1 + W2* X2, alehľadáme taký output, ktorý pri ňom maximalizuje zisk, to znamená potrebu skombinovať mieru zisku a mzdová sadzbu s cenou (P) • Definujeme BHZ ako BHZ = P*Q-W1*X1-W2*X2 a vyjadríme parciálne derivácie nasledovnými vzťahmi
Pre lepší prehľad použime predchádzajúcu produkčnú funkciu, t. j. • Parciálne derivácie sa použili na výpočet zmeny v hodnote CVP (BHZ) ako odpovede na veľmi malé zmeny v inputoch X1 a X2. Pretože je žiaduce aby sa CVP nemenilo v dôsledku marginálnych zmien v inputoch v bode keď CVP dosiahne svoje maximum sa položia vzťahy z predchádzajúceho slajdu rovné nule • Pretože obe parciálne derivácie sa musia súčasne rovnať nule, môžeme ich skombinovať tak, aby sme po úprave dostali podmienky optima • Táto rovnica zavádza vzťah medzi dvoma inputmi X1 a X2 • Potom, čo sa určila úroveň maximalizujúca zisk z outputu pre jeden input, povedzme X1, nie je ťažké určiť optimálnu veľkosť aj pre druhý output X2, ako zostatok • Stačí teda manipulovať jedným inputom, aby sa dosiahlo optimum – maximálny zisk
Na tejto snímke zo STELLY vidno schému modelu, ktorým sa celá táto procedúra dá simuláciou vykonať
Pre lepšiu čitateľnosť vzorcov ich uvádzam aj ako slovný text písaný kurzívou, a nie iba ako obrázok, t. j. nie iba snímku zo STELLY: • X1(t) = X1(t - dt) + (Diferencia X1) * dt • INIT X1 = 0.1 {Jednotiek X1} • INFLOWS: • Diferencia X1 = IF (CVP-DELAY(CVP,DT,0.1)) > 0 THEN 0.05 ELSE 0 {Jednotiek X1 za interval času} • ALFA = 0.8 • BETA =0.3 • C = W1*X1+W2*X2 {Koruny} • CVP = P*Q-C {Koruny} • DELTA = 0.8 • GAMA = 1 • MC = (C-DELAY(C,dt,0.24))/(Q-DELAY(Q,dt,0.14)) {Koruny za jednotku Q} • P = 5 {Koruny za jednotku Q} • Q = GAMA*(ALFA*X1^BETA + (1-ALFA)*X2^BETA)^(DELTA/BETA) {Jednotiek Q} • W1 = 2 {Koruny za jednotku X1} • W2 = 1 {Koruny za jednotku X2} • X2 = ((W2/W1)*ALFA/(1-ALFA))^(1/(BETA-1)) * X1 {Jednotiek X2}
Pokyny pre experimentovanie v modeli • Simulácie treba najprv začať veľmi malou hodnotou X1 potom ich postupne zvyšovať • Zisk maximalizujúca úroveň X2 , ktorá korešponduje s voľbou X1 sa adjustuje rovnicou • Z úrovní X1 a X2 sa dajú vykalkulovať podnikové náklady a output Q, a teda ich zisk • Zisk, ktorý sa takto vypočíta môže byť menší ako maximálny zisk • Pokým sa úroveň zisk maximalizujúceho outputu dosiahne – t. j. pokiaľ inputy X1 a X2 sa ešte môžu zvyšovať pre produkciu prírastkov BHZ (CVP) na úroveň dosiahnutia zisku v predchádzajúcom malom prírastku času (malého kroku DT) – možno zvyšovať X1 a v dôsledku toho aj X2
Zisk maximalizujúca úroveň outputu • Zisk maximalizujúca úroveň outputu, ktorá sa v tomto modeli predstavuje, t. j. Q = 4 je úroveň, ktorá bola vybratá v modeli rádiusu produkčných možností pre model izokvanty • Tu sa žiada nájsť optimum (minimalizujúce náklady) inputovej kombinácie takej, že prináša úroveň outputu maximalizujúceho zisk • Oba modely medzi sebou dobre korešpondujú • Graf na obrázku č. 3 ukazuje optimálnu hodnotu CVP a hodnoty Q, X1 a X2, ktoré treba dosiahnuť
Aj teraz budeme simulovať priebeh veličín v modeli vytvorenom v programe STELLA - výsledky simulácie sú zrejmé na nasledovnom obrázku, na ktorom sú dva grafy jednotlivých veličín
Graf na obrázku č. 4 ilustruje vzťah medzi marginálnymi nákladmi (MC – marginal costs), zmena nákladov nasleduje po zmene Q a ceny P. Zreteľne vidno, že MC narastá k úrovni P keď zisk je maximálny, čo je v súlade s konvenčnou mikroekonomickou teóriou.
2.2 Hranica odbytových možností podniku Úvod: Zmyslom podnikania v užšom ekonomickom zmysle je vyrábať predmety a poskytovať služby pre uspokojovanie potrieb iných subjektov. Preto predpokladom podnikania je existencia potrieb daného druhu, v ktorom má podnikanie prebiehať. Potreby však majú neurčitý charakter: menia sa čo do kvality a kvantity, podľa miesta, času a civilizačnej či kultúrnej vyspelosti cieľovej skupiny subjektov. V istej miere však majú stabilný charakter spôsobený zotrvačnosťou zvykov. Súčasťou hranice podnikateľských možností je teda v prvom rade odbyt a až potom výroba. Podnik môže vyrábať len to, čo sa dá predať na trhu. Ak nie je na trhu dopyt nemôže byť ani výroba.