Tretia prednáška z ekonómie

1. Tretia prednáška z ekonómie Prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc. Podnik, podnikanie, členenie podnikov

2. OSNOVA 1. Podnik a podnikanie • Charakteristika podnikania a podniku • Transakčné náklady a dôvody existencie podniku • Podnikateľské riziko a spôsoby jeho redukcie • Podnikateľská stratégia • Životný cyklus podniku • Členenie podnikov • Podnik jednotlivca • Právne formy podnikania • Daň z príjmu 2. Hranice podnikateľských možností podniku 2.1 Hranica dosahu produkčných možností podniku (produkčný rádius podniku) 2.2 Hranica odbytových možností podniku

3. 1. PODNIK A PODNIKANIE Úvod: • Podniky sú kostrou celej ekonomiky a podnikanie je životný prejav organizácií a štruktúr v trhovej ekonomike. • Bez podnikateľského ducha a schopnosti podnikateľov znášať riziká hospodárstvo ako celok nemôže prosperovať. • Pokrok a hospodársky rozvoj zabezpečujú podnikatelia. • Rozumný štát a jeho vrcholoví predstavitelia musia robiť všetko preto, aby podnikateľské prostredie bolo žičlivé pre podnikateľov. • Len podnikateľská komunita vďaka svojim výnimočným schopnostiam a nasadeniu vie v tvrdých medzinárodných podmienkach konkurencie zabezpečiť prežitie spoločnosti na primeranej úrovni civilizačného rozvoja, kultúry a blahobytu.

4. 1. PODNIK A PODNIKANIE 1.1Charakteristika podnikania a podniku Vymedzenie pojmu podnik: • Podnik je historická ekonomická kategória, podliehajúca zmenám v čase a priestore – osobitne dynamické sú tieto zmeny teraz, keď vyspelé hospodárstva prechádzajú do etapy vedomostnej spoločnosti, keď spoločnosti vstupujú do prostredia nasýteného informačno-telekomunikačnými technológiami (IKT) • Najjednoduchšie možno definovať podnikakoekonomicky a právne samostatnú jednotku (organizáciu) založenú za účelom podnikania s cieľom zisku • Podnikanie je ľudská aktivita zameraná na získanie prostriedkov pre prežitie v podmienkach neurčitosti – v uvedenom zmysle je každá ľudská činnosť podnikaním vtedy, keď výsledky prevyšujú náklady - teda, keď sa aktivitou čiže prácou dosiahnenadhodnota • Takáto činnosť si vyžaduje vysokú úroveň tvorivosti, iniciatívnosť, novátorské postupya veľkú dávkuodvahy znášať riziká pri tvorbe a uskutočňovaní podnikateľských zámerov („risk bearing“ – opakom je „risk aversion“)

5. 1. PODNIK A PODNIKANIE 1.1Charakteristika podnikania a podniku Vlastnosti podniku: • Ekonomická a právna samostatnosť podniku • Obchodný majetok a obchodné imanie podniku • Obchodné menopodniku • Podnikateľské subjekty a konanie podnikateľov

6. Ekonomická samostatnosť podniku má tieto 3 podstatné črty: • finančná rovnováha jej podstatným znakom je likvidita podniku, jeho platobná schopnosť, schopnosť v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie hradiť si svoje záväzky – vyplácať mzdy a platy svojim zamestnancom, splácať úvery, platiť dane atď. • Rentabilita rentabilita, ziskovosť patrí k základným ekonomickým ukazovateľom, vyjadruje výnosnosť, ziskovosť do podniku vkladaných zdrojov. Hovorí nám aký objem zisku pripadá na korunu vložených zdrojov – napríklad kapitálu, miezd atď. Dosahovanie zisku, zhodnocovanie vložených kapitálových zdrojov je spravidla významným cieľom podniku • hospodárnosť hospodárnosť, teda dosahovanie maxima výstupov s minimom vstupov alebo optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi • Len ak vo všetkých týchto oblastiach dosahuje podnik primerané parametre, dokáže čeliť čoraz ostrejším ekonomickým tlakom svojich konkurentov, a teda zachovať si ekonomickú samostatnosť.

7. Právna samostatnosť podniku znamená, že v rámci platných legislatívnych noriem si podnikateľ môže relatívne samostatne zvoliť právnu formu svojho podniku, podľa zásady, čo nie je zakázané, je dovolené: • Podľa Obchodného zákonníka - zákona č. 513/1991 Zb. je podnikateľom: • osoba zapísaná v obchodnom registri, • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

8. 2.1 Hranica dosahu produkčných možností podniku(produkčný rádius podniku) Úvod: • Vieme už, že podnik v objektívnej ekonomickej realite musí používať viaceré vstupy pre generovanie požadovaného produktu • Aj v tých najjednoduchších výrobných procesoch sa používa pracovná sila s určitou mierou nasadenia, výrobné prostriedky, pracovné predmety a energia • Samozrejme, že sa tiež musí rátať s určitou mierou technológie a vedomosťami a zručnosťami pracovnej sily • Predpokladáme, že sa inputy môže medzi sebou vzájomne zastupovať, prinajmenšom v daných, či vybraných pomeroch • Toto vzájomné nahradzovanie sa inputov vo výrobnom procese (trade-off) sa dá opísať matematickým modelom, napríklad substitučnou produkčnou funkciou s konštantnou elasticitou substitúcie (CES), s ktorou sme sa už predbežne zoznámili • Výklad tejto problematiky spočíva na modeli v programe STELLA

9. Model produkčných možnosti v STELLE • Pre ľahšie pochopenie začneme analýzu s dvoma inputmi pri danej úrovni outputu • Hranica produkčných možností je krivka – izokvanta, ktorá ukazuje minimálnu kombináciu inputov akurát potrebnú pre generovanie požadovaného outputu • Predpokladajme, že produkciu dajakej firmy znázorňuje produkčná funkcia v nasledovnej forme kde Alfa, Beta, Gama a Delta sú zafixované parametre, ktoré určujú predpis pre produkciu outputu Q z inputov X1 a X2

10. Konštrukcia izokvanty • Pretože izokvanta ukazuje vzťah medzi inputmi X1 a X2 pre fixnú úroveň outputu, definujeme takúto outputovú úroveň symbolom Qo , dosadíme Qo do predchádzajúcej rovnice a tú potom riešime pre jeden z inputov a to pre X1 • Takto dostávame X1 ako funkciu X2 a obe ako parametre produkčnej funkcie a fixnej úrovne outputu, čo vyjadruje nasledovná rovnica

11. Ďalšie predpoklady modelu • Predpokladajme ďalej, že máme dané ceny W1 a W2 pre inputy X1 a X2. Nasledovná rovnica sa môže využiť na výpočet nákladov firmy, ktorá produkuje output Qo, môžeme ju nazvať nákladovou funkciou • Teraz je už všetko pripravené na skonštruovanie modelu, ktorý určí tvar a umiestnenie izokvanty ako aj nákladovú funkciu pre úroveň outputu, ktorá je stanovená na jednotiek • Tento model znázorňuje snímka schémy nakreslenej na pracovnej doske STELLA-y ako uvidíme na ďalšom slajde

14. Spustíme beh modelu pri zadanej úrovni jednotiek Grafy na nasledujúcich obrázkoch ilustrujú produkčný rádius a nákladové funkcie, ktoré vygeneroval tento model Minimálna hodnota nákladovej funkcie je pár halierov nad 16 Korún, ako je to zrejmé z grafu obrázku vľavo Na úrovni tohto minima firma používa približne 6.6 jednotiek inputu X1 Na ďalšom grafe vpravo vidno vzťahy na izokvante medzi X1 a X2 - ak máme daný input X1 pre minimalizáciu nákladov, optimálna voľba X2 je približne 2,5 jednotiek

15. Ďalší model podnikových kalkulácií • Vyššie uvedená produkčná funkcia má charakter CES PF (constant elasticity of substitution production function) • CES PF sa charakterizuje tým, že 1% konštantná zmena v pomere inputov je odpoveďou na 1% zmenu v sklone izokvanty • Model minimalizácie nákladov a maximalizácie zisku pre produkčnú funkciu typu je ďalším príkladom, na ktorom sa dajú demonštrovať produkčné možnosti podniku • V tomto prípade predpokladajme, že náklady na výrobky budú ako predtým závislé od fixných cien inputov W1 a W2 , ale teraz zavediemeďalšie neoklasické predpoklady – bežnú hodnotu zisku (BHZ), t. j. Current Value of Profit (CVP) a cenu (P) • Potom náklady budú aj tu vyjadrené vzťahom C = W1* X1 + W2* X2, alehľadáme taký output, ktorý pri ňom maximalizuje zisk, to znamená potrebu skombinovať mieru zisku a mzdová sadzbu s cenou (P) • Definujeme BHZ ako BHZ = P*Q-W1*X1-W2*X2 a vyjadríme parciálne derivácie nasledovnými vzťahmi

16. Pre lepší prehľad použime predchádzajúcu produkčnú funkciu, t. j. • Parciálne derivácie sa použili na výpočet zmeny v hodnote CVP (BHZ) ako odpovede na veľmi malé zmeny v inputoch X1 a X2. Pretože je žiaduce aby sa CVP nemenilo v dôsledku marginálnych zmien v inputoch v bode keď CVP dosiahne svoje maximum sa položia vzťahy z predchádzajúceho slajdu rovné nule • Pretože obe parciálne derivácie sa musia súčasne rovnať nule, môžeme ich skombinovať tak, aby sme po úprave dostali podmienky optima • Táto rovnica zavádza vzťah medzi dvoma inputmi X1 a X2 • Potom, čo sa určila úroveň maximalizujúca zisk z outputu pre jeden input, povedzme X1, nie je ťažké určiť optimálnu veľkosť aj pre druhý output X2, ako zostatok • Stačí teda manipulovať jedným inputom, aby sa dosiahlo optimum – maximálny zisk

17. Na tejto snímke zo STELLY vidno schému modelu, ktorým sa celá táto procedúra dá simuláciou vykonať

19. Pre lepšiu čitateľnosť vzorcov ich uvádzam aj ako slovný text písaný kurzívou, a nie iba ako obrázok, t. j. nie iba snímku zo STELLY: • X1(t) = X1(t - dt) + (Diferencia X1) * dt • INIT X1 = 0.1 {Jednotiek X1} • INFLOWS: • Diferencia X1 = IF (CVP-DELAY(CVP,DT,0.1)) > 0 THEN 0.05 ELSE 0 {Jednotiek X1 za interval času} • ALFA = 0.8 • BETA =0.3 • C = W1*X1+W2*X2 {Koruny} • CVP = P*Q-C {Koruny} • DELTA = 0.8 • GAMA = 1 • MC = (C-DELAY(C,dt,0.24))/(Q-DELAY(Q,dt,0.14)) {Koruny za jednotku Q} • P = 5 {Koruny za jednotku Q} • Q = GAMA*(ALFA*X1^BETA + (1-ALFA)*X2^BETA)^(DELTA/BETA) {Jednotiek Q} • W1 = 2 {Koruny za jednotku X1} • W2 = 1 {Koruny za jednotku X2} • X2 = ((W2/W1)*ALFA/(1-ALFA))^(1/(BETA-1)) * X1 {Jednotiek X2}

20. Pokyny pre experimentovanie v modeli • Simulácie treba najprv začať veľmi malou hodnotou X1 potom ich postupne zvyšovať • Zisk maximalizujúca úroveň X2 , ktorá korešponduje s voľbou X1 sa adjustuje rovnicou • Z úrovní X1 a X2 sa dajú vykalkulovať podnikové náklady a output Q, a teda ich zisk • Zisk, ktorý sa takto vypočíta môže byť menší ako maximálny zisk • Pokým sa úroveň zisk maximalizujúceho outputu dosiahne – t. j. pokiaľ inputy X1 a X2 sa ešte môžu zvyšovať pre produkciu prírastkov BHZ (CVP) na úroveň dosiahnutia zisku v predchádzajúcom malom prírastku času (malého kroku DT) – možno zvyšovať X1 a v dôsledku toho aj X2

21. Zisk maximalizujúca úroveň outputu • Zisk maximalizujúca úroveň outputu, ktorá sa v tomto modeli predstavuje, t. j. Q = 4 je úroveň, ktorá bola vybratá v modeli rádiusu produkčných možností pre model izokvanty • Tu sa žiada nájsť optimum (minimalizujúce náklady) inputovej kombinácie takej, že prináša úroveň outputu maximalizujúceho zisk • Oba modely medzi sebou dobre korešpondujú • Graf na obrázku č. 3 ukazuje optimálnu hodnotu CVP a hodnoty Q, X1 a X2, ktoré treba dosiahnuť

22. Aj teraz budeme simulovať priebeh veličín v modeli vytvorenom v programe STELLA - výsledky simulácie sú zrejmé na nasledovnom obrázku, na ktorom sú dva grafy jednotlivých veličín

23. Graf na obrázku č. 4 ilustruje vzťah medzi marginálnymi nákladmi (MC – marginal costs), zmena nákladov nasleduje po zmene Q a ceny P. Zreteľne vidno, že MC narastá k úrovni P keď zisk je maximálny, čo je v súlade s konvenčnou mikroekonomickou teóriou.

24. 2.2 Hranica odbytových možností podniku Úvod: Zmyslom podnikania v užšom ekonomickom zmysle je vyrábať predmety a poskytovať služby pre uspokojovanie potrieb iných subjektov. Preto predpokladom podnikania je existencia potrieb daného druhu, v ktorom má podnikanie prebiehať. Potreby však majú neurčitý charakter: menia sa čo do kvality a kvantity, podľa miesta, času a civilizačnej či kultúrnej vyspelosti cieľovej skupiny subjektov. V istej miere však majú stabilný charakter spôsobený zotrvačnosťou zvykov. Súčasťou hranice podnikateľských možností je teda v prvom rade odbyt a až potom výroba. Podnik môže vyrábať len to, čo sa dá predať na trhu. Ak nie je na trhu dopyt nemôže byť ani výroba.

25. Celková schéma malého hospodárstva

26. Schéma celkového modelu trhu

27. Výsek z modelu

28. Druhý výsek z modelu