Download
1 / 21
E N D
Prírodné katastrofy Bc. Miroslava Stričeková
Sopka Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch prípadne pod vodu alebo ľadom. Na Zemi sa sopky vyskytujú pozdĺž hraníc tektonických platní a v takzvaných horúcich škvrnách. Názov vulkán je odvodený od názvu sopky Vulcano v Tyrrhenskom mori, prenesene od rímskeho boha Vulkána. Veda, skúmajúca sopečnú činnosť sa nazýva vulkanológia.
Morfologické typy sopečných erupcií Podľa objemu, správania eruptujúcej lávy a vonkajších prejavov erupcie rozlišujeme nasledujúce typy: havajská (pokojná erupcia tekutej lávy) vulkánska (vyvrhovanie kusov pevnej lávy – lávových balvanov a tvorba popolového mraku tvaru karfiolu) strombolská (pravidelné chrlenie žeravej hmoty z krátera) pélejská(prúdy rozžeravených častíc, pohybujúcich sa dolu svahom sopky) plínijská(explozívna erupcia s obrovským pracho-popolovým mrakom)
Seizmická aktivita Záchvevy pôdy nastávajú vždy, keď sa sopka prebúdza k životu. Niektoré vulkány majú permanentne slabú seizmickú aktivitu, ale jej zvýšenie je signál začiatku erupcie. Seizmická aktivita sopiek má tri hlavné formy: krátkotrvajúce otrasy, dlhotrvajúce otrasy a harmonické záchvevy. Krátkotrvajúce otrasy sú podobné normálnym zemetraseniam na zlomoch. Súvisia s poruchami v horninách, keď sa magma pretláča na povrch. Sú signálom, že magma je v blízkosti povrchu. Dlhotrvajúce otrasy indikujú zvýšenie tlaku plynov. Tieto oscilácie sú podobné vibráciám zvuku v miestnosti. Harmonické záchvevy spôsobuje tlak magmy na okolité pevné horniny. Toto sa môže prejaviť ako „hukot“, alebo „bzučanie“, čo cítia aj zvieratá a ľudia.
Výskyt sopečnej činnosti Pravdepodobne najznámejším sopečným útvarom je kráter. Je to približne kruhový útvar, v strede ktorého ústi sopečný komín. Môže nadobúdať veľké rozmery, ak sa dôsledkom silnej erupcie prepadnú jeho steny, tak sa nazýva kaldera. Z krátera je magma vyvrhovaná do okolia. Kráter je obvykle umiestnený na vrchole sopky, sopka má často tvar kužeľovej hory. Ak je sopka príliš vysoká, niekedy sa tvoria parazitické (bočné) krátery na úbočiach. Ďalšie sopečné útvary sa dajú objaviť po erodovaní vrchných vrstiev sopky – rôzne lávové žily (nazývané dajky, alebo neky), dómy, jaskyne vytvorené sopečnými kanálmi, a mnoho iných.
Sopečná činnosť na území Slovenska Vulkány južného Slovenska Vulkanity Lučeneckej kotliny a Cerovej vrchoviny Stredoslovenské vulkány Vulkanity Javoria Vulkanity Kremnických vrchov Stratovulkán Poľana Vulkanity Štiavnických vrchov Stratovulkán Vtáčnik Východoslovenské vulkány Vulkanity Vihorlatských vrchov Vulkanity Slanských vrchov Vulkanity Zemplínskych vrchov
Zemetrasenie Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnomplášti). Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených tektonickými pohybmi Zeme, zvyšok pripadá na vulkanizmus, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď...). Zemetrasenia sa zaznamenávajú seizmometrami umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach. Ročne je takto zaznamenaných na Zemi niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka.
Rozdelenie Podľa pôvodu tektonické zemetrasenia - sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na tektonickom zlome a následným vyžiarením seizmických vĺn vulkanické zemetrasenia - sú bezprostredne späté s hromadením a pohybom magmy v magmatickom rezervoári závalové zemetrasenia - sú spôsobené zrútením stropov jaskýň, masívnymi zosuvmi a pod. antropogénne zemetrasenia - sú spôsobené ľudskou činnosťou Podľa hĺbky plytké (do 70 km) stredne hlboké (70 až 300 km) hlboké (300 až 700 km)
Otrasy zemského povrchu Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov - ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny).
Sekundárne efekty zemetrasení K sekundárnym prejavom zemetrasení patria rôzne zosuvy a závaly, padanie skál, resp. celých skalných a sutinových lavín, bahnotoky, vznik trhlín, alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať.
Predpovedanie zemetrasení Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny elektromagnetického poľa Zeme, zvýšený únik radónu, zníženie hladiny podzemných vôd, alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste - to sa však už nejedná o predpoveď.
Cunami Cunami (v anglickom prepise tsunami) je jedna alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine mora, ktoré vznikajú pri silnom zemetrasení pod hladinou mora, podmorskom zosuve alebo dopade meteoritu do mora alebo jeho blízkosti. Namiesto cunami sa niekedy nesprávne používa termín prílivová vlna, ale z vedeckého pohľadu ide o rôzne deje.
Sila cunami Z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu, ako je často vyobrazovaná, ide o náhlu záplavu. Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú dĺžku v rade kilometrov. Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne. V niektorých miestach sa vďaka zlému odtoku môže udržať aj dlhší čas. Ohromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha rozsiahle škody. Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn. Čelo vlny býva z brehu viditeľné. Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas nasledujúcich minút.
Varovné systémy Veľa miest na pobreží Tichého oceánu, hlavne v Japonsku, USA a Kanade, má výstražný systém a pripravené evakuačné plány pre prípad vážnej vlny cunami. Cunami sa dajú predpovedať vďaka seizmologickým observatóriam rozmiestneným po celom svete a ich vývoj sledovať pomocou satelitov z obežnej dráhy. Hoci je cunami zničujúca pohroma, na prechod cez Tichý oceán z Japonska na západné pobrežie USA by potrebovalo okolo 18 hodín, takže obyvateľstvo môže byť varované s dostatočným predstihom, ak je cunami zaznamenané.
Energia cunami je konštantná a závisí od jej rýchlosti a druhej mocniny jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. Vlnová dĺžka cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej chovanie. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom oceáne ako v plytkej vode.
1 2 3 4
Tornádo Tornádo je vzdušný vír, ktorý vyrastá z oblaku a v podobe chobota sa dotýka zemského povrchu. Chobot býva hrubý rádovo od niekoľko metrov až do stoviek metrov. Je väčšinou dobre rozoznateľný od okolia. V jeho vnútri sa zráža vodná para a vír je viditeľný v podobe oblaku.
Tornádo sa zvykne mýliť so silným vetrom pri búrke alebo tropickom cyklóne, resp. hurikáne. Na rozdiel od týchto vetrov je tornádo presne lokalizovateľné, po zemi zanecháva viditeľnú, ohraničenú stopu a jeho vietor dosahuje nepomerne väčšie rýchlosti, ako pri ostatných poveternostných fenoménoch. Presný meteorologický názov pre tornádo je veľká tromba. Samotné slovo tornádo je lokálny názov pre veľkú trombu v Severnej Amerike. Toto pomenovanie sa rozšírilo aj inde do sveta.
Druhy tornád Vzdušné tornádo (najčastejšie "guľovité„ tornádo) Prašný diabol – vyskytuje sa v suchých oblastiach väčšinou popoludní. Objavuje sa aj na Marse. Jeden takýto prašný diabol trvá len pol hodiny, no keď sa rozpadne, za ním vyrastie druhý. A tak to môže trvať dlho. Je vysoký 30 – 1000 metrov. Vodná smršť - vodné tornádo, ktoré vzniká presne tak ako obyčajné tornádo, no keď sa dostane nad vodu, stane sa z neho vodná smršť zložená z vodnej pary. Veľa ľudí sa zabilo tak, že sedeli na brehu jazera mysliac si, že ich tornádo nezasiahne, no ono zobralo tú vodu a putovalo. Keď sa dostalo nad pevninu, stratilo silu a utopilo ich. Sú aj menšie typy vodných smrští, napríklad vodní diabli.
Výskum Vedci sledujúci tornáda majú na to špeciálne stavané autá. Napríklad vedci zo Storms Laboratory v Oklahome postavili veľmi silnú zostavu prístrojov vzduchotesne uzavretých v kovovom valci vo veľmi pevnom železnom ráme. Tento systém nazývajú TOTO (Totable Tornado Observatory). V súčasnosti používajú lovci búrok aj Dopplerov radar. Je to radarový prístroj, ktorý vedcom umožňuje priamo sledovať vývoj víru vo vnútri búrkového oblaku. Samotný lievikovitý tvar nemá každé tornádo, no keď sa pozrieme pozornejšie, aj pri tom najnepozoruhodnejšom tornáde nájdeme ten tvar.
