1 / 17

Modely atómov

Modely atómov. Marianna Kawaschová Kvinta B. Thomsonov model atómu. Tieto modely atómu sú statické.Thomson prišiel na to ,že v atóme sú kladné aj záporne častice rovnomerne rozložené.V roku 1897 prišiel na to,že hmotnosť elektrónov je 2000-krát menšia ako hmotnosť celého atómu.

wright
Télécharger la présentation

Modely atómov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Modely atómov Marianna Kawaschová Kvinta B

  2. Thomsonovmodelatómu Tieto modely atómu sú statické.Thomson prišiel na to ,že v atóme sú kladné aj záporne častice rovnomerne rozložené.V roku 1897 prišiel na to,že hmotnosť elektrónov je 2000-krát menšia ako hmotnosť celého atómu.

  3. Ruthefordov model atómu V Ruthefordovom modely (planetární model atómu - r.1911) elektróny obiehajú okolo kladne nabitého jadra po kruhových dráhach ako planéty okolo slnka a tvoria elektrónový obal atómu. Tento pohyb elektrónov bol v rozpore so zákonmi klasickej fyziky. Na rozdiel od predpokladaného spojitého spektra atómu bol experimentálne dokázaný čiarový charakter všetkých atómových spektier.

  4. Bohrov model atómu Niels Bohr navrhol v roku 1913 nové zákony pre pohyb elektrónu v atóme. Bohrov model atómu vychádza z princípov kvantovej teórie, ktorej zakladateľom bol Max Plank. Vystihol základnú vlastnosť elektrónu v atóme. Elektrón môže existovať len v stavoch s určitou energiou a energiu môže meniť len po určitých dávkach - kvantách.

  5. Niektoré nedostatky Bohrovho modelu, ktoré nevysvetľovali jemnú štruktúru spektrálnych čiar atómov, sa snažil vysvetliť v roku 1915 Arnold Sommerfeld. Okrem kruhových dráh pohybu elektrónov predpokladal i možnosť eliptických dráh. Jeho predstavy však neviedli k zhode teórie s ďalšími experimentami.

  6. Kvantovo mechanický obal atómu Rýchly rozvoj fyziky na začiatku 20. storočia veľmi výrazne zmenil predstavy o štruktúre atómu. Okrem časticového charakteru elektrónu bol potvrdený aj jeho vlnový charakter. Bola vypracovaná nová teória - kvantová mechanika

  7. Predstava o dvojakej podstate elektrónu vylučuje pohyb elektrónu po určitých dráhach (kruhových alebo eliptických). Elektrón sa môže nachádzať v ktorejkoľvek časti priestoru okolo jadra, nemá presnú lokalizáciu v priestore. Preto určujeme pravdepodobnosť výskytu elektrónu v určitej oblasti atómu. Elektrón si teda môžeme predstaviť ako elektrónový oblak, ktorý je v rôznych častiach priestoru rôzne hustý.

  8. Závisí to od toho, ako často sa v tom ktorom mieste atómu elektróny pri svojom pohybe vyskytujú. Viac hustý je tam, kde je veľká pravdepodobnosť výskytu elektrónu, menej hustý tam, kde je táto pravdepodobnosť malá.Priestor ohraničený hraničnou plochou, v ktorom sa elektrón s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje (99%), sa nazýva orbital.

  9. Pravidlá zaplňovania orbitálov elektrónmi Aby sme dokázali odvodiť elektrónovú štruktúru atómu určitého prvku, t. j. usporiadanie všetkých elektrónov v obale atómu, je potrebné vedieť, v akom poradí sa vytvárajú jednotlivé orbitály a tiež v akom poradí sa obsadzujú elektrónmi. Hodnoty kvantových čísel sa vzťahujú na tzv. základný stav atómu, t.j. stav atómu s najnižšou energiou.

  10. Elektrónovú konfiguráciu atómov v základnom stave určujú tri základné pravidlá (princípy): Výstavbový princíp Pauliho princíp Hundovo pravidlo

  11. Výstavbový princíp Elektrón obsadzuje najskôr ten orbitál, ktorý má najnižšiu energiu. Energia v orbitáloch závisí od hlavného kvantového čísla (s jeho rastúcou hodnotou energia orbitálu stúpa).Obsadzovanie orbitálov elektrónmi teda prebieha v poradí:1s, 2s, 2p, 3s, 3p, 4s, 3d, 4p, 5s, 4d, 5p, 6s, 4f, ....

  12. Toto poradie určuje pravidlo (n+l), kde n je hlavné kvantové číslo, l je vedľajšie kvantové číslo. Elektróny obsadzujú orbitály podľa vzrastajúcej hodnoty súčtu n+l, pričom pi rovnakej hodnote súčtu n+l sa skôr obsadí orbitál s nižšou hodnotou hlavného kvantového čísla n (orbitál 3p sa obsadzuje skôr ako orbitál 4s a 4s skôr ako 3d).

  13. Pauliho princíp V každom orbitáli môžu byť najviac dva elektróny, ktoré sa líšia spinovým kvantovým číslom. Tento princíp vyjadruje zároveň najväžší možný počet elektrónov v jednotlivých elektrónových vrstvách.Rovná sa dvojnásobku existujúcich orbitálov v danej vrstve.

  14. Hundovo pravidlo Orbitály s rovnakou energiou sa obsadzujú najskôr každý po jednom elektróne. Pritom spinové kvantové čísla elektrónov v napoly zaplnených orbitáloch s rovnakou energiou sú rovnaké.Toto pravidlo platí len voľný atóm, a nie pre atóm viazaný v zlúčeninách.

  15. http://kekule.science.upjs.sk/chemia/index.htm Marianna Kawaschová Kvinta B, Gymnázium sv.J. Bosca Bardejov

More Related