1 / 36

Filozofia kultúry

Filozofia kultúry. obsah prednášky 1: marx – marxizmus, Althuser, Frankfurtská škola (Horkheimer, Adorno, Benjamin, Habermass) cassirer – kultúra ako harmónia symbolických foriem simmel – kultúra ako tragédia barthes – štrukturalizmus a post-štrukturalizmus

zinnia
Télécharger la présentation

Filozofia kultúry

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Filozofia kultúry

  2. obsah prednášky 1: marx – marxizmus, Althuser, Frankfurtská škola (Horkheimer, Adorno, Benjamin, Habermass) cassirer – kultúra ako harmónia symbolických foriem simmel – kultúra ako tragédia barthes – štrukturalizmus a post-štrukturalizmus foucault – (štrukturalizmus a post-štrukturalizmus) popper – kritický racionalizmus lyotard - postmodernizmus baudrillard – postmodernizmus obsah prednášky 2: analýza textov zadanie/úloha: analytická interpretačná esej

  3. definícia kultúry podľa kultúrnych štúdií: Kultúrne štúdie – koncept kultúry z kultúrnej antropológie – vyhýba sa exluzívnemu chápaniu kultúry ako tzv. "vysokej kultúry" (A. Leavis), prípadne tzv. "masovej" alebo "elitnej kultúry". "(...) všetky ľudské bytosti žijú vo svete, ktorý je vytvorený ľudskými bytosťami, a v ktorom nachádzajú význam. Kultúra je komplex každodenného sveta s ktorým sa všetci stretávame, a ktorým sa pohybujeme. Kultúra začína tam, kde ľudia prekračujú čokoľvek im je jednoducho dané v ich prírodnom dedičstve. Kultivácia v poľnohospodárstve a záhradníctve, je takto fundamentálnym elementom kultúry. Ako dva najdôležitejšie a najvšeobecnejšie elementy kultúry môžeme chápať schopnosť ľudských bytostí konštruovať a budovať a schopnosť používať jazyk (chápaný všeobecne ako zahŕňajúci všetky formy znakových systémov)." Edgar, A.: Culture. In: Edgar, A., Sedgwick, P. 2005: Key Concepts of Cultural Theory. New York, London : Routledge, s. 68-69. konštruovať budovať používať jazyk

  4. definície termínu kultúra: 1. všeobecný proces intelektuálneho, duchovného a estetického rozvoja ľudstva. v zmysle – kultúrny rozvoj západnej Európy, keď referujeme iba k intelektuálnym, duchovným a estetickým faktorom – veľký umelci, filozofi, básnici, ... -> úrovne kultúry: vysoká, stredná, nízka .... 2. špecifický spôsob života ľudí v určitej dobe, spoločenstve. referujeme nielen intelektuálne a estetické faktory, ale aj rozvoj napríklad gramotnosti, prázdnin, sviatkov, športu, náboženstva a pod. 3. kultúra ako diela a prax vytvárané v intelektuálnej a hlavne umeleckej činnosti. Kultúra ako texty a prax, ktorých primárnou funkciou je dávať význam / označovať alebo byť príležitosťou k produkcii významu. príkladmi tu budú: romány, poézia, výtvarné umenie, divadlo, balet, opera, ... "praxe označovania" v štrukturalizme a postštrukturalizme

  5. 4 modely antropologických teórií kultúry: 1. kultúra ako adaptívny systém (kultúrna ekológia, kultúrny materializmus, nová archeológia) 2. kultúra ako kognitívny systém (kog. antropológia, etnosémantika a etnoveda) 3. kultúra ako symbolický systém (symbolická antropológia, postprocesuálna archeológia) 4. kultúra ako štrukturálny systém (štrukturálna a postštrukturálna antropológia) podľa: Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kukltury. Praha : Portál, 190-191

  6. podľa: Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teoriíkultury. Praha : Portál, 196

  7. podľa: Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kukltury. Praha : Portál, 197

  8. história elita-masy násilie politika ideológia jazyk rod evolúcia kultúrne artefakty(x prírodné objekty) moc umenie(vysoké – populárne) identita zákon a morálka pluralita - univerzalita poznanie rasa majorita-minorita pamäť

  9. karl marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard od Hegela preberá myšlienku pohyb dejín – zrkadlí vývoj ľudského ducha, (teória sebauvedomenia je spojená s filozofiou dejín), nie však jeho idealizmus ... najprv metaf. materializmus neskôr k rozvinutej "vedeckej" teórii syntéza: história + ekonómia + filozofia život = štát = práca práca je proces medzi človekom a prírodou, proces, v ktorom človek vlastným konaním sprostredkováva reguluje a kontroluje svoju látkovú výmenu s prírodou. - podstata človeka - produkuje jazyk, zvyky, inštitúcie, prostredníctvom ktorých vzniká vedomie Hegel z hlavy na nohy dialektický materializmus kultúra

  10. karl marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard idea ľudskej prirodzenosti ako výtvoru / procesu vytvárania → podstata práce skutočný človek ← výsledok vlastnej práce nie však idealisticky, ale materiálne základný princíp materializmu a pozitívnej vedy postaviť na spoločenskom vzťahu: človek – človek Rodovou bytosťou je len človek, len on nachádza svoju prirodzenosť poznaním seba samého ako spoločenskej a spoločensky determinovanej bytosti. 3 momenty sebauvedomenia: 1. prvotné sebauvedomenie človeka (zajatého v rodovom bytí) 2. sebaodcudzenie od rodového bytia 3. sebarealizácia (naplnenie v slobodnej tvorivej aktivite) nie nevyhnutne historicky. nasledujúce antiindividualizmus! spoločenská podstata = materialistická entita = práca

  11. karl marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard trom momentom sebauvedomenia zodpovedajú tri štádiá dejín : 1. štádium prírodného človeka príroda vládne človeku ešte nie súkromné vlastníctvo (cez kt, sa príroda stáva objektom) 2. vznik súkromného vlastníctva oddelenie človeka od prírody ~ oddelenie človeka od človeka 3. komunizmus – človek ovládne prírodu natoľko, že prekoná súkromné vlastníctvo a tak oddelenie človeka od človeka. dovtedy bolo vlastníctvo chápané ako prirodzený nemenný stav (prirodzený egoizmus), a liberálni politický ekonómovia riešili iba zmluvné práva a pravidlá výmeny, ktoré majú viesť k blahu nielen jednotlivcov ale spoločnosti ako celku. teda riešili len pohyb vlastníctva ← snaha o vysvetlenie dejín na základe ekonomických vzťahov inštitúcia súkromného vlastníctva – produkuje sebaodcudzenie (kapitalizmus) človek uskutoční sám seba oslobodí sa, ovládne prírodu a stotožní sa so svojím rodovým bytím A. Smith: Skúmanie o povahe a príčinách bohatstva národov (1776)

  12. karl marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard súkromné vlastníctvo len zdanlivo vytvára slobodu pohybu a vyjadrovania a vedie k ovládnutiu prírody, v skutočnosti ide len o väčšie zotročenie č. pripútaný k vlastníctvu – odcudzený sebe samému liberálna ekonómia len fixuje status quo a brzdí skúmanie iných zriadení (– bez súkromného vlastníctva) odcudzenie práce – stráca sa pôvodný cieľ práce – sebarealizácia svojej podstaty (druhovej) – a stáva sa z nej len prostriedok k uspokojeniu potrieb. - práca sa stáva súkromným vlastníctvom niekoho iného = > človek sa stáva izolovaným indivíduom a stráca svoju druhovú podstatu – podriaďuje spoločenské zájmy svomu egoistickému záujmu spojené ako príčina a následok, to čo ex. objektívne ako vlastníctvo je subjektívne pociťované ako sebaodcudzenie ← Kant ~ Kantov kategorický impratív

  13. nadstavba (politických, právnych, kultúrnych inštitúcií) základňa výrobné vzťahy výrobné sily karl marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard slúžia k upevneniu a za chovaniu základne v komunizme právna, politická a ideologická nadstavba zanikne realizovať je to možné jedine revolúciou (tá nastane keď rozpory v základni nadobudnú neudržateľnú podobu) ← výrobné sily sa rozvinú natoľko, že už nebude možné zachovávať a udržiavať kapitalizmus

  14. marx ernst cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard Ernst Cassirer novokanstvo, Marburgská škola teória symbolických foriem diela: Teória symbolických foriem, Esej o človeku, ... aplikoval niektoré časti Kritiky čistého rozumu na kultúru idea schémy - zmyslovo-rozumová forma - predpoklad každého poznania ~ symbol – fenomén v rámci ľudskej skúsenosti Každá sféra ľudskej kultúry má svoje vlastný spôsob ako zmyslové jednotliviny spája do symbolických poriadkov každá sféra kultúry má : - vlastné formovanie objektov, - vlastnú kauzalitu - vlastné chápanie priestoru, času a čísla. symbolické formy sa navzájom líšia tonalitou a kultúra ako celok je, v ideálnom prípade, ich harmóniou. I. Kant

  15. marx ernst cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard Esej o človeku symbolické formy: mýtus a náboženstvo, jazyk, umenie, história a veda (ekonomika, morálka a technológia) fenomenológia poznania:(3. diel Filozofie symbolických foriem) 3 symbolické formy - 3 štádiá poznania 1. úroveň funkcia VÝRAZU – objekt je pociťovaný v bezprostrednosti symbol a symbolizované obývajú rovnakú úroveň reality vedomie má formu mýtu 2. úroveň funkcia REPREZENTÁCIE bežné objekty, vzťahy vec-vlastnosť a triedy. Symbol a symbolizované – rôzne úrovne reality, symbol referuje k veciam. 3.úroveň funkcia čistej SIGNIFIKÁCIE, vedecké a teoretické myslenie, objavuje sa schopnosť generovať symbolické systémy, symbol referuje k iným poriadkom symbolov

  16. marx cassirer georg simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard (1858 – 1918) nemecký filozof a sociológ, jeden zo zakladateľov sociológie (spolu s Marxom, Weberom, Durkheimom) formálna sociológia – štúdium foriem ktoré riadia najrozličnejšie sociálne vzťahy (ako napr. dyadické vzťahy, triadické vzťahy, vzťahy subordinácie/superordinácie) -> rôzne typy a role, ktorými sa ľudia označujú a podľa ktorých organizujú svoje konanie (cudzinec, dobrodruh, lakomec, prostitút, ....) -> rozličné fenomény sociálneho života (móda, mesto, sexualita, ...) tzv. esejistický štýl písania (myslí sa voľný, ako protiklad systematického a analytického prístupu)

  17. marx cassirer georg simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard centrom jeho skúmania je otázka: "Ako je spoločnosť možná?" množstvo indivíduí s vlastnými záujmami s minimálnym ohľadom na záujmy ostatných x výsledkom ich činnosti je stabilný, organizovaný a vcelku predpovedateľný celok - nie je potrebný žiadny pozorovateľ pre jednotu spoločnosti - tvoria ju svojou aktívnou participáciou všetci jej členovia => nie je výsledkom plánovania alebo konšpirácie nejakej elity tvoria ju ľudskí jedinci (vedomí, kreatívni), kt. očakávajú stabilitu a predurčenie akoby spoločnosť bola vytvorená špeciálne pre nich. - vyzbrojený zručnosťami a konceptmi (alebo typmi a formami), pre nachádzanie a vytváranie koherencie v jednotlivých situáciách. -> bez toho že by si to všímali – tvrdo pracujú aby vytvorili a udržiavali aspoň zdanie poriadku, ktorý očakávajú. (bez uchopenia celku, s možnosťou poznať pravidlá a konvencie, ktoré riadia ich vzťahy a správanie voči ostatným.) ~I. Kant – Ako je príroda možná? x celok je tvorený ľudským pozorovateľom (myseľ dáva kúsky prírody dohromady a vytvára usporiadaný a predpovedateľný celok) ~ šach

  18. marx cassirer georg simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard tragédia kultúry - spoločnosť tvoria jedinci, ktorých aktivity sú spočiatku subjektívne(plné zámerov a významov, ktoré do nich vkladajú) - pri koordinácii s ostatnými, kde dostávajú verejný význam, sa tieto objektivizujú (zhmotňujú) – produkty ľudských činností (kultúra – od poľnohospodárstva až po populárne umenie) získavajú vlastnú logiku a pravidlá, podľa ktorých sa riadia. - ako sociálne bytosti – zastávame rôzne roly a kým napĺňame tieto roly významom a subjektivitou – sme všetci nakoniec len fragmentmi - niežeby nám roly neposkytovali priestor pre naplnenie našich potenciálov, ale dokonca aj v myslení o sebe ako o indivíduách, je individualita len ďalšia rola a my sa stávame len "náčrtom" obmedzovaným limitmi našej kultúry, v ktorej (musíme) žiť svoje životy. - produkt činnosti človeka sa môže dostať do protikladu a rozporu s jeho bytím. akoby sme boli nahraditeľný nielen v práci ale aj v intímnych vzťahoch.

  19. marx cassirer simmel roland barthes foucault popper lyotard baudrillard - predstaviteľ štrukturalizmu a neskôr postštrukturalizmu - vychádzal z prác švajčiarskeho lingvistu F. de Saussure(a) Diela Nultý stupeň písania (1953) a Mytológie (1957) odhaľujú ilúziu buržoáznej kultúry o transparentnom jazyku. Jazyk - neutrálne médium na vyjadrovanie svojich myšlienok (bez obmedzení) -> kultúra zameraná na pravdepodobnosť, pravdivú reprodukciu nezávislej reality. x Jazyk je zviazaný s jednotlivými sociálnymi formami - nererpodukuje realitu, ale vytvára realitu rôzne formy písania – rôzne reality (zmes faktov a ich hodnotení) nerešpektovanie tejto nepriehľadnosti (opacity) znamená, že reality poskytované jazykom sa zdajú prirodzené – také ako je svet v skutočnosti model fungovania jazyka kritika ilúzie transparentného jazyka platí pre obrazy, rovnako ako pre texty písanie nie ako akt komunikácie, ale artikulácia spájajúca štýl a jazyk. (romantické písanie buržoázne písanie revolučné písanie)

  20. marx cassirer simmel roland barthes foucault popper lyotard baudrillard - barthes analyzuje pravidlá písania (štrukturálne konvencie), ktoré spôsobujú, že rozprávanie (narácia) sa paradoxne pred čitateľom celkom prirodzene odvíja akoby bez konvencií - analyzuje spôsob akým sa k znakom pripája druhá tzv. mytologická rovina významu. Znaky tu nie sú len znaky verbálneho jazyka ale aj fotografie a iné obrazy. - Jednotlivý obraz (označujúci) je zmiešaný s hodnotovým systémom (to je to čo je v rovine mýtu označované). - Mytológia je v spôsobe akým je obraz vytvorený. - nič neskrýva, ale všetko prezentuje s istou moduláciou. - vďaka premiešaniu označovania s hodnotami vyzerá mýtus úplne prirodzene a samozrejme Mytológie

  21. marx cassirer simmel roland barthes foucault popper lyotard baudrillard V Základoch sémiológie (1960) sumarizuje metodológiu semiologického prístupu a súčasne kritizuje jeho predpoklady – sen o vedeckosti a objektívnosti o možnosti nájsť pevný bod, z ktorého možno viesť kritiku. Neexistuje prístup k realite nezávisle od jazyka a pretože neexistuje nezávislý jazyk nie je možné zistiť ako realita skutočne "je". => neexistuje jediná interpretácia textu => neexistuje autor, ako originálny pôvodca významu textu stojaci mimo neho => smerovanie od diela k textu stabilita štruktúry, predpoklad že označované existuje pred aktom označovania smer k postštrukturalizmu - neexistuje stabilná štruktúra

  22. marx cassirer simmel barthes michel foucault popper lyotard baudrillard Dejiny šialenstva – ako sa naše chápanie šialenstva (bláznov) vyvinulo vďaka vedným disciplínam a ako sa radikálne líši od chápania šialenstva v stredoveku. archeologická metóda vyvinul ju pri skúmaní histórie modernej medicíny - snaha odpútať sa v humanitných vedách od skúmania prblémov prostredníctvom subjektívnej skúsenosti (existenciálna fenomenológia) smerom k všeobecnejším konceptom. strácanie sa subjektu v širších štruktúrach a kategóriách snaha odhaliť implicitné poznanie ktoré je podmienkou a niekedy katalyzátorom špecifických sociálnych praktík, inštitúcií a teórií. epistémé – lingvistické systémy charakteristické pre jednotlivé periódy myslenia - v danej perióde netematizovateľné, menia sa skokom (~T. Kuhn) vyrovnáva sa s fenomenológiou, odmieta marxizmus eliminácia subjektu ako centra historických a filozofických skúmaní vplyv: 1. Bachelard, Canguilhem, 2. Blanchot, Bataille, 3. škola análov F. Braudela dielo: Slová a veci na príkladoch: klasickej gramatiky, analýze bohatstva, , filozofia, ekonómia, biológia

  23. marx cassirer simmel barthes michel foucault popper lyotard baudrillard genealógia neopúšťa archeológiu ale ju začleňuje do nového štýlu analýzy. antiteleologické chápanie dejín, odmieta históriu ako veľký Príbeh (schému) bez nezrovnalostí, ruptúr a trhlín - vysvetľuje zmeny v systémoch diskurzov ich prepojením so zmenami nondiskurzívnych praktík v štruktúrach sociálnej moci. - zásadný je (komplexný) vzťah poznania a moci moc produkuje poznanie (nielen že poznanie slúži moci) moc a poznanie sa navzájom podmieňujú. Niet mocenských vzťahov bez konštitúcie zodpovedajúcej oblasti poznania, ale ani poznania, ktoré nepredpokladá v rovnakom čase mocenské vzťahy. neskôr aplikoval metódu na históriu sexuality, kde nastal opäť posun v jeho filozofii ~Nietzsche - chápe dejiny skôr ako produkt závislý na drobných malých a na prvý pohľad nesúvisiacich udalostí dielo: Dozerať a trestať moderné praktiky dosciplinácie - moderné sociálne vedy

  24. marx cassirer simmel barthes michel foucault popper lyotard baudrillard Diskurz – skupiny tvrdení, ktoré štruktúrujú spôsoby myslenia o veci, a spôsoby nášho konania, vychádzajúceho z týchto spôsobov myslenia. Špecifické poznanie o svete, ktoré formuje spôsoby porozumenia svetu a tomu ako sa veci v ňom dejú. - má svoje vlastné pravidlá, konvencie a inštitúcie, ktoré ho vytvárajú, a v ktorých obieha (diskurz medicíny, umenia, histórie, atď.) napr. diskurz umenia 19. storočia: - zreťazenie (sieť) obrazov - jazyk a štruktúra kriticizmu (publikácie (časopisy, knihy, ...), formy, ... - kultúrne inštitúcie (múzeá, galérie, školy, fondy, súťaže, vydavatelia, ...) - publikum - hodnoty a poznanie

  25. marx cassirer simmel barthes foucault karl r. popper lyotard baudrillard - (1902 – 1994) nar. v Rakúsku - filozof vedy - odmieta indukciu ako spôsob spoľahlivého poznávania - odmieta hľadanie tzv. "dobrých dôvodov" (dôkazy pravdivosti) pre pravdivosť vedeckých teórií - je možé dokázať iba nepravdivosť. vedeckých teórií, ich pravdivosť nie. - teórie sú len hypotézy (zatiaľ koroborované), ktoré sa zajtra môžu ukázať ako nepravdivé a budú odmietnuté. - objektivitu vedy zaručuje testovateľnosť teórií - otvorenosť a kritickosť sú neskôr základmi jeho sociálnej filozofie -> koncept otvorenej spoločnosti -> evolúcia života, človeka a spoločnosti ako neustále riešenie problémov, a zlepšovanie týchto riešení (testovanie, kritika) kultúra ako svet 3 - teória troch svetov možná je len falzifikácia. nie verifikácia kritérium demarkácie vedy a pseudovedy, napr. psychoanalýza, marxizmus, ...

  26. marx cassirer simmel barthes foucault karl r. popper lyotard baudrillard „(...) Sú tri svety: prvý je fyzikálny svet alebo svet fyzikálnych stavov, druhý mentálny svet alebo svet mentálnych stavov a tretí je svetom rozumom uchopiteľných objektov alebo ideí v objektívnom zmysle. Je to svet možných objektov myslenia: svet teórií o sebe a ich logických vzťahov, argumentov o sebe a problémových situácií o sebe. (...) Tri svety sú v takom vzťahu, že interagujú prvé dva a interagujú posledné dva. Takto druhý svet, svet subjektívnych alebo osobných skúseností, interaguje s obomi ostatnými svetmi. Prvý svet a tretí svet nemôžu interagovať, iba ak prostredníctvom sveta 2 (...)“ (Popper, 1983, s. 154 – 155)

  27. marx cassirer simmel barthes foucault karl r. popper lyotard baudrillard svet 3 - svet rozumom uchopiteľných objektov alebo ideí v objektívnom zmysle. Je to svet možných objektov myslenia: svet teórií o sebe a ich logických vzťahov, argumentov o sebe a problémových situácií o sebe svet 2 - mentálny svet alebo svet mentálnych stavov svet 1 – fyzikálny svet alebo svet fyzikálnych stavov

  28. marx cassirer simmel barthes foucault popper jean f. lyotard baudrillard (1924 – proti akýmkoľvek totalizujúcim diskurzom (filozofia, politika, história, ...) kritizuje fenomenológiu, freuda, marxizmus a štrukturalizmus ako totalizujúce teórie. Postmoderná situácia: Správa o poznaní (1979) - analýza sociálneho kontextu súčasného vedeckého výskumu a poznania - veľké metanarácie, ktoré by legitimizovali výsledky vedeckého výskumu alebo umenia nie sú možné - nie je možné posúdiť hodnotu vedeckých tvrdení vo vzťahu k tvrdeniam naratívneho poznania -> ot. legitimizácie vyrastá z tohto napätia -> "postmoderná veda" ukázala nezmyselnosť veľkých narácií, ktoré chcú opísať totalitu skúsenosti x poskytovať alternatívne narácie, bez snáh o univerzalistické ambície -> fragmentácia (dôsledkom vedy o sebe, ktorá nikdy nedodržiavala vlastné kritériá pravdivosti) deštrukcia veľkých narácií – malými naráciami (projekt moderny stroskotal v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny). problém legitimizácie každé poznanie je zakorenené v nejakých nedokázateľných predpokladoch

  29. marx cassirer simmel barthes foucault popper jean f. lyotard baudrillard Ako vytvoriť prepojenia medzi heterogénnymi oblasťami a diskurzami bez toho aby sme popreli ich špecifickosť? V práci Rozepře definuje politické v termínoch fundamentálnych rozporov, ktoré na rozdiel od súdnych sporov nemožno vyriešiť odvolaním sa na súbor existujúcich pravidiel, či zákonov. -> byť kritický v zmysle rozporov znamená uvedomiť si heterogenitu dikurzívneho priestoru a nesúmerateľnosť rôznych žánrov a fráz. To znamená prinášať svedectvo nespravodlivosti , ktorá so objavuje kedykoľvek keď je žalobca zbavený nástrojov argumentácie a tým sa stáva obeťou. koncept vznešeného Kantov termín (Kritika súdnosti) vznešené podľa neho umožňuje kritický prístup k histórii, založený na rozpoznaní limitov reprezentácie a rešpektovaní neredukovateľnej heterogenity sociopolitickej oblasti primárny problém kritického myslenia a politiky fungujúcej v diverzite a polemikách. Heidegger, H. Malinová Prepojenie estetiky a politiky

  30. marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard jean baudrillard post-štrukturalizmus teoretická analýza aspektov populárnej kultúry, ktoré boli dovtedy buď iba zatracované (Frankfurtská škola) alebo iba oslavované (McLuhan). problémy: médií, kultúry konzumu ku konzumu pristupuje ako ku systému znakov, - jazyk, ktorý je v pozadí utvárania subjektu - kultúra médií a reklamy – konštituujú kód - ľudia nekonzumujú ani tak objekty ako obrazy, ideály, fantázie, štýly – štrukturované reklamou a prezentované elektronickými médiami -> indivíduá sa konštruujú v odpovedi na reklamy a médiá v obchodných domoch, shopping centrách, v reklámách v rádiu a TV sa kultúra vytvára tak aby upútala pozornosť más nielen v prvom ale aj v 2. a 3: svete problém teórií kultúry bolo pochopiť ako tento proces funguje a nie ho snobsky odmietať -sémiológia x Marx, liberalizmus – hommo economicus) kód – esencia konzumu

  31. marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard jean baudrillard koncept hyperreality v spoločnosti konzumentov elektronické médiá – menia samu realitu. svet face to face sa stáva svetom interface symbolická konštrukcia už nie je ukotvená v originálnej referencii – jazyk simulácie (v prezentácii je vždy prítomný aj originál aj kópia) - presýtenie obrazmi a informáciami koncept simulakra simulakrum je znak (imitácia), ktorý už viac neodkazuje k realite (referentu) ale sám k sebe. - Vďaka TV sa rozlíšenia: skutočné – neskutočné, realita – fikcia, verejné – súkromné, umenie - realitastratili TV simuluje situácie skutočného života nie preto aby reprezentovala svet, ale aby uskutočňovala svoj vlastný svet ako simulakrum. TV správy neodkazujú k žiadnej realite, ale robia realitou to čo vysielajú

  32. literatúra: • Barker, C. (ed.) 2006: Slovník kulturálních studií. Praha : Portál. • Barthes, R. : Mytologie. Praha : Dokořán. • Baudrillard, J. 2001: Dokonalý zločin. Praha :Periplum. • Cassirer, E. 1977: Esej o človeku. Bratislava : Pravda. • Edgar, A., Sedgwick, P. 2005 (eds.): Key Concepts of Cultural Theory. New York, London : Routledge. • Edgar, A., Sedgwick, P. (eds.) 2002: Cultural theory: The Key Thinkers. New York, London : Routledge. • Foucault, M. 2000: Slová a veci. Bratislava: Archa. • Foucault, M. 2001: Dozerať a trestať. Bratislava : Archa. • Lyotard, J. F. 1991: Postmoderní situace. Praha. • Lyotard, J. F.1998: Rozepře. Praha : Filosofia. • Popper, K. R. 1983: Objective Knowledge. An Evolutionary Approach. Oxford : Clarendon Press. • Simmel, G. 2003: O podstate kultúry. Bratislava : Kalligram. • Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kultury. Praha : Portál • Storey, J. : Cultural Theory and Popular Culture. An Introduction. London, New York: Longman. • ďalšia literatúra: • Scheler Max: Místo člověka v kosmu. Praha 1968. • Hrušovský, I. 1975: Dialektika bytia a kultúry. Bratislava : Tatran. • Geertz, C. 2000: Interpretace kultur. Praha : SLON. • Popper, K. R. 1997: Život je řešení problémů. Praha : Mladá fronta.

  33. označujúce zmyslový obraz to, čo pôsobí na zmysly označované pojem, idea, zmysel pojem STROM Saussure_model_znaku Ide o binárny model, teda Znak tvoria dve zložky vo vzájomnej jednote. (je dôležité nezamieňať si to s ternárnymi modelmi, napríklad s Peirceovým (reprezentamen, interpretant, objekt))

  34. označujúce pojem STROM označované Saussure_diferencia_a_arbitrárnosť nejde o jednoduchý proces korelácie, ale skôr o  vydeľovanie, „akt simultánneho vydelenia dvoch amorfných más“ (Barthes, 1997, s. 135). „[...] Jazyk je oblasťou členenia a význam je predovšetkým vydeľovaním.“, a tak „[...] nasledujúcou úlohou semiológie je ... odkrytie členenia, ktoré ľudia vnášajú do skutočnosti“ (Barthes, 1997, s. 136). Jazyk je tu chápaný staticky (predmet), ako systém, ktorý spája a súčasne diferencuje. „[J]azyk je predmet stojaci uprostred medzi zvukom a myšlienkou: jeho úloha spočíva v tom, že ich navzájom spája a zároveň rozkladá.“ (Barthes, 1997, s. 136). označujúce a označované nemajú nič spoločné ich spojenie je arbitrárne. Svoj význam získavajú nie z pozitívneho priradenia ale z diferencie medzi sebou.

  35. príklad – farebné spektrum ená žltá zelená modrá fialová červ v jazyku sú len diferencie, bez pozitívnych termínov

  36. Saussure_reč reč = jazyk(abstraktný systém) + prehovory(konkrétne akty použitia jazyka) dve osi reči: a) syntagmatická a b) paradigmatická horizontálna (kombinácie znakov, ktoré sa opierajú o rozlohu v čase, lineárne plynutie reči) vertikálna (asociačný plán, kde sú znaky v pamäti zoraďované do tried podľa spoločných znakov) (Barthes, 1997, s. 137 – 138). barthes_návrat Saussure ako lingvista vychádzal, samozrejme, z verbálneho jazyka – reči –, ale domnieval sa, že lingvistika je len časťou všeobecnejšej náuky o znakoch – semiológie. Barthes naopak navrhuje, aby sa semiológia stala súčasťou lingvistiky: „... lingvistika nie je (trebárs aj privilegovanou) časťou semiológie, ale naopak, semiológia je časťou lingvistiky (...)“, alebo „ (...) semiológia je teda asi povolaná, aby bola pohltená v akejsi translingvistike“ (Barthes, 1997, s. 85).

More Related