Regionálna zmena

1. Priemysel a ďalšie ľudské aktivity (ako odlesňovanie) vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. Oxid uhličitý je dobrým pohlcovačom vyžarovaného tepla , vychádzajúceho zo zemského povrchu, zvýšené množstvo oxidu uhličitého preto pôsobí nad povrchom ako pokrývka a udržuje ho teplejšie, ako by bol za normálnych okolností. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje také množstvo vodnej pary, to sa predáva k pokrývkovému efektu a spôsobuje ďalšie otepľovanie.

2. Regionálna zmena klímy Určité, veľmi obecné regionálne podrobnosti nájdeme vo výsledkoch modelových výpočtov prevedených na základe modelu atmosféra-oceán. K najväčšiemu zvýšeniu teploty dochádza nad pevninskými masami severnej pologule. Vplyvom morského prúdenia sa vyskytuje najmenšie zvýšenie teploty v okolí Grónska a Zdá sa, že táto podobnosť medzi záznamami nedávnych meraní a počítačovým modelovaním zmien teploty s rastúcim obsahom skleníkových plynov poskytuje akýsi doklad, že zvýšenie priemernej globálnej teploty v 80. rokoch má pôvod vo zvýšenom obsahu skleníkových plynov..

3. V teplejšom svete so zvýšeným množstvom skleníkových plynov tak budú rôzne oblasti častejšie zakúšať suchá a záplavy. Ako to bude s inými klimatickými extrémami, napríklad intenzívnymi búrkami? Energia takýchto víchríc pochádza väčšinou z latentného tepla vody, ktorá sa vyparila z povrchu teplého oceánu a ktorá sa zráža v oblakoch vo vnútri víchrice a uvoľňuje energiu. Mohli by sme očakávať, že vyššie teploty mora budú znamenať uvolnenie väčšieho množstva energie, čo povedie k častejším a intenzívnejším víchriciam. Teplota oceánu však je jediným parametrom, ktorý reguluje zrod tropických cyklónov, dôležitý je tiež charakter celkového vzdušného prúdenia

4. Desertifikácie Aridná oblasť (definovaná ako oblasť, kde sú nízke zrážky a kde dážď väčšinou pozostáva z náhodných, krátkych, prudkých lejakov) pokrývajú okolo 40% všetkých svetových pevnín a žije v nich viac ako jedna pätina svetovej populácie. Desertifikácie sa v týchto oblastiach prejavujú degradáciou pôdy: stráca sa totiž vegetácia, znižuje sa množstvo dostupnej vody, znižuje sa úrodnosť a dochádza k erózií pôdy. Väčšinou je to výsledok nadmerného využívania pôdy, ak už je dôvodom rastúca populácia alebo zvýšené ľudské potreby či politické a ekonomické tlaky. K takémuto hospodáreniu často dochádza pri prirodzenom výskytu sucha a s pokračujúcim suchom sa stupňuje. Rýchlosť desertifikácie robí v súčasnosti okolo 60 000 kilometrov štvorcových za rok alebo 0,1% za rok z celkovej plochy aridných území. Znamená to potenciálnu hrozbu pre 70% aridných území, teda pre viac ako štvrtinu svetovej pevniny.

5. záver Dnes už môžeme s určitosťou povedať, že globálne otepľovanie a jeho následky sú pre svet oveľa väčšou hrozbou, ako vojny. Stále je však čas na to, aby tieto dopady boli nižšie. Treba však začať už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. Zasiahnuť môžeme aj my, bežní občania. Aspoň snahou o to, aby naše ulice boli čistejšie, krajšie a zelenšie.