- 2 -

2. Obsah 1. NÁKLADY PODNIKU 1.1.Charakteristika nákladov 1.1.1Podstata nákladov 1.2Klasifikácia nákladov 1.2.1Druhové členenie nákladov 1.2.2 Členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca 1.2.3 Závislosť nákladov od objemu výkonov, analýza nulového bodu zisku 1.2.3.1 Fixné náklady 1.2.3.2 Variabilné náklady 1.2.3.3 Kritický objem výroby (KOV) 1.2.3.4 Význam členenia na variabilné a fixné náklady 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov 1.4 Náklady a efektívnosť - 2 -

3. Obsah 2. CENA, CENOVÁ STRATÉGIA A TVORBA CIEN 2.1 Cenová stratégia podniku 2.1.1Činitele tvorby cenovej stratégie 2.2Tvorba cien 2.2.1Metóda tvorby cien podľa nákladov 2.2.2Metóda tvorby cien podľa dopytu Metóda tvorby cien podľa konkurencie - 3 -

4. Obsah 3. FINANČNÉ HOSPODÁRENIE PODNIKU 3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku 3.4Finančné ciele podniku 3.5Finančné plánovanie podniku 3.6Finančné rozhodovanie podniku 3.7Finančná analýza podniku - 4 -

5. 1. Náklady podniku 1.1. Charakteristika nákladov 1.1.1 Podstata nákladov 1.2 Klasifikácia nákladov 1.2.1 Druhové členenie nákladov 1.2.2 Členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca 1.2.3 Závislosť nákladov od objemu výkonov, analýza nulovéhobodu zisku 1.2.3.1 Fixné náklady 1.2.3.2 Variabilné náklady 1.2.3.3 Kritický objem výroby (KOV) 1.2.3.4 Význam členenia na variabilné a fixné náklady 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov 1.4 Náklady a efektívnosť - 5 -

6. 1.1 Charakteristika nákladov Každá činnosť podniku je spojená so spotrebou živej a zhmotnenej práce. Odpracované hodiny, spotrebovaný materiál a energia, opotrebovanie hmotného investičného majetku (strojov, prístrojov, dopravných prostriedkov) sa v naturálnom vyjadrení nedajú sčítať. Môžeme tak urobiť vtedy, keď spotrebu podnikových výrobných faktorov vyjadríme v korunách. Takúto spotrebu nazývame náklady podniku a definujeme ich: Náklady podniku predstavujú peňažné oceneniespotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou. - 6 -

7. 1.1 Charakteristika nákladov Náklady sa často stotožňujú s pojmom výdavky. Nie je to správne, lebo sú to dva odlišné pojmy. Výdavky znamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov podniku, vznikajú v okamihu úhrady. Náklady predstavujú použitie, spotrebu výrobných faktorov na určité výkony, vznikajú v okamihu spotreby. Sú to syntetické ukazovatele kvality práce podniku, pretože len pomocou nich sa dá vyčísliť, koľko stojí uskutočňovanie a realizácia určitého výkonu. - 7 -

8. 1.1.1 Podstata nákladov Výdavky môžeme sledovať detailnejšie ako: a) produktívne (nákup materiálu, energie, odmena pracovníkom) b) neproduktívne - plánovateľné (dane, poplatky), - neplánovateľné (súdne poplatky, pokuty, penále) Rozdiely (vecné a časové) medzi nákladmi a výdavkami možno zhrnúť do týchto bodov: • sú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (reprezentácia, úhrada rozličných záväzkov, splátky úverov), • náklady môžu existovať aj bez výdavkov (odpisy darovaného dlhodobého majetku), • medzi nákladmi a výdavkami môže byť časový nesúlad, hoci inak sa zhodujú – napr. ½ ročného nájmu vopred. - 8 -

9. 1.2 Klasifikácia nákladov K širšiemu použitiu nákladov pri plánovaní, evidencii a ekonomickej analýze je potrebné urobiť klasifikáciu z rôznych hľadísk. Členenie nákladov: a.) druhové členenie nákladov - poskytuje prehľad o štruktúre nákladov podľa ekonomicky rovnorodých druhov, b.) členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca – obsahuje náklady podľa ich vzťahu k výrobnému procesu, t. j. podľa miesta vzniku a účelnosti vynaloženia, c.) rozdelenie nákladov podľa ich závislosti od objemu výkonov – pomocou koeficientu reakcie rozdeľujeme náklady na variabilné a fixné. - 9 -

10. 1.2 Klasifikácia nákladov Výdavky sa stávajú nákladom až v okamihu spotreby Výdavky : Príjmy Náklady : Výnosy Výnosy sú napr. tržby, výnosy z predaja cenných papierov, výnosy z úrokov, z predaja nepotrebných zásob. tržba faktúra ihneď výnos daň • príjem až keď zaplatia • výnos je zdaniteľnou položkou Výnos – náklad = hospodársky výsledok / zisk, strata? Príjem – výdavok = cash flow = peňažná hotovosť Je možná situácia, že účtovne vykazujeme zisk a v pokladni nemáme ani 1,- Sk. Technická príprava výroby má primárny vplyv na náklady, rozhoduje o ich budúcej úrovni, nesie zodpovednosť a ich znižovanie. - 10 -

11. 1.2.1 Druhové členenie nákladov Základným spôsobom klasifikácie nákladov za účelom získania prehľadu o ich štruktúre je členenie nákladov podľa ekonomicky rovnorodých druhov nákladov. Ide o zoskupenie nákladov z hľadiska jednotlivých činiteľov vo výrobnom procese podľa toho, či súvisia so spotrebou majetku alebo so spotrebou práce. Podľa toho ich delíme na: • materiálové náklady (spotreba materiálu a energie), • služby (externé), • odpisy a rezervy, • mzdové a ostatné osobné náklady, • finančné náklady, • dane a poplatky, • mimoriadne náklady, • iné prevádzkové náklady, • dane z príjmov. - 11 -

12. 1.2.1 Druhové členenie nákladov Charakteristickou črtou je ekonomická jednotnosť jednotlivých nákladových položiek, pretože obsahujú len jeden nákladový druh. Význam druhového členenia je v tom, že: • umožňuje zistiť, koľko z nákladov tvoria materiálové náklady, odpisy a mzdy a to • absolútne i relatívne, • zmeny vo vzťahu nákladových druhov odrážajú zmeny v charaktere výroby a • podmienkach práce podniku, • rozpočet v druhovom členení umožňuje väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi • podniku • členenie je dôležité pre rozbor práce v podniku, pretože umožňuje robiť mnoho • ekonomických záverov, napr. o raste produktivity práce, o zvýšení technickej úrovne, • o znížení objemu živej práce. Umožňuje určiť základné smery a činitele znižovania • nákladov. - 12 -

13. 1.2.2 Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca Druhové členenie nákladov však plne nezodpovedá všetkým požiadavkám plánovania, evidencie a rozboru nákladov. Preto sa používajú aj iné členenia. Podstata týchto nákladov spočíva v tom, že všetky náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu (činnosti podniku), teda podľa toho, aké použitie môže mať ten istý druh nákladov. Napríklad palivo sa môže použiť na technologické účely alebo na vykurovanie. Mzdové náklady sa môžu rozdeliť na mzdy základných výrobných robotníkov, na mzdy pomocných robotníkov alebo na platy riadiacich pracovníkov, na príjmy spoločníkov a odmeny členov orgánov spoločnosti. Pretože členenie nákladov v kalkuláciách vlastných nákladov sa predpisuje kalkulačnými vzorcami, označuje sa ako členenie podľa položiek kalkulačného vzorca. Používa sa pri plánovaní a evidencii ako prehĺbenie druhového členenia nákladov. - 13 -

14. 1.2.2 Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca Rozdielny charakter činnosti podniku spôsobuje odlišnosti názvu kalkulačnej položky (iné položky sa vyskytnú v poľnohospodárskom podniku a iné v obchodnom podniku). Výrobný podnik má vo všeobecnosti nasledovný kalkulačný vzorec: • priamy materiál, • priame mzdy, • ostatné priame náklady, • priama réžia, 1.– 4. VLASTNÉ NÁKLADY VÝROBY 5. správna réžia, 6. odbytové náklady, 1.– 6. VLASTNÉ NÁKLADY REALIZOVANÉHO VÝKONU • zisk alebo strata, 1.– 7. PREDAJNÁ CENA - 14 -

15. 1.2.2 Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním (vynechaním) niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku (výkonu). V podnikových kalkulačných vzorcoch možno priamy materiál členiť v kalkulačnom vzorci do niekoľkých položiek, napr. suroviny, základný materiál, polotovary, obaly, nakupované výrobky, pohonné hmoty atď. - 15 -

16. 1.2.2 Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca Náplň jednotlivých položiek je nasledovná: Priamy materiál tvorí nevyhnutný materiálový prvok výrobného procesu. Do tejto položky sa zahŕňa spotreba surovín a základného materiálu, výrobkov, polotovarov a služieb kooperujúcich podnikov, prípadne i pomocného materiálu, technologického paliva a technologickej energie. Ďalej sem patria pracovné predmety, ktoré prechádzajú do výrobku a tvoria jeho základ, prípadne sú nutnými zložkami pri jeho vyhotovení. Priame mzdy sú mzdy priamo súvisiace s uskutočňovaním príslušného výkonu. Sú to mzdy robotníkov za odpracovaný čas alebo za určitú odvedenú prácu, prípadne iných pracovníkov, pokiaľ ich mzda súvisí s výrobným procesom. Ďalej sem zahrňujeme príplatky, doplatky ku mzde a odmeny. - 16 -

17. 1.2.2 Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca V položke ostatné priame náklady sú také náklady, ktoré nie sú obsiahnuté v priamych nákladoch napr. odpisy, patenty, licencie, náklady na opravy a udržiavanie, náklady na technický rozvoj, náklady na prevádzku strojov a zariadení, príspevky na sociálne poistenie pripadajúce na priame mzdy. Výrobná réžia je súhrnom nákladov súvisiacich s riadením a obsluhou výrobného procesu. Členenie výrobnej réžie závisí od konkrétnych podmienok podniku. Patrí do nej najmä: materiál, palivo, energia, mzdy, príplatky a doplatky k mzde, ostatné osobné náklady, náklady na prípravu a zábeh nových zariadení. Do správnej réžie patria všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady, súvisiace s riadením a správou podniku, všeobecnou obsluhou výrobnej a nevýrobnej činnosti podniku, prepravné, výkony spojov, poplatky, Odbytové náklady sa skladajú z odbytovej réžie a priamych odbytových nákladov: náklady na obaly, prepravné, propagácia, reklama. - 17 -

18. 1.2.2 Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca Vytváranie nákladových položiek v druhovom (ekonomickom) i kalkulačnom (účelovom) členení je niekedy totožné. Význam klasifikácie nákladov podľa kalkulačných položiek je v tom, že umožňuje: • sledovať náklady podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku, čo je dôležitou • podmienkou racionálneho vnútropodnikového riadenia, • uskutočňovať rozbor vlastných nákladov jednotlivých výrobkov daného podniku a • porovnávať ich s nákladmi iných podnikov, • odkrývať rezervy znižovania nákladov a zistiť dosiahnutú úsporu, • zostavovať kalkulácie vlastných nákladov jednotlivých výrobkov. - 18 -

19. 1.2.3 Závislosť nákladov od objemu výkonov V minulosti neboli u nás vytvorené podmienky na sledovanie nákladov podľa tohto členenia. Vzťah nákladov k objemu výkonov patrí medzi najdôležitejšie, pretože náklady nemôžu existovať bez výrobku či služby. Zmena objemu produkcie priamo ovplyvňuje vývoj nákladov. Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie, na čo slúži koeficient reakcie (Kr). Koeficient reakcie vypočítame zo vzťahu: Kr = PzN/PzV PzN ={(N1 /N0 x 100 )- 100} PzV = {(V1 /V0 x 100 )- 100} kde PzN je percento zmeny nákladov, PzV je percento zmeny výkonov. - 19 -

20. 1.2.3.1 Fixné náklady Sú vyvolané potrebou globálneho a jednorazového vytvorenia technických, organizačných a pracovných podmienok na zabezpečenie určitého objemu výkonov. Pri zmenách objemu produkcie v rámci existujúcej kapacity sa nemenia vôbec, alebo len nepatrne. Viažu sa k celkovému objemu výkonov, avšak v prepočte na jednotku produkcie charakter stálosti týchto nákladov zaniká. Fixné náklady (pevné, stále, nepružné) Pri zmene objemu produkcie sa nemenia, Súvisia s určitým časovým obdobím, bez ohľadu na objem produkcie – sú to mzdy, mzdy pomocných robotníkov – časová mzda, náklady na vykurovanie, odpisy strojov, budov, teda správna réžia a časť výrobnej réžie. - 20 -

21. 1.2.3.1 Fixné náklady • absolútne fixné - celková výška za rovnaké obdobie sa nemení, mení sa objem výkonov • jednorazové - spojené so zábehom novej výroby • priebežné - závislé od času • relatívne fixné - nemenia sa iba v rámci určitého objemu produkcie - 21 -

22. 1.2.3.2 Variabilné náklady - ich výška sa mení so zmenou objemu výroby – viac alebo menej úmerne. Sú to náklady na základný materiál, priame mzdy výrobných robotníkov, technické palivo. Stupeň premenlivosti nákladov je rozdielny. Na základe toho variabilné náklady rozdeľujeme na: • proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na • jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké i) progresívne b)neproporcionálne ii) degresívne iii) regresívne - 22 -

23. 1.2.3.2 Variabilné náklady a) proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké, konštantné Kr = 1 Ak sa zmení norma spotreby materiálu, zmenia sa tietonáklady skokom. Ďalej sa opäť vyvíjajú proporcionálne. i) progresívne náklady • sú také náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a pri • klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie Sú to napr. náklady na zavedenie novej technológie, mzdové príplatky – sobota, sviatok... Kr > 1 Ak objem výkonov stúpa  stúpajú náklady na jednotku výkonu  - 23 -

24. 1.2.3.2 Variabilné náklady ii) degresívne náklady - menia sa s objemom výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky jepomalší než rast objemu produkcie a klesanie je rýchlejšie ako klesá objem výkonov Sú to napr. náklady na technologické palivo, pomocný materiál, náklady na bežné opravy dlhodobého hmotného majetku, degresívna mzda, ... Kr 0 < Kr < 1 Rast objemu výkonov vyvolá pokles nákladov na jednotku produkcie. iii) regresívne náklady • vyvíjajú sa nepriamoúmerne s objemom produkcie, t.j. ichcelková výška pri raste • objemov výkonov klesáa pri ich poklese stúpa Kr < 0 Sú to napr. mzdy vyplatené za prestoje, za časy čakania, ... Tieto náklady bezprostredne súvisia s výrobnou kapacitou a vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie. - 24 -

25. 1.2.3.2 Variabilné náklady Celkové variabilné náklady sa skladajú z proporcionálnych, progresívnych, degresívnych a regresívnych nákladov. Ich štruktúra ovplyvňuje vývoj celkových nákladov. Tzn., že aj náklady na jednotku produkcie budú pri rôznom objeme výkonov rôzne. Fixné náklady (FN) sú nezávislé na zmene objemu výkonov len v rámci určitého objemeu výroby, ak výroba vzrastie nad určitú hranicu treba do výroby zapojiť nové kapacity – FN sa skokom zmenia. FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby FN + VN = CN FN + VNj * Q = CN Platí a + bx = y viď graf - 25 -

26. 1.2.3.2 Variabilné náklady Výška CN na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity, o čo je vyšší o to nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne. Kým výška VN- ov vo vzťahu k jednotke výkonu sa pri lepšom využití kapacít nemení, podiel FN/1 výkonu klesá (degresia fixných nákladov). Graf závislosti jednotkových nákladov od stupňa využitia kapacít - 26 -

27. 1.2.3.3 Kritický objem výroby (KOV) KOV = taký objem výroby - výrobné alebo odbytové množstvo, pri ktorom sa dosahuje úplné pokrytie nákladov. V tomto bode podnik nevykazuje ani zisk ani stratu. tržby CN VN Je daný objemom výkonov, pri ktorom sa nedosahuje ani zisk ani strata  náklady sa rovnajú tržbám. Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu výkonov FN X Q=?, Cj=?, Z=? 0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) } - 27 -

28. 1.2.3.3 Kritický objem výroby (KOV) Príklad: - 28 -

29. 1.2.3.3 Kritický objem výroby (KOV) tržby CN VN FN Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu výkonov - KOV závisí od výšky FN - 29 -

30. 1.2.3.3 Kritický objem výroby (KOV) FN – fixné náklady, VN – variabilné náklady, CN – celkové náklady, Q – objem výkonov, FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby FN + VN = CN Platí: FN + VNj * Q= CN Výška celkových nákladov na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity podniku. Čím vyšší je stupeň využívania kapacít, tým nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne. Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie, ktorý vypočítame zo vzťahu: Kr = PzN / PzV kde PzN je percento zmeny nákladov a PzV je percento zmeny výkonov. - 30 -

31. 1.2.3.4 Význam členenia na variabilné a fixné náklady • spresňuje plánovanie a kontrolu nákladov • umožňuje stanoviť fixné náklady, ktoré tvoria dôležitý neinvestičný zdroj • zvyšovania efektívnosti • vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa • využitia výrobnej kapacity • je základom pre zostavovanie variantných rozpočtov • používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku Príklad: Podnik vyrába 250 000 kusov výrobkov v 1. kvalitatívnej triede, cena je 6 Sk/1 ks. Náklady = 1 000 000 Sk (40% - fixné, 60% - variabilné). Podnik uvažuje o výrobe ďalších 50 000 ks výrobkov v 2. kvalitatívnej triede pri cene 5,50 Sk/1 ks. Toto zvýšenie výroby vyvolá nárast variabilných nákladov na 1 ks o 20 halierov. - 31 -

32. 1.2.3.4 Význam členenia na variabilné a fixné náklady Úloha: Rozhodnite či na základe nasledovných ukazovateľov: • fixné náklady na jednotku výroby • variabilné náklady na jednotku výroby • celkové náklady na jednotku výroby • rentabilita nákladov = Z/N* 100 • nákladovosťh = N/V • koeficient reakcieKr = PzN/PzV je pre podnik výhodné zvyšovať výrobu. - 32 -

33. 1.2.3.4 Význam členenia na variabilné a fixné náklady Kr v intervale 0-1 t.j.degresívny priebeh nákladov, ale veľmi sa blíži k 1 teda proporcionálny.Viac by sa oplatilo vyrobiť dodatočný objem výroby v 1. kvalitatívnej triede. - 33 -

34. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Velký význam má použitie členenia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca, pretože takto môžeme presnejšie určiť výšku znižovania nákladov. Rezervy v kalkulačných položkách sú teda základnými zdrojmi znižovania nákladov jednotlivých výkonov i celej produkcie. Významné rezervy znižovania nákladov tvorí správne rozmiestnenie podnikov, účelné orientovanie investičnej výstavby, rozvíjanie medzinárodnej deľby práce a na tom založenej špecializácii a účelnej kooperácii. Pri odkrývaní rezerv musíme mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť.Úspory v spotrebe materiálu znamenajú úspory v množstve spotrebovanej práce, skrátenie výrobných časov znamená rozšírenie kapacity výroby. Znížená spotreba materiálu znamená spravidla aj úspory v spotrebe paliva, mazadiel elektrickej energie a nakoniec aj úspory v doprave. - 34 -

35. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Na zníženie nákladov a tým aj na ich úroveň pôsobí veľa rôznych činiteľov, napr.: objem produkcie, produktivita práce, sortiment, kvalita výrobkov, využívanie výrobnej kapacity,ceny, typ výroby, štandardizácia výrobkov, normalizácia. Zmeny štruktúry nákladov produkcie vyjadrujú ustavične prebiehajúce zmeny v ekonomike a v organizácii výroby. Preto je štruktúra nákladov dôležitým ukazovateľom rozboru práce podniku. Jej skúmanie za niekoľko rokov umožňuje urobiť závery o zvýšení technickej úrovne, o raste produktivity práce, o znížení pracovnej náročnosti výroby atď., umožňuje stanoviť vplyv zníženia jednotlivých druhov nákladov na celkovú úroveň nákladov. Štruktúru nákladov určujú rozličné faktory, napr. charakteristika výrobku a výroby, použitá technológia, produktivita práce, mzdové tarify, organizačná a technická úroveň produkcie atď. - 35 -

36. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Rozdielnosti v štruktúre nákladov si vyžadujú aj využívanie rozdielnych zdrojov a prostriedkov znižovania nákladov. Jednou z podmienok racionalizácie činností podniku je dosahovanie čo najmenších nákladov na jednotku produkcie. Rezervy znižovania nákladov vznikajú vtedy, keď náklady sledujeme podľa miesta ich vzniku a účelu vynaloženia. Na určenie možnosti znižovania nákladov treba poznať zdroje a prostriedky ich znižovania. Zdroje znižovania nákladov predstavujú nevyužité možnosti. Pri ich odhaľovaní treba mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. - 36 -

37. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Medzi základné rezervy znižovania nákladov patrí: • využívanie krátkodobého majetku a zrýchľovanie jeho obratu, • využívanie kapacity výroby, • stanovenie optimálneho sortimentu, • zvyšovanie kvality materiálu, výrobkov, atď. - 37 -

38. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Spôsoby zrýchľovania obratu krátkodobého majetku sú rozličné. Závisia od charakteru činnosti podniku a z neho vyplývajúcej štruktúry nákladov, napr. v priemyselnom podniku znížime výšku zásob, čím znížime časť krytú úverom atď. Vo výrobe je žiadúce udržiavať na čo najnižšej možnej úrovni nedokončené výrobky, skracovať výrobný cyklus, ktorý je jedným z hlavných činiteľov zrýchľovania obratu obežného majetku vo výrobnom procese. Veľké možnosti zrýchlenia obratu sú aj vo sfére obehu. Oneskorené dodávky výrobkov zapríčinené dodávateľskými podnikmi, pomalý obeh dokladov súvisiacich so zúčtovaním dodanej produkcie, neskoré platby dodávateľom. Veľký význam pre zrýchlenie obratu má aj kvalita výrobkov. Kvalitnejšie výrobky za primerané ceny sa ľahšie predávajú, čo pozitívne vplýva na skrátenie kolobehu krátkodobého majetku. Nízka kvalita výrobkov sa tiež prejaví na nákladoch. - 38 -

39. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Podnik sa môže dostať do ťažkostí pri odbyte svojich výrobkov, čím sa dosiahnu nižšie tržby a aj spotrebitelia zareagujú na nízku kvalitu. Rozličný sortiment výrobkov má tiež vplyv na náklady, pretože zmena podielu jednotlivých výrobkov na objeme produkcie kladie vždy iné nároky na pracnosť, resp. materiálovú náročnosť. Pod pojmom prostriedky znižovania nákladov rozumieme činitele, využitie ktorých spravidla priaznivo ovplyvní jedenalebo viac zdrojov zníženia nákladov. Napríklad zavedeniepokrokovej technológie spravidla zvýši nielen produktivitupráce, ale aj úsporu materiálu, zníženie nepriamych nákladova pod. Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Sú nevyhnutné preto, lebo ich odkrytie ešte nezabezpečuje, že sa rezervy skutočne využijú. - 39 -

40. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Medzi základné prostriedky znižovania nákladov patria: • zavádzanie modernej techniky a technológie, • zlepšovanie organizácie práce, • zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov. Na dosiahnutie výrazných úspor je rozhodujúce uplatňovať najmodernejšiu techniku a technológiu. Jednotlivé formy technického rozvoja (mechanizácia, automatizácia, energetizácia, intenzifikácia výrobných procesov ) môžu podstatným vplyvom ovplyvniť úroveň nákladov. Ani najpokrokovejšia technika v podniku však neprispeje k zníženiu nákladov, ak nebude dobrá organizácia práce a riadenia. Vtedy sa náklady dokonca zvyšujú. - 40 -

41. 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Pri zlepšovaní organizácie práce a riadenia ide najmä o zabezpečenie rovnomernosti výrobného procesu, správnu prípravu a rozmiestnenie pracovníkov v závislosti od ich kvalifikácie a schopností, lepšie využívanie pracovného času atď. Rozvoj techniky si vyžaduje ustavičné zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov, lebo kvalifikovaní pracovníci sú zárukou, že nová technika sa bude účelne využívať a prinesie očakávané ekonomické prínosy. - 41 -

42. 1.4 Náklady a efektívnosť Riadenie všeobecne je cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie alebo ovplyvnenie priebehu určitých procesov. Obsahom riadenia podniku je rozvíjanie jeho podnikateľskej činnosti. Tu sú dôležité objektívne a presné informácie z rôznych oblastí, predovšetkým však z oblasti nákladov. Platí to hlavne z troch dôvodov: • náklady v rozhodujúcej miere ovplyvňujú veľkosť ponuky, • úroveň nákladov môže podnik v podstatnej miere sám ovplyvniť, • výška zisku je obyčajne závislá od výšky nákladov. - 42 -

43. 1.4 Náklady a efektívnosť Zásada ziskovostivyvoláva u riadiacich pracovníkov snahu o hospodárnosť,snažia sa racionálne využívať výrobné faktory za účelom zníženia nákladov. Čím budú náklady pri tržbách nižšie, tým bude vyšší zisk. Aby sme dokázali sledovať vývoj a úroveň hospodárnosti, musíme ju merať. Používame na to rôzne druhy ukazovateľov, napr.: Ukazovateľ nákladovosti, ktorý vyjadruje koľko halierov Nákladov pripadá na 1 Sk výnosov. Vypočíta sa zo vzťahu: h = N/V kde h – ukazovateľ nákladovosti V – celkové výnosy N – celkové náklady. - 43 -

44. 1.4 Náklady a efektívnosť h = Náklady materiálové / Výnosy h = Náklady mzdové / Výnosy h = Náklady na odpisy / Výnosy Pri takejto anylýze vidíme kde sú naše rezervy. Ďalší ukazovateľ, ktorý sa používa je nákladová účinnosť. Vyjadruje pomer medzi tržbami a nákladmi. NÚ =Výnosy / Náklady Zvýšenie nákladovej účinnosti možno dosiahnuť rastom tržieb, poklesom nákladov, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. Snaha je dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa. Koľko výnosov mám z 1 Sk nákladov, ukazovateľ by mal rásť. - 44 -

45. 1.4 Náklady a efektívnosť Rentabilita nákladov: RN = Z / N = V-N / N 0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) } RV = Z / V = V-N / V Rentabilita výnosov: FN za rok = 60 000,- Sk Cj = 20,- Sk VNj =10,- Sk Q =8 000 jednotiek výrobná kapacita 4 000 - 12 000 jednotiek Príklad: 1.) Aké množstvo produkcie firmy je potrebné pre dosiahnutie nulového bodu? 2.) Koľko jednotiek sa musí predať, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk? 3.) Aký zisk sa dosiahne znížením VN-ov o 10 % a FN-ov o 10 000,-Sk? 4.) Akú predajnú cenu treba stanoviť, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk pri predaji 8 000jednotiek? 5.) Koľko jednotiek sa musí predať naviac, aby sa pokryli dodatočné FN-y vo výške 8000 Sk? - 45 -

46. 1.4 Náklady a efektívnosť Príklad: - 46 -

47. 1.4 Náklady a efektívnosť Rozvoj podniku je podmienený rastom efektívnosti. Možno ju zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Efektívnosť zahŕňa veľmi dôležité vzťahy medzi zdrojmi, výrobou a spotrebou. Optimálne treba využívať existujúce zdroje výrobných faktorov. Kritériá efektívnosti využitia zdrojov sa pomerne často menia v dôsledku zmeny v poznaní prírodných zákonov, zmien v medzinárodnej deľbe práce, vyčerpanosti prírodných zásob a surovín. Rast efektívnosti možno zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je zvyšovanie efektívnosti zvyšujúcou sa účinnosťou nákladov. Táto metóda má trvalú platnosť, lebo lentak možno docieliť sústavnú úsporu spoločenskej práce na jednotku produkcie a vyššiu rentabilitu. Maximálnu efektívnosť možno dosiahnuť pri poklese spotreby zdrojov a zvýšením objemu výroby. V skutočnosti to býva značne obmedzené veľkosťou trhu a objemu zdrojov. - 47 -

48. 1.4 Náklady a efektívnosť • úspešná výrobno-hospodárska činnosť podniku, • uplatňovanie novej technológie, alebo • organizácie práce, • zníženie noriem spotreby, • zvyšovanie rovnomernosti výroby a kvalityvýrobkov, • odstránenie namáhavosti práce a zdraviu škodlivého prostredia sa prejaví v raste • efektívnosti. Prejavia sa tak nové kvalitatívne prvky výrobno-hospodárskej činnosti. Podľa konkrétnych podmienok sa tak zvýšenie efektívnosti uskutočňuje v dvoch rovnocenných variantoch: a.) minimalizácia zdrojov pri nezmenenom objeme výroby b.) maximalizácia výroby pri zachovaní objemu zdrojov - 48 -

49. 1.4 Náklady a efektívnosť Plánovanie je prirodzená a účelná aktivita každého podnikateľského subjektu. Pomocou plánovania podnikateľ analyzuje možné riziká a vyvodzuje z nich poznatky pre svoje správanie. Objektívne zostavený plán je dôležitou podmienkou efektívnosti podniku. Platí to pre všetky činnosti podniku nielen pre časť nákladov. Na vypracovanie dobrého plánu nákladov treba urobiť dôkladnú analýzu dosiahnutých výsledkov v predchádzajúcom období. Na základe tejto analýzy a prieskumu trhu, a zhodnotenia konkrétnych možnostítreba vypracovať viac variantov podnikateľských zámerov a opatrení na zlepšenie činností podniku. - 49 -

50. 1.4 Náklady a efektívnosť V ekonomike a riadení podniku patrí nákladom významná úloha, pretože predstavujú spotrebu výrobných faktorov na podnikové výkony v hodnotovom vyjadrení. Pri skúmaní nákladov podnik hľadá možnosti ich znižovania. Náklady vznikajú už v  prípravnej fáze činnosti podniku. Náklady sledujeme podľa: • ekonomicky rovnorodých druhov, • podľa položiek kalkulačného vzorca, • podľa ich závislosti od objemu výkonov. O variabilite nákladov rozhoduje koeficient reakcie. Skúmanie nákladov je dôležité aj pri zisťovaní efektívnosti podniku, pomáhajú ju merať, sledujú rezervy. V trhových podmienkach podniky venujú pozornosť hospodárnosti, snažia sa dosahovať čo najvyššie výkony pri čo najnižších nákladoch. - 50 -