560 likes | 938 Vues
Viva vinica a ekologick rovnovha. Ing. Gapar Vanek CSc.www.galati.sk. VinoEnvi-200812.9.2008. Pri tdiu ekologickej rovnovhy som vychdzal z otzky:- Skr postacoval proti chorobm postrek -- Bordeauxskej zmieaniny Sra, 3 - 5 postrekov za vegetciu- Dnes potrebujeme -- prognzu
E N D
2. Viva vinica a ekologick rovnovha Ing. Gapar Vanek CSc.
www.galati.sk Prednka na konferencii Vino Envi 2008 Mikulov
druh rocnk medzinrodnej vinohradncko - vinrskej konferencie 11. a 12.septembra 2008
Pda-zklad ekologickho vinohradnctva
Kontakt na poriadatelov: vino.ip@tiscali.cz
Prednka na konferencii Vino Envi 2008 Mikulov
druh rocnk medzinrodnej vinohradncko - vinrskej konferencie 11. a 12.septembra 2008
Pda-zklad ekologickho vinohradnctva
Kontakt na poriadatelov: vino.ip@tiscali.cz
3. V ochrane vinica v prvej polovici 20.storocia postacovalo niekolko (2-4) postrekov mednatm a srnatm prpravkom, aby sa vyrieila komplexn ochrana proti chorobm.
- Preco takto ochrana dnes nepostacuje? Preco je potrebn pouvat vdy zloitejie prpravky, vc pocet oetren? A napriek tomu s kody, spsoben chorobami vcie, niekedy a epidemickho rozsahu, casto nevypocitateln?
V ochrane vinica v prvej polovici 20.storocia postacovalo niekolko (2-4) postrekov mednatm a srnatm prpravkom, aby sa vyrieila komplexn ochrana proti chorobm.
- Preco takto ochrana dnes nepostacuje? Preco je potrebn pouvat vdy zloitejie prpravky, vc pocet oetren? A napriek tomu s kody, spsoben chorobami vcie, niekedy a epidemickho rozsahu, casto nevypocitateln?
4. Vztah medzi pdoua vinicomNaruen ekologick rovnovha= aj znenie prrodzenej odolnosti vinica Naruen ekologick rovnovha spsobuje vela nepriaznivch vlastnost pri produkcii hrozna.
Jednou z najvraznejch psoben naruenej ekologickej rovnovhy je to, e vinic nedoke vyuit geneticky zakotven vlatnosti prrodzenej odolnosti voci chorobm a kodcom. Vinic zvyuje citlivost, choroby sa prejavuj skr, ich vvoj a kodlivost je vraznejia, kody pri ohrozen mu dosiahnt a epidemickch rozsahov. Ohrozenie prichdza skr a trv vrazne dlhie (dvnejie sa postreky u nerobili od augusta - vinohrad sa uzavrel. Dnes treba striekat ete aj vo fenofze zamkania a niekedy aj dozrievania.
Naruen ekologick rovnovha spsobuje vela nepriaznivch vlastnost pri produkcii hrozna.
Jednou z najvraznejch psoben naruenej ekologickej rovnovhy je to, e vinic nedoke vyuit geneticky zakotven vlatnosti prrodzenej odolnosti voci chorobm a kodcom. Vinic zvyuje citlivost, choroby sa prejavuj skr, ich vvoj a kodlivost je vraznejia, kody pri ohrozen mu dosiahnt a epidemickch rozsahov. Ohrozenie prichdza skr a trv vrazne dlhie (dvnejie sa postreky u nerobili od augusta - vinohrad sa uzavrel. Dnes treba striekat ete aj vo fenofze zamkania a niekedy aj dozrievania.
5. Naruen ekologick rovnovha Vrazn naruenie ekologickej rovnovhy nastalo v 20.storoc, najm dvomi smermi:
1. znecistenie ovzduia, a nsledne
pdy priemyselnmi imisiami
2. hnojenie priemyselnmi hnojivami co prebieha u vye polstorocia nekontrolovane takmer vdy len paulne - Ekologick rovnovha medzi rastlinami a prostredm sa vytvrala miliny rokov.
- Rastliny sa neustle prispsobovali (genetickmi mutciami) prostrediu tak, aby zaistovali zkladn zkon prrody zachovanie druhu.
- Prrodzen ekologick rovnovha sa dlhodobo me udrat, ked nedochdza k nhlym, neprrodzenm zsahom
- K takmu zsahu dolo v 20.storoc, najm dvomi smermi:
znecistenie ovzduia, a sekundrne pdy priemyselnmi imisiami
hnojenie priemyselnmi hnojivami co prebieha u vye polstorocia nekontrolovane takmer vdy len paulne
- Ekologick rovnovha medzi rastlinami a prostredm sa vytvrala miliny rokov.
- Rastliny sa neustle prispsobovali (genetickmi mutciami) prostrediu tak, aby zaistovali zkladn zkon prrody zachovanie druhu.
- Prrodzen ekologick rovnovha sa dlhodobo me udrat, ked nedochdza k nhlym, neprrodzenm zsahom
- K takmu zsahu dolo v 20.storoc, najm dvomi smermi:
znecistenie ovzduia, a sekundrne pdy priemyselnmi imisiami
hnojenie priemyselnmi hnojivami co prebieha u vye polstorocia nekontrolovane takmer vdy len paulne
6. Psobenie priemyselnch imisi na ekologick interakciu
Pokles obranyschopnosti rastln
je v korelcii so zmenami v ekologickej rovnovhe.
- prejavuje sa v nraste patogenity chorb vrusovch, bakterilnych, hubovch, fyziologickch porch i kodcov.
- tento trend sledoval nrast chemickej ochrany v mnostve i agresivite
Psobenie priemyselnch imisi na ekologick interakciu
Pokles obranyschopnosti rastln
je v korelcii so zmenami v ekologickej rovnovhe.
- prejavuje sa v nraste patogenity chorb vrusovch, bakterilnych, hubovch, fyziologickch porch i kodcov.
- tento trend sledoval nrast chemickej ochrany v mnostve i agresivite
7. Retrospektvny pohlad na zmenu ovzduia(daje s zskan analzou letokruhov 110 rocnho smreku z oblasti Popradu) Zmena ovzduia sa radiklne menila od 50.tych rokov minulho storocia Priemyseln imisie
Dopad cudzorodch, casto toxickch ltok deharmonizuje pdu. V exponovanch oblastiach predstavuj stovky a tisce kg/ha/rok.
Zataenie prostredia od zaciatku minulho storocia exponencilne narast.
Nrast: S, K, P, Ni, Cu, Fe ...
Pokles: Ca, Mg, Al, Zn ...
Na Slovensku mme ca 400 tis.ha tako zataench pd
Imisn typy s pestr. Vrazne prevldaj tzv. kysl imisie, ktorch zdrojom je predovetkm plenie fosilnch ltok, s charakterizovan rozptylom velkho mnostva SO2 (a 1000 kg/ha/rok). Dalej s to halognov prvky, hutn prach, rzne organick ttky, atd.
Zsadit imisn typy, ktorch je velmi mlo, s vpenat (cementrne, vpenky) a horecnat - magnezitov zvody a ich okolie.
Dlhodob psobenie imisi spsobuje deharmonizciu pd, ktorch charakter zvis od druhu imisi.Priemyseln imisie
Dopad cudzorodch, casto toxickch ltok deharmonizuje pdu. V exponovanch oblastiach predstavuj stovky a tisce kg/ha/rok.
Zataenie prostredia od zaciatku minulho storocia exponencilne narast.
Nrast: S, K, P, Ni, Cu, Fe ...
Pokles: Ca, Mg, Al, Zn ...
Na Slovensku mme ca 400 tis.ha tako zataench pd
Imisn typy s pestr. Vrazne prevldaj tzv. kysl imisie, ktorch zdrojom je predovetkm plenie fosilnch ltok, s charakterizovan rozptylom velkho mnostva SO2 (a 1000 kg/ha/rok). Dalej s to halognov prvky, hutn prach, rzne organick ttky, atd.
Zsadit imisn typy, ktorch je velmi mlo, s vpenat (cementrne, vpenky) a horecnat - magnezitov zvody a ich okolie.
Dlhodob psobenie imisi spsobuje deharmonizciu pd, ktorch charakter zvis od druhu imisi.
8. Naruenie ekologickej rovnovhy priemyselnmi imisiami Dopad exhaltov
Vrazn nrast exhaltov je zaznamenan zhruba od 50.-tych rokov minulho storocia. Zpadn a stredn Eurpa je silne zataen exhaltmi, take na celom zem dopadaj kodliv exhalty. Najviac exponovan s samozrejme okolia tovrn a hlavnch dopravnch tepien i vcch miest. Exhaltov zataenie Slovenska (Mankovsk 1989) znzornuje priloen mapa. Okrem miestnych zdrojov exhalty prenikaj aj zo zahranicia, najm zo zpadu a zo severu.
Imisiami s tako zasiahnut aj niektor vinohradncke rajny, na zpadnom, ale aj na vchodnom Slovensku. Dopad exhaltov
Vrazn nrast exhaltov je zaznamenan zhruba od 50.-tych rokov minulho storocia. Zpadn a stredn Eurpa je silne zataen exhaltmi, take na celom zem dopadaj kodliv exhalty. Najviac exponovan s samozrejme okolia tovrn a hlavnch dopravnch tepien i vcch miest. Exhaltov zataenie Slovenska (Mankovsk 1989) znzornuje priloen mapa. Okrem miestnych zdrojov exhalty prenikaj aj zo zahranicia, najm zo zpadu a zo severu.
Imisiami s tako zasiahnut aj niektor vinohradncke rajny, na zpadnom, ale aj na vchodnom Slovensku.
9. Vber modelovch objektov:
- slivka domca sa nachdza prakticky vade, pri domestifikovan zem bola prvm a dlho jedinm druhom pestovanho ovocia tak v oblastiach teplejch, ako aj chladnejch
- Vrus arka sliviek sa pandemicky rozrila v druhej polovici min.storocia, plne znicila vsadby, plante slivky domcej na Balkne, onedlho aj u ns. Rozrenie bolo plon a rodu velmi citlivej slivky domcej plne znehodnotila.
- Napriek 100%-nho napadnutia sa ojedinele nalo niekolko stromov, ktor sce vrusom boli napadnut, ale priniesli rodu kvalitn, s vynikajcimi vlastnostami obsahu cukru, vynikajcich aromatickch ltokVber modelovch objektov:
- slivka domca sa nachdza prakticky vade, pri domestifikovan zem bola prvm a dlho jedinm druhom pestovanho ovocia tak v oblastiach teplejch, ako aj chladnejch
- Vrus arka sliviek sa pandemicky rozrila v druhej polovici min.storocia, plne znicila vsadby, plante slivky domcej na Balkne, onedlho aj u ns. Rozrenie bolo plon a rodu velmi citlivej slivky domcej plne znehodnotila.
- Napriek 100%-nho napadnutia sa ojedinele nalo niekolko stromov, ktor sce vrusom boli napadnut, ale priniesli rodu kvalitn, s vynikajcimi vlastnostami obsahu cukru, vynikajcich aromatickch ltok
10. Metodika:
Vybrali sme modelov objekt Slivku domcu a jej napadnutie plum pox - rka vrusom, nakolko slivka je rozren na celom zem, a je plone napadnut vrusom, ktor spsobuje pln znehodnotenie rod.
V jednotlivch imisnch typoch sme odobrali vzorky pdy a vzorky listov vrusom napadnutch stromov. Pdu sme analyzovali metdou EUF, v listoch sme stanovili koncentrciu vrusu a vyhodnotili sme stupen napadnutia plodov.
Metodika:
Vybrali sme modelov objekt Slivku domcu a jej napadnutie plum pox - rka vrusom, nakolko slivka je rozren na celom zem, a je plone napadnut vrusom, ktor spsobuje pln znehodnotenie rod.
V jednotlivch imisnch typoch sme odobrali vzorky pdy a vzorky listov vrusom napadnutch stromov. Pdu sme analyzovali metdou EUF, v listoch sme stanovili koncentrciu vrusu a vyhodnotili sme stupen napadnutia plodov.
11. Okolie tovrn je najviac zataen rznymi priemyselnmi imisiami, rastlinn pokryv je silne pokoden
(lokalita: Jelava - imisn typ magnezitov) Rzne imisn typy a lokality sme charakterizovali:
- mechanick a chemick zloenie pd
- zdravotn stav slivky domcej - vyjadren zdravotnm stavom plodov
- koncentrciu vrusu PPV
Rzne imisn typy a lokality sme charakterizovali:
- mechanick a chemick zloenie pd
- zdravotn stav slivky domcej - vyjadren zdravotnm stavom plodov
- koncentrciu vrusu PPV
12. Hodnotili sme kodlivost vrusu rky - PPV na plody slivky domcej v rznych imisnch typoch.
- Plody sliviek boli na pohlad zdrav, duina lt , vbornej chuti a army, listy bez, alebo iba s nznakmi prznakov vrusu rky sme nali na lokalitch, ktor boli minimlne zataen imisiami - A1-I (Boca), ale aj na lokalitch, ktor boli zataen imisiami, z prevnej casti vpenatmi - B2 (Trenc.Mitice), za predpokladu, e neboli slivone pravidelne hnojen. (Mali sme prhodu v Trenc.Miticiach, ked obyvatelia z obce prili za nami do vyie poloenej remzy, a poznamenali, e v zhradkch, ktor pravidelne hnoja, slivky maj totlne znehodnoten vrusom rky, a tu hore, slivone, ktor nikto neoetruje, s slivky zdrav, vynikajcej akosti. Vysvetlili sme im prcinu.) Ale aj pri cementrni, ked psobili aj in vplyvy, mohlo byt pokodenie vcie (Ladce).
- Slivky silne pokoden a na roven absoltnej nepouvatelnost so silnmi prznakmi vrusu rky na plodoch i na listoch sme nali na lokalitch, zataench kyslmi imisiami vetkch typov (A1-III, A2, A3, A4), aj na lokalitch v okol magnezitky (B1).Hodnotili sme kodlivost vrusu rky - PPV na plody slivky domcej v rznych imisnch typoch.
- Plody sliviek boli na pohlad zdrav, duina lt , vbornej chuti a army, listy bez, alebo iba s nznakmi prznakov vrusu rky sme nali na lokalitch, ktor boli minimlne zataen imisiami - A1-I (Boca), ale aj na lokalitch, ktor boli zataen imisiami, z prevnej casti vpenatmi - B2 (Trenc.Mitice), za predpokladu, e neboli slivone pravidelne hnojen. (Mali sme prhodu v Trenc.Miticiach, ked obyvatelia z obce prili za nami do vyie poloenej remzy, a poznamenali, e v zhradkch, ktor pravidelne hnoja, slivky maj totlne znehodnoten vrusom rky, a tu hore, slivone, ktor nikto neoetruje, s slivky zdrav, vynikajcej akosti. Vysvetlili sme im prcinu.) Ale aj pri cementrni, ked psobili aj in vplyvy, mohlo byt pokodenie vcie (Ladce).
- Slivky silne pokoden a na roven absoltnej nepouvatelnost so silnmi prznakmi vrusu rky na plodoch i na listoch sme nali na lokalitch, zataench kyslmi imisiami vetkch typov (A1-III, A2, A3, A4), aj na lokalitch v okol magnezitky (B1).
13. Vplyv kontinulneho hnojenia pd hnojivami NPKje vrazn.
Na lokalite Boca (imisiami mlo zataen oblast), kde sme porovnvali nehnojen pdu s pravidelne hnojenou podla bench zvyklost, zistili sme vrazn zmeny:
pokles pH z 7,07 na 5,6
pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9
nrast koncentrcie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnakch 0,14 % v suine.
mierny nrast draslka v pde z 139 na 172 mg/kg
pokles horcka z 559 na 170 mg/kg
pokles vpnika v pde z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v suine, a tie pokles v listoch slivky domcej z 2,1 na 1,7 % v suine.
Pokles mikroprvkov, najm Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd.
Hodnoty sa nedaj zoveobecnit, d sa vak usdit, e zmeny za posledn polstorocie s znacn a tendencie vraznVplyv kontinulneho hnojenia pd hnojivami NPKje vrazn.
Na lokalite Boca (imisiami mlo zataen oblast), kde sme porovnvali nehnojen pdu s pravidelne hnojenou podla bench zvyklost, zistili sme vrazn zmeny:
pokles pH z 7,07 na 5,6
pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9
nrast koncentrcie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnakch 0,14 % v suine.
mierny nrast draslka v pde z 139 na 172 mg/kg
pokles horcka z 559 na 170 mg/kg
pokles vpnika v pde z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v suine, a tie pokles v listoch slivky domcej z 2,1 na 1,7 % v suine.
Pokles mikroprvkov, najm Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd.
Hodnoty sa nedaj zoveobecnit, d sa vak usdit, e zmeny za posledn polstorocie s znacn a tendencie vrazn
14. Na lokalite Boca, ktor nebola takmer zataen imisiami, sme nali vhodn objekt - modely na porovnanie ohrozenia slivky domcej vrusom rky - PPV.
- Na vyie poloenom mieste, kde nemohli psobit erzie, a v okol remzy boli chemicky neoetrovan lky, plody sliviek boli na pohlad zdrav, na listoch boli iba nznakly prznakov vrusu rky. Plody boli sladk, aromatick, vbornej akosti. Vrus bol sce prtomn, ale v malej koncentrcii, slivka bola schopn vyuit svoje geneticky dan vlastnosti indukovanej rezistencie a ubrnila sa kodlivmu cinku vrusu.
- Niie ca o 50 m bola rovnak slivkov remza, oboch strn obklopen intenzvne obrbanmi polami, ktor boli pravidelne hnojen NPK hnojivami.Vplyv intenzvneho hnojenia bol zjavn aj na sledovan slivone. Plody tchto slivon boli z velkej casti opadan, kad plod mal siln prznaky vrusu rky, duina bola hned, zcasti stvrdnut, bez chuti, plne znehodnoten - nevhodn ani na plenie. Listy mali siln prznaky psobenia vrusu rky. Na ekologicky naruenej pde slivka stratila schopnost vyuit geneticky zakotven vlastnost indukovanej rezistencie.Na lokalite Boca, ktor nebola takmer zataen imisiami, sme nali vhodn objekt - modely na porovnanie ohrozenia slivky domcej vrusom rky - PPV.
- Na vyie poloenom mieste, kde nemohli psobit erzie, a v okol remzy boli chemicky neoetrovan lky, plody sliviek boli na pohlad zdrav, na listoch boli iba nznakly prznakov vrusu rky. Plody boli sladk, aromatick, vbornej akosti. Vrus bol sce prtomn, ale v malej koncentrcii, slivka bola schopn vyuit svoje geneticky dan vlastnosti indukovanej rezistencie a ubrnila sa kodlivmu cinku vrusu.
- Niie ca o 50 m bola rovnak slivkov remza, oboch strn obklopen intenzvne obrbanmi polami, ktor boli pravidelne hnojen NPK hnojivami.Vplyv intenzvneho hnojenia bol zjavn aj na sledovan slivone. Plody tchto slivon boli z velkej casti opadan, kad plod mal siln prznaky vrusu rky, duina bola hned, zcasti stvrdnut, bez chuti, plne znehodnoten - nevhodn ani na plenie. Listy mali siln prznaky psobenia vrusu rky. Na ekologicky naruenej pde slivka stratila schopnost vyuit geneticky zakotven vlastnost indukovanej rezistencie.
15. Vplyv kontinulneho paulneho hnojenia pd hnojivami NPK je vrazn.
Na lokalite Boca (imisiami mlo zataen oblast), kde sme porovnvali nehnojen pdu s pravidelne hnojenou podla bench zvyklost, zistili sme vrazn zmeny:
- pokles pH z 7,07 na 5,6
- pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9
- nrast koncentrcie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnakch 0,14 % v suine. (fosforov anin sa viazal na katiny najm vpnik a mikroelementy a vo forme nerozpustnch sol je neprijateln pre vinic)
- pokles vpnika v pde z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v suine,
- Pokles mikroprvkov, najm Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd.
lov minerly:
- v nenaruenej pde prevldali smektitov minerly (montmorillonit a i.). Sstavnm hnojenm - iny K - sa tieto pevne viazali v medzimriekovch priestoroch lov, ktor sa irreverzabilne menili na illit (illitizcia). Tm pdy strcaj schopnost prijmat a uvolnovat minerly
- kodlivost vrusu rky v ekologicky naruench pdach hnojenm je totlna, plody maj siln prznaky choroby, s zcasti stvrdnut bez chuti, predcasne opadvaj, nie s pouiteln ani na jedenie, ani na spracovanie. Vplyv kontinulneho paulneho hnojenia pd hnojivami NPK je vrazn.
Na lokalite Boca (imisiami mlo zataen oblast), kde sme porovnvali nehnojen pdu s pravidelne hnojenou podla bench zvyklost, zistili sme vrazn zmeny:
- pokles pH z 7,07 na 5,6
- pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9
- nrast koncentrcie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnakch 0,14 % v suine. (fosforov anin sa viazal na katiny najm vpnik a mikroelementy a vo forme nerozpustnch sol je neprijateln pre vinic)
- pokles vpnika v pde z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v suine,
- Pokles mikroprvkov, najm Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd.
lov minerly:
- v nenaruenej pde prevldali smektitov minerly (montmorillonit a i.). Sstavnm hnojenm - iny K - sa tieto pevne viazali v medzimriekovch priestoroch lov, ktor sa irreverzabilne menili na illit (illitizcia). Tm pdy strcaj schopnost prijmat a uvolnovat minerly
- kodlivost vrusu rky v ekologicky naruench pdach hnojenm je totlna, plody maj siln prznaky choroby, s zcasti stvrdnut bez chuti, predcasne opadvaj, nie s pouiteln ani na jedenie, ani na spracovanie.
16. Vysok koncentrcia niektorch ivn v pde
pri naruenej ekologickej rovnovhe
spsobuje viazanost pre vinic nemonost prijatia viacerch mikroivn
(analzy metdou elektroultrafiltrcie - EUF, IV. frakcia - predpokladane prijateln frakcia rastlinami - Boca, 1990)
Ukazuje sa, e jednostrann paulne hnojenie NPK spsobilo aj vzbu vciny mikroelementov v pde, cm sa stvaj pre rastliny neprijeteln. Najviac sa obmedzila prijatelnost napr. zinku - o 97,2%, titanu - o 91,4%, chrmu o 94,2%, molybdnu - o 84,6% a pod.
Vysok koncentrcia niektorch ivn v pde
pri naruenej ekologickej rovnovhe
spsobuje viazanost pre vinic nemonost prijatia viacerch mikroivn
(analzy metdou elektroultrafiltrcie - EUF, IV. frakcia - predpokladane prijateln frakcia rastlinami - Boca, 1990)
Ukazuje sa, e jednostrann paulne hnojenie NPK spsobilo aj vzbu vciny mikroelementov v pde, cm sa stvaj pre rastliny neprijeteln. Najviac sa obmedzila prijatelnost napr. zinku - o 97,2%, titanu - o 91,4%, chrmu o 94,2%, molybdnu - o 84,6% a pod.
17. Vplyv dlhodobho paulneho hnojenia na kodlivost patogna v imisiami rzne zataenej oblasti (daje zo slivky domcej, napadnutej plum pox vrusom - rky)
Poksili sme sa oba negatvne psobiace cinitele hodnotit komplexne.
- Zistili sme, e v pdach s dlhodobo paulne hnojench NPK hnojivami (v bvalom reime boli normatvy na hnojenie pd - ca 250 kg c../ha/rok) indukovan rezistencia rastln je potlacen, kody s velk v kadom imisnom type - ci je to imisiami nezataen oblast, zataen prevne vpenatmi imisiami, alebo inm typom imisi.
- Ked sme sledovali nehnojen remzy, bez event. monch erzi, tak sme narazili v remzach na slivone, ktorch roda bola rel. zdrav, plody nepokoden, sladk, vysoko aromatick, na listoch iba nznaky prznakov rka vrusu. Ale tieto boli len na imisiami nezataenej (slabo zataenej), alebo na lokalite v blzkosti vpenky, teda s dopadom prevne vpna.Vplyv dlhodobho paulneho hnojenia na kodlivost patogna v imisiami rzne zataenej oblasti (daje zo slivky domcej, napadnutej plum pox vrusom - rky)
Poksili sme sa oba negatvne psobiace cinitele hodnotit komplexne.
- Zistili sme, e v pdach s dlhodobo paulne hnojench NPK hnojivami (v bvalom reime boli normatvy na hnojenie pd - ca 250 kg c../ha/rok) indukovan rezistencia rastln je potlacen, kody s velk v kadom imisnom type - ci je to imisiami nezataen oblast, zataen prevne vpenatmi imisiami, alebo inm typom imisi.
- Ked sme sledovali nehnojen remzy, bez event. monch erzi, tak sme narazili v remzach na slivone, ktorch roda bola rel. zdrav, plody nepokoden, sladk, vysoko aromatick, na listoch iba nznaky prznakov rka vrusu. Ale tieto boli len na imisiami nezataenej (slabo zataenej), alebo na lokalite v blzkosti vpenky, teda s dopadom prevne vpna.
18. Vivn defekty vrazne ovplyvnuj koncentrciu patogna vo vinici - menia tzv. indukovan rezistenciu.
- Pokusy sme robili v ndobovch hydroponickch pokusoch. Prprava ivn vychdzala z dlhorocnch sksenost optimlnej vivy pre vinic. Nedostatkov a prebytkov vivn prostredie sme zostavili tak, aby prslun ivina bola v nedostatku, ci nadbytku kolko vinic zna.
- zistili sme vysoko preukazne, e koncentrcia vrusu (vyjadren v extinkcnch hodnotch) sa men v zvislosti na zsoben vinica ivinami.
- Oproti koncentrcii vrusu vo vinici pri harmonickej plnej vive bola vrazne vyia koncentrcia pri nadbytku duska, nedostatku vpnika. Naopak, koncentrcia vrusu v rastline bola niia vo variantoch s nedostatkom duska a nadbytkom vpnika.
- Tento poznatok potvrdzuje nzor, e nedostatok prijatelnho vpnika je v znacnej miere zodpovedn za nebezpecn prejav a kodlivost patognov. Naopak - vpnenie me byt vhodn opatrenie na znenie kd, spsobench chorobami.
- Tie potvrdzuje casto opakovan poznatok, e nadbytok duska vyhovuje patognom, ktor maj vhodnejie podmienky pre ich vvoj a kodlivost. Aj preto opatrne treba hnojit duskom!
Vivn defekty vrazne ovplyvnuj koncentrciu patogna vo vinici - menia tzv. indukovan rezistenciu.
- Pokusy sme robili v ndobovch hydroponickch pokusoch. Prprava ivn vychdzala z dlhorocnch sksenost optimlnej vivy pre vinic. Nedostatkov a prebytkov vivn prostredie sme zostavili tak, aby prslun ivina bola v nedostatku, ci nadbytku kolko vinic zna.
- zistili sme vysoko preukazne, e koncentrcia vrusu (vyjadren v extinkcnch hodnotch) sa men v zvislosti na zsoben vinica ivinami.
- Oproti koncentrcii vrusu vo vinici pri harmonickej plnej vive bola vrazne vyia koncentrcia pri nadbytku duska, nedostatku vpnika. Naopak, koncentrcia vrusu v rastline bola niia vo variantoch s nedostatkom duska a nadbytkom vpnika.
- Tento poznatok potvrdzuje nzor, e nedostatok prijatelnho vpnika je v znacnej miere zodpovedn za nebezpecn prejav a kodlivost patognov. Naopak - vpnenie me byt vhodn opatrenie na znenie kd, spsobench chorobami.
- Tie potvrdzuje casto opakovan poznatok, e nadbytok duska vyhovuje patognom, ktor maj vhodnejie podmienky pre ich vvoj a kodlivost. Aj preto opatrne treba hnojit duskom!
19. Koncentrcia vrusu PPV pri rznych vivnch defektoch(hostitelsk rastlina: mirobolnxslivka GF-31, vrus: PPV - plum pox virus) V ndobovch hydroponickch pokusoch sme vysadili citliv klony slivon (miroboln x slivka GF-31), zdrav, resp. infikovan vrusom rky - plum pox virus.
- hodnotili sme pri rznych vivnch defektoch - nedostkoch a nadbytkoch ivn vizulny prejav vrusu - prznaky (siv stlpce na grafe), a koncentrciu vrusu, vyjadren v mikrogramoch/ml (lt stlpce na grafe).
- Prznaky vrusu rky na listoch slivky boli odlin, ale nevyjadrovali presne koncentrciu vrusu v rastline.
- Vrazn je vak korelcia medzi prslunm vivnm defektom a koncentrciou vrusu v rastline.
- Na zklade toho vidme naprklad, e vrazne najvyia koncentrcia vrusu je v rastlinch, ktor trpia nedostatkom vpnika. Vysok je aj koncentrcia vrusu vo varianoch s nadbytkom duska, ci nedostatkom draslka ci vkyvom zinku.
- niia je koncentrcia vrusu v rastlinch s nedostatkom duska, nadbytkom draslka a vrazne najniia koncentrcia vrusu bola vo variante s nadbytkom vpnika.V ndobovch hydroponickch pokusoch sme vysadili citliv klony slivon (miroboln x slivka GF-31), zdrav, resp. infikovan vrusom rky - plum pox virus.
- hodnotili sme pri rznych vivnch defektoch - nedostkoch a nadbytkoch ivn vizulny prejav vrusu - prznaky (siv stlpce na grafe), a koncentrciu vrusu, vyjadren v mikrogramoch/ml (lt stlpce na grafe).
- Prznaky vrusu rky na listoch slivky boli odlin, ale nevyjadrovali presne koncentrciu vrusu v rastline.
- Vrazn je vak korelcia medzi prslunm vivnm defektom a koncentrciou vrusu v rastline.
- Na zklade toho vidme naprklad, e vrazne najvyia koncentrcia vrusu je v rastlinch, ktor trpia nedostatkom vpnika. Vysok je aj koncentrcia vrusu vo varianoch s nadbytkom duska, ci nedostatkom draslka ci vkyvom zinku.
- niia je koncentrcia vrusu v rastlinch s nedostatkom duska, nadbytkom draslka a vrazne najniia koncentrcia vrusu bola vo variante s nadbytkom vpnika.
20. Koncentrcia PPV (plum pox vrusu) vo vztahu k zsobenosti vpnikom! Koncentrcia PPV (plum pox virus) vo vztahu k zsobenosti vpnikom.
Na zklade sksenosti, e absencia vpnika vo vive psob vysoko negatvne na obranyschopnost rastln, sledovali sme v ndobovch hydroponickch pokusoch citliv klony slivon (miroboln x slivka GF-31), zdrav, resp. infikovan vrusom rky - plum pox virus vo variantoch s odstupnovanm mnostvom prijatelnho vpnika pre hostitelsk rastlinu.
- zistili sme, e zsobenost hostitelskej rastliny vpnikom je v priamej mere ku koncentrcii patogna v rastline. A to tak, e cm je dostupnho vpnika v host.rastline menej, tm sa koncentrcia vrusu zvyuje a naopak, ked hostitelsk rastlina m k dispozci dostatok alebo aj nadbytok vpnika, koncentrcia vrusu silne kles.
- V zvislosti na case - temporlne sa tento kaz zvraznuje. Pri meran koncom mja rozdiely boli mlo vrazn, o mesiac sa rozdiely prehlbili.
Koncentrcia PPV (plum pox virus) vo vztahu k zsobenosti vpnikom.
Na zklade sksenosti, e absencia vpnika vo vive psob vysoko negatvne na obranyschopnost rastln, sledovali sme v ndobovch hydroponickch pokusoch citliv klony slivon (miroboln x slivka GF-31), zdrav, resp. infikovan vrusom rky - plum pox virus vo variantoch s odstupnovanm mnostvom prijatelnho vpnika pre hostitelsk rastlinu.
- zistili sme, e zsobenost hostitelskej rastliny vpnikom je v priamej mere ku koncentrcii patogna v rastline. A to tak, e cm je dostupnho vpnika v host.rastline menej, tm sa koncentrcia vrusu zvyuje a naopak, ked hostitelsk rastlina m k dispozci dostatok alebo aj nadbytok vpnika, koncentrcia vrusu silne kles.
- V zvislosti na case - temporlne sa tento kaz zvraznuje. Pri meran koncom mja rozdiely boli mlo vrazn, o mesiac sa rozdiely prehlbili.
21. Vvoj mcnatky na vinici pri rznych vivnch defektoch
- Velk kodlivost mcnatky (tvorba mycli a kondi) podporuje najm nadbytok duska, nedostatok draslka, fosforu a najm nedostatok vpnika.
- kodlivost mcnatky obmedzuj - optimlna viva vinica, nedostatok horcka (antagonista draslka), nadbytok vpnika
- Mcnatka obmedzuje tvorbu kleistotci v podmienkach nadbytku duska a nedostatku K, P a Ca. Naopak, velk mnostvo kleistotci vytvra pri optimlnej vive vinica, dobrej vive vpnikom.
- Zrejme sa uplatnuje zsada, e patogn produkuje velk mnostvo pohlavnch orgnov - kleistotci vtedy, ked m zl podmienky na hostitelskej rastline napr.nadbytok vpnika). Naopak, v podmienkach, ked hostitelsk rastlina strca odolnost - indukovan rezistenciu voc patognom, mcnatka pokryje povrch listov i vhonkov mycliom s kondiami, teda intenzvne kod, ale nie je printen vytvrat vela pohlavnch orgnov - kleistotci. Ako v prpade nadbytku duska, nedostatku vpnika atp.
Vvoj mcnatky na vinici pri rznych vivnch defektoch
- Velk kodlivost mcnatky (tvorba mycli a kondi) podporuje najm nadbytok duska, nedostatok draslka, fosforu a najm nedostatok vpnika.
- kodlivost mcnatky obmedzuj - optimlna viva vinica, nedostatok horcka (antagonista draslka), nadbytok vpnika
- Mcnatka obmedzuje tvorbu kleistotci v podmienkach nadbytku duska a nedostatku K, P a Ca. Naopak, velk mnostvo kleistotci vytvra pri optimlnej vive vinica, dobrej vive vpnikom.
- Zrejme sa uplatnuje zsada, e patogn produkuje velk mnostvo pohlavnch orgnov - kleistotci vtedy, ked m zl podmienky na hostitelskej rastline napr.nadbytok vpnika). Naopak, v podmienkach, ked hostitelsk rastlina strca odolnost - indukovan rezistenciu voc patognom, mcnatka pokryje povrch listov i vhonkov mycliom s kondiami, teda intenzvne kod, ale nie je printen vytvrat vela pohlavnch orgnov - kleistotci. Ako v prpade nadbytku duska, nedostatku vpnika atp.
22. Boli sme zvedav, ci by dnes postacovala ochrana len prpravkami Bordeauxsk zmieanina + sra.
- zaloili sme poloprevdzkov pokus vo vinohrade v Dvoroch n/. na odrodch Rizling vlask a Dievcie hrozno. Mali sme k dispozci neoetren kontrolu a na porovnanie tandard, t.j. oetrovan podla zvyklost polnohospodrskeho drustva. Na sledovanej variante sme pouili 5x Bordeauxsk zmieaninu a 8x prpravok Thiovit.
- Z grfu, ktor vyjadruje jednotliv choroby na hrozne i na listoch vinica meme kontatovat, e ochrana s Cu+S v dnench podmienkach naruenej ekologickej rovnovhy nevyhovuje!
- Ochrana proti peronospre na strapcoch bol cinok ochrany s Cu+S iba 42,7% (tandardn ochrana mala cinok 86,9%)
- Ochrana proti mcnatke na strapcoch bol cinok iba 32,5% (tandardn ochrana mala cinok 77,5%)
- ochrana proti botrytde bol cinok iba 24,6% (tandardn ochrana mala cinok 48,6%n
- ochrana proti bielej hnilobe bol cinok 24,3%. (tandardn ochrana mala cinok 48,4%)Boli sme zvedav, ci by dnes postacovala ochrana len prpravkami Bordeauxsk zmieanina + sra.
- zaloili sme poloprevdzkov pokus vo vinohrade v Dvoroch n/. na odrodch Rizling vlask a Dievcie hrozno. Mali sme k dispozci neoetren kontrolu a na porovnanie tandard, t.j. oetrovan podla zvyklost polnohospodrskeho drustva. Na sledovanej variante sme pouili 5x Bordeauxsk zmieaninu a 8x prpravok Thiovit.
- Z grfu, ktor vyjadruje jednotliv choroby na hrozne i na listoch vinica meme kontatovat, e ochrana s Cu+S v dnench podmienkach naruenej ekologickej rovnovhy nevyhovuje!
- Ochrana proti peronospre na strapcoch bol cinok ochrany s Cu+S iba 42,7% (tandardn ochrana mala cinok 86,9%)
- Ochrana proti mcnatke na strapcoch bol cinok iba 32,5% (tandardn ochrana mala cinok 77,5%)
- ochrana proti botrytde bol cinok iba 24,6% (tandardn ochrana mala cinok 48,6%n
- ochrana proti bielej hnilobe bol cinok 24,3%. (tandardn ochrana mala cinok 48,4%)
23. Evolciou sa vytvoril v rastline genetick kd, ktorm doke organizmus v prrodnch podmienkach odolvat infekcim ci poruchm - tzv. indukovan rezistencia. Tento mechanizmus funguje len vtedy, ked je slad medzi organizmom, ako produktom fylogenzy a prostredm, v ktorom fylogenza prebehla. Naruenm tejto ekologickej rovnovhy a stability (napr.antropognnou cinnostou - imisie, paulne hnojenie) vzniklad ekomorfza organizmov - najm kultrnych rastln, ktor sa prejavuje o.i. ciastocnou, ci plnou stratou indukovanej rezistencie - obranyschopnosti organizmu.
- V opsanom pokuse sme boli zvedav na to, ked opt napravme ekologick rovnovhu, ci vinic doke opt vyuit spomenut genetick kd obranyschopnosti?Evolciou sa vytvoril v rastline genetick kd, ktorm doke organizmus v prrodnch podmienkach odolvat infekcim ci poruchm - tzv. indukovan rezistencia. Tento mechanizmus funguje len vtedy, ked je slad medzi organizmom, ako produktom fylogenzy a prostredm, v ktorom fylogenza prebehla. Naruenm tejto ekologickej rovnovhy a stability (napr.antropognnou cinnostou - imisie, paulne hnojenie) vzniklad ekomorfza organizmov - najm kultrnych rastln, ktor sa prejavuje o.i. ciastocnou, ci plnou stratou indukovanej rezistencie - obranyschopnosti organizmu.
- V opsanom pokuse sme boli zvedav na to, ked opt napravme ekologick rovnovhu, ci vinic doke opt vyuit spomenut genetick kd obranyschopnosti?
24. V mcnatkovom roku 1994 sme urobili pokus:
Ciel: oetrit pdu tak, aby v nej bola ekologick rovnovha (rovnovha medzi pdou a rastlinou - vinicom)
Metodika:
- na zklade pdnych analz (metdou EUF) sme stanovili stav makro- a mikroivn v pde a na zklade listovch analz skutocn prjem ivn vinicom
- Pripravili sme roztok (suspenziu) z chbajcich ivn (100 l/1 ker)
- Chbajce iviny sme aplikovali po vykopan hlbokho jrku okolo kra, do ktorho sme naliali roztok. Tm sme oetrili takmer cel rizosfru sledovanho kra.
- Kontroln kry a ker s oetrenou pdou sme chemicky neoetrili proti chorobm a kodcom (zakryli pri postreku)
- Hodnotenie: vyhodnotili sme % napadnutia jednotlivch variant mcnatkou vinica (Uncinule necator) a vypoctali infekcn index.
Predpokladme, e pri ekologickej rovnovhe vinic doke plne vyuit geneticky zakotven vlastnost indukovanej rezistencie voci mcnatke. Vsledky pokusu to potvrdiliV mcnatkovom roku 1994 sme urobili pokus:
Ciel: oetrit pdu tak, aby v nej bola ekologick rovnovha (rovnovha medzi pdou a rastlinou - vinicom)
Metodika:
- na zklade pdnych analz (metdou EUF) sme stanovili stav makro- a mikroivn v pde a na zklade listovch analz skutocn prjem ivn vinicom
- Pripravili sme roztok (suspenziu) z chbajcich ivn (100 l/1 ker)
- Chbajce iviny sme aplikovali po vykopan hlbokho jrku okolo kra, do ktorho sme naliali roztok. Tm sme oetrili takmer cel rizosfru sledovanho kra.
- Kontroln kry a ker s oetrenou pdou sme chemicky neoetrili proti chorobm a kodcom (zakryli pri postreku)
- Hodnotenie: vyhodnotili sme % napadnutia jednotlivch variant mcnatkou vinica (Uncinule necator) a vypoctali infekcn index.
Predpokladme, e pri ekologickej rovnovhe vinic doke plne vyuit geneticky zakotven vlastnost indukovanej rezistencie voci mcnatke. Vsledky pokusu to potvrdili
25. Tzv.reharmonizcia pdy bolo roben velmi drasticky velkm mnostvom roztoku, resp. suspenzie s chbajcimi makro- i mikroivinami, velkm mnostvom vpnika, zinku atp. tak, aby bola oetren cel rizosfra a vinic mohol cerpat iviny v ekologicky harmonickom mnostve a zloen.
Vsledok pokusu bol nad ocakvanie prekvapiv. V roku mcnatkovej epidmie, ked na neoetrenej kontrole boli strapce napadnut na 61%, na reharmonizovanej pde bez chemickho oetrenia napadnutie strapcov bolo iba 7,3%! Tzv.reharmonizcia pdy bolo roben velmi drasticky velkm mnostvom roztoku, resp. suspenzie s chbajcimi makro- i mikroivinami, velkm mnostvom vpnika, zinku atp. tak, aby bola oetren cel rizosfra a vinic mohol cerpat iviny v ekologicky harmonickom mnostve a zloen.
Vsledok pokusu bol nad ocakvanie prekvapiv. V roku mcnatkovej epidmie, ked na neoetrenej kontrole boli strapce napadnut na 61%, na reharmonizovanej pde bez chemickho oetrenia napadnutie strapcov bolo iba 7,3%!
26. Informatvny pokus samozrejme nie je vhodn na to, aby sme zoveobecnili zskan vsledok. Napriek tomu je tourcit lc ndeje, e naruen ekologick rovnovha sa bude dat napravit. Iste nie lahko a rchle, ale s velkm odhodlanm, dlhodobo a rznymi zsahmi.
Hovor sa, e doba trvania npravy ekologickej rovnovhy bude trvat asi tak dlho, ako dlho prebiehala jej devastcia.
Ale ndej je, ciel optovnho zskania ekologickej rovnovhy je relny a potom meme uvaovat aj o minimalizovanie ochrany vinica, ako tomu bolo v prvej polovici dvadsiateho storocia.
Nie som naplnen ndejou, pretoe vsledky boli uverejnen zaciatkom 90.tych rokov a doteraz nepoznm ani jednho vskumnka, ktor by bol vo vskumoch pokracoval, a ani jednho pestovatela, ktor by pracoval na nprave ekologickej rovnovhy podla naich vsledkov pokusov a odporcan.
Je vak niekolko podnikov, ktor robili prpravu pred zakladanm vinohradu podla naich odporcan, a tie hnojenie podla naich metodk.Informatvny pokus samozrejme nie je vhodn na to, aby sme zoveobecnili zskan vsledok. Napriek tomu je tourcit lc ndeje, e naruen ekologick rovnovha sa bude dat napravit. Iste nie lahko a rchle, ale s velkm odhodlanm, dlhodobo a rznymi zsahmi.
Hovor sa, e doba trvania npravy ekologickej rovnovhy bude trvat asi tak dlho, ako dlho prebiehala jej devastcia.
Ale ndej je, ciel optovnho zskania ekologickej rovnovhy je relny a potom meme uvaovat aj o minimalizovanie ochrany vinica, ako tomu bolo v prvej polovici dvadsiateho storocia.
Nie som naplnen ndejou, pretoe vsledky boli uverejnen zaciatkom 90.tych rokov a doteraz nepoznm ani jednho vskumnka, ktor by bol vo vskumoch pokracoval, a ani jednho pestovatela, ktor by pracoval na nprave ekologickej rovnovhy podla naich vsledkov pokusov a odporcan.
Je vak niekolko podnikov, ktor robili prpravu pred zakladanm vinohradu podla naich odporcan, a tie hnojenie podla naich metodk.
27. Otzka stoj tak,
1. ci chceme pracovat na nprave ekologickej rovnovhy + vivu usmernit na dosahovanie kvalitnej rody
alebo
2. vivu usmernit na dosahovanie kvalitnej rody (bez npravy ekologickej rovnovhy)
2.1. v podmienkach Integrovanej produkcie
2.2. v podmienkach ekologickho vinohradnctva
Otzka stoj tak,
1. ci chceme pracovat na nprave ekologickej rovnovhy + vivu usmernit na dosahovanie kvalitnej rody
alebo
2. vivu usmernit na dosahovanie kvalitnej rody (bez npravy ekologickej rovnovhy)
2.1. v podmienkach Integrovanej produkcie
2.2. v podmienkach ekologickho vinohradnctva
28. Ekologick rovnovha (ER)
v naom prpade pod ER rozumieme harmonick vzjomn psobenie pdy a vinica. Existuje vtedy, ked je slad medzi vinicom, ako produktom fylogenzy na jednej strane a prostredm, predovetkm pdou, v ktorom fylogenza prebehla na strane druhej.Ekologick rovnovha (ER)
v naom prpade pod ER rozumieme harmonick vzjomn psobenie pdy a vinica. Existuje vtedy, ked je slad medzi vinicom, ako produktom fylogenzy na jednej strane a prostredm, predovetkm pdou, v ktorom fylogenza prebehla na strane druhej.
29. 1. Diagnza stavu ekologickej rovnovhy
1.1. pred zakladanm vinohradu
Na vybranom pozemku zistit imisn zataenie
sptne zistit vetky daje o oetrovan danch honov v minulosti, vsledky pdnych analz a pod.
Pdne sondy (150 cm) - vyhodnotenie prrodzench genetickch pdnych jednotiek pdneho typu, pdneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologickho podkladu.
odber pdnych vzoriek v rznych horizontoch (podla zisten zo sond)
Analza metdou EUF (elektroultrafiltrcia)
- zistuje minimlne: nitrty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.lovch minerlov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost pdy
Zistit stav a zloenie lovch minerlov metdou rngenodifrakcie
Vyhodnotenie rob odbornk
1.2. v rodiacom vinohrade
dtto
+ vyhodnotenie listovch analz retrospektvne (pokial s daje k dispozcii)
1. Diagnza stavu ekologickej rovnovhy
1.1. pred zakladanm vinohradu
Na vybranom pozemku zistit imisn zataenie
sptne zistit vetky daje o oetrovan danch honov v minulosti, vsledky pdnych analz a pod.
Pdne sondy (150 cm) - vyhodnotenie prrodzench genetickch pdnych jednotiek pdneho typu, pdneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologickho podkladu.
odber pdnych vzoriek v rznych horizontoch (podla zisten zo sond)
Analza metdou EUF (elektroultrafiltrcia)
- zistuje minimlne: nitrty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.lovch minerlov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost pdy
Zistit stav a zloenie lovch minerlov metdou rngenodifrakcie
Vyhodnotenie rob odbornk
1.2. v rodiacom vinohrade
dtto
+ vyhodnotenie listovch analz retrospektvne (pokial s daje k dispozcii)
30. 2. Nprava ekologickej rovnovhy
2.1. pred zakladanm vinohradu
- Vber pozemkov (rajonizcia)
- Dvojrocn prprava
- Odber pdnych vzoriek
- Analza metdou EUF (elektroultrafiltrcia)
- zistuje: nitrty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.lovch minerlov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost pdy.
- Pdne sondy (150 cm) - vyhodnotenie prrodzench genetickch pdnych jednotiek pdneho typu, pdneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologickho podkladu.
- Zistit stav a zloenie lovch minerlov metdou rngenodifrakcie
- Vyhnojenie so zohladnenm zistench dajov, imisnch osobitost lokality atd. Dleit je vpnenie, oetrenie organickou hmotou (s vysokm podielom C:N!), zapravenie orbou, oetrenie pdy tak, aby sa substancie spojili s pdou - minimlne v priebehu 1 roka
- Rigolcia do hlbky 80 cm2. Nprava ekologickej rovnovhy
2.1. pred zakladanm vinohradu
- Vber pozemkov (rajonizcia)
- Dvojrocn prprava
- Odber pdnych vzoriek
- Analza metdou EUF (elektroultrafiltrcia)
- zistuje: nitrty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.lovch minerlov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost pdy.
- Pdne sondy (150 cm) - vyhodnotenie prrodzench genetickch pdnych jednotiek pdneho typu, pdneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologickho podkladu.
- Zistit stav a zloenie lovch minerlov metdou rngenodifrakcie
- Vyhnojenie so zohladnenm zistench dajov, imisnch osobitost lokality atd. Dleit je vpnenie, oetrenie organickou hmotou (s vysokm podielom C:N!), zapravenie orbou, oetrenie pdy tak, aby sa substancie spojili s pdou - minimlne v priebehu 1 roka
- Rigolcia do hlbky 80 cm
31. 2. Nprava ekologickej rovnovhy
2.2. v rodiacom vinohrade
Nprava je dlhodob, pozostva z nasledujcich opatren:
- Odber pdnych vzoriek
- Analza metdou EUF (elektroultrafiltrcia)
- zistuje: nitrty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.lovch minerlov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost pdy.
- Pdne sondy (150 cm) - vyhodnotenie prrodzench genetickch pdnych jednotiek pdneho typu, pdneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologickho podkladu.
- Zistit stav a zloenie lovch minerlov metdou rngenodifrakcie
- Pravidelne robit listov analzy - listov diagnostiku
- Hnojenie rozdelit na dve casti:
1. melioracn hnojenie - nprava zkladnch parametrov pdy rozplnovat do harmonogramu. Jedn sa najm o sstavn hnojenie organickou hmotou, ktor vytvra trval humusov hmotu. Pokial je potrebn, vpnenie (podla udajov z EUF), resp. in opatrenia na npravu fyzickch vlastnost pdy
2. udrovacie hnojenie robit na zklade tendenci dynamiky jednotlivch ivn v listoch vinica, so zohladnenm pdnych vlastnost a cielov produkcie hrozna
- postupne sa bude naprvat ekologick rovnovha2. Nprava ekologickej rovnovhy
2.2. v rodiacom vinohrade
Nprava je dlhodob, pozostva z nasledujcich opatren:
- Odber pdnych vzoriek
- Analza metdou EUF (elektroultrafiltrcia)
- zistuje: nitrty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.lovch minerlov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost pdy.
- Pdne sondy (150 cm) - vyhodnotenie prrodzench genetickch pdnych jednotiek pdneho typu, pdneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologickho podkladu.
- Zistit stav a zloenie lovch minerlov metdou rngenodifrakcie
- Pravidelne robit listov analzy - listov diagnostiku
- Hnojenie rozdelit na dve casti:
1. melioracn hnojenie - nprava zkladnch parametrov pdy rozplnovat do harmonogramu. Jedn sa najm o sstavn hnojenie organickou hmotou, ktor vytvra trval humusov hmotu. Pokial je potrebn, vpnenie (podla udajov z EUF), resp. in opatrenia na npravu fyzickch vlastnost pdy
2. udrovacie hnojenie robit na zklade tendenci dynamiky jednotlivch ivn v listoch vinica, so zohladnenm pdnych vlastnost a cielov produkcie hrozna
- postupne sa bude naprvat ekologick rovnovha
32. Ekologick polnohospodrstvo
- Vychdza z faktu, e pda je iv, produktvny ekosystm
- rastliny s zsoben ivinami nepriamo cez systm pda-rastlina, v ktorom hraje hlavn lohu pdny ivot, zodpovedn za procesy rozkladu a premeny
- pdne mikroorganizmy mu z minerlnej casti pdy, zo vzduchu (dusk) a z organickch zbytkov mobilizovat iviny, a tie sprstupnovat pre rastliny
- Sprvne hospodrenie s organickmi hnojivami a pozberovmi odpadmi maj v ekologickom polnohospodrstve klcov lohu pre udrovanie a rozvoj rodnosti pdy a vivu rastln
Ekologick polnohospodrstvo
- Vychdza z faktu, e pda je iv, produktvny ekosystm
- rastliny s zsoben ivinami nepriamo cez systm pda-rastlina, v ktorom hraje hlavn lohu pdny ivot, zodpovedn za procesy rozkladu a premeny
- pdne mikroorganizmy mu z minerlnej casti pdy, zo vzduchu (dusk) a z organickch zbytkov mobilizovat iviny, a tie sprstupnovat pre rastliny
- Sprvne hospodrenie s organickmi hnojivami a pozberovmi odpadmi maj v ekologickom polnohospodrstve klcov lohu pre udrovanie a rozvoj rodnosti pdy a vivu rastln
33. Ekologick vinohradnctvo
- Organick vinohradnctvo
Odporcan vivu rieit napr. nasledovne:
- Zatrvnenie ob-riadok
- kadch 4-5 rokov striedat zatrvnen medziradia
- pred zaoranm zatrvnenho medziradia aplikovat vyzret mataln hnoj, alebo hnojovicu
Ekologick vinohradnctvo
- Organick vinohradnctvo
Odporcan vivu rieit napr. nasledovne:
- Zatrvnenie ob-riadok
- kadch 4-5 rokov striedat zatrvnen medziradia
- pred zaoranm zatrvnenho medziradia aplikovat vyzret mataln hnoj, alebo hnojovicu
34. Podobne, ako pri pouit matalnho hnoja alebo hnojovc, meme pouit aj in, pre EV povolen organick hnojiv a prepoctat mnostvo aplikovanho duska, ktor je limitovan na 130 kg/ha/rok (v CR 170 kg/ha/rok).
Na zvenie obsahu organickch ltok, resp. humusu v pde meme pouit napr. raelinu v zloen, optimlnom pre dan pdu (najm pH).
Pri vbere matalnho hnoja, alebo inch prrodnch substrtov treba dodrat predpisy EV, napr.:
- pouitie je viazan na povolenie inpekcnej organizcie
- potreba identifikcie pvodcu hnoja - druh zvierata
- pvod z extenzvneho chovu len v prpade zodpovedajcom prslunch nariaden
- u hnohovice, kompostovanch ivocnych exkrementov s zakzan produkty z velkochovov
- resp. in podmienky, stanoven Vestnkom MP-SR ciastka 8 z 2.mja 2008
Podobne, ako pri pouit matalnho hnoja alebo hnojovc, meme pouit aj in, pre EV povolen organick hnojiv a prepoctat mnostvo aplikovanho duska, ktor je limitovan na 130 kg/ha/rok (v CR 170 kg/ha/rok).
Na zvenie obsahu organickch ltok, resp. humusu v pde meme pouit napr. raelinu v zloen, optimlnom pre dan pdu (najm pH).
Pri vbere matalnho hnoja, alebo inch prrodnch substrtov treba dodrat predpisy EV, napr.:
- pouitie je viazan na povolenie inpekcnej organizcie
- potreba identifikcie pvodcu hnoja - druh zvierata
- pvod z extenzvneho chovu len v prpade zodpovedajcom prslunch nariaden
- u hnohovice, kompostovanch ivocnych exkrementov s zakzan produkty z velkochovov
- resp. in podmienky, stanoven Vestnkom MP-SR ciastka 8 z 2.mja 2008
35. Ekologick polnohospodrstvo
- podporuje a zlepuje hygienu agroekosystmu, vrtane biodiverzity, biologick kolobeh a pdnu biologick aktivitu
- pouva pre ivotn prostredie etrn spsoby agronomickch, biologickch a mechanickch metd ako protiklad syntetickch prpravkov
- db o celkov harmniu agroekosystmu a jeho biologick rozmanitost a uprednostnuje obnoviteln zdroje a recyklciu surovn
- zodpoved princpom trvalo udratelnho rozvoja polnohospodrstva
- nepln len produkcn funkciu, ale predovetkm mimoprodukcn pri ochrane ivotnho prostredia a sprvcovstva krajinyEkologick polnohospodrstvo
- podporuje a zlepuje hygienu agroekosystmu, vrtane biodiverzity, biologick kolobeh a pdnu biologick aktivitu
- pouva pre ivotn prostredie etrn spsoby agronomickch, biologickch a mechanickch metd ako protiklad syntetickch prpravkov
- db o celkov harmniu agroekosystmu a jeho biologick rozmanitost a uprednostnuje obnoviteln zdroje a recyklciu surovn
- zodpoved princpom trvalo udratelnho rozvoja polnohospodrstva
- nepln len produkcn funkciu, ale predovetkm mimoprodukcn pri ochrane ivotnho prostredia a sprvcovstva krajiny
36. Starostlivost o pdu a hnojenie v podmienkach ekologickho vinohradnctva
- analza pdy v horizontoch 0-30 cm a 30-60 cm. Urcit pH, obsah humusu v %, analza:
-- EUF-metdou - org.N, NO3, P-20o, P-80o, K-20o, K-80o, Na-20o, Na-80o, Ca-20o, Ca-80o, Mg-20o, Mg-80o, Zn, Fe, Mn, B, prpadne dalie.
-- (ak nie je k dispozcii EUF, urobit analzy podla Mehlich III)
-- event. rozbor zastpenia druhov lovch minerlov metdou rntgenodifraktografickou (porovnva natvnu pdu a doplnen - dosten s KCl) - informcie o stupni nastenia, resp. volnej adsorpcnej kapacity
- listov analza podla metodiky - na zklade pdnych a listovch analz + parametre rod sa priprav krtkodob a dlhodob program hnojenia a reharmonizcie pdy s cielom navrtenia optovnej harmnie v pde
- Zvenie podielu humusu (vivn a trval humus) a ivch organizmov v pde. Tento organick program m byt vypracovan podla miestnych podmienok. Me byt pouit systm navrtenia do pdy vetkch organickch zbytkov (Ciel: lacn materily, lacn doprava, co najvcie mnostvo organickej hmoty)
- zatrvnenie medzirad, kadho medziradia, ci ob-riadok
-- mulcovanm existujcej herboflry - doplnen dosevom napr. dateliny plazivej, obcasn hlbkov kyprenie (aktvnym vibracnm kypricom), ktor podpor tvorbu humusu
- podporit pdny ivot - mataln hnoj a in zdroje
- vyvpnenie pd
- sledovanie tendenci parametrov dynamiky ivn v listoch vinica, v pde, parametre rod - pomocou regresnej priamky jednotlivch dajov z viacerch (min.3) nslednch rokov
- zavedenie metd prognzy a signalizcie chorb a kodcov
Starostlivost o pdu a hnojenie v podmienkach ekologickho vinohradnctva
- analza pdy v horizontoch 0-30 cm a 30-60 cm. Urcit pH, obsah humusu v %, analza:
-- EUF-metdou - org.N, NO3, P-20o, P-80o, K-20o, K-80o, Na-20o, Na-80o, Ca-20o, Ca-80o, Mg-20o, Mg-80o, Zn, Fe, Mn, B, prpadne dalie.
-- (ak nie je k dispozcii EUF, urobit analzy podla Mehlich III)
-- event. rozbor zastpenia druhov lovch minerlov metdou rntgenodifraktografickou (porovnva natvnu pdu a doplnen - dosten s KCl) - informcie o stupni nastenia, resp. volnej adsorpcnej kapacity
- listov analza podla metodiky - na zklade pdnych a listovch analz + parametre rod sa priprav krtkodob a dlhodob program hnojenia a reharmonizcie pdy s cielom navrtenia optovnej harmnie v pde
- Zvenie podielu humusu (vivn a trval humus) a ivch organizmov v pde. Tento organick program m byt vypracovan podla miestnych podmienok. Me byt pouit systm navrtenia do pdy vetkch organickch zbytkov (Ciel: lacn materily, lacn doprava, co najvcie mnostvo organickej hmoty)
- zatrvnenie medzirad, kadho medziradia, ci ob-riadok
-- mulcovanm existujcej herboflry - doplnen dosevom napr. dateliny plazivej, obcasn hlbkov kyprenie (aktvnym vibracnm kypricom), ktor podpor tvorbu humusu
- podporit pdny ivot - mataln hnoj a in zdroje
- vyvpnenie pd
- sledovanie tendenci parametrov dynamiky ivn v listoch vinica, v pde, parametre rod - pomocou regresnej priamky jednotlivch dajov z viacerch (min.3) nslednch rokov
- zavedenie metd prognzy a signalizcie chorb a kodcov
37. Veobecne o vive vinica (www.galati.sk)
- Kad vinohrad, kad parcela je z hladiska vivy osobitn
- Stav vivy zle zsadne od predvsadbovej prpravy pdy (!)
- Je ovplyvnen:
polohou,
druhom a typom pdy,
meteorologickmi cinitelmi,
odrody, podpnka,
vedenia, rezu, zataenia, agrotechniky
zatrvnenia,
zelench prc atd.
- Zsobenie ivinami dlhodobo zvis od kvality predvsadbovej prpravy pdy
- hlbkou rizosfry, ktor sme zvolili hlbkou rigolcie
- predvsadbovou pravou pdy v rizosfre, najm pravou pH, organickou hmotou, doplnenm melioracnej dvky K, P, Mg, resp. chbajcich stopovch prvkov
- V prpade dobrho tartu m vinohrad dlhodobo (20-30 rokov)zaisten zkladn podmienky k harmoncikej vive, ktor doladujeme na zklade listovch analz prihnojovanm N
Veobecne o vive vinica (www.galati.sk)
- Kad vinohrad, kad parcela je z hladiska vivy osobitn
- Stav vivy zle zsadne od predvsadbovej prpravy pdy (!)
- Je ovplyvnen:
polohou,
druhom a typom pdy,
meteorologickmi cinitelmi,
odrody, podpnka,
vedenia, rezu, zataenia, agrotechniky
zatrvnenia,
zelench prc atd.
- Zsobenie ivinami dlhodobo zvis od kvality predvsadbovej prpravy pdy
- hlbkou rizosfry, ktor sme zvolili hlbkou rigolcie
- predvsadbovou pravou pdy v rizosfre, najm pravou pH, organickou hmotou, doplnenm melioracnej dvky K, P, Mg, resp. chbajcich stopovch prvkov
- V prpade dobrho tartu m vinohrad dlhodobo (20-30 rokov)zaisten zkladn podmienky k harmoncikej vive, ktor doladujeme na zklade listovch analz prihnojovanm N
38. Hnojenie v podmienkach integrovanej produkcie podlaplnu rozvoja vidieka SR:bod 5:Aplikovat najviac 50 kg duska/ha, hnojenie fosforom a draslkom robit len na zklade pdnych a listovch analz Hnojenie v podmienkach integrovanej produkcie podlaplnu rozvoja vidieka SR:bod 5:Aplikovat najviac 50 kg duska/ha, hnojenie fosforom a draslkom robit len na zklade pdnych a listovch analzHnojenie v podmienkach integrovanej produkcie podlaplnu rozvoja vidieka SR:
39. V prpade nevhodnej prpravy pdy pred zaloenm vinohradu, plytkej
rigolcie (menej ako 80 cm), nedostatocnej prave aktvneho pdneho profilu
(vpnenie, organick hmota, iviny), zsobenie vinohradu ivinami sa zacna
vycerpvat.
- K harmonickej vive potrebujeme cielen, spravidla velmi nkladn opatrenia,
ktormi sce nenahradme v plnej miere chyby pri tarte, ale priblime sa k
harmonickmu zsobeniu pdy ivinamiV prpade nevhodnej prpravy pdy pred zaloenm vinohradu, plytkej
rigolcie (menej ako 80 cm), nedostatocnej prave aktvneho pdneho profilu
(vpnenie, organick hmota, iviny), zsobenie vinohradu ivinami sa zacna
vycerpvat.
- K harmonickej vive potrebujeme cielen, spravidla velmi nkladn opatrenia,
ktormi sce nenahradme v plnej miere chyby pri tarte, ale priblime sa k
harmonickmu zsobeniu pdy ivinami
40. daje s zaujmav preto, lebo poukazuj na nezmyseln roky paulneho hnojenia NPK. Tm trpela vcina naich vinohradov. Tm sa urchlilo naruenie ekologickej rovnovhy a ako vidme z grafov, neviedlo to ani k zvniu rod - co bolo ich jedinm cielom.
- Prehnojenie draslkom viedlo v mnohch prpadoch k illitizcii pd, silnmu obmedzeniu a strate minerlnej adsorpcnej kapacity
- Prehnojenie fosforom, ako anin viazal v pde rzne katiny, ako vpnik (vznik nerozpustnch sol), ale aj niektorch mikroprvkov - vrazn je napr. u zinku (v prvej casti prednky sme referovali o tom, ked sme merali v dlhodobo paulne hnojenej pde stav prijatelnho zinku, oproti nehnojenej pde sa znil podiel Zn o 97,2%!)
- Prehnojenie duskom, a to ete v nevhodnom obdob (s NPK sa hnojilo vcinou na jesen) splaven N zamoroval dusicnanmi spodn vody...
Tieo grafy ukazujem preto, aby sme si uvedomili potrebu velmi uvenho hnojenia na zklade kompletnej znalosti stavu pdy a rastliny na danom hone.daje s zaujmav preto, lebo poukazuj na nezmyseln roky paulneho hnojenia NPK. Tm trpela vcina naich vinohradov. Tm sa urchlilo naruenie ekologickej rovnovhy a ako vidme z grafov, neviedlo to ani k zvniu rod - co bolo ich jedinm cielom.
- Prehnojenie draslkom viedlo v mnohch prpadoch k illitizcii pd, silnmu obmedzeniu a strate minerlnej adsorpcnej kapacity
- Prehnojenie fosforom, ako anin viazal v pde rzne katiny, ako vpnik (vznik nerozpustnch sol), ale aj niektorch mikroprvkov - vrazn je napr. u zinku (v prvej casti prednky sme referovali o tom, ked sme merali v dlhodobo paulne hnojenej pde stav prijatelnho zinku, oproti nehnojenej pde sa znil podiel Zn o 97,2%!)
- Prehnojenie duskom, a to ete v nevhodnom obdob (s NPK sa hnojilo vcinou na jesen) splaven N zamoroval dusicnanmi spodn vody...
Tieo grafy ukazujem preto, aby sme si uvedomili potrebu velmi uvenho hnojenia na zklade kompletnej znalosti stavu pdy a rastliny na danom hone.
41. Dlhorocnm projektom monitorovania stavu ivn v listoch vinica od severnch Ciech a po mediternske vinohrady, najm na Morave, Slovensku a Madarsku sme s prof.Szoke zistili najm zvislosti v prjme ivn. Odoberali sme v znacnom rozsahu listy vinica z troch odrd (dobre, slabo a stredne prijmajcich iviny) cez cel vegetciu v kad pondelok. Tzn. okolo 40 - 50 vzoriek/lokalita/odroda.
Zistili sme, e prjem ivn je zvisl najm od troch cinitelov:
1. fenofze vinica
2. zrok
3. od genetickch vlastnost - odrd.
ad1. Stanovili sme dynamiku ivn v priebehu vegetcie. Uvdzame aj odchlky od priemeru. V prpade N a P odchlky s mal - tzn. ich koncentrciu vrazne ovplyvnuje fenofza. Draslk m vcie odchlky, pri jeho prjme vraznejie psob napr. mnostvo a priebeh zrok. Prjem Mg a mikroelementov je silne ovplyvnen rznymi cinitelmi.
ad2. Vplyv zrok na prjem ivn je vrazn (pouili sme v grafoch porovnanie temporlnu koncentrciu ivn a log.zrok). Vidme, e prjem ivn v niekolkodnovom zvese kopruje mnostvo zrok. Tak je to pri kadej ivine. Ale informcia, e ktor ivina je po zrkach prijman najskr a vraznejie, ukazuj hodnoty pomeru ivn. Napr. pri N/K vidme priamu korelciu, t.j. prjem duska je razantnejie ovplyvnovan po zrkach, ako draslka. Alebo pri K/Mg je nepriama korelcia, t.j. prjem draslka je menej a pozvolnejie ovplyvnovan zrkami, ako prjem horcka...atd.
ad3. Znacn rozdiely s odrodov. Kad odroda m svoj osobitn mechanizmus prjmu ivn. Na grafoch uvdzame dve odrody, ktor vrazne odline prujmaj iviny. MT v prjme ivn silne reaguje na podmienky prostredia v prjme ivn, zatial CHAR m vyrovnanej prjem.
Dlhorocnm projektom monitorovania stavu ivn v listoch vinica od severnch Ciech a po mediternske vinohrady, najm na Morave, Slovensku a Madarsku sme s prof.Szoke zistili najm zvislosti v prjme ivn. Odoberali sme v znacnom rozsahu listy vinica z troch odrd (dobre, slabo a stredne prijmajcich iviny) cez cel vegetciu v kad pondelok. Tzn. okolo 40 - 50 vzoriek/lokalita/odroda.
Zistili sme, e prjem ivn je zvisl najm od troch cinitelov:
1. fenofze vinica
2. zrok
3. od genetickch vlastnost - odrd.
ad1. Stanovili sme dynamiku ivn v priebehu vegetcie. Uvdzame aj odchlky od priemeru. V prpade N a P odchlky s mal - tzn. ich koncentrciu vrazne ovplyvnuje fenofza. Draslk m vcie odchlky, pri jeho prjme vraznejie psob napr. mnostvo a priebeh zrok. Prjem Mg a mikroelementov je silne ovplyvnen rznymi cinitelmi.
ad2. Vplyv zrok na prjem ivn je vrazn (pouili sme v grafoch porovnanie temporlnu koncentrciu ivn a log.zrok). Vidme, e prjem ivn v niekolkodnovom zvese kopruje mnostvo zrok. Tak je to pri kadej ivine. Ale informcia, e ktor ivina je po zrkach prijman najskr a vraznejie, ukazuj hodnoty pomeru ivn. Napr. pri N/K vidme priamu korelciu, t.j. prjem duska je razantnejie ovplyvnovan po zrkach, ako draslka. Alebo pri K/Mg je nepriama korelcia, t.j. prjem draslka je menej a pozvolnejie ovplyvnovan zrkami, ako prjem horcka...atd.
ad3. Znacn rozdiely s odrodov. Kad odroda m svoj osobitn mechanizmus prjmu ivn. Na grafoch uvdzame dve odrody, ktor vrazne odline prujmaj iviny. MT v prjme ivn silne reaguje na podmienky prostredia v prjme ivn, zatial CHAR m vyrovnanej prjem.
42. Odbery pdnych a listovch vzoriek Potrebu hnojenia urcujeme podla vsledkoch pdnych a listovch analz (+ kondcia porastu, pdne vlastnosti atd.)
Na Slovensku v podmienkach kompenzci IP zo zdrojov EU je uveden, e hnojenie s P a K mono robit na zklade pdnych a listovch analz.
Odporcame robit v kadom vinohrade pdne analzy kadch 4-5 rokov, listov analzy kadorocne vo fenofze kvitnutia a vo fenofze zamkania, t.j. 2x.
Odbery vzoriek listov i pd maj byt roben podla jednotnej metodiky a velmi presne, aby vsledky analz mohli presne odzrkadlit stav zsobenosti prslunho vinohradu ivinami.Potrebu hnojenia urcujeme podla vsledkoch pdnych a listovch analz (+ kondcia porastu, pdne vlastnosti atd.)
Na Slovensku v podmienkach kompenzci IP zo zdrojov EU je uveden, e hnojenie s P a K mono robit na zklade pdnych a listovch analz.
Odporcame robit v kadom vinohrade pdne analzy kadch 4-5 rokov, listov analzy kadorocne vo fenofze kvitnutia a vo fenofze zamkania, t.j. 2x.
Odbery vzoriek listov i pd maj byt roben podla jednotnej metodiky a velmi presne, aby vsledky analz mohli presne odzrkadlit stav zsobenosti prslunho vinohradu ivinami.
43. Pdne analzy sa vykonvaj t.c. jednotne na Slovensku i v CR podla Mehlich III.
Pri urcen potreby hnojenia draslkom, fosforom a horckom sa zohladn pdny druh, pri hnojen fosforom aj pH pdy.
Nae sksenosti ukazuj, e urcenie potreby hnojenia len na zklade pdnych analz je nedostatocn. Mali sme podstatne lepiu orientciu pri analzach metdou elektroultrafiltrcie (ial tto metda ani v SR, ani v CR nie je legislatvne podloen a odporcan).
Niektor vhody EUF analz: Zistili sme priamu korelciu medzi vsledkami analzy EUF/20o a prjmom ivn vinicom (pri MehlichIII takto korelcia nie je). EUF zistuje nielen prijateln iviny, ale aj stav zsob. t.j. ciastocne viazanch ivn. EUF stanovuje rzne formy duska v pde. Dleit s vsledky EUF Ca. Velmi presne vyjadruje potrebu vpnenia, dokonca casto aj v prpade karbontovch pd - pri naruenej ekologickej rovnovhe.
Uvdzame aj prklad vpoctu potreby hnojv k zveniu jej hladiny v pdnom horizonte.Pdne analzy sa vykonvaj t.c. jednotne na Slovensku i v CR podla Mehlich III.
Pri urcen potreby hnojenia draslkom, fosforom a horckom sa zohladn pdny druh, pri hnojen fosforom aj pH pdy.
Nae sksenosti ukazuj, e urcenie potreby hnojenia len na zklade pdnych analz je nedostatocn. Mali sme podstatne lepiu orientciu pri analzach metdou elektroultrafiltrcie (ial tto metda ani v SR, ani v CR nie je legislatvne podloen a odporcan).
Niektor vhody EUF analz: Zistili sme priamu korelciu medzi vsledkami analzy EUF/20o a prjmom ivn vinicom (pri MehlichIII takto korelcia nie je). EUF zistuje nielen prijateln iviny, ale aj stav zsob. t.j. ciastocne viazanch ivn. EUF stanovuje rzne formy duska v pde. Dleit s vsledky EUF Ca. Velmi presne vyjadruje potrebu vpnenia, dokonca casto aj v prpade karbontovch pd - pri naruenej ekologickej rovnovhe.
Uvdzame aj prklad vpoctu potreby hnojv k zveniu jej hladiny v pdnom horizonte.
44. Listov diagnza Zostavil som podla vsledkov vlastnch pokusov tabulku koncentrci jednotlivch ivn v listoch vinica. Tkaj sa hodnt pri dvoch odberoch pri fenofze kvitnutia a fenofze zamkania, ich priemerov, resp. pri hodnoten N aj osobitne obsah pri kvitnut a pri zamkan.
Hodnoty obsahu jednotlivch ivn v listoch vinica vyjadruj ich skutocn prjem, teda skutocn zsobenost.
Metda je vhodn na orientacn informciu o vive mekro- i mikroivinami, co pdne analzy nemu tak kompletne poskytnt. Dalej je vhodn na urcenie potreby hnojenia duskom, co iadna in metda nie je schopn urcit. Dalej v komplexnom hodnoten pdnych analz, listovch analz a stavu vinohradu meme preczne urcit potrebu hnojenia vetkmi ivinami.Zostavil som podla vsledkov vlastnch pokusov tabulku koncentrci jednotlivch ivn v listoch vinica. Tkaj sa hodnt pri dvoch odberoch pri fenofze kvitnutia a fenofze zamkania, ich priemerov, resp. pri hodnoten N aj osobitne obsah pri kvitnut a pri zamkan.
Hodnoty obsahu jednotlivch ivn v listoch vinica vyjadruj ich skutocn prjem, teda skutocn zsobenost.
Metda je vhodn na orientacn informciu o vive mekro- i mikroivinami, co pdne analzy nemu tak kompletne poskytnt. Dalej je vhodn na urcenie potreby hnojenia duskom, co iadna in metda nie je schopn urcit. Dalej v komplexnom hodnoten pdnych analz, listovch analz a stavu vinohradu meme preczne urcit potrebu hnojenia vetkmi ivinami.
45. Pri hodnoten stavu vivy vinohradu vrazn lohu hraje pomer N/K v listoch vinica. Preto tmto hodnotm venujeme mimoriadnu pozornost.
Na zklade literrnych dajov a priamom kontakte a spoluprci s poprednmi odbornkmi v oblasti vivy vinica (Dr.Eifert a prof.Soke) sme zaloili pokusy aj na Slovensku a overili vztah medzi pomerom N/K v listoch a rodou hrozna.
Ukzalo sa, e tento vztah je velmi vrazn a v skutocnosti sa participuje vysokou mierou na tvorbe rod. Jeho intenzita je v zvislosti samozrejme aj na odrodch. Zvlt uvdzam tto korelciu na odrode Dievcie hrozno, ktor je znma vynikajcim prjmomivn, najm draslka. Pri tejto odrode vidme velmi zku korelciu medzi sledovanmi parametrami.Pri hodnoten stavu vivy vinohradu vrazn lohu hraje pomer N/K v listoch vinica. Preto tmto hodnotm venujeme mimoriadnu pozornost.
Na zklade literrnych dajov a priamom kontakte a spoluprci s poprednmi odbornkmi v oblasti vivy vinica (Dr.Eifert a prof.Soke) sme zaloili pokusy aj na Slovensku a overili vztah medzi pomerom N/K v listoch a rodou hrozna.
Ukzalo sa, e tento vztah je velmi vrazn a v skutocnosti sa participuje vysokou mierou na tvorbe rod. Jeho intenzita je v zvislosti samozrejme aj na odrodch. Zvlt uvdzam tto korelciu na odrode Dievcie hrozno, ktor je znma vynikajcim prjmomivn, najm draslka. Pri tejto odrode vidme velmi zku korelciu medzi sledovanmi parametrami.
46. Korekcia vsledkov listovch analzpodla odrd Kede vrazn podiel na sprvnej vive vinica m zsobenie duskom a draslkom, a ich pomerom - N/K, vdaka prof.Szke mem poskytnt upresnenie optimlnej koncentrcie K v listoch vinica, ako aj pomeru N/K podla odrd.
Pri hodnoten tto pecifikcia m velk vznam, upresnuje hodnotenie stavu vivy jednotlivch odrd osobitne. Z praktickho hladiska tieto hodnoty vyuvame aj pri upresnen potreby prihnojovania duskom na jar kadho roka.Kede vrazn podiel na sprvnej vive vinica m zsobenie duskom a draslkom, a ich pomerom - N/K, vdaka prof.Szke mem poskytnt upresnenie optimlnej koncentrcie K v listoch vinica, ako aj pomeru N/K podla odrd.
Pri hodnoten tto pecifikcia m velk vznam, upresnuje hodnotenie stavu vivy jednotlivch odrd osobitne. Z praktickho hladiska tieto hodnoty vyuvame aj pri upresnen potreby prihnojovania duskom na jar kadho roka.
47. Sledovanie tendenci vivy a rod vinica
Ked mme k dispozcii aspon 3-rocn vsledky listovch analz (cm viac, tm lepie), meme hodnotit tendencie jednotlivch faktorov. Toti ked mme daje iba z jednho roka, tieto s ovplyvnen parametrami danho roka, napr. mnostvo zrok, ich rozdelenie, teploy atp. Preto s podstatne hodnotnejie hodnoty z viac rokov, z ktorch vypoctame regresn priamky. Smer ich dynamiky - tendencia nm ukazuje, ci dan hodnota smeruje k optime, alebo naopak od optima.
- Ked sa pozrieme na prv sbor grafov - odroda Rulandsk siv, ktor vyjadruje regresn priamky - tendencie dajov po 4 rokov hodnotenia. Vidme, e rody stpaj pri scasne vyej cukornatosti. Pritom tendencie dynamiky ivn v listoch s nasledovn: N-sa nachdza v optime, P-sa z mierneho nedostatku dostal do oblasti optima. Mg-z mierneho nadbytku sa dostal do oblasti optima. K-z pomerne silnho nedostatku sa dostal do optima v dsledku intenzvneho hnojenia hlbkovm zapravovacom. Pomer N/K je v optime, K/Mg- sa bli k optime, dalie sledovan iviny s. alebo sa blia k optime.
Toto hodnotenie vyjadruje priazniv situciu vivy a priazniv tendencie. Dokazuje to, e hnojenie, ktor sa uskutocnilo, ci hlbkov s K a P, ako aj kadorocn dohnojovanie s N bolo sprvne.
Sledovanie tendenci vivy a rod vinica
Ked mme k dispozcii aspon 3-rocn vsledky listovch analz (cm viac, tm lepie), meme hodnotit tendencie jednotlivch faktorov. Toti ked mme daje iba z jednho roka, tieto s ovplyvnen parametrami danho roka, napr. mnostvo zrok, ich rozdelenie, teploy atp. Preto s podstatne hodnotnejie hodnoty z viac rokov, z ktorch vypoctame regresn priamky. Smer ich dynamiky - tendencia nm ukazuje, ci dan hodnota smeruje k optime, alebo naopak od optima.
- Ked sa pozrieme na prv sbor grafov - odroda Rulandsk siv, ktor vyjadruje regresn priamky - tendencie dajov po 4 rokov hodnotenia. Vidme, e rody stpaj pri scasne vyej cukornatosti. Pritom tendencie dynamiky ivn v listoch s nasledovn: N-sa nachdza v optime, P-sa z mierneho nedostatku dostal do oblasti optima. Mg-z mierneho nadbytku sa dostal do oblasti optima. K-z pomerne silnho nedostatku sa dostal do optima v dsledku intenzvneho hnojenia hlbkovm zapravovacom. Pomer N/K je v optime, K/Mg- sa bli k optime, dalie sledovan iviny s. alebo sa blia k optime.
Toto hodnotenie vyjadruje priazniv situciu vivy a priazniv tendencie. Dokazuje to, e hnojenie, ktor sa uskutocnilo, ci hlbkov s K a P, ako aj kadorocn dohnojovanie s N bolo sprvne.
48. Vber hnojv - www.galati.sk/aktuality/viva-vinica-5.cast- Z.z. c. 338/2005-Vyhlka MP-SR/prloha c.9 Dleit je vber hnojv.
Vybran hnojiv prispsobujeme podmienkam predovetkm pdnym, ale aj termnu a techniky aplikcie. Ponuka hnojv sa aktualizuje kadorocne, ale v legislatve povolenie hnojv v systmoch Integrovanej produkcie, resp. ekologickho vinohradnctva je zvzn pre pestovatela, preto sledujeme aktulne zoznamy, ktor treba repektovat.Dleit je vber hnojv.
Vybran hnojiv prispsobujeme podmienkam predovetkm pdnym, ale aj termnu a techniky aplikcie. Ponuka hnojv sa aktualizuje kadorocne, ale v legislatve povolenie hnojv v systmoch Integrovanej produkcie, resp. ekologickho vinohradnctva je zvzn pre pestovatela, preto sledujeme aktulne zoznamy, ktor treba repektovat.
49. Hnojenie duskom vo vinohrade - v systme Integrovan produkcia je povolen pouit max. 50 kg N/ha/rok, vrtane obsahu duska v organickch hnojivch.
V systme ekologickho vinohradnctva je povolen pouit max 170 kg N/ha/rok (?), vo forme organickch hnojv. Syntetick hnojiv v ekologickom vinohradnctve s zakzan.
Dleit je urcit, ci je potreba hnojenia duskom (uveden hore). Termn hnojenia urcme podla potreby vinica spravidla na zaciatok mja, ked u vinic disponuje dostatocnm mnostvom a aktivitou aktvnych korienkov, ktor aplikovan ivinu s schopn prijat a vyuit pre rastlinu. Neaplikujeme ani skr (strata vyplavenm z pdy), ani neskr (neslad medzi potrebou vinica a ponukou N z pdy).
Zelen pokryv medzirad umonuje spotrebu prebytocnej ponuky duska najm v predjarnom obdob, potom v obdob zamkania a dozrievania vinica, ked by mala byt ponuka N/K viac v prospech draslka.Hnojenie duskom vo vinohrade - v systme Integrovan produkcia je povolen pouit max. 50 kg N/ha/rok, vrtane obsahu duska v organickch hnojivch.
V systme ekologickho vinohradnctva je povolen pouit max 170 kg N/ha/rok (?), vo forme organickch hnojv. Syntetick hnojiv v ekologickom vinohradnctve s zakzan.
Dleit je urcit, ci je potreba hnojenia duskom (uveden hore). Termn hnojenia urcme podla potreby vinica spravidla na zaciatok mja, ked u vinic disponuje dostatocnm mnostvom a aktivitou aktvnych korienkov, ktor aplikovan ivinu s schopn prijat a vyuit pre rastlinu. Neaplikujeme ani skr (strata vyplavenm z pdy), ani neskr (neslad medzi potrebou vinica a ponukou N z pdy).
Zelen pokryv medzirad umonuje spotrebu prebytocnej ponuky duska najm v predjarnom obdob, potom v obdob zamkania a dozrievania vinica, ked by mala byt ponuka N/K viac v prospech draslka.
50. Mon zapravenie N-hnojv v zatrvnench vinohradocha scasne prevzdunenie drnu Dusk aplikujeme na povrch nairoko. Plytk zapravenie na obrbanch castiach pdy sa odporca. Na zatrvnench plochch duskat hnojiv nezapravujeme, meme vak pouit kultivacn zsah strojom, ktor mierne prevzdun drn a scasne spoj N-hnojivo s pdou. Meme pouit naprklad hrebenov kultivtor.Dusk aplikujeme na povrch nairoko. Plytk zapravenie na obrbanch castiach pdy sa odporca. Na zatrvnench plochch duskat hnojiv nezapravujeme, meme vak pouit kultivacn zsah strojom, ktor mierne prevzdun drn a scasne spoj N-hnojivo s pdou. Meme pouit naprklad hrebenov kultivtor.
51. Dleit je vdy si uvedomit rozloenie korenov vinica, rozloenie korenov podrastu - trvnika a zapravenie hnojv robit vedome tak, aby sme hnojivo dostali do rizosfry rastln, ktor chceme pohnojit, najm pri hnojivch, ktor sa nevyplavuj - teda ich musme dat priamo ku korenom. Jedn sa najm o draslk a fosfor.Dleit je vdy si uvedomit rozloenie korenov vinica, rozloenie korenov podrastu - trvnika a zapravenie hnojv robit vedome tak, aby sme hnojivo dostali do rizosfry rastln, ktor chceme pohnojit, najm pri hnojivch, ktor sa nevyplavuj - teda ich musme dat priamo ku korenom. Jedn sa najm o draslk a fosfor.
52. Draseln a fosforecn hnojiv zapravujeme priamo do rizosfry, najlepie hlbkovm apliktorom spsobom kobercovm. Ostatn techiky s nedostatocn, vyuitie K a P hnojv je minimlne.Draseln a fosforecn hnojiv zapravujeme priamo do rizosfry, najlepie hlbkovm apliktorom spsobom kobercovm. Ostatn techiky s nedostatocn, vyuitie K a P hnojv je minimlne.
53. Hnojenie v zatrvnench vinohradoch Pokusne sme vyskali viac typov hlbkovch kypricov a apliktorov K-hnojv. 6ial nenali sme vyhovujci stroj okrem uvedenho hlbkovho apliktora (hlbka 40 cm, rka aplikcie 120 cm).Pokusne sme vyskali viac typov hlbkovch kypricov a apliktorov K-hnojv. 6ial nenali sme vyhovujci stroj okrem uvedenho hlbkovho apliktora (hlbka 40 cm, rka aplikcie 120 cm).
54. Hnojenie v zatrvnench vinohradoch Vhodn stroj na aplikciu K a P hnojv.Vhodn stroj na aplikciu K a P hnojv.
55. Hnojenie cez list - mimokorenov viva